Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/50/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200195 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200195.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Poľovnícka združenie Fehérág, Nový Život, so sídlom 930 38 Nový Život, , IČO: 34 011 838, zastúpeného advokátkou Mgr. Evou Kováčechovou so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o., Pri Bielom kríži 1157/16, Bratislava 831 02, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo OÚ-TT- OVBP2-2014/020945/PaHo zo dňa 14.11.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Správny súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu v Trnave - odboru výstavby a bytovej politiky č. OÚ-TT-OVBP2-2014/020945/PaHo zo dňa 14.11.2014 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - stavebného úradu Obec Nový Život č. N 2010/381-006 zo dňa 18.4.2012 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Účastníkovi PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o. Bratislava sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 30.1.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.2.2015 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, ktoré bolo vydané pod č. OÚ-TT-OVBP2-2014/020945/PaHo zo dňa 14.11.2014 a ktorým žalovaný správny orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu (Obec Nový Život) č.: N 2010/381 - 006 zo dňa 18.4.2012, ktorým uvedená obec rozhodla o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Nový Život - Eliášovce“ na pozemkoch parc. č. 623, 611/1, 612/3, 610/3, 614/35, 620 a 613/2 v registri „E“ v katastrálnom území S., obec Nový Život a na pozemku parc. č. 2942 v registri „E“ v katastrálnom území V., obec Jelka, navrhovateľovi PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o.. Súčasne žiadal zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s tým, aby bola predmetná vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe namietal porušenie práva na spravodlivý proces garantované Ústavou SR čl. 46 ods. 1, vyjadrené aj v základných zásadách správneho konania v ust. § 3 správneho poriadku. Okrem toho poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného porušuje aj práva žalobcu ako verejnosti garantované Aarhuským dohovorom, keď podľa čl. 6 tohto dohovoru má verejnosť právo na účasť v konaní v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne, pričom výsledky účasti verejnosti v konaní musia byť náležite zohľadnené v rozhodnutí. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je v tomto smere nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že navrhovaná činnosť - malá vodná elektráreň je v rozpore s platným územným plánom minimálne jednej z obcí, v katastri ktorej sa má malá vodná elektráreň realizovať. V tejto súvislosti obecné zastupiteľstvo v Jelke vydalo uznesenie č. 18a/2011/OZ - 4, ktorým obec vyjadrila nesúhlas s výstavbou malej vodnej elektrárne, nakoľko jej umiestnenie je v rozpore s platným územným plánom obce Jelka, ktorý nemá obec spracovaný. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že Obec Jelka vydala pod číslom 493/2013 dňa 29.4.2013 tiež súhlas k stavebnému konaniu Malej vodnej elektrárne Nový Život - Eliášovce za splnenia podmienok uvedených v stanovisku, pričom k rozdielnym stanoviskám Obce Jelka sa stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vôbec nevyjadril a ani sa s nimi nezaoberal. Tvrdil, že stavebné úrady postupovali nezákonne, pokiaľ upustili od ústneho pojednávania, v rozpore s ust. § 36 ods. 2 a § 37 ods. 1,2 a 4 zák.č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon). Ďalej namietal, že stavebný úrad nekonal so všetkými účastníkmi konania, čo pripustil aj prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí. Za tohto stavu mal žalobca zúženú možnosť vyjadriť sa v tomto správnom konaní k jednotlivým podkladom rozhodnutia, z hľadiska časového ako aj obsahového bol žalobca preto ukrátený na svojich právach. Stavebné orgány tiež porušili zákonnú povinnosť posúdiť predmetný návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že sa neočakáva negatívny vplyv navrhovanej činnosti na lesnú ako je nelesnú vegetáciu, resp. tento bude minimálny, ako aj s tvrdením, že nebudú ovplyvnené podzemné vody alebo tieto budú ovplyvnené len v minimálnej miere, a to aj v súvislosti s rybárstvom. Mal za to, že vplyv tejto navrhovanej činnosti na životné prostredie v rozhodnutí žalovaného nebol dostatočne vyhodnotený a teda odôvodnený, pričom neboli vzaté do úvahy vyjadrenia iných účastníkov. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je síce obsiahle čo do rozsahu, podstatnú časť však tvorí prepis vyjadrení jednotlivých účastníkov konania a iných zapojených subjektov, pričom odôvodnenie rozhodnutia predstavuje len nepatrnú časť celého rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že vo viacerých častiach odôvodnenia nie je zrejmé, či ide o úvahy žalovaného alebo cituje vyjadrenia niektorých zo zapojených subjektov. Mal za to, že k väčšine námietok a argumentov, ktoré boli vznesené zo strany žalobcu ako aj iných účastníkov konania sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril a ani sa s nimi nezaoberal. Považoval preto rozhodnutie žalovaného za zmätočné a nepreskúmateľné, vydané v rozpore s ust. § 46 a § 47 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, nakoľko rozhodnutie postráda dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, v ktorom by bolo uvedené, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Ďalej namietal, že PRVÁ PRODUKČNÁ s.r.o. ako navrhovateľ nepredložil v konaní jeden z podstatných a nevyhnutných podkladov konania - záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák.č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o EIA). Tiež nesúhlasil s rozhodnutím býv. Obvodného úradu životného prostredia Dunajská Streda č. A2011/02153-019 zo dňa 18.11.2011, ktorým tento rozhodol, že navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Eliášovce“ sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona o EIA. Uviedol, že PRVÁ PRODUKČNÁ s.r.o. v zisťovacom konaní nepredložila variantné riešenie navrhovanej činnosti, čím postupovala v rozpore so zákonom o EIA, pričom Obvodný úrad životného prostredia Dunajská Streda sa s touto námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani sa k nej nevyjadril. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru všeobecných súdov vo vzťahu k posudzovaniu malých vodných elektrární, keď podľa viacerých rozhodnutí súdov „stavba malej vodnej elektrárne je nepochybne činnosťou, ktorá má na životné prostredie vplyv, a to nielen počas výstavby, ale aj následne samotná prevádzka takejto stavby“ (napr. rozsudok KS v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/84/2012 zo dňa 19.3.2014, uznesenie NS SR sp.zn. 2Sžp/39/2012 zo dňa 20.11.2013). Súdy pritom postupujú s poukazom na ust. článku 44 Ústavy SR (právo na priaznivé životné prostredie), čl. 45 Ústavy SR (právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia), ale tiež na Aarhuský dohovor. Žalobca tiež namietal, že navrhovanou činnosťou malej vodnej elektrárne bude priamo dotknuté územie SKUEV 0541 Malý Dunaj, ktoré je navrhnuté na doplnenie sústavy Natura 2000 z dôvodu výskytu biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu, čo vyplýva z vyjadrenia obvodného úradu životného prostredia. Okrem toho v dosahu navrhovaného vzdutia malej vodnej elektrárne sa nachádza lokalita SKUEV 0083 Eliášovsky les, kde predmetom ochrany sú biotopy európskeho významu - lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek (91 FO) a druhy európskeho významu - vydra riečna a bobor európsky, keď na tieto druhy môže mať likvidácia brehových porastov a výruby drevín spojené s navrhovanou výstavbou malej vodnej elektrárne negatívny vplyv. Naviac navrhovaná činnosť je v hrubom rozpore s európskymi smernicami - smernicou o vodách a smernicou o biotopoch, nakoľko realizáciou malej vodnej elektrárne v území dôjde k fragmentácii biotopov, narušeniu hydromorfologických parametrov toku a obmedzeniu až zastaveniu migrácie vodných organizmov, vrátane viacerých druhov európskeho významu. Za tohto stavu preto žalobca mal za to, že PRVÁ PRODUKČNÁ s.r.o. v konaní nepredložila nevyhnutný podklad na rozhodnutie a to záverečné stanovisko ako výsledok posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 38 ods. 1,2 zákona o EIA v znení platnom do 31.12.2014, a preto mal žalovaný návrh na vydanie územného rozhodnutia zamietnuť. Okrem toho tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nevyargumentovali, prečo v konaní nevyžadovali toto záverečné stanovisko z procesu EIA ako nevyhnutný podklad pre vydanie územného rozhodnutia, a preto je potrebné považovať tieto rozhodnutia za nepreskúmateľné a nezákonné. Zo strany žalobcu bola tiež namietaná absencia povolenia na výrub drevín v zmysle § 103 ods. 6 zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, z ktorého vyplýva, že orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr potom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu. Žalovaný sa tiež nevyjadril ani k podstatným námietkam od iných účastníkov konania, napr. námietka, že PRVÁ PRODUKČNÁ s.r.o. nemá potrebný súhlas orgánu štátnej vodnej správy v zmysle § 27 zák.