Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/80/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200322 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200322.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu ENVIRAL, a.s., Trnavská cesta, Leopoldov 920 41, IČO: 36 259 233, zastúpeného spoločnosťou Škubla & Partneri s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava proti žalovanému Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28074/2015 zo dňa 10.3.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 28074/2015 zo dňa 10.3.2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 28074/2015 zo dňa 10.3.2015, ktorým žalovaný zamietol jeho žiadosť zo dňa 12.2.2015 o úhradu úrokov z neskoro vyplateného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2013. Uvádzal, že nadmerný odpočet vo výške 630 248,87 eur mu podľa § 79 ods. 2 zák. o DPH mal byť vrátený dňa 26.2.2014, dňa 21.2.2014, t.j. 5 dní pred uplynutím lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu bola žalobcovi doručená písomnosť žalovaného č. 9900430/5/599224/2014/Zat. Z 13.2.2014 označená ako „Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti“. Po skončení kontroly, ktorá mala byť začatá dňa 21.2.2014, mu nadmerný odpočet vrátený nebol , bol mu vrátený v celom rozsahu až v daňovom priznaní dňa 18.12.2014 v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH v lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly. Daňová kontrola bola v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňom doručenia protokolu, t.j. 8.12.2014, kedy bol zástupcovi žalobcu doručený „Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9900430/5/5312457/2014/Zat. zo dňa 4.12.2014. Daňová kontrola teda trvala spolu 290 dní, t.j. takmer 10 mesiacov, pričom zamestnanci žalovaného nebrali do úvahy skutočnosť, aká výška finančných prostriedkov je žalobcovi z dôvodu výkonu daňovej kontroly zadržiavaná. Nadmerný odpočet bol žalobcovi zadržiavaný celkom 295 dní (od 26.2.2014 do 18.12.2014), počas ktorých žalobca nemohol s finančnou čiastkou disponovať, ani rozumne predpokladať, kedy .mu finančné prostriedky budú vrátené. Dňa 12.2.2015 žalobca podal žiadosť o úhradu úrokov s poukazom na ustanovenie čl. 183 Smernice o DPH a judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorú žalovaný rozhodnutím zo dňa 10.3.2015 vydaným vo forme oznámenia zamietol. Má za to, že ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového poriadku mal žalovaný vyložiť eurokonformne, v súlade s čl. 183 Smernice o DPH tak, že žalobca má nárok na priznanie kompenzačného úroku. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na judikatúru ESD, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä rozhodnutia sp. zn. 3Sžf/27/2013, 3Sžf/44/2013 obe zo dňa 1.8.2014 a 8Sžf/115/2013 zo dňa 11.12.2014. 2.Žalovaný namietal, že jeho oznámenie nie je rozhodnutím a preto nie je daná preskúmavacia právomoc súdu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti občianskeho súdneho poriadku. Navrhol konanie vo veci zastaviť, žalobu zamietnuť, prípadne konanie prerušiť do rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktorý Krajský súd v Košiciach v obdobnej veci požiadal o rozhodnutie o predbežnej otázke - výklad čl. 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 v znení Smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006. Uvádzal, že kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane za zdaňovacie obdobie september 2013 u žalobcu začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu a nadmerný odpočet vrátil v súlade s § 79 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. v lehote 10 dní od skončenia kontroly, preto nedošlo k jeho oneskorenému vráteniu a nebola naplnená podmienka na priznanie úroku. Poukazoval na to, že v zákone o DPH je implementovaná aj Smernica Rady 2006/112/ES a článok 183 Smernice bol transponovaný do ustanovenia § 79 tohto zákona. Dobu vykonávania daňovej kontroly nemožno považovať za dobu neoprávneného zadržiavania finančných prostriedkov daňového subjektu nakoľko kontrola bola vykonávaná na základe zákona, pričom nejde o neobmedzenú dĺžku trvania daňovej kontroly, ale táto je zákonom limitovaná a preto nedochádza k rozporu s článkom 183 Smernice. Vzhľadom k tomu, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu bola dodržaná, vyplatenie úroku z omeškania daňový poriadok neumožňuje a právo žalobcu neustanovuje ani žiaden iný predpis. 3.V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžf/115/2013 (Najvyšší súd sa v ňom stotožnil s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a súvisiace rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, pričom vyslovil právny názor, podľa ktorého záver žalovaného o neoprávnenosti nároku na úrok od uplynutia všeobecnej 30 dňovej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH sa nepohybuje v rámci voľnosti priznanej členským štátom. Lehota 30 dní na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zák. o DPH je v súlade s čl. 183 DPH Smernice a povinnosť platiť úroky z omeškania z nevrátenej sumy vzniká po uplynutí tejto doby. Súd konštatoval, že by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, keby daňovým subjektom, u ktorých bola vykonaná daňová kontrola, bol z dôvodu výkonu kontroly nadmerný odpočet vrátený neskôr bez akejkoľvek kompenzácie) žalovaný uviedol, že v Slovenskej republike neplatí systém precedenčného práva a rozhodnutia NS SR, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, je pre správcu dane záväzné iba v konkrétnej veci, ktorá bola predmetom konania. Naviac rozsudok považuje za nevykonateľný nakoľko neurčuje, podľa akého ustanovenia zákona a za aké obdobie má byť daňovému subjektu úrok vyplatený, pričom daňovo-právne predpisy neobsahujú ustanovenia, podľa ktorých by tak bolo možné postupovať. 4.Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil napriek včasnému doručeniu predvolania a nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, vypočul žalobcu, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomných podaniach, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 5.Podľa § 244 O.s.p. (procesný predpis účinný v čase začatia konania) (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. (4) Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u. (5) Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi. (6) Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. 