Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/29/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200238 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200238.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: Bc. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX J., zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, ul. Sibírska 4, 831 02 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.1.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 380,66 eur na účet zastupujúceho advokáta č. účtu: S.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (XXXXXXXXXX/XXXX) v peňažnom ústave Y. I. AG, pobočka zahraničnej banky v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.1.2015 odporkyňa podľa § 67 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla navrhovateľke žiadosť o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 10.12.2014 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 10. decembru 2014 je 104,80 eur mesačne, čo znamená, že nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo predstavuje 237,70 eur. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí uvedené, že navrhovateľka k 10.12.2014 získala 5 512 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, pričom pri posúdení jej nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú). Podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia, v prípade navrhovateľky táto k 10. decembru 2014 získala 15 rokov a 37 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma predčasného starobného dôchodku bola určená podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 543/2010 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Pokiaľ ide o priemerný osobný mzdový bod, tak tento bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2013 navrhovateľka na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona o sociálnom poistení rozšírené postupne pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a preukázala dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kalendárnom roku 1972 122 dní, v kalendárnom roku 1976 173 dní, v kalendárnom roku 1977 217 dní, v kalendárnom roku 1978 10 dní, v kalendárnom roku 1982 334 dní, v kalendárnom roku 1983 88 dní, v kalendárnom roku 1984 47 dní, v kalendárnom roku 1985 3 dni patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, pričom úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 5,4683. V prípade navrhovateľky táto v rozhodujúcom období úhrnom získala 3 321 dní dôchodkového poistenia, t.z. 9,0987 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 24. marcu 2014 je podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 469/2013 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 eur. Nakoľko navrhovateľka vychovala tri deti a 54 rokov veku dosiahla 24. decembra 2010, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona o sociálnom poistení dosiahla pripočítaním 63 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, 24. marca 2016. V čase vydania napadnutého rozhodnutia teda navrhovateľke od 10.12.2014 do dovŕšenia dôchodkového veku, do 23.12.2016 chýba 470 dní. V závere napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že na nárok na predčasný starobný dôchodok a na určenie jeho sumy nebola navrhovateľke zhodnotená doba služby od 1.3.1985 do 28.2.2010, pretože ust. § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa na určenie sumy predčasného starobného dôchodku nevzťahuje. Súčasne jej nevznikol ani nárok na zníženie dôchodkového veku, nakoľko dobu služby zaradenú do II. kategórie funkcií nezískala v potrebnom rozsahu, čo v prípade navrhovateľky predstavuje aspoň 20 rokov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok za službu a pre jeho výšku bola navrhovateľke započítaná doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1.3.1985 do 31.12.1999 (II. kategória funkcií) a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1.1.2000 do 28.2.2010 (III. kategória funkcií), pričom podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže z 25.3.2010 a z 26.6.2013 bol navrhovateľke rozhodnutím č. GR ZVJS-1489/33-2013 od 1.3.2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka napadla správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, žiadala ho podľa obsahu svojho odvolania zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Poukázala na to, že k žiadosti o predčasný starobný dôchodok priložila aj žiadosť o započítanie obdobia dôchodkového poistenia od 1.3.1985 do 30.6.2002, t.j. 17 rokov, 3 mesiace a 29 dní, keď v tomto období jej zamestnávateľ odvádzal odvodové povinnosti do sociálnej poisťovne podľa vtedy platných všeobecných predpisov sociálneho zabezpečenia a za tohto stavu preto bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení (poistení) vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa uvedené odvody doposiaľ nerefundovala do osobitného systému silových zložiek, tieto si ponechala ako svoj príjem, a preto ich žiadala navrhovateľka započítať za obdobie od 1.3.1985 do 30.6.2002 do obdobia dôchodkového poistenia pri výpočte jej predčasného starobného dôchodku. V písomnom vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 16.6.2015 bolo namietané, že získané obdobie vo všeobecnom systéme poistenia nebolo navrhovateľke dostatočným spôsobom zohľadnené. Ďalej bolo v ňom uvedené, že navrhovateľka odslúžila 14 rokov a 309 dní v zamestnaní II. kategórie funkcií ako príslušníčka ZVJS a to v čase od 1.3.1985 do 31.12.1999, avšak vo