č. 364/2004 Z.z. o vodách, alebo že zámer vybudovať malú vodnú elektráreň na rieke Malý Dunaj je v príkrom rozpore s čl. 14 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES zo dňa 23.10.2000 ustanovujúcej rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (tzv. Rámcová smernica o vode). Žalovaný tiež nereagoval na námietku, že v úseku toku, ktorý bude dotknutý vzdutou hladinou nie sú vybudované žiadne ochranné hrádze zdrže, hoci stavebný úrad uvádza, že k budovaniu nových hrádzí nedôjde, „nakoľko jestvujúce sú už umiestnené aj zrealizované“. V neposlednom rade poukázal na to, že navrhovaná malá vodná elektráreň sa má umiestňovať na pozemkoch, ku ktorým PRVÁ PRODUKČNÁ s.r.o. nemá vlastnícke alebo iné právo v zmysle stavebného zákona a nemá ani súhlas vlastníkov uvedených pozemkov. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a to podaním zo dňa 24.4.2015, z ktorého vyplýva, že tento žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V tomto písomnom vyjadrení žalovaný opísal priebeh správneho konania, citoval jednotlivé ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na predmetnú vec. Poukázal na to, že umiestnenie stavby „Malá vodná elektráreň Nový Život - Eliášovce“ je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Nový Život. V tejto súvislosti poukázal na to, že súčasťou spisového materiálu administratívneho spisu sú aj kladné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v tomto správnom konaní malo byť nariadené ústne pojednávanie, vzhľadom na neexistujúci územný plán Obce Jelka, tak túto námietku považoval za nedôvodnú, nakoľko pre stavebné úrady bolo rozhodujúce, že v danom prípade boli zabezpečené vyjadrenia dotknutých orgánov. Mal za to, že odbornou stránkou ochrany prírody a krajiny sa zaoberal Obvodný úrad životného prostredia v Dunajskej Strede, ktorý dňa 3.9.2010 vydal pod č. A2010/01648-003 vyjadrenie, ktorým zastrešil odbornú časť výkonu štátnej správy pri realizácii Malej vodnej elektrárne Eliášovce. V tejto súvislosti poukázal na to, že k tomu, či a akým spôsobom ovplyvní stavba malej vodnej elektrárne biotopy, genofondy, prostredie v jej okolí je obsahom vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy a pre stavebný úrad je takéto jeho stanovisko faktom. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nepredloženia záverečného stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA uviedol, že súčasťou spisového materiálu je aj rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Dunajská Streda č. A 2011/02153-019 zo dňa 18.11.2011, ktorým tento rozhodol, že navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Eliášovce“ uvedená v predloženom zámere sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Mal za to, že námietky žalobcu smerované k ochrane prírody a krajiny nepatria do kompetencie stavebných úradov. Z prvostupňového rozhodnutia vydaného Obcou Nový Život č. N 2010/381-006 zo dňa 18.04.2012 súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodol na návrh PRVEJ PRODUKČNEJ, s.r.o. Bratislava, zastúpenou spoločnosťou Hydrotechnológia Bratislava s.r.o. Bratislava, o umiestnení malej vodnej elektrárne Nový Život - Eliášovce, v k. ú. S., na pozemkoch parc. č. 623, 611/1, 612/3, 610/3, 614/35, 620 a 613/2 v registri „E“ v k. ú. V. na pozemku parc. č. 2942 v registri „E“. Zároveň určil stavebníkovi podmienky, ktoré musí dodržať pri umiestnení a realizácii prípravy stavby. Dňa 15.5.2012 vydal prvostupňový správny orgán opravu rozhodnutia č. N 2010/381-006 zo dňa 18.04.2012, ktorým opravil výrokovú časť svojho rozhodnutia o vyjadrenie dotknutých organizácií. Okresný úrad Trnava - odbor výstavby a bytovej politiky oznámením č. OU-TT-OVBP2-2014/020945/ PaHo zo dňa 17.9.2014 oznámil začatie odvolacieho konania v predmetnej veci na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/1/2013-77, ktorým bolo zrušené rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu č. KSÚ-OSP-2012/00736/Ho zo dňa 18.10.2012 o zmene rozhodnutia Obce Nový Život č. N 2010/381-006 zo dňa 18.4.2012 opravené listom N 2010/381-007 zo dňa 15.5.2012 o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Nový Život - Eliášovce“. Následne Okresný úrad Trnava - odbor výstavby a bytovej politiky ako druhostupňový správny orgán vydal rozhodnutie pod číslom č. OÚ-TT-OVBP2-2014/020945/PaHo dňa 14.11.2014, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom táto zmena sa týkala len zmeny polohopisných údajov a doplnenia stanoviska Krajského pamiatkového úradu. Žalovaný teda rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu v tom zmysle, že zmenil pôvodný údaj o výške hornej prevádzkovej hladiny z hodnoty 118,50 m n.m. Bpv. na novú hodnotu 117,50 m n.m. Bpv. a zmenil aj údaj o hydrostatickom vzdutí od zníženej hornej prevádzkovej hladiny z hodnoty 12,4 km nad stupeň na hodnotu 9,766 km nad stupeň, ďalej do výroku prvostupňového rozhodnutia doplnil zo stanoviska Krajského pamiatkového úradu Trnava zo dňa 8.10.2012 k dvom pôvodným podmienkam tri nové podmienky, ktoré sa týkajú národnej kultúrnej pamiatky Vodný mlyn Jelka a na základe ďalšieho stanoviska Krajského pozemkového úradu zo dňa 26.3.2013 doplnil do výroku rozhodnutia ďalšie štyri podmienky. V ostatnej časti zostalo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu nezmenené. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016 v zmysle § 27 SSP, pričom zistil, že žaloba zo strany žalobcu je dôvodná. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v obsahu žaloby. Žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť s poukazom na ust. § 191 ods. 3 SSP a tiež žiadala zrušiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Uviedla, že v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, v podstate sú v tomto vyjadrení uvedené tie isté dôvody ako v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Tvrdila, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ako aj jeho námietkami, ktoré uvádzal v správnom konaní. V podstate nezdôvodnil, prečo nevyhovel námietke žalobcu a nevykonal posudzovanie vplyvu výstavby malej vodnej elektrárne na životné prostredie. Okrem toho žalovaný neakceptoval už vyslovený právny názor tunajším súdom, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí č.k. 14S/1/2013 zo dňa 10.7.2014. Poukázala na to, že žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán už v územnom rozhodnutí má skúmať starostlivosť o životné prostredie, pričom konal v rozpore s ust. § 39 a § 39a stavebného zákona a taktiež nesprávne vec posúdil aj vo vzťahu k zákonu o ochrane prírody a krajiny, keď konal v rozpore s ust. § 28 tohto zákona, z ktorého vyplýva, že je potrebné takéto posúdenie navrhovanej činnosti nevyhnutne vykonať. Tieto nami tvrdené skutočnosti vyplývajú aj z ustálenej judikatúry NS SR ako aj všeobecných súdov. Uviedla, že žalovaný sa nevyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa výrubového povolenia v tejto oblasti, kde by sa mala stavať malá vodná elektráreň. Touto našou argumentáciou sa vôbec nezaoberal, a to aj vo vzťahu k tomu, akým spôsobom bude dotknuté toto územie, či už z hľadiska cestovného ruchu ako aj migrácie rýb. Mám za to, že žalovaný ako prvostupňový správny orgán porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo svojej činnosti, keď stavebný úrad má povinnosť posúdiť a vyhodnotiť túto povolovanú činnosť vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Tiež sa nevysporiadal ani s námietkou, týkajúcou sa vlastníctva dotknutých pozemkov, pričom skutočnosť že táto námietka je opodstatnená potvrdilo aj Ministerstvo životného prostredia v rozhodnutí č. 5697/2015-6.1 zo dňa 4.9.2015, ktorým zrušilo stavebné povolenie na predmetnú malú vodnú elektráreň. Taktiež poukazujem na smernicu číslo 200/60 ES, ide o rámcovú smernicu o vodách, ktorá bola transformovaná do zákona o vodách č. 364/2004, ktorá sa týka ochrany vôd. V tejto súvislosti poukázala na to, že je potrebné zachovávať a zlepšovať stav vodných tokov, čo vyplýva z účelu tejto smernice. V ostanom poukázala na žalobné dôvody uvedené v žalobnom návrhu. Poverená zástupkyňa žalovaného JUDr. Denisa Pavlíková Holúbková žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 24.4.2015. Poukázala na to, že pokiaľ ide o posudzovanie vplyvu takejto činnosti na životné prostredie, tak žalovaný nie je kompetentný takéto posudzovanie vykonať, nakoľko vychádza iba z podkladov a stanovísk ostatných dotknutých orgánov, a preto sa žalovaný nezaoberal posudzovaním vplyvu takejto činnosti na životné prostredie. Ďalej uviedla, že v územnom konaní stavebný úrad nemôže do tohto procesu zasahovať a naviac v tomto konaní sa nepreukazuje ani vlastníctvo k pozemkom, pričom takýto postup stavebnému úradu prináleží až pri vydávaní stavebného povolenia, a to s poukazom na ust. § 58 ods. 2 stavebného zákona. Podľa § 27 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (zák.