Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/94/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200400 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200400.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcov: 1/ Z. A., bytom ul. K. S. X, XXX XX Y., 2/ H. A., bytom ul. K. S. X, XXX XX Y., obidvaja právne zastúpený: JUDr. Katarína Bajová, advokátka, so sídlom Hlavná 25, 917 00 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: Ing. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXX, XXX XX Y. a D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXX, XXX XX Y., obidvaja právne zastúpení: JUDr. Ružena Bubenčíková, advokátka, Kollárova č. 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31. marca 2015 a rozhodnutie Mesta Trnava č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá zo dňa 12. decembra 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. II. Súd rozhodne o trovách konania samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia v 1. a v 2. rade žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 03.06.2015 žiadali, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný v konaní o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu Mesta Trnava č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá zo dňa 12.12.2014, ktorým bolo vydané územné rozhodnutie na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 4021/36 v katastrálnom území Y., pre stavebníkov Ing. Y. N. a manželku D. N. rozhodol tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcov zo dňa 14.01.2015 zamietol a rozhodnutie stavebného úradu, Mesta Trnava č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá zo dňa 12.12.2014 potvrdil. Žalobcovia v žalobe uviedli, že v územnom rozhodnutí a v rozhodnutí odvolacieho orgánu medzi podmienkami umiestnenia stavby je v bode 9 uvedený prístup na pozemok a do garáže v rodinnom dome vjazdom z budúcej miestnej komunikácie - cesta A MOK 3,75/30. S uvedenou podmienkou prístupu na pozemok žalobcov nie je možné súhlasiť, pretože sa jedná o pozemok vo vlastníctve žalobcov. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány vydali stavebné povolenie s vedomím, že navrhovatelia územného konania nemajú prístup na pozemok, na ktorom má byť stavba postavená a domáhajú sa prístupu formou vyvlastnenia pozemku žalobcov. Manžela N. už podali návrh na vyvlastnenie pozemku - parcela č. 4021/596 o výmere 169 m2 (bez uvedenia identifikácie pozemku), ktorý bol zameraný geometrickým plánom č. 101/2012 z pôvodného pozemku parc. č. 4021/87 o výmere 315 m2, ktorého vlastníkmi sú žalobcovia Z. A. a H. A., rod. V., obaja bytom P. S. X, Y., v podiele 1/1. Výmera pripadajúca k tomuto podielu je 169 m2. Návrh na vyvlastnenie bol podaný za účelom uskutočnenia stavby “miestna komunikácia - cesta „A“ MOK 3,75/30“, Kopánka, Pekné pole, Trnava. Žalobcovia pozemok užívajú ako záhradu. Na základe podaného návrhu na vyvlastnenie pozemku ako prístupovej cesty k budúcemu domu manželov N. prebehlo nasledovné administratívne a súdne konanie: 1/ Rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava č.k. KSÚ-OSP-2012/00439/Pl zo dňa 30.05.2012, ktorým správny orgán vyvlastnil v prospech Ing. Y. N. a D. N., pre účel uskutočnenia stavby „miestna komunikácia - cesta „A“ MOK 3,75/30, Kopánka, Pekné pole, Trnava - nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 4021/596 o výmere 169 m2, vytvorený v súlade s geometrickým plánom č. 101/2012 z pôvodného pozemku parc. č. 4021/87 o výmere 315 m2, ktorého vlastníkmi sú žalobcovia. 2/ Rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 20357/2012/2962SV zo dňa 18.09.2012, ktorým vyhovel odvolaniu žalobcov a zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave zo dňa 30.05.2012 a zamietol návrh manželov N. na vyvlastnenie. 3/ Manželia N. podali následne žalobu v správnom konaní proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 20357/2012/2962SV zo dňa 18.09.2012 o žalobe rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorým rozsudkom zrušil rozhodnutie Ministerstva a vrátil vec Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na nové konanie a rozhodnutie. 