Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/23/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200095 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200095.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Boženy Husárovej v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zast.: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Kollárova ul. 8, 917 02 Trnava, IČO: 31 777 163, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OVBP2-2014/020639/Ho zo dňa 04.12.2014 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky Trnava č.OU-TT-OVBP2-2014/020639/Ho zo dňa 04.12.2014 a rozhodnutie Obce T..Výst.VLC-5/2014/ Sá-114 zo dňa 15.07.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 13.12.2015 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OVBP2-2014/020639/Ho zo dňa 04.12.2014, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce T..Výst.VLC-5/2014/Sá-114 zo dňa 15.07.2014, ktorým tento prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o povolenie reklamného zariadenia a jeho umiestnenia na pozemku registrer „C“ parc.č. 1331/32 v katastrálnom území T.. 2. V žalobe žalobca namietal, že v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav, správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnutie je nepreskúmateľné a je v rozpore s obsahom spisov a tak isto v konaní bola zistená vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal, že odvolací orgán sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu, že účastníkmi konania bola Národná diaľničná spoločnosť, a.s. a zároveň sa od Ministerstva dopravy a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky požadovalo záväzné stanovisko vo veci. Podľa názoru žalobcu ani jeden z týchto subjektov nemal svojím účastníctvom alebo záväzným stanoviskom mať vplyv na správne konanie vo veci. Žalobca ďalej uviedol, že navrhované reklamné zariadenia sú umiestnené v zastavanom území obce a to mimo cestného telesa a na mieste, ktoré nie je ochranným pásmom rýchlostnej cesty R1. Ide o oplotený súkromný pozemok a toto miesto preukázateľne neohrozuje ani komunikáciu, ani cestnú premávku na nej. Správny orgán v tomto prípade nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a nezistil spoľahlivo zistený skutkový stav, čím porušil základnú zásadu ustanovenú v § 3 ods. 2 Správneho poriadku.Z administratívneho spisu, ani z odôvodnenia prvostupňového ani druhostupňového orgánu nie je zrejmé, v čom spočívajú „dobre známe pomery staveniska“, ktoré prvostupňový správny orgán poznal, najmä vzdialenosti a zástavba na uvedenom mieste, či ide o intravilán alebo extravilán obce, či ide o zastavanú oblasť a ako ďaleko sa nachádza od cestného telesa. Poukázal, že priamo z katastrálnej mapy je zrejmé, že ide o zastavanú oblasť a z výpisu z katastra nehnuteľností je zrejmé, že pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. Hoci žalobca na tieto okolnosti upozorňoval, prvostupňový správny orgán ani žalovaný sa s jeho námietkami nevysporiadali, resp. nepodali presvedčivé odôvodnenie svojho rozhodnutia. Ďalej žalobca poukázal, že navrhované reklamné zariadenia sa nenachádzajú ani na diaľnici, ani na ceste pre motorové vozidlá, ani na medzinárodnom cestnom ťahu. Pokiaľ správny orgán prvého stupňa aj žalovaný vyvodzujú, že sa majú nachádzať reklamné zariadenia v ochrannom pásme cesty, neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by uvedené potvrdzovali a nie je možné identifikovať ani žiadne úvahy, ktoré by k uvedenému záveru smerovali. Teda konštatovanie správnych orgánov je nepreskúmateľné a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že navrhované reklamné zariadenia sa majú nachádzať v zastavanom území obce intravilán, čo je zrejmé aj z listov vlastníctva a katastrálnych máp predkladaných spolu s podaním správnemu orgánu zo strany žalobcu. Žalobca tiež poukázal na metodické usmernenie č.4/2004 MDPT SR, sekcie cestnej infraštruktúry č.1366/230/04 zo dňa 6.8.2004, kde sa v bode 4 uvádza: v iných prípadoch (v intraviláne obce, za ochranným pásmom) pri medzinárodných cestných