Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/36/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200121 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200121.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: WAJDA WINE, s.r.o., Šteruská 780/27, 922 03 Vrbové, IČO: 36 273 571, zastúpeného spoločnosťou URBAN s.r.o., advokátska kancelária, Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie, IČO: 47 244 895 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1100306/1/7821/2015/5201 zo dňa 9.1.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR v Banskej Bystrici číslo: 1100306/1/7821/2015/5201 zo dňa 9.1.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) S.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou zo dňa 16.2.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.2.2015 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100306/1/7821/2015/5201 zo dňa 9.1.2015, ktorým tento postupom podľa ust. § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák.č. 563/2009 Z.z.) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/4136188/2014/Labo zo dňa 9.9.2014, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 6 zák.č. 563/2009 Z.z. žalobcovi ako daňovému subjektu určený rozdiel dane v sume 16 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013. 2.V žalobných dôvodoch namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, keď žalobcovi ako daňovému subjektu nebol uznaný nárok na odpočet DPH vo výške sumy 16 000 eur za zdaňovacie obdobie október 2013 týkajúci sa 2 ks piestových čerpadiel, ktoré mali „iné číselné označenie na faktúre“ ako bolo číselné označenie na samotných piestových čerpadlách, čo žalobca pri dodaní týchto 2 ks piestových čerpadiel od svojho dodávateľa (spoločnosti FACIES, s.r.o.) nepostrehol. Za tohto stavu správca dane na základe neúplného a nedostatočného dokazovania (napriek nevykonaniu ďalších dôkazov navrhovaných žalobcom) uzavrel skutkový stav tak, že k dodaniu tovaru nedošlo, napriek tomu, že žalobca má reálne u seba 2 ks čerpadiel, avšak s iným číselným označením. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že z týchto 2 ks piestových čerpadiel odviedla spoločnosť FACIES, s.r.o. aj DPH na výstupe. Ďalej namietal, že zo strany žalovaného vydaný výrok je zmätočný a nepreskúmateľný. Predovšetkým namietal, že vo výroku rozhodnutia absentuje paragrafový odkaz na konkrétne a príslušné hmotnoprávne ustanovenie právneho predpisu (zák.č. 222/2004 o DPH), pričom poukázal len na ust. § 74 ods. 4 daňového poriadku bez toho, že by vo výroku uviedol ust. § 63 ods. 1 daňového poriadku ako aj ust. § 68 ods. 1 a 2 daňového poriadku, čím postupoval v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku. Taktiež v samotnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa žalovaný nevysporiadal s jednotlivými odvolacími dôvodmi (konal v rozpore s ust. § 63 ods. 2 v spojení s § 63 ods. 5 a v spojení s § 74 ods. 6 v nadväznosti na § 3 ods. 1 daňového poriadku), čím odňal žalobcovi jeho ústavné a zákonné právo na spravodlivý právny proces ako aj riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ďalej poukázal na procesné pochybenia žalovaného, keď tento žalobcu ako daňový subjekt neoboznámil so skutočnosťami zistenými dožiadaním u miestne príslušného správcu dane u spoločnosti FACIES, s.r.o. na základe odpovede na dožiadanie zo dňa 26.3.2014 (podanej Daňovým úradom Banská Bystrica pre Daňový úrad Trenčín) a tiež spôsobil vadu konania spočívajúcu v odopretí práva žalobcu, a to konkrétne konateľa spoločnosti S. H., byť prítomný pri vykonávaní dôkazu (išlo o výsluch svedka p. U. Y. ako bývalého štatutárneho zástupcu spoločnosti FACIES, s.r.o. ako aj výsluchu svedka p. I. H. ako štatutárneho zástupcu spoločnosti FACIES, s.r.o.) vykonaného Daňovým úrad Trenčín na základe Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 29.4.2014. Ďalšou vadou konania bola vada spočívajúca v odopretí práva žalobcu v zastúpení konateľom spoločnosti S. H. byť prítomný pri vykonávaní dôkazu - výsluchu svedka p. K. I., o ktorej nebol S. H. - konateľ žalobcu vopred