4/ Proti rozsudku krajského súdu podalo odvolanie Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a žalobcovia. Na základe podaných odvolaní rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom č. 3 Sžp/20/2013 zo dňa 03.12.2013 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu manželov N. s konečnou platnosťou zamietol. Z uvedeného vyplýva, že zostalo v platnosti rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 20357/2012/2962SV zo dňa 18.09.2012, ktorým vyhovel odvolaniu manželov A. a zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave zo dňa 30.05.2012 a zamietol návrh manželov N. na vyvlastnenie pozemku za účelom vybudovania prístupovej cesty. Najvyšší súd SR v rozsudku vyslovil právny názor na podanie návrhu na vyvlastnenie pre zákonom stanovený, resp. vymedzený účel vyvlastnenia - výstavbu miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 1 písm. f) stavebného zákona. V rozsudku Najvyššieho SR sp. zn. 3 Sžp/20/2013 zo dňa 03.12.2013 je uvedený právny názor súdu na aktívnu legitimáciu žalobcov vyvlastňovacieho konania. Navrhovateľ však súčasne musí byť aktívne vecne legitimovanou osobou vo vzťahu k účelu vyvlastnenia. To znamená, že súčasne musí byť osobou, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje /.../ Stavebný zákon neupravuje možnosť vyvlastňovacím rozhodnutím upraviť prechod vlastníctva na inú osobu ako navrhovateľa. Vyvlastňuje sa preto, aby vec (právo) nadobudol priamo navrhovateľ vo verejnom záujme a využíval ju v súlade s kogentným účelom vyvlastnenia. V danej veci manželia N. žiadajú prístup k svojmu domu cestou vyvlastnenia a toho času o vyvlastnenie požiadali Mesto Trnava. Mesto Trnava však nesystémovo rieši danú oblasť Pekného poľa a mení územný plán podľa aktuálnej situácie, pričom doposiaľ nevyriešilo skutočnosť, že Mudroňova ulica, resp. účelová komunikácia na Mudroňovej ulici nie je vo vlastníctve Mesta Trnava a na uvedenú cestu nie je možné napojiť, bez súhlasu vlastníkov tejto účelovej komunikácie, prístupovú komunikáciu k domu manželov N.. Nezákonnosť oboch rozhodnutí spočíva v tom, že rozhodnutie o umiestnení stavby a najmä druhostupňové rozhodnutie o zamietnutí odvolania apriori predpokladajú, že prístup k domu manželov N. raz bude vyvlastnený a že prístupová cesta k umiestnenej stavbe rodinného domu bude vyvlastnená aj bez komplexného riešenia komunikácií v danej lokalite. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia nemožno dosiahnuť inak (NS SR č. 8 Szš/16/2008). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.07.2015 uviedol, že podľa predloženej projektovej dokumentácie overenej v územnom konaní, trvalé pripojenie navrhovanej stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 4021/36 v k. ú. Y. je riešené napojením na budúcu miestnu komunikáciu - cesta „A“ MOK 3,75/30, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie pod sp. zn. OSaŽP/37662-63523/2011/ Jč zo dňa 18.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2012, a povolením Mesta Trnava č. ODaKS/40-6905/2014/Úl zo dňa 20.05.2014, ktorým vydal cestný správny orgán záväzné stanovisko a tým povolil zriadenie vjazdu z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A“ MOK na nehnuteľnosť parc. č. 4021/36 pre zabezpečenie trvalého prístupu k RD. Takýto spôsob dopravného napojenia stavby rodinného domu a zároveň aj samotná budúca miestna komunikácia je v súlade s urbanistickou štúdiou „IBV Pekné pole - I. etapa“, schválenou uznesením Mestského zastupiteľstva č. 269 zo dňa 11.04.2000 a v súlade s platným územným plánom Mesta Trnava - Zmena 02/2009, s VZN č. 345 - o územnom pláne mesta Trnava a o regulatívoch a limitoch využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Trnava. Na základe týchto územnoplánovacích podkladov a vydaného územného rozhodnutia na budúcu komunikáciu, bude týmto vjazdom zabezpečený trvalý prístup k navrhovanému rodinnému domu. Pred vydaním kolaudačného rozhodnutia na užívanie stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 4021/36 v k.