Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/245/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200936 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200936.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Ing. X. U., PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX K., právne zast.: Mgr. Michal Šaling, advokát, Advokátska kancelária, Konventná 9, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 01 Trnava, za účasti: MUDr. V. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXX, XXX XX K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.V/ OU-TT-OVBP2-2014/019605 zo dňa 15.10.2014, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č.V/OU-TT-OVBP2-2014/019605 zo dňa 15.10.2014 a rozhodnutie mesta Trnava č.OSaŽP/28156-33469/2014/Uá zo dňa 17.06.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,-Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 621,98 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Michala Šalinga, č. účtu D.: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v K. B., a.s., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkovi MUDr. V. Q. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2014 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. V/OU-TT-OVBP2-2014/019605 zo dňa 15.10.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie mesta Trnava č.OSaŽP/28156-33469/2014/Uá zo dňa 17.06.2014, ktorým v zmysle § 39 a § 39a stavebného zákona a § 4 Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., umiestnil stavbu ,,Rodinný dom“ na pozemkoch parc.č.4018/21, 4018/24 v k.ú. K. - rodinný dom, spevnená plocha, parc.č.4021/21, 4021/3 v k.ú. K. - prípojky, č. 864790 pre stavebníkov MUDr. V. Q. a I. Q.. Žalobca vo svojej žalobe okrem iného uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán svojimi rozhodnutiami zasiahli do jeho práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, predovšetkým do vlastníckeho práva, práva na priaznivé životné prostredie v zmysle čl.44 Ústavy SR a práva na včasné a úplné informácie o životnom prostredí, práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v čl.19 ods. 2 Ústavy SR. Postupom žalovaného došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 50/1976 Zb., vyhlášky č. 563/2002 Z. z. ako aj vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie má vadu spočívajúcu v tom, že na poslednej strane tohto rozhodnutia bola uvedená ako príloha dokumentácia pre územné rozhodnutie so situáciou osadenia stavby M 1:250, ktorá však žalobcovi doručená nebola a túto vadu neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný podľa názoru žalobcu v priebehu územného konania vyhodnotil jeho námietky rôznym spôsobom resp. s niektorými sa nevysporiadal vôbec alebo len čiastočne bez riadneho zdôvodnenia. Prvostupňový správny orgán prevzal do svojho rozhodnutia text technickej správy, v ktorej však nie je jednoznačne určený rozsah parciel tvoriaci stavebný pozemok stavebníkov a jeho celková výmera. V identifikačných údajoch navrhovanej stavby na strane 1 prvostupňového rozhodnutia nie je v špecifikácii zahrnutý pozemok parc.č.4018/20 a ten istý pozemok je v ďalšom texte zahrnutý pre výpočet zastavanej plochy a použitý pre výpočet indexu maximálnej zastavanej plochy.Žalobca uviedol, že už v priebehu konania predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu predložil stavebnému úradu záver s inžiniersko-geologického a hydrogeologického posudku stavby rodinného domu ktorá bola realizovaná na pozemku žalobcu parc.č.4018/23 s dôrazom na to, že v predmetnej lokalite nie je možné vypúšťať dažďové vody voľne na terén a tieto musia byť odvádzané mimo územia tak aby dažďová voda neodtekala do podložia stavby. Žalobca uviedol, že upozornil stavebný úrad na to, že treba riešiť zásadnú otázku ako jedno z podstatných kritérií na posúdenie umiestnenosti celej navrhovanej stavby už v štádiu územného konania podľa ktorej vzdialenosť odstupových hraníc hlavnej stavby navrhovaného rodinného domu od väčšiny vlastníckych hraníc musí byť minimálne 10 metrov od hrany svahu. Žalobca ďalej namietal, že stavebný úrad ako aj žalovaný neuviedli vo svojich rozhodnutiach ktorým námietkam vyhoveli a ktorým nevyhoveli resp. z akého dôvodu, čo je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 zák.