č. 162/2015 Z.z.) pri preskúmavaní zákonnosti orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Podľa § 25 ods. 1, 4, 6 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebného zákona) (1) Pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či a) obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, b) obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi, c) návrh je v súlade so zadaním, d) návrh je v súlade s rozsahom územného plánu, e) záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom je v súlade s § 13. 4) O preskúmanie súladu návrhu územného plánu obce podľa odseku 1 obec požiada krajský stavebný úrad. (6) Návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné. Podľa § 33 ods. 1 stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad. Podľa § 35 ods.1 stavebného zákona (1) Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona (1) Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa § 37 stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Podľa § 39 stavebného zákona (1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. (2) Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. Podľa § 39a stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. (3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na: a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, b) drobné stavby, c) stavebné úpravy a udržiavacie práce, d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, e) reklamné stavby. (4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. (5) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona (1) Ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 140a ods. 1, písm. b) a ods. 3 stavebného zákona (1) Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavieb uvedených v § 117b. (3) Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. Podľa § 140b ods. 1, 2 stavebného zákona (1) Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. (2) Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. Podľa § 4 ods. 3, písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (3) Obec pri výkone samosprávy najmä d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci. Podľa § 9 ods. 1, písm. b), l) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (1) Orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o b) vydanie územného rozhodnutia, l) vydanie povolenia na výrub drevín podľa osobitných predpisov. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom žalobcom. Základným predpokladom konania je tvrdenie žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a musí poukázať na konkrétne skutočnosti z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí konkretizovať, t. j. že správny orgán vydaním rozhodnutia porušil konkrétny zákon alebo iný predpis (súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami tieto skutočnosti za žalobcu nevyhľadáva, keďže práve oni majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom). Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívny nahradiť prejav vôle žalobcu a sám vyhľadávať možné právne vady napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o prieskum správneho konania, súd preskúmava postup správnych orgánov pri vydávaní rozhodnutia, ktorý upravuje príslušný právny predpis. V rámci správneho konania je zmyslom všetkých procesných predpisov zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie a to prostriedkami ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a aby účastníkovi o ktorého vec a práva ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. V súvislosti so zahájením územného konania je potrebné zdôrazniť, že stavebný úrad by mal informovať všetkých jemu známych účastníkov konania o tom, že konanie bolo zahájené. V opačnom prípade by účastníctvo v konaniach strácalo zmysel, keďže potencionálni účastníci by sa o ňom nedozvedeli a nemohli by svoje práva využiť. V predmetnej veci Krajský súd v Trnave sa v podstate stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý namietal predovšetkým zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. Možno konštatovať, že z rozhodnutia žalovaného nie je možné z niektorých odsekov zistiť, či ide o úvahy žalovaného alebo či tento cituje vyjadrenia niektorých zo zapojených subjektov. V prvom rade je potrebné uviesť, že stavba malej vodnej elektrárne je nepochybne činnosťou, ktorá má na životné prostredie nielen počas výstavby, ale aj samotnej prevádzky výrazný vplyv, a preto posúdenie vplyvov malej vodnej elektrárne je plne v súlade s cieľmi posudzovania vplyvov na životné prostredie. Znamená to, že je nutné posudzovať všetky aspekty navrhovanej činnosti v celosti, a to aj v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora (C-227/01, C-142/07). Tiež je v takýchto konaniach, týkajúcich sa životného prostredia nevyhnutné zabezpečiť včasnú účasť verejnosti hneď na začiatku procesov, v čase, kedy sú ešte reálne otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa musí uskutočniť efektívne. Je potrebné zdôrazniť, že stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby nie je orgánom, ktorému náleží len zhromaždenie predložených dokladov a mechanické zachytenie ich obsahu vo vydávanom rozhodnutí, ale stavebnému úradu patrí povinnosť v zmysle § 37 stavebného zákona posúdiť a vyhodnotiť, okrem iného aj súlad predložených podkladov s právnymi predpismi na ochrane ktorých je verejný záujem. Stavebný úrad je v konaní garantom zákonnosti, keď aj s odkazom na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, jedným zo znakov právneho štátu je taká činnosť orgánov verejnej správy, ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom na ochrane a presadzovaní zákonnosti je verejný záujem. Za tohto stavu v odvolacom správnom konaní je odvolací orgán povinný sa náležitým spôsobom vysporiadať s námietkami účastníka konania o umiestnení stavby, obsahom ktorých sú tvrdenia o porušení ustanovení hmotného alebo procesného práva (viď Nález ÚS I. ÚS 223/09 zo dňa 27.5.2010 ako aj rozhodnutie NS SR č.k. 8Sžp/27/2011 zo dňa 28.6.2012). Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa riadnym spôsobom nevysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu (títo nevyhodnotili, resp. nezaujali stanovisko k dvom rozdielnym stanoviskám obecného zastupiteľstva, týkajúcich sa výstavby malej vodnej elektrárne, neposúdili predmetný návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie s poukazom na ust. § 37 ods. 2 stavebného zákona). V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že záverečné stanovisko EIA je nevyhnutným podkladovým dokumentom pre ďalšie správne konanie (napr. o umiestnení stavby), a to najmä z hľadiska posúdenia vplyvov stavby malej vodnej elektrárne na životné prostredie. Takéto stanovisko má síce informačnú hodnotu vo vzťahu k správnemu orgánu (do 1.1.2015 právna úprava nepriznáva záverečnému stanovisku charakter rozhodnutia a ani záväznosť), pričom vo vzťahu k subjektom práva na životné prostredie má hodnotu vypovedaciu. Je preto nevyhnuté, aby správny orgán si najskôr zadovážil vo forme podkladu pre rozhodnutie takéto záverečné stanovisko a následne posúdil jeho zákonnosť, čo v predmetnej veci nebolo zrealizované. Ide o jedno z kľúčových ustanovení tretej časti zákona o EIA (§ 37 tohto zákona), týkajúcej sa posudzovania navrhovaných činností alebo zmien činností. Spolu s § 38 a § 39 vytvára predpoklady pre to, aby výsledok posudzovania- záverečné stanovisko bolo rešpektované a jeho podmienky dodržiavané nielen počas povoľovacieho konania, ale najmä počas prípravy, realizácie, uskutočňovania činnosti alebo zmeny činnosti, ktoré boli predmetom posúdenia ich vplyvov. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, tak ako je to v prípade Obce Jelka, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a stavebného zákona; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistení pri miestnom zisťovaní (§ 37 ods. 1 stavebného zákona). Okrem vyššie zistených nedostatkov nemožno považovať ani výrok druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu za jasný, určitý a zrozumiteľný, pretože podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku musí odvolací správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia vysloviť záver, či sa prvostupňové správne rozhodnutie potvrdzuje (a odvolanie zamieta), či sa mení alebo či sa zrušuje. V danom prípade je potrebné považovať žalovaným vydaný výrok za zmätočný, pretože tento zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že pôvodný údaj o výške hornej prevádzkovej hladiny znížil, do výroku prvostupňového rozhodnutia doplnil zo stanoviska Krajského pamiatkového úradu Trnava zo dňa 8.10.2012 tri nové podmienky, ktoré sa týkajú národnej kultúrnej pamiatky Vodný mlyn Jelka a na základe ďalšieho stanoviska Krajského pozemkového úradu Trnava zo dňa 26.3.2003 doplnil do výroku rozhodnutia ďalšie štyri podmienky (viď. výrok rozhodnutia žalovaného), čo znamená, že ak žalovaný správny orgán v určitej časti zmenil prvostupňové rozhodnutie, v časti, ktorá nebola zmenou dotknutá mal rozhodnutie potvrdiť, resp. odvolanie v tejto časti zamietnuť. V súvislosti s ďalšími námietkami vznesenými žalobcom je potrebné uviesť, že žalovaný sa v rozhodnutí týmito námietkami dostatočným spôsobom nezaoberal, a to najmä v súvislosti s tým, či predmetnou stavbou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny. Je nepochybné, že v danom prípade sú tieto záujmy skutočne dotknuté, a to pokiaľ ide o rozsah ako aj následky, ktoré môžu nastať vybudovaním malej vodnej elektrárne. Právomoc rozhodnúť o týchto veciach má orgán ochrany prírody a krajiny vo forme vyjadrenia alebo podaného stanoviska, avšak stavebný úrad nesmie nechať nepovšimnuté záujmy ochrany prírody a krajiny (§ 103 ods. 6 zák.č. 543/2002 Z.z.), vyjadrenia alebo iné stanoviská musí vyhodnotiť ako nevyhnutný podklad pre rozhodnutie a nielen odkázať na odborné vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Dunajskej Strede, tak ako to bolo konštatované v rozhodnutí žalovaného, pričom tunajší súd tieto nedostatky už vytýkal žalovanému v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré bolo preskúmavané tunajším súdom. Za tohto stavu nemožno mať za to, že by rozhodnutie žalovaného bolo v tejto časti riadne odôvodnené, a že by sa žalovaný vysporiadal so všetkými žalobcom vznesenými námietkami. Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, tento nedostatok nemôže odstrániť súd svojim rozsudkom, ale takéto rozhodnutie správneho orgánu musí byť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušené a vrátené správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Znamená to, že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovené náležitosti, t.j. aj odôvodnenie, aby z neho bolo jasné, z akých skutkových konkrétnych podkladov sa vychádzalo pri vydaní rozhodnutia a či s nimi bol žalobca riadne a včas oboznámený. Žalovaný sa taktiež riadnym spôsobom nezaoberal námietkami žalobcu v súvislosti s aplikáciou ust. § 36 ods. 2 stavebného zákona, a to najmä za stavu, že pre územie obce Jelka nie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia a nevyhodnotil dve rozdielne uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Jelka č. 18a/2011/OZ - 4, zo dňa 28.6.2011, ktorým Obec Jelka najskôr vyjadrila nesúhlas s výstavbou malej vodnej elektrárne a neskôr obecné zastupiteľstvo vydalo uznesenie pod č. 493/2013 zo dňa 29.4.2013, ktorým bol vyjadrený súhlas k stavebnému konaniu Malej vodnej elektrárne Nový Život - Eliášovce. Je potrebné uviesť, že obec, v ktorej v katastrálnom území sa má navrhovaná činnosť realizovať je tzv. dotknutou obcou a v prípade, že navrhovaná činnosť je plánovaná v katastrálnom území dvoch alebo viacerých obcí, tak ako je to v tomto prípade, za dotknutú obec sa považuje každá z týchto obcí. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že súčasne sa za dotknutú obec považuje aj tá, na území ktorej sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena neplánuje realizovať, ale takáto obec môže byť zasiahnutá vplyvmi navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, čím sa správne orgány vôbec nezaoberali a neposudzovali vplyv takejto činnosti na priľahlé územie. O trovách konania úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(§175 ods.1 a 2 SSP). Súd nepriznal náhradu trov konania účastníkovi PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o. Bratislava, pretože v zmysle ust. 250k ods. 1 O.s.p. a ustálenej judikatúry NS SR nemožno priznať zúčastnenej osobe náhradu trov konania, pretože táto prináleží len žalobcovi, ktorý bol v konaní procesne úspešný. Na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).