ú. Y., musí byť vydané kolaudačné rozhodnutie na trvalú prístupovú komunikáciu - cestu „A“ MOK 3,75/30 alebo jej časť v zmysle ust. § 7 ods. 4 vyhl. Č. 532/2002 Z.z.. Takáto podmienka bude zapracovaná do podmienok ďalšieho konania, t.j. stavebného konania, prípadne ohlásenia jednoduchej stavby. Navrhovaná miestna komunikácia - cesta „A“ - je zaradená do funkčnej triedy C3, ako miestna obslužná komunikácia s krajnicou - MOK 3,75/30. Začínať bude v mieste už vybudovaného úseku pripojenia, ktoré je zrealizované na ulici P. Mudroňa a ďalej bude pokračovať jedným jazdným pruhom šírky 2,75 m s využitím ako jednopruhová obojsmerná miestna komunikácia s navrhnutými výhybňami. Výhybne sú navrhované pred vjazdmi do budúcich rodinných domov na oboch stranách komunikácie. Smerové vedenie komunikácie začína kolmým napojením na existujúci úsek na komunikácii P. Mudroňa. Pokračuje priamou časťou s nasledovnými dvoma protismernými smerovými oblúkmi R=200. Za oblúkmi je priama časť po koniec komunikácie. Navrhovaná miestna komunikácia bude napojená aj na budúcu miestnu komunikáciu - pokračovanie ul. M. Hella. Projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie rieši návrh prepojovacej miestnej komunikácie medzi ulicami P. Mudroňa a M. Hella. Ohľadne pripomienky týkajúcej sa návrhu na vyvlastnenie pozemku ako prístupovej cesty k predmetnému rodinnému domu žalovaný uviedol, že v prípade vyvlastnenia pozemku parc. č. 4021/596 v k.ú. Y. na cestu „A“ MOK 3,75/30 pre Ing. Y. N. a manželku D. sa manželia N. ako fyzické osoby domáhali vyvlastnenia pozemku pre účely miestnej komunikácie podľa ust. § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. Miestne komunikácie však podliehajú osobitnému právnemu režimu a v zmysle ust. § 2 ods. 3 tretia veta zák. č. 135/1961 Zb., podľa ktorého plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce, pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby. Podľa ust. § 3d ods. 3 cestného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce. Aktívne legitimovaným subjektom vo veciach miestnych komunikácií je obec. Nedostatok aktívnej legitimácie Ing. Y. N. a manželky D. v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy medzi manželmi N. a mestom Trnava z dôvodu, že tieto prevodové zmluvy sú už uzatvárané mimo procesu vyvlastnenia a zabezpečenie ich vymožiteľnosti už nie je v právomoci správneho orgánu, ktorý vyvlastnenie uskutočňuje. Pokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pre účely miestnej komunikácie je nevyhnutné zdôvodniť, že verejný záujem vyplýva zo schváleného územného plánu, podľa ktorého výstavbou tejto miestnej komunikácie malo byť zabezpečené prepojenie ulice P. Mudroňa s ulicou M. Hella, spôsobom určeným v územnom pláne. Schválený územný plán je záväzný i pre mesto Trnava, ktoré je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania. Bolo potvrdené, že Z. A. a manželka H. kupovali predmetný pozemok s vedomím, že je určený pre výstavbu miestnej komunikácie. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite. Na základe uvedeného Okresný úrad Trnava - OVBP2 žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a rozhodnutie č. OÚ-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015 potvrdiť. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 21.07.2015 č.k. 14 S/94/2015-26 pribral do konania stavebníka Ing. Y. N., nar. XX.XX.XXXX a manželku D. N., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom Z. E. XXX, XXX XX Y., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.07.2015. Účastníci Ing. Y. N. a D. N. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.07.2015 uviedli, že sa plne stotožňujú s rozhodnutiami stavebných úradov o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 4021/36, nakoľko uvedená stavba je umiestnená v súlade so záväznou časťou územného plánu mesta Trnava (príloha č. 1), ktorý je vyhlásený platným VZN. Na povolenie vjazdu z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A“ vydali dotknuté orgány nasledovné stanoviská: cestný správny orgán kladné záväzné stanovisko (príloha č. 2), Okresný dopravný inšpektorát v Trnave súhlas so zriadením vjazdu na nehnuteľnosť (príloha č. 3). Ďalej účastníci k skutkovému stavu veci uviedli - na prepojovaciu miestnu komunikáciu - cesta A MOK 3,75/30 je v súlade so záväznou časťou územného plánu mesta Trnava vydané právoplatné územné rozhodnutie č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011 a prerušené stavebné konania na I. etapu komunikácie v dĺžke 80 m z celkovej dĺžky komunikácie 120 m rozhodnutím č. OSaŽP/38697/66003/2012/Jč zo dňa 04.09.2012 do doby