č.71/1967 Zb.. Žalovaný svojim rozhodnutím zvýhodnil stavebníka pred právami ostatných účastníkov územného konania tým, že sa dopustil zjavných chýb a vád pri schvaľovaní projektovej dokumentácie. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný konali v rozpore so zákonom keď pri umiestňovaní stavby vychádzali od začiatku účelovo a zámerne len so záverov svetlo-technického posudku, posúdenia protipožiarnej bezpečnosti stavby spolu so stanoviskom OR HaZZ Trnava a súhlasného stanoviska Mestského úradu Trnava - odbor územného rozvoja a koncepcii. Nezohľadnili však umiestnenie stavby s prihliadnutím na použitie vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a konkrétne § 6 citovanej vyhlášky. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.5.2015 vyplýva, že žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v konaní o umiestnení predmetnej stavby overil, že z predmetnej projektovej dokumentácie, z dokladov predložených stavebníkmi a stanovísk dotknutých orgánov ktoré s navrhovaným umiestnením súhlasili bolo dostatočne preukázané, že umiestnenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, s cieľmi a závermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia poskytovali skutkovú a právnu ochranu výroku rozhodnutia v tej časti ktorá sa týkala umiestnenia predmetnej stavby, keďže stavebný úrad vychádzal z dostatočných zistení, na základe ktorých bolo možné uvedenú stavbu umiestniť. Námietky žalobcu považuje za nedôvodné, keďže stavebný úrad si pred vydaním svojho rozhodnutia vyžiadal svetlo-technický posudok vypracovaný Ing. D. A., autorizovanou stavebnou inžinierkou, ktorý bol vypracovaný dňa 10.2.2014 ako aj stanovisko osoby - špecialistu požiarnej ochrany Ing. A. O., z ktorých vyplýva, že osadenie a riešenie navrhovanej stavby rodinného domu na pozemkoch stavebníka parc.č.4018/21 a parc.č.4018/24 v k. ú. K. je v súlade s požiadavkami na odstupové vzdialenosti stavieb a s požiadavkami na ochranu pred požiarmi. Uznesením č.k.14S/245/2014-102 zo dňa 02.06.2015 súd postupom podľa § 250 ods.1 veta druhá O.s.p. pribral do konania účastníkov správneho konania stavebníkov: MUDr. V. Q. a I. Q., obaja bytom J. O. XXX, XXX XX K.. Predmetné uznesenie sa nepodarilo doručiť účastníčke I. Q., nakoľko dňa XX.XX.XXXX zomrela. Z oznámenia notárky JUDr. Daniely Jašekovej zo dňa 31.07.2015 súd zistil, že právnymi nástupcami po zomrelej účastníčke sú: MUDr. V. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXX, XXX XX K., P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. XX, XXX XX X.. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Vzhľadom na uvedené, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením pribral právnych nástupcov zomrelého účastníka do konania, nakoľko ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením rozhodnutia žalovaného správneho orgánu dotknuté. Uznesením č.k.14S/245/2014-116 zo dňa 2.9.2015 súd pribral do konania dedičov po zomrelej účastníčke I. Q. - jej deti P. Q., nar.XX.X.XXXX a F. Q., nar.XX.X.XXXX. Listom zo dňa 15.3.2016 oznámili pribratí účastníci P. Q. a F. Q., že nehnuteľnosť ktorej sa týka územné rozhodnutie nadobudol do výlučného vlastníctva len ich otec MUDr.V. Q. a že sa necítia byť účastníkmi konania. Krajský súd v Trnave uznesením č.k.14S/245/2014-154 zo dňa 31.3.2016 zrušil uznesenie o pribratí P. Q. a F. Q. do konania. Z prvostupňového rozhodnutia vydaného mestom Trnava č.OSaŽP/28156-33469/2014/Uá zo dňa 17.06.2014 súd zistil, že Mesto Trnava ako prvostupňový stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby pre stavebníkov MUDr.V. Q. s manželkou I. Q. na pozemku parc.č.4018/21, 4018/24 - rodinný dom, spevnená plocha a parc.