informovaný ani Daňovým úradom Trenčín a ani Daňovým úradom Banská Bystrica, vykonaného Daňovým úradom Banská Bystrica na základe Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 5.3.2014 v spojení s odpoveďou na dožiadanie zo dňa 26.3.2014, ako aj uplatnenie práva vzájomnej konfrontácie výsluchov štatutárnych zástupcov tak žalobcu ako aj spoločnosti FACIES, s.r.o. (išlo o U. Y. ako bývalého štatutárneho zástupcu spoločnosti FACIES, s.r.o. a tiež p. I. H. ako štatutárneho zástupcu spoločnosti FACIES, s.r.o.) a tiež svedka K. I. ako obchodného partnera spoločnosti FACIES, s.r.o., pre ktoré je výrok rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zmätočný a nepreskúmateľný. Žalobca tiež namietal, že s týmito námietkami sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal v súlade s daňovým poriadkom. Ďalšie procesné pochybenie žalovaného spočívalo v tom, že žalobca ako daňový subjekt nebol Daňovým úradom Trenčín oboznámený so skutočnosťami zistenými dožiadaním, vykonaným prostredníctvom Daňového úradu Banská Bystrica (tento miestne príslušný správca dane preveroval dodanie piestových čerpadiel u dodávateľa FACIES, s.r.o.), keď vypočúval p. K. I. ako obchodného partnera spoločnosti FACIES, s.r.o., a to v súvislosti s daňovou kontrolou k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 u žalobcu, pričom pri tejto výpovedi žalobca ako daňový subjekt nebol prítomný a ani o jeho výsluchu nebol tak zo strany Daňového úradu Banská Bystrica ako aj zo strany Daňového úradu Trenčín vopred informovaný. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že výsluch p. K. I. nebol nikdy zopakovaný za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu a okrem toho tvrdenia uvádzané týmto svedkom neboli zohľadnené v prospech žalobcu. Znamená to, že tak Daňový úrad Trenčín v rozhodnutí a následne aj žalovaný odňali žalobcovi právo na vyjadrenie sa k skutočnostiam obsiahnutým v týchto dôkazoch (odpoveď na dožiadanie zo dňa 26.3.2014), ktorý bol podkladom tak pre vydanie protokolu a následne aj pre vydanie rozhodnutia žalovaného. Za tohto stavu správca dane ako aj žalovaný neposkytol žalobcovi priestor na uplatnenie jeho základných procesných práv, v dôsledku čoho došlo v tomto daňovom vyrubovacom konaní ako aj daňovej kontrole predchádzajúcej tomuto daňovému vyrubovaciemu konaniu k porušeniu základných práv žalobcu na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní, na prerokovanie veci v jeho neprítomnosti a tiež k porušeniu jeho práva na spravodlivé daňové konanie, pričom v tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 153/07. Taktiež poukázal na rozhodnutia českých súdov v obdobných daňových veciach (rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 24.7.2007, č.j. 2 AFS 194/2006-52, ďalej rozsudku Najvyššieho správneho súdu zo dňa 23.11.2004, č.j. 5 AFS 14/2004-60, a to v súvislosti s porušením procesných práv daňového subjektu vo vzťahu k pracovníkom správcu dane právo klásť otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní nielen svedkom a znalcom, ale predvolaným osobám. Ohľadne týchto procesných pochybení poukázal aj na ďalšie rozhodnutia či už Ústavného súdu Českej republiky (I. ÚS 9/99 zo dňa 13.8.2001, ďalej sp.zn. II. ÚS 232/02 zo dňa 29.10.2002 a tiež rozsudok Mestského súdu v Prahe č.j. 10Ca 239/2003-102 zo dňa 16.12.2014 ako aj rozsudok Krajského súdu v Brne č.j. 30Ca 324/2001-39 zo dňa 15.3.2004. Okrem toho výpovede svedkov (p. K. I. a p. U. Y.), napriek tomu, že títo potvrdzujú reálnu dodávku 2 ks piestových čerpadiel zo strany spoločnosti FACIES, s.r.o. v prospech žalobcu boli vyhodnotené v neprospech žalobcu ako daňového subjektu. Správne orgány (správca dane - Daňový úrad Trenčín) v protokole a žalovaný v rozhodnutí konštatujú, že „nebolo možné preukázať, že z faktúry č. 1020130443 bola odvedená daň z pridanej hodnoty“, a to aj napriek tomu, že dožiadaný správca dane (Daňový úrad Banská Bystrica) v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 5.3.2014 (na strane č. 3) v odpovedi svedka a zistenia správcu dane konštatuje: „daň“ (rozumej na výstupe) z predmetnej faktúry bola priznaná a odvedená (rozumej príslušnému správcovi dane). Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nevykonal dôkazy navrhované žalobcom a ani neodôvodnil ich nevykonanie, resp. nezdôvodnil jasne, určito a zrozumiteľne prečo a na podklade akej správnej úvahy a v kontexte akého vykonaného dokazovania žalovaný nepovažoval za potrebné vykonať, či doplniť dôkazy, a to najmä za stavu, že žalovaný konštatoval „nejasnosti a rozpory vo výpovedi svedka U. Y.“ . V rozhodnutí žalovaného nebolo náležitým spôsobom odôvodnené, prečo vykonanie nových dôkazov, ktoré žalobca navrhoval za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci nebolo zrealizované. Preto považoval skutkový stav veci za nedostatočne zistený a rozhodnutie považoval za zmätočné a nepreskúmateľné. 3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.4.2015 uviedol, že výrok žalobcom napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku - údaje podľa písmena c) a rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo (§ 74 ods. 4 daňového poriadku). K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že zo správcom dane predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca bol riadne oboznámený so skutočnosťami zistenými dožiadaním u miestne príslušného správcu dane u spoločnosti FACIES, s.r.o. na základe odpovede na dožiadanie zo dňa 26.3.2014, mal možnosť sa ďalej vyjadriť ku všetkým zisteným skutočnostiam, najmä mal možnosť nejasnosti vysvetliť a pravdivosť údajov riadne preukázať, čo vyplýva z úradných záznamov nachádzajúcich sa v administratívnom spisovom materiáli a tiež zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9301401/5/2068569/2014/Labo spísanou dňa 21.5.2014. Ďalej uviedol, že z predloženého spisového materiálu tiež vyplýva, že tak dožiadaný správca dane (Daňový úrad Banská Bystrica) ako aj správca dane - Daňový úrad Trenčín vykonávajúci daňovú kontrolu zaslali žalobcovi o vypočutí svedkov U. Y. a I. H. upovedomenie o vypočutí svedka, pričom tieto upovedomenia boli doručené žalobcovi, tento však nevyužil svoje právo a výsluchov uvedených svedkov sa nezúčastnil. Pokiaľ ide o odpoveď na dožiadanie zo dňa 26.3.2014 tak z tejto vyplýva, že K. I. nebol dožiadaným správcom dane vypočutý ako svedok; zúčastnil sa ho ako iná osoba pri vypočúvaní svedka U. Y., uskutočneného dňa 5.3.2014 na Daňovom úrade Banská Bystrica, pričom dožiadaným správcom dane mu neboli položené žiadne otázky, ani k žiadnej skutočnosti sa pri ústnom pojednávaní nevyjadroval a skutočnosť, že K. I. sa vyjadril k uskladneniu čerpadiel, uviedol svedok U. Y. vo svojej odpovedi na otázku správcu dane, avšak nie je to výpoveď (vyjadrenie) K. I. pri ústnom pojednávaní, čo vyplýva aj zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9601402/5/845413/2014/VágS ako príloha dôkazu č. 26 - odpoveď na dožiadanie č. 9601402/5/1131689/2014/VágS zo dňa 26.3.2014. Na základe uvedených skutočností preto nebol ani dožiadaný správca dane - Daňový úrad Banská Bystrica a ani správca dane povinný písomne vyrozumieť žalobcu o výsluchu svedka K. I.. Pokiaľ ide o vykonanie dokazovania, tak mal za to, že správne orgány v danom prípade vykonali rozsiahle dokazovanie v súvislosti s preukazovaním skutočností vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti FACIES, s.r.o., pričom žalobcovi bola umožnená účasť na dokazovaní, ktorú však nevyužil, a to napriek zaslaným upovedomeniam o vypočutí svedkov, týchto výsluchov sa nezúčastnil. Okrem toho správca dane vykonal šetrenia na príslušné daňové orgány, pokiaľ ide o spoločnosť, s ktorou žalobca ako platiteľ obchodoval a sám vyzval dodávateľskú spoločnosť na predloženie daňových a účtovných dokladov za rok 2013, avšak bezvýsledne. Ďalej poprel tvrdenie o tom, že „daň z predmetnej faktúry bola priznaná a odvedená“, keď takéto konštatovanie nebolo urobené správcom dane, ale išlo o odpoveď svedka U. Y. na otázku dožiadaného správcu dane. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcich sa nevykonania nových dôkazov uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie, z ktorého vyplýva, že žalobca jednoznačne a vierohodne nepreukázal materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia a jeho použitie na uskutočnenie zdaniteľných plnení, a preto nebolo potrebné vykonanie nových dôkazov uvedených žalobcom v článku IX. odvolania. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s dôvodmi uvádzanými žalobcom, právo naopak tvrdil, že sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré priamo príčinne súviseli so sporným prípadom. Žalobu preto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 4.Krajský súd v Trnave preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa § 177 S.s.p. v spojení s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. bez nariadenia pojednávania a zistil, že žaloba bola podaná dôvodne. 5.Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalovaný postupom podľa § 174 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/4136188/2014/Labo zo dňa 9.9.2014, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určený rozdiel dane v sume 16 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013, a to na základe daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za toto zdaňovacie obdobie, pričom daňová kontrola bola zameraná na dodržiavanie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Bolo zistené, že správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období október 2013 nepriznal platiteľovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uvedenej v predložených záznamoch DPH, z dodávateľskej faktúry č. 1020130443 za dodanie tovaru (piestové čerpadlá), ktorý mala dodať spoločnosť FACIES, s.r.o. . Správca dane vykonanou daňovou kontrolou zistil porušenie ustanovení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 2 a § 8 zák.č. 222/2004 Z.z. tým, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatej dodávky tovaru. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí žalovaného konštatované, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) ako i v § 51 ods. 1 písm. a) sú hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. V rozhodnutí žalovaného bolo ďalej uvedené, že z daňovej kontroly vykonanej u platiteľa nesporne vyplynulo, že obchodné transakcie tak, ako ich platiteľ deklaruje sa reálne neuskutočnili, teda nezodpovedajú realite, t.j. zdaniteľné plnenie (zdaniteľné transakcie) v zmysle zákona o DPH sa neuskutočnilo. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom sám znášal dôkazné bremeno v súvislosti s preukazovaním skutočností vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti (FACIES, s.r.o.) a platiteľovi bola umožnená účasť na dokazovaní, ktorú však nevyužil (napriek zaslaným upovedomeniam o vypočutí svedkov sa týchto výsluchov nezúčastnil a po oboznámení správcom dane s výsledkami preverovania sa k sporným skutočnostiam nevyjadril). V tejto súvislosti správca dane vykonal šetrenia na príslušné daňové orgány (zaslané dožiadanie), pokiaľ ide o spoločnosť, s ktorou platiteľ obchodoval a bolo preukázané, že žalobca ako platiteľ neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Zdôraznil, že počas výkonu daňovej kontroly správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s platiteľom a inými osobami (§ 3 ods. 2 daňového poriadku), platiteľ bol riadne oboznámený a vyrozumený so zistenými skutočnosťami správcu dane pri daňovej kontrole a bolo mu umožnené vyjadrovať sa k nim (§ 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku). Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 29 zák.č. 511/1992 Zb. (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. (2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 6.Medzi relevantné princípy upravené zákonom o správe daní patrí najmä zásada zákonnosti, ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinností (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR). Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb.). Správca dane dbá aj na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb.). Je nepochybné, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu. 7. K námietke žalobcu, týkajúcej sa neuvedenia paragrafového odkazu na konkrétne hmotnoprávne ustanovenie právneho predpisu, ktorého sa vec týka, súd uvádza, že výrok rozhodnutia musí jednoznačne obsahovať aj právny predpis a ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, čo v predmetnej veci absentuje (vo výroku tak prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu je uvedené iba ustanovenie týkajúce sa spôsobu rozhodovania toho ktorého orgánu). 8.Pokiaľ sa jedná o námietky žalobcu vznesené v súvislosti s realizovaním výsluchu niektorých svedkov (I. H. - štatutárneho zástupcu spoločnosti FACIES, s.r.o. ako aj bývalého štatutárneho zástupcu tejto spoločnosti U. Y. a tiež svedka K. I.) možno konštatovať, že procesný postup správcu dane pri týchto výsluchoch bol dodržaný. Z administratívneho spisu bolo totiž zistené, že žalobca v týchto prípadoch bol upovedomený o tom, že ústne pojednávanie so svedkami v súvislosti s preverovaním vykonávaným u daňového subjektu - žalobcu sa uskutoční dňa 29.4.2014 (jednalo sa o výsluch svedka H. a svedka Y.), o čom svedčí žalobcom prevzaté upovedomenie o vypočutí svedkov zo dňa 7.4.2014. Taktiež aj výsluch svedka U. Y. v rámci dožiadania pred Daňovým úradom Banská Bystrica dňa 5.3.2014 za účasti K. I. bol realizovaný po procesnej stránke správne, nakoľko žalobca bol o tomto výsluchu upovedomený dňa 10.2.2014, a teda mal možnosť byť prítomný pri týchto výsluchoch. 9. Predovšetkým je potrebné v predmetnej veci zdôrazniť, že správne orgány sa dostatočným spôsobom nezaoberali vyhodnotením výsluchov jednotlivých svedkov (svedkovia Y. a I. potvrdili, že predmetný obchod bol zrealizovaný), keď realizovaný obchodný vzťah žalobcu s obchodnou spoločnosťou FACIES, s.r.o., napriek týmto tvrdeniam svedkov vyhodnotili ako neuskutočnený (?). Za tohto stavu je preto potrebné konštatovať, že správca dane nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vec preto nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zásada zákonnosti v daňovom konaní súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. Správca musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech. V predmetnej veci, pri dokazovaní neboli zo strany správnych orgánov, pokiaľ ide o dodanie piestových čerpadiel vzaté do úvahy skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu a nebolo náležitým spôsobom ozrejmené ako teda bol v skutočnosti realizovaný predmetný obchodný vzťah medzi žalobcom a dodávateľom- spoločnosťou FACIES, s.r.o.. Taktiež možno konštatovať, že žalovaný sa nezaoberal všetkými námietkami, vznesenými zo strany žalobcu, pričom je jeho povinnosťou preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, čo vyplýva z ust. § 74 ods. 2 daňového poriadku. 10.Druhostupňový orgán s dostatočným spôsobom teda nevysporiadal s námietkami žalobcu, a to najmä v súvislosti s uplatnením nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, pričom sa tohto stavu je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za čiastočne nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu k vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sa podľa judikatúry správnych súdov považujú prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Súd považuje za potrebné k veci uviesť, že povinnosť správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, tieto vyhodnotiť podľa zistení získaných v správnom konaní, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. 11.Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti súd rozhodnutie žalovaného v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) a g) S.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu veci nebolo správne vyhodnotené z hľadiska právneho posúdenia veci, a preto je potrebné považovať napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov, pre ktoré správne orgány v predmetnej veci tak rozhodli. 12.O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania s poukazom na ust. § 167 ods. 1 S.s.p., pričom o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške rozhodne správny súd postupom podľa § 175 ods. 1, 2 S.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.