len čo pominie prekážka, t.j. vyvlastnenie. K názoru žalobkyne, že bez súhlasu vlastníkov nie je možné napojiť prístupovú komunikáciu k domu manželov N., NS SR v rozsudku 6 Sžp/12/2011 konštatuje, že z ustanovení cestného zákona jednoznačne vyplýva, že o pripájaní pozemných komunikácií, tak miestnej k účelovej, ako aj účelovej miestnej, rozhoduje príslušný cestný správny orgán iba poukazom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej, a preto sa odvolací súd nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že na pripojenie navrhovanej miestnej komunikácie na komunikáciu účelovú je potrebný súhlas vlastníkov tejto komunikácie. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že mesto Trnava mení územný plán v tejto lokalite, zmena by musela byť vykonaná VZN. Pre neustále námietky zo strany žalobcov a ostatných účastníkov konania, ktoré nemajú opodstatnenie podľa stavebného zákona a účelovým skupovaním malých častí pozemkov určených pre verejnoprospešné stavby žiadajú, aby bola žaloba zamietnutá a aby mohla pokračovať výstavba dopravnej a technickej infraštruktúry ako verejnoprospešných stavieb a rodinných domov podľa záväznej časti územného plánu mesta Trnava, ktorý je platný a je vyhlásený VZN mesta Trnava. Žalobcovia v 1. a v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 15.02.2016 uviedli, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžo/17/2015 zo dňa 04.11.2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava č. KSU- OSP-2011/00835/P1 zo dňa 15.12.2011 a vec bola vrátená na ďalšie konanie, keď z citovaného rozsudku, ktorí pripojili k podaniu vyplýva, že doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby: miestna líniová komunikácia - cesta - A MOK 3,75/30, ktoré bolo vydané na návrh stavebníkov - manželov N.. Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku konštatoval, že územný plán k miestnej komunikácii je v rozpore so skutkovým stavom. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 17.03.2016 v zmysle § 244 O.s.p. a nasl., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a),b) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzali z právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby A MOK 3,75/30. V odôvodní prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia správne orgány túto skutočnosť brali za dôležitý fakt pri vydaní napadnutých rozhodnutí a v tej súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR 4Sžo/17/2015 zo dňa 04.11.2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o umiestnení stavby - cesty A MOK 3,75/30, čo podľa názoru žalobcov je dôvodom na zrušenie druhostupňového rozhodnutia v predmetnej veci. NS SR v rozsudku 3Sžp/20/2013 poukázal na zmeny v súvislosti s nevyriešením otázky cesty Mudroňova, ktorá nie je miestnou komunikáciou, ale účelovou komunikáciou. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že pokiaľ v časti 2 žaloby uviedla, že ide o žalobu voči stavebnému rozhodnutiu, ide o preklep, keď z obsahu žaloby vyplýva, voči ktorému rozhodnutiu táto smeruje. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že územné rozhodnutie nezakladá právo stavať, ale je len rozhodnutím o umiestnení stavby. Hoci bolo územné rozhodnutie zrušené rozsudkom NS SR a vec bola vrátená správnemu orgánu na nové rozhodnutie, vo veci sa bude opätovne rozhodovať, a preto považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Právna zástupkyňa pribratých účastníkov konania Ing. Y. N. a D. N. na pojednávaní uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, pretože žalobca v celej svojej žalobe vychádza z toho, že ide o stavebné povolenie, a nie o územné povolenie, ako to vyplýva aj zo strany 2 žaloby. V tejto súvislosti poukazuje na to, že v stavebnom konaní je úplne iný režim ako v územnom konaní. Žalobcom bolo riadne oznámené začatie územného konania a boli poučení o možnosti podať námietky, čo však žalobcovia nespravili a v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie 2 Sžf/11/2011 zo dňa 05.01.2012, ktorý vychádza zo zásady koncentrácie, teda že ak boli účastníci územného konania riadne poučení o možnosti podať námietky, a tieto nepodali, v ďalšom sa na tieto námietky neprihliada, aj keby mali oporu v zákone. Žalobcovia podali predmetné námietky až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobcovia sa nevyjadrili ani k návrhu územnoplánovacej dokumentácie a samotná žaloba neobsahuje relevantné dôvody, pre ktoré by bolo možné spochybniť napadnuté rozhodnutie. Pokiaľ ide o riešenie otázky prístupu k stavbe, táto otázka je právne významná až pri kolaudácii stavby a nie v konaní o umiestnení stavby. V § 37 ods. 1 stavebného zákona je jasne uvedené, čo je podkladom pre vydanie územného rozhodnutia a stavebný úrad týmto ustanovením sa dôsledne riadil. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že žalovaný, Mesto Trnava neustále mení územný plán, to nie je pravda, o čom predkladajú súdu aj fotodokumentáciu územných plánov od roku 2000 až doteraz, kde je jasne zvýraznená aj prístupová cesta k domom vedľajších účastníkov a touto cestou je cesta A MOK 3,75/30. Aj keď si myslí, že otázka vyvlastnenia v danom konaní nemá právny význam, poukazuje na to, že vyvlastňovacie konanie beží v súčasnej dobe na návrh mesta Trnava, keďže v predchádzajúcom konaní bolo vyslovené, že vedľajší účastníci nemajú v tomto smere aktívnu legitimáciu. Žalobcovia už v čase, keď kupovali pozemky vedeli, že tam bude prístupová cesta, čo vyhlásili aj pred sudcom NS SR. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave spis. zn. 14 S/65/2007, kde súd vyslovil, že vlastník nemôže zneužiť vlastnícke práva na ujmu vlastníckych práv iných účastníkov. Ďalej predložili súdu uznesenie mestského zastupiteľstva Mesta Trnava, z ktorého vyplýva, že nebola povolená zmena územného plánu v lokalite Pekné pole 1, ako aj potvrdenie, že parcely, na ktorých majú vedľajší účastníci pozemky na výstavbu rodinných domov, sú parcelami určené na výstavby rodinných domov v zmysle územného plánu Mesta Trnava schválenej urbanistickej štúdie. Vo vzťahu k pozemku žalobcov je vydané územné rozhodnutie na zriadenie plynovodu, kanalizácie, vodovodu, elektriny a rozhoduje sa o ďalších povoleniach na zriadenie ďalších inžinierskych sietí. Na pozemku vedľajších účastníkov je zrealizovaná vodomerná šachta, oplotenie a povolená je stavba žumpy a skladu. Ďalej predložili rozhodnutie KÚ Trnava zo dňa 10.03.2003, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby žalobcov. Žalobcovia sú podľa územného rozhodnutia povinní rešpektovať funkčné priestorové usporiadanie. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 22 Vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (1) Účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch. (2) Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch a objektoch sú neverejné; iné účelové komunikácie môže v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vyhlásiť za neverejné miestny národný výbor na návrh vlastníka, správcu alebo užívateľa dotknutej komunikácie. (3) O právnych pomeroch účelových komunikácií platia všeobecné predpisy. 14) Podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (1) Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Podľa § 140 stavebného zákona Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 37 stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Podľa § 38 stavebného zákona Ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa § 39a stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 3 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 53/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (1) Návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa, b) predmet územného rozhodnutia so stručnou charakteristikou územia a spôsobu jeho doterajšieho využitia, c) zoznam všetkých známych účastníkov územného konania, d) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností 1) s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb, e) ak ide o návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia, súhlas vlastníka pozemku, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť, f) údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi štátnej správy, ak boli obstarané pred podaním návrhu. (2) Ak ide o návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, územného rozhodnutia o využití územia, o chránenej časti krajiny, o stavebnej uzávere, ak sa týkajú rozsiahleho územia, údaje podľa odseku 1 písm. c) a d) sa v návrhu neuvádzajú, ale uvedie sa opis prebiehajúcich hraníc územia. (3) K návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa prikladajú a) situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie; ak sa navrhuje umiestnenie stavieb, využitie územia, stavebná uzávera, chránené územie alebo ochranné pásmo podľa odseku 2, aj mapový podklad v mierke 1:10 000 až 1:50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom rozhodnutia a širších vzťahov (účinkov) k okoliu; situačný výkres a mapový podklad sa prikladá v dvoch vyhotoveniach, b) dokumentácia pre územné rozhodnutie v dvoch vyhotoveniach vypracovaná oprávnenou osobou; v prípadoch uvedených v § 45 ods. 6 písm. a) zákona postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním, c) rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce, d) záverečné stanovisko o posúdení vplyvu stavby alebo činnosti na životné prostredie alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ak bolo vydané, e) doklady o rokovaniach s účastníkmi územného konania, ak sa konali pred podaním návrhu. Podľa § 3b ods. 1 cestného zákona o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. Podľa § 3b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (1) O pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. (3) Ak konanie podľa odseku 1 súvisí s umiestnením stavby alebo využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa odseku 1 súčasťou územného konania. Cestný správny orgán má v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu, 2aa) ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane pozemnej komunikácie záväzným stanoviskom. 2ab) Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 1) Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Mesta Trnava, ktorým bolo vydané územné rozhodnutie na stavbu rodinného domu pribratých účastníkov konania a rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo odvolanie žalobcov zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Žalobcovia namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že navrhovatelia územného konania nemajú prístup na pozemok, na ktorom má byť stavba postavená a správny orgán vydal rozhodnutie o umiestnení stavby s predpokladaným prístupom z pozemku vo vlastníctve žalobcov, s ktorou podmienkou žalobcovia nesúhlasili, a preto sa pribratí účastníci domáhajú prístupu formou vyvlastnenia pozemku žalobcov, s čím žalobcovia nesúhlasili. Žalobcovia namietali, že prístupová cesta A MOK 3,75/30 nie je miestnou komunikáciou, ale účelovou komunikáciou. V napadnutom prvostupňovom rozhodnutí je uvedená pod por. č. 9 podmienka pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu stavby tak, že uvedený prístup na pozemok a do garáže v rodinnom dome manželov N. bude plánovaným vjazdom z budúcej miestnej komunikácie - cesta A MOK 3,75/30, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011 a na základe povolenia Mesta Trnava č. ODaKS/40-6905/2014/Úl zo dňa 17.06.2014. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 04.11.2015 spis. zn. 4 Sžo/17/2015 rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20 S/7/2012-110 zo dňa 29.10.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 20 S/7/2012-145 zo dňa 11.12.2014 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. KSÚ-OSP-2011/00835/Pl zo dňa 15.12.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu mesta Trnava zo dňa 18.08.2011 o umiestnení líniovej stavby „Miestna líniová komunikácia - Cesta „A“ MOK 3,75/30“ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. NS SR mal za to, že medzi účastníkmi konania vystala spornou predovšetkým otázka charakteru časti ulice Mudroňa skolaudovanej kolaudačným rozhodnutím, konkrétne či má charakter miestnej alebo účelovej komunikácie. NS SR ako odvolací súd v uvedenom rozsudku konštatoval, že územný plán je v rozpore so skutkovým stavom. Vymedzené predĺženia ulice P. Mudroňa vnímané v územnom pláne ako „miestna komunikácia“ je v rozpore so skutočným stavom, nakoľko pozemky, na ktorých je cestné teleso postavené sú vo vlastníctve viacerých fyzických osôb a nie mesta Trnava a komunikácia nebola zaradená do siete miestnych komunikácií. Skutočnosť, že nejde o miestnu komunikáciu, ale o komunikáciu účelovú, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžp/12/2001 zo dňa 