Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/3/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200197 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200197.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: V. U., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, X. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.08.2015 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.08.2015 potvrdzuje. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.02.2015 podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok s odôvodnením, že i keď bola uznaná za invalidnú, nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorý je vo veku nad 28 rokov do 34 rokov najmenej 5 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Invalidita bola určená od 06.11.2013 a do toho obdobia žalobkyňa získala len 1074 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo sú 2 roky a 344 dní, čím nebola splnená zákonom vyžadovaná doba dôchodkového poistenia a iné obdobie nebolo žalobkyňou preukázané. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené odôvodnenie žiadala žalovanú o poskytnutie výnimky pri posúdení potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok a poukazovala na to, že trpí raritným ochorením, ktoré napriek opakovaným vyšetreniam, zrejme pre nedostatok skúsenosti v danom období, sa nevedelo odhaliť a diagnostikovať a až v roku 2004 bola pri náhodnom vyšetrení určená správa diagnóza, na základe ktorej sa stala žalobkyňa invalidnou. Na základe odvolania žalobkyne, ktoré bolo doručené žalovanej zo dňa 16.03.2015 žalovaná vykonala nové posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava, ktorý je súčasťou lekárskej správy zo dňa 05.05.2015 z dôvodu podaného odvolania proti rozhodnutiu vydanému dňa 20.02.2015. Na základe lekárskej správy a posudku zo dňa 05.05.2015 bola žalobkyňa bola uznaná invalidnou s dátumom vzniku invalidity od 10.07.2011, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie podľa Kapitoly IV. položka 7.6c a na podklade uvedeného posudku bolo vydané žalovanou rozhodnutie zo dňa 07.08.2015 a po opakovanom posúdení nároku na invalidný dôchodok, žalobkyňa bola uznaná invalidnou od 10.07.2011, kedy sa vzhľadom na poistenca vo veku 24 do 28 rokov vyžaduje splnenie najmenej 2 roky obdobia dôchodkového poistenia. Túto podmienku žalobkyňa splnila a tak jej priznaný invalidný dôchodok odo dňa 10.07.2011. Zároveň na základe tejto zmeny žalovaná autoremedúrou podľa § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie zo dňa 20.02.2015 zrušila. Žalobkyňa, ale ani s takýmto posúdením vzniku invalidity nesúhlasila a napadla jeho správnosť odvolaním, doručeným žalovanej dňa 14.09.2015 a žiadala, aby jej boli priznané pre určenie výšky invalidného dôchodku i obdobia pred dňom 10.07.2011, pretože už vtedy trpela závažným ochorením, ktoré založilo dôvod pre vznik invalidity . Žalovaná vo vyjadrení k podaniu žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.11.2015 žiadala, aby súd rozhodnutie zo dňa 07.08.2015 ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Trnave vytýčil na deň 21.01.2016 pojednávanie, ktoré ale z dôvodu ochorenia žalobkyne a jej žiadosti o odročenie pojednávania odročil na deň 25.02.2016. Súd vypočul žalobkyňu, ktorú na pojednávaní na základe udelenej plnej moci zo dňa 24.02.2016 zastupovala matka Z. F., ktorá poukázala na výšku priznaného invalidného dôchodku, z ktorej sumy ale sa nedá vyžiť, preto žiadala, aby žalovaná vzala do úvahy zdravotný stav žalobkyne, ktorá už od detstva trpí ochorením, ale lekár, ktorý ju ošetroval nevedel v tom čase stanoviť správnu diagnózu a ani neodporučil možnosť požiadať o priznanie invalidity. Zdravotný stav žalobkyne sa neustále zhoršuje a priznaný invalidný dôchodok nemôže postačovať na riadnu výživu žalobkyne. Žalovaná poukázala na to, že po opakovanom posúdení vzniku invalidity prihliadla i na podanú žiadosť, keď nárok na priznanie invalidity bol uplatnený dňom 06.11.2013 a spätne možno priznať invalidný dôchodok 3 roky dozadu, neexistuje možnosť zákonom stanovený potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia pre priznanie invalidného dôchodku zmeniť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O.s.p. (1 Podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 72 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. (2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. (3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. Podľa § 250q O.s.p. (2) O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. platí obdobne. Posúdenie zdravotného stavu dôchodkovo poistenej osoby - žalobkyne a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je vo veciach sociálneho (dôchodkového) poistenia zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Podľa názoru konajúceho súdu posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané komplexne pri zohľadnení jej zdravotného stavu a odborných lekárskych nálezov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a ktoré mal posudkový lekár k dispozícii, boli vzaté do úvahy odborné nálezy, na ktoré odkazuje posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočka Trnava vyhotovená lekárska správa v spojení s posudkom zo dňa 05.05.2015, na základe ktorého bolo vydané žalovanou rozhodnutie zo dňa 07.08.2015. Žalobkyňa v konaní o odvolaní voči rozhodnutiu žalovanej zo dňa 07.08.2015 nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by závery, ku ktorým dospel posudkový lekár v posudku zo dňa 05.05.2015 spochybnila a zmeny rozhodnutia žalovanej domáhala z dôvodu tvrdeného skoršieho vzniku invalidity. Podľa posudkového lekára však bola žalobkyňa uznaná invalidnou odo dňa 10.07.2011, od ktorého dátumu bol skonštatovaný rozsah zdravotného postihnutia u žalobkyne ktorý podmieňuje 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v súlade so zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, žalobkyňa nenamietala, že by neboli zohľadnené lekárske nálezy, ktorými pri posúdení schopnosti poklesu vykonávať zárobkovú činnosť disponuje a ktoré pre vyhotovenie posudku poskytla a nenamietala ani určenú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť , na základe čoho konajúci súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.08.2015 ako vecne správne potvrdil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v konaní neúspešná, nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.