ťahoch, ak stavebný úrad si vyžiada stanovisko cestného správneho orgánu k umiestneniu reklamného zariadenia, cestný orgán vo svojom stanovisku odporučí stavebnému úradu vyžiadať si vyjadrenie príslušného dopravného inšpektorátu, ktorého v kompetencii je dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou premávky na pozemných komunikáciách. Pritom zo stanoviska MV SR- PPZ-OOP č. PPZ-ODPZ-81-032/2014 zo dňa 31.1.2014 je zrejmé, že navrhované umiestnenie reklamných zariadení nie je v rozpore s potrebami bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalobca ďalej namietal, že nie je zrejmé ani z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ani z napádaného rozhodnutia žalovaného, aké sú zistené podmienky na parc.č.1330, 1331 reg. „E“ v k. ú. T. z hľadiska podmienok predpokladaných zákonom, nie je to zrejmé ani zo stanoviska ministerstva a žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, resp. nie je možné identifikovať žiadne úvahy vo vzťahu k týmto námietkam a odvolacím dôvodom. Tým bolo zasiahnuté do práv účastníka na spravodlivé konanie, nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Celkovú nezákonnosť postupu žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa podčiarkuje skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa nikdy skutočné znenie námietok ostatných účastníkov konania žalobcovi nedoručil, ani ho neupovedomil o ich obsahu a preto nemal možnosť náležite argumentovať a takto bolo zasiahnuté do jeho práv na spravodlivé konanie. Žalobca ďalej uviedol, že z postupu správneho orgánu prvého stupňa nie je možné identifikovať z akých podkladov je možné vylúčiť, že ide o súvislé zastavané územie obce, keď na výpise z katastra nehnuteľností je zrejmý opak a rovnako nie je zrejmé z oboch rozhodnutí správnych orgánov ako majú byť dotknuté verejné záujmy, resp. či vôbec majú byť dotknuté verejné záujmy alebo či majú spolu s nimi alebo výlučne byť dotknuté len záujmy účastníkov a akým spôsobom. Žalobca poukázal, že znenie článku V ods. V.3. Prílohy II dohody AGR, na ktorú sa odvolala Národná diaľničná spoločnosť a to bez ohľadu na vyššie uvedené znenie, neobsahuje zákaz umiesťňovania reklamných zariadení pri medzinárodných cestách, ale vyššie citované ustanovenie treba dať do kontextu s celým odsekom citovaného článku, ktorý sa týka účinku prostredia na používateľa cesty a stratu informácie o prostredí krajiny mimo cesty. 3. K žalobe podal žalovaný dňa 1.4.2015 vyjadrenie, v ktorom poukázal na stanovisko ministerstva ako dotknutého orgánu, ktorý v predmetnej veci uviedol vo svojom stanovisku zo dňa 8.4.2014, že nesúhlasí s predĺžením umiestnenia reklamných zariadení v k. ú. obce T.. Uvedené stanovisko bolo následne potvrdené rozkladom komisiou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 20.11.2014 uviedol, že stanovisko zo dňa 8.4.2014 potvrdzuje. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na príslušné stanoviská Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako nadriadeného orgánu dotknutého orgánu ministerstva potvrdzuje jeho záporné stanovisko k predĺženiu umiestnenia reklamných zariadení v k.ú. T. a toto stanovisko je pre stavebný orgán záväzné. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Obce T., Spoločný obecný úrad Trnava zo dňa 15.7.2014 č.Výst.VLC-5/2014/Sá-114 vyplýva, že týmto rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť o povolenie reklamného zariadenia na pozemku register „C“ parc.č.1331/32 v k. ú. T., ktorú podal žalobca dňa 20.1.2014. Stavebný úrad oznámil začatie konania všetkým známym účastníkom a vyžiadal si stanoviská dotknutých orgánov, pričom Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR zaslal dňa 8.4.2014 stavebnému úradu stanovisko č. 12725/2014/C212-SCDPK/22951, v ktorom konštatovalo, že po preštudovaní predložených dokladov ministerstvo zistilo, že predmetné reklamné zariadenia sú umiestnené v ochrannom pásme, v ktorom je zakázané umiestňovať reklamné informačné a propagačné zariadenia a preto nesúhlasia s predĺžením umiestnenia reklamných zariadení v k. ú. Obce T.. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 7.8.2014 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti ako v žalobe. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu vyžiadané stanovisko dotknutého orgánu a v konaní dotknutý orgán a ministerstvo chrániaci záujmy spoločnosti podľa osobitných predpisov vydal k umiestneniu reklamných informačných zariadení stanovisko dňa 8.4.2014, v ktorom nesúhlasí s predĺžením umiestnenia reklamných zariadení v katastrálnom území obce T.. Keďže žalobca podal aj odvolanie voči stanovisko príslušného ministerstva, bolo konanie prerušené a následne ministerstvo v stanovisku č. 12725/2014/C212-SCDPK/60275 zo dňa 8.10.2014, doručenom na Okresný úrad Trnava dňa 17.10.2014 uvádza, keďže reklamné zariadenia sa nachádzajú v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, na základe uvedeného trváme na svojom stanovisku zo dňa 8.4.2014 a nesúhlasíme s predĺžením umiestnenia reklamných zariadení v k. ú. T.. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že vzhľadom na odvolanie žalobcu boli príslušné stanoviská predložené odvolaciemu orgánu ministerstva a to Rozkladovej komisii ministerstva a požiadali ho o potvrdenie alebo o zmenu stanoviska. V stanovisku Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, H. R. č.26014/2014/ D220-SLP/68498-M zo dňa 20.11.2014 sa uvádza, že v súlade s § 140b ods. 6 stavebného zákona, po preskúmaní stanoviska ministerstva, odvolania stanoviska ministerstva k odvolaniu a návrh osobitnej komisie ustanovuje podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku bolo oznámené, že záväzné stanovisko ministerstva sa potvrdzuje. Správny orgán poukázal, že vyššie uvedené stanoviská ministerstva sú pre ich rozhodnutie záväzné a preto zamietol žiadosť žalobcu. 7. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná. 8. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 9. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). 10. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 11. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. 12. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 13. Podľa § 32 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 14. Podľa § 140a Stavebného zákona (1) Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, 15. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona (1) Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 16. V súvislosti so vznesenými námietkami žalobcu krajský súd dospel k záveru, že námietky sú dôvodné. 17. V prvom rade treba poukázať, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami ktoré vzniesol žalobca v podanom odvolaní, keď odôvodnenie rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu obsahuje len citáciu ustanovení správneho poriadku resp. stavebného poriadku a jediným dôvodom pre ktorý bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené bola skutočnosť, že prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutia na nesúhlasnom stanovisku ministerstva ako dotknutého orgánu v predmetnej veci. Hoci žalobca v odvolaní zo dňa 7.8.2014 namieta skutočnosť, že by Národná diaľničná spoločnosť resp. príslušné ministerstvo boli dotknutými orgánmi, žalovaný sa s touto námietkou vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal a úplne ju odignoroval. Rovnako z rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé prečo je miesto umiestnenia reklamných zariadení považované z ich pohľadu za tzv. ochranné pásmo, bez toho, že by boli vykonané príslušné merania resp. nejakým spôsobom zdôvodnené že navrhované reklamné zariadenia sú umiestnené práve v takomto ochrannom pásme. Hoci žalobca argumentoval, že reklamné zariadenia sú umiestnené na súkromnom pozemku, ktorý je oplotený a nie sú v blízkosti cestnej komunikácie resp. neohrozujú cestnú premávku, v predmetnej veci zaslal aj príslušné stanovisko dopravného inšpektorátu, žalovaný aj túto námietku odignoroval resp. sa ňou vôbec vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Krajský súd sa preto stotožňuje s námietkou žalobcu, že v danom prípade nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a neboli zo strany správneho orgánu zadovážené potrebné doklady z katastrálnej mapy, z ktorých je zrejmé či ide o zastavanú oblasť resp. výpisy z katastra nehnuteľností, z ktorých by bolo zrejmé či je pozemok umiestnený v zastavanom území obce resp. mimo neho. Napriek tomu, že predmetné dôkazy boli zo strany žalobcu správnym orgánom predložené, žalovaný ani prvostupňový správny orgán k týmto dôkazom nezaujal žiadne stanovisko. Zároveň sa krajský súd stotožňuje aj s tvrdením žalobcu, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán prepísal do svojho rozhodnutia odvolanie žalobcu, odcitoval ustanovenia právneho poriadku a uviedol, že nenašiel dôvod pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Takéto zdôvodnenie je nepostačujúce, pôsobí arbitrárne a je nepreskúmateľné. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol skutočnosti ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov a na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Navyše správny orgán zasiahol do práva žalobcu na spravodlivé konanie, keď nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ale ani z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, na ktorých aplikáciu žalovaný poukazuje. Pokiaľ by mal krajský súd zhrnúť dôvody pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, tak je to v podstate z dôvodov, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevysvetlili prečo dospeli k záveru, že reklamné zariadenia sa majú nachádzať v ochrannom pásme cesty R1, ďalej nevysporiadali sa s argumentáciou žalobcu, že ide o súkromný pozemok v zastavanom území, ďalej neuskutočnili žiadne merania ktoré by umožňovali vôbec aplikáciu akéhokoľvek ústavného právneho poriadku pre posúdenie či v skutočnosti ide alebo nejde o súvisle zastavané územie obce a nevysporiadali sa s predloženými dôkazmi zo strany žalobcu a to výpismi z katastrálnej mapy a z výpisu katastra nehnuteľností. 18. Krajský súd rovnako súhlasí s argumentáciou žalobcu, že ani z prvostupňového resp. ani z druhostupňového rozhodnutia nie je zrejmé ako boli dotknuté verejné záujmy v prípade že by došlo k umiestneniu reklamných zariadení tak ako to žiadal žalobca. Pokiaľ správny orgán argumentuje skutočnosťou, že umiestnením reklamných zariadení by došlo k porušeniu verejných záujmov, je potrebné, aby túto úvahu logicky a správne zdôvodnil s použitím príslušnej právnej argumentácie. 19. Krajský súd ďalej uvádza, že skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa vyhovel námietkam Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá argumentovala práve dohodou AGR (Európska dohoda o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou) a žalovaný neodstránil žiadnym spôsobom túto nezákonnosť, napádané rozhodnutie je v tomto smere arbitrárne. Na margo aplikácie dohody AGR zo strany správneho orgánu prvého stupňa a následne aj žalovaným, krajský súd rovnako ako žalobca poukazuje, že v prípade ak by sa dohoda AGR aplikovala spôsobom ako to urobil správny orgán prvého stupňa, vyhovením námietkam Národnej diaľničnej spoločnosti, žalovaný a pred ním ani správny orgán prvého stupňa nevykonali nič a nie sú zrejmé žiadne úvahy či postupy, z ktorých by bolo zrejmé, aký dopad môže mať reklamné zariadenie na informačnú hodnotu prostredia okolia cesty používateľovi cesty. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje v tomto smere žiadne úvahy a oba správne orgány pochybili v tom, že neskúmali resp. nehodnotili resp. neuviedli podmienky prostredia kde sa majú reklamné zariadenia nachádzať a to nielen s ohľadom na vzdialenosť od cesty, povahu zastavenosti územia, intravilán obce a úplne ignorovali stanovisko Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru SR, odboru dopravnej polície zo dňa 31.1.2014. 20. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 21. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si ich neuplatnil v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.. 22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.