6.Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. (4) O žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu vo veciach vyvlastnenia podľa osobitného zákona rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov od podania návrhu. 7.V súlade s právnou teóriou i ustálenou súdnou praxou súd „Oznámenie“ žalovaného zo dňa 10.3.2015, ktorým bol bez možnosti opravného prostriedku zamietnutý uplatnený nárok žalobcu na úhradu úrokov z neskoro vyplateného nadmerného odpočtu DPH, posudzoval ako rozhodnutie správneho orgánu, ktorým boli dotknuté práva daňového subjektu a ktoré preto podlieha súdnemu prieskumu. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že k vydanému „oznámeniu“ žalovaného je potrebné pristupovať z hľadiska obsahu a nie iba formy, a preto ho súd vyhodnotil ako rozhodnutie, ktoré podlieha súdnemu prieskumu, napriek tomu, že bolo vydané iba formou „oznámenia“. Súd vzal do úvahy i skutočnosť, že úkon žalobcu, ktorou bola „žiadosť o úhradu úrokov z neskoro vyplateného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2013“ zo dňa 12.2.2015 adresovaná žalovanému sama o sebe k vydaniu rozhodnutia správnym orgánov nevedie, preto reakcia na túto žiadosť vydaná ako „oznámenie“, proti ktorému už nie je možné podať žiadne opravný prostriedok je rozhodnutím spôsobilým preskúmania súdom. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že pri preskúmavaní rozhodnutí orgánov verejnej správy je potrebné tiež posudzovať charakter rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu. V danom prípade žalovaným vydané „oznámenie“ v konečnom dôsledku zakladá, mení oprávnenia a povinnosti v tomto prípade právnickej osoby a ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti tohto subjektu priamo dotknuté. 8.V súlade s písomným podaním žalobcu súd v priebehu konania zistil, že Uznesením Súdneho dvora C-120/15 zo dňa 21.10.2015 bola zodpovedaná prejudiciálna otázka položená Krajským súdom v Košiciach vo veci Kovozber s.r.o. proti Daňovému úradu Košice, pričom podľa tohto rozhodnutia: „Článok 183 prvý odsek Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až do uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly.“ Za tohto stavu súd preto nepovažoval za potrebné konanie prerušovať ako žiadal žalovaný vo svojom vyjadrení, pretože v čase rozhodovania súdu o žalobe už bola SDEÚ daná odpoveď na Krajským súdom Košice položenú predbežnú otázku a výkladu článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES vo vyššie spomínanej právnej veci. 9. Predmetom tohto konania bola právna úprava uvedená v zák.č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) a v zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, keď z uvedených právnych predpisov jednoznačne nevyplýva, za aké obdobie je možné priznať úrok zo zadržiavaného nadmerného daňového odpočtu, ktorý správca dane vrátil v prípade začatia daňovej kontroly podľa § 79 ods. 2 zák. o DPH v lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly. Podľa § 79 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Podľa § 79 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 10.Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.3.2015 žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o úhradu úroku z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH s odvolaním sa na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote stanovenej § 79 ods. 6 zákona o DPH pre prípad začatia daňovej kontroly v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá skutočnosť ani v konaní nebola sporná. 11.Napriek nedostatku jednoznačnej právnej úpravy vzniku nároku na úrok v prípade oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu bolo potrebné konštatovať, že tak žalovaný rozhodol v priamom rozpore s článkom 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 (ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky), ktorému podľa jeho výkladu SDEÚ odporuje úprava výpočtu úroku z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. 12.Žalovaný napriek uzneseniu SDEÚ zo dňa 21.10.2015 vo veci C-120/15, predmetom ktorej bolo zodpovedanie prejudiciálnej otázky súvisiacej s výkladom článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES svoje stanovisko k žalobe nezmenil, hoci SDEÚ v odpovedi na položenú otázku jednoznačne uviedol, že neuznanie nároku na úrok z vyplateného nadmerného odpočtu, hoci vychádza z platnej vnútroštátnej právnej úpravy, je v rozpore s právom Európskej únie a v rozpore s vydanou judikatúrou SDEÚ. Podľa tohto uznesenia SDEÚ pri takomto postupe nie sú zohľadnené finančné straty, ku ktorým dochádza u daňového subjektu pri vrátení nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí v zákone uvedenej lehoty, ktorá je podľa záveru vysloveného v rozhodnutí SDEÚ C-120/15 neprimeraná. 13.V zmysle tohto výkladu, logicky a v rozpore s právnym posúdením žiadosti žalobcu žalovaným nárok na úhradu úroku vzniká aj v prípade vrátenia nadmerného odpočtu pred uplynutím lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. 14.Nedostatky vo vnútroštátnej právnej úprave týkajúce sa počiatku vzniku nároku nahrádza súdna moc svojimi rozhodnutiami, z ktorých práve rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/115/2013 zohľadňujúci okrem iného nedôvodnosť znevýhodnenia daňových subjektov, u ktorých sa daňová kontrola realizovala oproti daňovým subjektom, ktorým bol nadmerný odpočet vrátený bez vykonania kontroly, poskytuje návod na ďalší postup žalovaného, preskúmavané rozhodnutie ktorého súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) (porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúce vo formálnych nedostatkoch rozhodnutia) v spojení s § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 (SSP). 15.O trovách konania úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.1 a 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).