výkone služby v ZVJS odslúžila a odpracovala ďalších 3 712 dní v čase od 1.1.2000 do 28.2.2010, ktoré jej neboli zhodnotené spolu aj s ďalšími zamestnaniami v civilnom sektore, pričom aj niektoré ďalšie obdobia (štúdium, starostlivosť o deti a výkon zamestnania) neboli dostatočne zohľadnené. V tejto súvislosti poukázala na čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, ďalej Medzinárodný dohovor č. 128 vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Z.z. o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, pričom z tohto dohovoru čl. 19 jednoznačne vyplýva nárok na priznanie starobného dôchodku za celú dobu trvania sociálnej udalosti, teda za dobu poistenia v osobitnom i všeobecnom systéme poistenia, a preto je tento výpočet potrebné vykonať v súlade s čl. 33 ods. 2 tohto dohovoru, teda po zohľadnení všetkých dôb poistenia. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.3.2015 žiadala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.1.2015 ako vecne správne potvrdiť, keď nárok navrhovateľky na predčasný starobný dôchodok bol posúdený podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom bolo zistené, že k 10. decembru 2014 navrhovateľka získala 5 512 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 15 rokov a 37 dní obdobia dôchodkového poistenia, keď presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka vychovala tri deti a 54 rokov veku dosiahla 24.12.2010, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona o sociálnom poistení dosiahne pripočítaním 63 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, dňa 24.3.2016. Znamená to, že od 10.12.2014 do dovŕšenia dôchodkového veku, do 23.12.2016, chýba navrhovateľke 470 dní. Pokiaľ ide o spornú dobu služby, ktorú navrhovateľka namieta, tak túto získala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a súčasne jej bol aj výsluhový dôchodok od 1.3.2010 priznaný, čo vyplýva z potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS z 25.3.2010 a z 26.6.2013, a to rozhodnutím č. GR ZVJS-1489/33-2013 z 25.3.2010. Znamená to, že na vznik nároku na výsluhový dôchodok za službu a pre jeho výšku bola navrhovateľke započítaná doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1.3.1985 do 31.12.1999 (II. kategória funkcií) a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1.1.2000 do 28.2.2010 1 994 (III. kategória funkcií). Vzhľadom k tomu, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v Dohovore o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., tak preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v časti VI. - spoločné ustanovenia. V súvislosti s nehodnotením obdobia doby služby, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok poukázala odporkyňa na ust. § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keď obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Súčasne poukázala na ust. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, keď za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, čo však nie je prípad navrhovateľky, nakoľko spornú dobu služby, ktorú namieta získala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a súčasne jej bol aj výsluhový dôchodok od 1.3.2010 priznaný. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom bol vypočutý právny zástupca navrhovateľky, ako aj poverená zástupkyňa odporkyne, pričom súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, a to z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky uviedol, že rozhodnutie odporkyne považuje za absolútne nezrozumiteľné a nejasné. V samotnom rozhodnutí nie je vôbec uvedené, kedy si navrhovateľka podala žiadosť o predčasný starobný dôchodok (10.12.2014). Okrem toho zo samotného osobného listu dôchodkového poistenia nie sú jasne uvedené údaje a to pokiaľ ide o jednotlivé sumy uvádzané v kolónke osobný vymeriavací základ, keď z týchto súm nie je zrejmé, či sú uvádzané v slovenských korunách, v korunách československých alebo v eurách. Samotná tabuľka je v tomto smere nedokonalá a navrhovateľka si vôbec nemôže zistiť správnosť údajov uvedených v tomto osobnom liste. Ďalej namietal, že v tomto osobnom liste nie je uvedené obdobie starostlivosti navrhovateľky o prvé dieťa, ktoré tam nie je vôbec zadefinované (ide o obdobie od 1.1.1977 do 28.5.1977) taktiež v ňom nie je uvedená doba výkonu služby navrhovateľky v ZVJS v čase od 1.3.1985 až do 28.2.2010, ku ktorému je aj nastavené obdobie dôchodkového poistenia. Z obsahu samotného rozhodnutia však vyplýva, že suma predčasného starobného dôchodku je určená k dátumu 10.12.2014 vo výške 104,80 eur mesačne, čo znamená, že nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo predstavuje 237,70 eur bez toho, že náležitým spôsobom bolo rozhodnutie v tejto časti odôvodnené, a z ktorého by navrhovateľka mohla zistiť na základe čoho odporkyňa dospela k takejto sume. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 24.3.2015, žiadala rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na rozpornosť prejavenej vôle navrhovateľky v tom, že táto požiadala o dve odlišné dôchodkové dávky, a to o priznanie predčasného starobného dôchodku a ďalšou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku, napriek tomu, že zákon o sociálnom poistení hovorí, že poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok nemá nárok na starobný dôchodok a tiež, že predčasný starobný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok. Znamená to, že za tohto stavu (ak bol navrhovateľke priznaný predčasný starobný dôchodok) nie je možné ďalšou žiadosťou žiadať o priznanie starobného dôchodku, nakoľko predčasný starobný dôchodok by automaticky dovŕšením dôchodkového veku sa považoval za starobný dôchodok. Pokiaľ ide o námietky smerujúce k tomu, že v rozhodnutí nie je uvedené kedy navrhovateľka podala žiadosť o predčasný starobný dôchodok, tak tento dátum je uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia a taktiež v jeho odôvodnení. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku týkajúcu sa uvádzania osobného mzdového bodu, tak výpočet bol rozhodnutím náležitým spôsobom odôvodnený, ďalej osobné vymeriavacie základy sú uvedené v evidenčnom liste dôchodkového poistenia, vychádzajúc z údajov vystavených bývalými zamestnávateľmi navrhovateľky a tieto sa uvádzajú v takej mene, ktorá v tej ktorej dobe platila. Čo sa týka obdobia starostlivosti navrhovateľky o prvé dieťa ide o novopredloženú námietku zo strany navrhovateľky, pričom zo žiadosti vyplýva, že prvé dieťa sa jej narodilo XX.X.XXXX a preto až od 29.5.1977 je zhodnotená doba jej starostlivosti o dieťa. Ďalej zo žiadosti vyplýva, že navrhovateľka bola v čase od 1.1.1977 do 28.5.1977 nezamestnaná a neevidovaná na úrade práce, pričom v žiadosti je uvedené, že navrhovateľka žiadala zhodnotiť toto obdobie od 29.5.1977 do 1.1.1978. V súvislosti s námietkou navrhovateľky, že obdobie dôchodkového poistenia v čase od 1.3.1985 do 30.6.2002 nebolo zhodnotené, tak ide o obdobie výkonu služby, ktoré s poukazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa nehodnotí. V neposlednom rade poukázala na novú žiadosť, ktorú navrhovateľka doručila odporkyni dňa 4.4.2016 a požiadala o priznanie starobného dôchodku od 24.3.2016, pričom v tejto súvislosti odporkyňa uviedla, že navrhovateľke nemožno priznať obe dávky. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo úlohou sociálnej poisťovne zistiť presne a úplne skutočný stav veci a na ten účel si obstarať potrebné podklady. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného šetrenia (dokazovania) zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. V súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odporkyne súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia s tým, že reaguje na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o právne posúdenie musí obsahovať rozhodnutie konkrétny odkaz na príslušnú právnu normu, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí však len citácia príslušného predpisu, ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že odporkyňa sa relevantným spôsobom nezaoberala námietkami navrhovateľky, v rámci odôvodnenia boli v podstate citované príslušné ustanovenia právnych predpisov bez toho, že by v rozhodnutí bol uvedený jasný spôsob výpočtu ako odporkyňa dospela ku konkrétnej hodnote či už osobného mzdového bodu alebo podielu úhrnu osobných mzdových bodov atď., tak, aby bolo zrejmé ako ku konkrétnej sume odporkyňa dospela. Okrem toho v priebehu preskúmavacieho konania bolo zistené, že navrhovateľka si okrem žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku podala dňa 4.4.2016 aj novú žiadosť, keď požiadala o priznanie starobného dôchodku počnúc od 24.3.2016, ktorá skutočnosť taktiež mala vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože nie je možné, aby navrhovateľka poberala obe dávky. Ďalej je potrebné uviesť, že odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí relevantným spôsobom nevysporiadala so všetkými vznesenými námietkami navrhovateľky, pričom skutočnosti, ktoré uviedla vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.3.2015 mala uviesť v samotnom rozhodnutí. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 250k v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, z toho 2 x 64,53 eur + 2x paušálna náhrada po 8,39 eur (prevzatie zastúpenia a písomne vyjadrenie vo veci zo dňa 16.6.2015, ďalej 1x účasť na pojednávaní dňa 16.5.2016 vo výške 66 eur a 1x paušálna náhrada 8,58 eur, čo celkom za úkony právnej služby predstavuje celkom 220,42 eur (195,06 eur + 25,36 eur režijný paušál). Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky uplatnené hotové výdavky, a to náhradu za stratu času z Bratislavy do Trnavy a späť za 4 pol hodiny x 14,30 eur v celkovej výške 57,20 eur, ďalej za náhradu cestovného na pojednávanie Bratislava - Trnava a späť osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia vo výške 103,04 eur. Celkom teda boli právnemu zástupcovi navrhovateľky priznané vo výške 380,66 eur, ktoré je povinná odporkyňa zaplatiť na účet zastupujúceho advokáta uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľky nepriznal trovy uplatnené ako iné výdavky - stravné vo výške 4,20 eur, nakoľko podľa názoru súdu boli tieto náklady uplatnené zo strany právneho zástupcu nedôvodne, pretože pojednávanie bolo nariadené o 9,45 hod. a ukončené bolo v čase 10,30 hod. a za tohto stavu mu preto nárok na stravné nevznikol. Ďalej súd právnemu zástupcovi navrhovateľky nepriznal náhradu za stratu času za ďalšie 4 pol hodiny, a to vzhľadom na vzdialenosť medzi Bratislavou a Trnavou, ale iba vo výške 4 pol hodín, čo zodpovedá vzdialenosti medzi Bratislavou a Trnavou ako aj v dĺžke cestovania. Súd preto považoval uplatnený nárok vo výške 8 pol hodín spočívajúci v náhrade za stratu času za nedôvodný, pričom tento bol právnemu zástupcovi navrhovateľky priznaný ako už bolo vyššie uvedené za 4 pol hodiny. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie.