Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/62/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200218 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200218.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Ing. Q. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H. K. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Gašparíkom, Podzámska 66, 926 01 Sereď proti žalovanému: Okresný úrad Trnava - odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V/OU-TT-OVPB2-2014/023761 Ma, V/OU-TT-OVBP2-2015/002572 Ma zo dňa 12.1.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Trnava - odboru výstavby a bytovej politiky č. V/ OU-TT-OVBP2-2014/023761 Ma, V/OU-TT-OVBP2-2015/002572 Ma zo dňa 12.1.2015 a rozhodnutie Mesta Sereď číslo: 14362/ÚPaSP 610/2014 zo dňa 24.9.2014 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 20.3.2015 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. č. V/OU-TT-OVBP2-2014/023761 Ma, V/OU-TT-OVBP2-2015/002572 Ma zo dňa 12.1.2015, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Mesta Sereď číslo: 14362/ÚPaSP 610/2014 zo dňa 24.9.2014, ktorým mu bola podľa § 105 ods. 1 písm. c) zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) v spojení s ust. § 98 ods. 2 písm. e) stavebného zákona uložená pokuta vo výške 100 eur. V rozhodnutí bolo konštatované, že žalobca sa dopustil priestupku tým, že ako vlastník stavby súp. č. XXXX dňa 5.5.2014 o 9,00 hodine, dňa 6.6.2014 o 9,00 hodine a dňa 9.7.2014 o 9,30 hodine nezabezpečil podmienky na vykonanie štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 ods. 2 písm. e) stavebného zákona za účelom preverenia, či stavba „obchodné priestory III. etapa“ - prízemie časť BaC sa užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, ktoré vydalo Mesto Sereď pod č. 1959/ÚPaSP 164/2011 dňa 18.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu, pričom v žalobných dôvodoch namietal, že správne konanie prebehlo v rozpore s procesno-právnou zásadou „ne bis in idem“ - nie dvakrát v tej istej veci, nakoľko v predmetnej veci ten istý správny orgán konal a rozhodoval triplicitne, keď vec sa dotýka toho istého účastníka, rovnakého podnetu i osoby podnecovateľa, toho istého druhu konania (štátny stavebný dohľad) a tej istej stavby. V tejto súvislosti poukázal na nezákonnosť konania, pretože ak stavebný úrad konanie dňa 22.4.2014 začal, musel ho i relevantne procesne ukončiť, a to zastavením nakoľko nezistil porušenie zákona podľa § 30 ods. 1 písm. a) až j) zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len zákon o správnom konaní), ak by mal za to, že žalobca nevytvoril dostatočné podmienky pre výkon stavebného dohľadu. Žalobca ďalej namietal zmätočnosť konania, pretože z podaní (oznámení) stavebného úradu nevedel, či sa stavebný úrad zaoberá rovnakou vecou a či len potrebuje vec došetriť alebo začína úplne nové konanie, či dotknutému účastníkovi - žalobcovi bolo jednoznačne zreteľné, aké konanie sa začína a či ide o nové konanie alebo pokračovanie predchádzajúceho konania. Poukázal tiež na to, že prvostupňový správny orgán (stavebný úrad) a následne aj žalovaný počnúc dňom 6.5.2014 nekonal s jeho splnomocneným zástupcom (napriek riadnemu plnomocenstvu zo dňa 5.5.2014 predloženému poverenému pracovníkovi prvostupňového správneho orgánu, ktoré sa vzťahovalo na celé konanie stavebného dohľadu), neboli mu doručované žiadne písomnosti a podania vo veci, čím došlo k porušeniu jeho práv na obhajobu podľa § 17 ods. 1 a nasl. zákona o správnom konaní. Mal za to, že predložené splnomocnenie spĺňalo všetky náležitosti právneho úkonu na to, aby prvostupňový správny orgán zástupcu žalobcu rešpektoval a v komunikácii jednal so žalobcom prostredníctvom ním zvoleného právneho zástupcu. Ďalej uviedol, že všetky štátne dohľady boli nariadené výlučne na základe podnetov fyzickej osoby - P. E., ktorý je susedným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom štátneho stavebného dohľadu v dňoch 5.5.2014, 6.6.2014 a 9.7.2014, t.z., že vo veci konal až triplicitne napriek nezmeneným okolnostiam, pričom takýto postup vylučuje subsidiárna právna norma § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku. Tvrdil, že správny orgán mal konanie zastaviť, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Ďalej namietal, pokiaľ ide o rozsah obhliadky, že predmetné priestory boli sprístupnené nad požadovaný rozsah, pretože boli na požiadavku stavebného úradu sprístupnené aj priestory neskolaudované na prvom poschodí budovy. Žalobca tiež namietal, že pokiaľ správne orgány mu uložili pokutu vo výške 100 eur, tak túto sankciu z hľadiska výšky relevantným spôsobom nezdôvodnil, pretože správne orgány neuviedli z akej úvahy vychádzali, keď určili, že ide o sankciu v dolnej hranici výšky pokuty, keďže maximálna výška pokuty je s poukazom na ust. § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona možná do maximálne 331,94 eur. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal porušenými právami žalobcu, ktoré tento namietal v odvolacom správnom konaní, a to právom na vyjadrovanie sa ku všetkým skutočnostiam a podkladom pre rozhodnutie (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2 a § 56 správneho poriadku), predovšetkým mu nebolo umožnené pred ukončením dohľadu vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia ako aj výsledkom dohľadu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.5.