č.4021/21, 4021/3 - prípojky. Zároveň určil podmienky umiestnenia stavby a rozhodol o námietkach vznesených účastníkmi konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 3.7.2014 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti ktoré sú obsahom žalobného návrhu. Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky Trnava ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.V/OU-TT-OVBP2-2014/019605 zo dňa 15.10.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že umiestnenie stavby „rodinný dom“ na pozemku parc.č.4018/21 a 4018/24 v k. ú. K. je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta, pričom pri umiestnení stavby si stavebný úrad zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov , z ktorých zistil že navrhovaná stavba je z hľadiska dodržania odstupových vzdialeností v súlade so zákonom a spĺňa aj požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavby. Navrhovaná vzdialenosť 1m od hranice so susednými pozemkami dostatočne umožňuje prechod osôb po pozemku, umožňuje údržbu stavby a užívanie priestorov medzi stavbami počas výstavby a tiež po dokončení. Návrh na územné rozhodnutie spolu s predloženými a doplnenými náležitosťami je v súlade so stavebným zákonom a bol dostatočným podkladom pre riadne a spoľahlivé posúdenie navrhovanej stavby. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 21.4.2016 v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto tieto rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 21.4.2016 uviedol, že sa pridržiava písomnej žaloby a dôvodov v nej uvedených. Zdôraznil to, že žalovaný sa v priebehu celého konania nevyjadril k relevantným námietkam ktoré vzniesli v priebehu územného konania a to jednak k statike a vzdialenosti stavby od susedných pozemkov, rovnako aj nezdôvodnil ich argumentáciu rizika zosunu svahu na ktorom má stáť povolená stavba ohľadom susedných pozemkov. Ďalej uviedol, že nikdy nenamietali svetlo-technický posudok ktorým argumentuje žalovaný a opätovne zdôraznil, že z celého odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ktorým námietkam bolo vyhovené a ktorým sa nevyhovelo. Žalovaný síce v odôvodnení rozhodnutia konštatuje „v časti námietok sa vyhovuje“, avšak nie je z rozhodnutia zrejmé, ktorým námietkam sa vyhovuje a nie je ani zdôvodnené akým spôsobom bolo vyhovené námietkam. Preto považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a na podporu svojich tvrdení predložil t. s. rozsudky NS SR č.2Sžp 15/2012 a 3Sžo 220/2010. V týchto rozsudkoch je jasne definované aké požiadavky vyžaduje zákon na to, aby bolo územné rozhodnutie považované za zákonné a riadne zdôvodnené. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 12.5.2015. Poukázala, že v územnom rozhodnutí bola uvedená podmienka vypracovania inžiniersko- geologického prieskumu. Keďže však bola vykonateľnosť územného rozhodnutia odložená, stavebný úrad tento prieskum nevykonal, vykonal ho stavebník, nakoľko táto povinnosť bola určená priamo jemu. Tento posudok bol vypracovaný v januári 2015. Je v ňom riešená otázka aj odvodu dažďovej vody do kanalizácie a nie priamo na terén ako to bolo uvedené v žalobe a tak isto je aj zdôvodnené možnosť uskutočnenia stavby zakladaním na vnútro -pilotáž. Z tohto dôvodu žiadala žalobu zamietnuť. Zúčastnená osoba MUDr. V. Q. na pojednávaní uviedol, že žalobca má postavený dom na rovnakých stavebných podmienkach. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 39 stavebného zákona (1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. (2) Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. Podľa § 39a stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. (3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, b) drobné stavby, c) stavebné úpravy a udržiavacie práce, d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, e) reklamné stavby. (4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. (5) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a z tohto dôvodu ho súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c, d, O.s.p.. K jednotlivým námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné: Žaloba obsahuje námietku ktorá neprislúcha žalobcovi, keďže sa jedná o námietku ktorá sa netýka ochrany práv samotného žalobcu. Ide o predovšetkým námietku že do územného konania nebol prizvaný vlastník pozemku parc.