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že výkonom štátneho stavebného dohľadu sa sleduje dôsledné uplatňovanie verejných záujmov pri uskutočňovaní stavieb a ich zmien, užívaní stavieb a pri ich odstraňovaní a súčasne aj práv a právom chránených záujmov právnických a fyzických osôb. V predmetnej veci sa prvostupňový správny orgán, s poukazom na ust. § 98 ods. 2 písm. e) stavebného zákona snažil preveriť, či predmetné vnútorné priestory, ktoré boli skolaudované ako obchodné priestory sa užívajú spôsobom povoleným v kolaudačnom povolení č. 1959/ÚPaSP 164/2011 zo dňa 18.4.2011. Vzhľadom k tomu, že počas štátneho stavebného dohľadu konaného v dňoch 5.5.2014, 6.6.2014 a 9.7.2014 neboli priestory interiérov na prízemí predmetnej nehnuteľnosti sprístupnené a za tohto stavu preto nebolo možné zistiť, či sa nevyužívajú na bývanie. V súvislosti s námietkami žalobcu, že štátny stavebný dohľad bol vykonávaný opakovane žalovaný uviedol, že je možné vykonať opakovane štátne stavebné dohľady v tej istej veci, predovšetkým za účelom zistenia, či sa nezmenili skutkové okolnosti. Pokiaľ ide o predložené splnomocnenie zo strany žalobcu pri štátnom stavebnom dohľade tak mal za to, že toto splnomocnenie bolo udelené žalobcom svojmu právnemu zástupcovi vo veci týkajúcej sa výkonu stavebného dohľadu podľa stavebného zákona, k stavbe súpisné číslo XXXX v kat. území K., sp.zn. stavebného dohľadu 3967/ÚPaSP 247/2014 stavebného úradu Mesta Sereď, a preto sa podľa názoru žalovaného vzťahovalo iba na toto konanie. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, tak táto bola žalobcovi uložená ako vlastníkovi stavby, pretože tento nevytvoril zodpovedajúce podmienky pre výkon štátneho stavebného dohľadu, porušil ust. § 100 stavebného zákona, pričom výšku pokuty určil podľa závažnosti protiprávneho konania, keď prihliadal najmä na spôsob spáchania priestupku a jeho následky, ďalej na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia ako aj pohnútky a osobu páchateľa. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie bez prejednania veci na pojednávaní, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, keď k vyhláseniu rozhodnutia predchádzalo uverejnenie termínu pojednávania tak na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave ako aj na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom podľa § 27 SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 100 písm. a) stavebného zákona sú určené osoby i vlastník povinný umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu. Podľa § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 331,93 eur sa potresce ten, kto nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu. Na základe vykonaného súdneho prieskumu, pri ktorom je súd viazaný rozsahom žalobných dôvodov uvedených v žalobe dospel krajský súd k záveru, že žaloba v predmetnej veci je dôvodná, nakoľko napadnuté druhostupňové rozhodnutie je potrebné považovať jednak za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a okrem toho v konaní správnych orgánov bola zistená taká procesná vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v predmetnej veci dospel k záveru, že správne orgány pochybili predovšetkým v tom, že nekonali s právnym zástupcom žalobcu napriek predloženému splnomocneniu zo dňa 2.5.2014, z ktorého jednoznačne vyplýva, že právny zástupca je oprávnený konať za žalobcu v celom rozsahu konania stavebného dohľadu. V predloženom splnomocnení je síce uvádzané, že advokát žalobcu je splnomocnený na konanie vo veci stavebného dohľadu pod číslom 3967/ÚPaSP 247/2014, avšak pokiaľ správne orgány v rámci tohto správneho konania vykonali viaceré štátne dohľady a vo veci vydali jedno rozhodnutie (znamená to, že vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté) mali aj konať vo všetkých týchto realizovaných štátnych stavebných dohľadoch s právnym zástupcom žalobcu, ktorého si žalobca zvolil. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné tiež uviesť, že nemožno sa stotožniť s tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu o nemožnosti vykonania viacerých štátnych stavebných dohľadov v rámci jedného konania, pretože správne orgány mali za to, že žalobca sa mal dopustiť zrejme pokračujúceho správneho deliktu. V predmetnej veci bolo potrebné preto aplikovať pravidlá pre triedenie správnych deliktov z časového hľadiska, t.j., že správny orgán môže za viaceré porušenia sankcionovať ako jeden delikt (pokračujúci správny delikt). V súlade so zásadou správneho trestania je tiež žiaduce, aby sankcia bola uložená proporčne k miere ohrozenia záujmu chráneného zákonom. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné predovšetkým vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, čo vyplýva aj z ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. V tejto súvislosti súd uvádza, že ukladanie pokút za „správne delikty“ sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia zrejmé v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil. Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu sankcie a aj pokiaľ ide o jej výšku. Vyplýva to aj z judikátov Najvyššieho súdu SR, že uloženie sankcie vyžaduje, aby správny orgán rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je podľa názoru súdu dostatočným pre uloženie pokuty v konkrétnej výške. Pre preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí argumentácia iba vo všeobecnej rovine s konštatovaním prihliadnutia k zákonným predpokladom tak ako to posúdili správne orgány v predmetnej veci. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie v časti určenia výšky sankcie nebolo dostatočným spôsobom odôvodnené. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že prípadnému uloženiu sankcie musí predchádzať riadne zistenie skutkového stavu veci, čo v predmetnej veci nebolo náležitým spôsobom zrealizované. Okrem toho došlo zo strany prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu k procesnému pochybeniu v tom, že nekonali s právnym zástupcom žalobcu, ktorý predložil riadne splnomocnenie so všetkými náležitosťami, na základe ktorého bol oprávnený zastupovať žalobcu v rámci celého konania štátneho stavebného dohľadu, čím žalobcovi bolo odopreté právo konať prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v správnom konaní, v rozpore s ust. § 17 ods. 1 správneho poriadku. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP, o ktorých rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.