č.4017/9. Touto námietkou sa súd nezaoberal, resp. ju vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade súd vidí za dôvodnú námietku týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu zo strany žalovaného resp. prvostupňového správneho orgánu a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Nedostatočne zistený skutkový stav spočíva v tom, že hoci žalobca už v priebehu územného konania pred stavebným úradom poukazoval na závery inžiniersko-geologického a hydrometeorologického posudku ktorý riešil podmienky vypúšťania dažďových vôd a odstup vzdialenosti hlavnej stavby navrhovaného rodinného domu od väčšiny vlastníckych hraníc, žalovaný túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí odignoroval bez toho, aby sa vysporiadal s umiestnením stavby stavebníkov od hranice susedných pozemkov. Žalovaný túto otázku preniesol do podmienok stavebného konania a to i napriek tomu, že existujú doklady o tom že také umiestnenie stavby ako určil v územnom rozhodnutí prvostupňový správny orgán a ktoré potvrdil žalovaný zasahujú do vlastníckych práv žalobcu resp. osôb ktoré vlastnia pozemky susediace s pozemkov stavebníka. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti ustanovenie § 6 ods.2 vyhlášky č.532/2002 Z.z. podľa ktorej stavbu možno umiestniť na hranici pozemku len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Prenesenie riešenia odstupových vzdialeností do stavebného konania je v rozpore so stavebným zákonom, pretože pre účastníkov budúcej stavby je dôležité, že schválená územnoplánovacia dokumentácia je vždy záväzným alebo smerným podkladom nielen pre územné rozhodnutie ale aj pre vypracovanie dokumentácie stavieb a stavebné povolenie. Hoci mal prvostupňový správny orgán resp. žalovaný vedomosť o tom, že také umiestnenie stavby ako je určené v podmienkach prvostupňového rozhodnutia je namietané viacerými účastníkmi územného konania, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí touto otázkou vôbec nezaoberal. Žalovaný oprel svoje rozhodnutie o svetlo-technický posudok a stanovisko orgánov protipožiarnej ochrany resp. o stanovisko Mestského úradu Trnava s odôvodnením, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom obce. Krajský súd nespochybňuje nárok MUDr.V. Q. umiestniť stavbu na pracč.4018/21 a parc.č.4018/24 v k.ú. K., avšak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán boli povinní pri svojom rozhodovaní rešpektovať ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého je stavebný úrad povinný pred vydaním rozhodnutia zabezpečiť si okrem iného iné doklady v rozsahu nevyhnutnom na vydanie rozhodnutie. Tu žalovaný pochybil v tom, že napriek vedomosti o pochybnostiach o nevhodnosti umiestnenia stavby na vzdialenosť 1 meter od hranice susedných pozemkov sa touto skutočnosťou dostatočným spôsobom nevysporiadal resp. vyhodnotil ju jednostranne v prospech stavebníkov, čím je dôvodná námietka žalobcu, že v územnom konaní boli zvýhodnené práva stavebníka pred právami ostatných osôb. S poukazom na zistené vady preskúmavaných rozhodnutí ktoré sú v ich nedostatočnom odôvodnení namietanej odstupovej vzdialenosti stavieb je potrebné konštatovať že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj dodatočne predložený znalecký posudok ktorý si nechal žalobca vypracovať v súvislosti s podanými námietkami najmä námietky odstupových vzdialeností stavby, ktorý vypracovala spoločnosť AGG s.r.o. Bratislava v novembri 20014 pod sp.zn.54/2014, v ktorom táto znalecká spoločnosť posudzovala vplyv výstavby rodinného domu MUDr.Q. s manželkou vo vzťahu k susedným nehnuteľnostiam. Z tohto posudku jednoznačne vyplýva, že plánovaná výstavby rodinného domu vo vzťahu k susedným nehnuteľnostiam sa považuje za rizikovú až nevhodnú z hľadiska umiestnenia stavby na pozemku a spôsobu zakladania vrátane spôsobu vypúšťania zrážkových vôd. Podľa znaleckého posudku je potrebné vykonať podrobný geologický prieskum pod projektovaným objektom a prepracovať dokumentáciu v projekte, pretože osadenie objektu stavby rodinného domu MUDr.V. Q. takmer na hrane svahu nestabilnej navážky nezohľadňuje stabilné pomery územia a navrhovaný spôsob vypúšťania zrážkových vôd do terénu môže významným spôsobom ovplyvniť stabilitu stavby. Znalec považuje za nevyhnutné pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby doplniť projekt o stabilitné posúdenie svahu so zohľadnením geologických pomerov, vplyvu situovania a priťaženia objektov a vplyvu vypúšťania zrážkových vôd. V znaleckom posudku je konštatované, že vzdialenosť umiestnenia stavby 1 meter od hranice pozemku žalobcu je nevhodná a pri zakladaní stavby je nevyhnutné objekt situovať vo vzdialenosti minimálne 10 m od hranice svahu. Hoci bol vyššie spomínaný znalecký posudok predložený žalobcom až po vydaní druhostupňového rozhodnutia, tento posudok potvrdzuje námietku žalobcu vznesenú už v priebehu prvostupňového konania ohľadne riešenia odvádzania dažďovej vody a odstupu stavby rodinného domu stavebníka od hranice susedných pozemkov, oba správne orgány nereagovali na túto námietku a nevysporiadali sa s ňou. Uvedená skutočnosť bola teda známa žalovanému už v čase keď rozhodoval o odvolaní žalobcu, keďže aj v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu bola táto námietka vznesená. Krajský súd poukazuje na to, že hoci žalobca v písomne podanom odvolaní namietal doslova na strane 4 svojho odvolania, že súčasťou vydania rozhodnutia na stavbu rodinného domu musí byť spracovaný inžiniersko-geologický prieskum vrátane kapitoly hydrológia a statické posúdenie navrhovanej stavby vrátane posúdenia možného vplyvu navrhovanej stavby na okolité pozemky a nehnuteľnosti a až následne môže byť spracovaná aj projektová dokumentácia stavby riešiaca aj odvádzanie dažďovej vody zo stavby rodinného domu. Žalovaný odignoroval túto námietku bez toho, že by sa v odôvodnení svojho rozhodnutia touto námietkou akýmkoľvek spôsobom zaoberal. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa musí správny orgán vysporiadať okrem právneho posúdenia veci aj so skutkovými okolnosťami a to teda najmä s takými, ktoré boli navrhované účastníkmi a ktoré majú právny význam pre posúdenie veci. Absencia úvahy správneho orgánu v ktorej správny orgán vysvetlí ako sa vysporiadal s navrhovanými dôkazmi resp. s obranou účastníka spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia z nedostatku dôvodov, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Trnave dospel k záveru, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú nedostatočne odôvodnené a boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a sú nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k podaným námietkam žalobcu. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 70,- Eur spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku a v trovách právneho zastúpenia vo výške 621,98 Eur za nasledovné právne úkony: prevzatie zastupovania 134,-Eur + režijný paušál 8,04 Eur, vypracovanie žaloby -134,-Eur plus režijný paušál 8,04 Eur, účasť na pojednávaní 21.4.2016 -143,-Eur, plus režijný paušál 8,58 Eur, plus náhrada za stratu času a náhrada výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhl.č.665/2004 Z.z. -57,20 Eur, plus 20% DPH, celkovo 591,43 Eur plus náhrada cestovných výdavkov 30,55 Eur. Súd nepriznal náhradu trov konania zúčastnenej osobe MUDr. V. Q., pretože v zmysle ust. 250k ods. 1 O.s.p. a ustálenej judikatúry NS SR nemožno priznať zúčastnenej osobe náhradu trov konania, pretože táto prináleží len žalobcovi, pokiaľ bol procesne úspešný v konaní. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.