23.11.2011. Umiestňovanou prepojovacou komunikáciou sa nedopĺňa sieť miestnych komunikácií, keďže predmetná komunikácia sa ani z jedného svojho ukončenia nepripája na inú miestnu komunikáciu a je preto otázne, či vôbec v budúcnosti môže slúžiť verejnému záujmu. Ak nebolo vo verejnom záujme postavenie ulice P. Mudroňa ako miestnej komunikácie (o čom svedčí dohoda o ukončení zmluvných vzťahov zo dňa 11.12.2003), nemôže byť vo verejnom záujme ani vybudovanie prepojovacej komunikácie - cesty „A“ MOK. Samotný poukaz len na územný plán mesta Trnava je nepostačujúci. Časť komunikácie na ulici P. Mudroňa, ktorá bola realizovaná vlastníkmi trinástich rodinných domov, a na ktorú sa napája navrhovaná miestna komunikácia, je podľa cestného zákona dnes verejnou účelovou komunikáciou, nakoľko nie je vo vlastníctve Mesta Trnava a nebola zaradená do siete miestnych komunikácií. Z uvedeného dôvodu Mesto Trnava ako cestný orgán nie je kompetentný rozhodovať o pripojení pozemných komunikácií a zriaďovaní vjazdov na účelové komunikácie a teda nie je ani kompetentný vydať záväzné stanovisko na pripojenie. Najvyšší súd SR ďalej poukázal na to, že pri rozhodovaní o pripojení existujúcej účelovej komunikácie na ulici P. Mudroňa a navrhovanej prepojovacej miestnej komunikácie je nevyhnutné akceptovať a zohľadniť právny stav účelovej komunikácie (§ 22 ods. 3 vyhlášky federálne ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb.; § 137 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb.), ktorá je vo vlastníctve fyzických osôb. Rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať z právneho a skutkového stavu veci v čase vydania rozhodnutia, ktorý stavebný úrad musí rešpektovať, preto v danej veci a v predmetnom územnom konaní je dôležitá skutočnosť, či v čase vydania rozhodnutia išlo o miestnu alebo účelovú komunikáciu. Ako vyplýva zo spisového materiálu, podľa ustanovení cestného zákona (najmä § 3d ods. 3 tohto zákona), táto komunikácia nemá charakter miestnej komunikácie. Z rozsudku NS SR zo dňa 04.11.2015 spis. zn. 4 Sžo/17/2015, ako aj z rozsudku NS SR sp. zn. 6 Sžp/12/2001 zo dňa 23.11.2011 vyplýva, že prístupová cesta „A“ MOK 3,75/30“ nie je miestnou komunikáciou ako je uvedené v podmienkach pre umiestnenie stavby a v napadnutých rozhodnutiach, ale je účelovou komunikáciou vo vlastníctve žalobcov, ktorí nedali súhlas pribratým účastníkom na trvalé pripojenie navrhovanej stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 4021/36 v k.ú. Y. napojením na túto účelovú komunikáciu. V podmienkach pre umiestnenie stavby je uvedené, že na prístupovú cestu bolo vydané územné rozhodnutie pod sp. zn. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011, ktoré však bolo zrušené rozsudkom NS SR zo dňa 04.11.2015, spis. zn. 4 Sžo/17/2015 spolu s rozhodnutím žalovaného č. KSÚ- OSP-2011/00835/Pl zo dňa 15.12.2011, keď Mesto Trnava ako cestný orgán v danom prípade ani nebol oprávnený vydať záväzné stanovisko na pripojenie a tým povoliť zriadenie vjazdu z budúcej, nesprávne označenej miestnej komunikácie, cesta „A“ MOK na nehnuteľnosť parc. č. 4021/36 pre zabezpečenie trvalého prístupu k RD, ako je uvedené v podmienkach pre umiestnenie stavby v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v napadnutom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Trnave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správne orgány pri určovaní podmienok pre umiestnenie stavby vychádzali nesprávne z charakteru prístupovej cesty pre účely umiestnenia stavby ako miestnej komunikácie, na základe územného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené a na základe povolenia Mesta Trnava, ktoré ako je vyššie uvedené, nebolo oprávnené vydať záväzné stanovisko na pripojenie účelovej komunikácie vo vlastníctve žalobcov k pozemku vo vlastníctve pribratých účastníkov v konaní o umiestnení stavby. Ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí je skutočnosť, že zistenie skutkového stavu ohľadom charakteru prístupovej cesty, z ktorého vychádzali napadnuté rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisov, pretože tak, ako je uvedené vyššie, prístupová cesta nemá charakter miestnej, ale účelovej komunikácie, čo má vplyv na rozhodnutie správneho orgánu v konaní o umiestnení stavby. Pokiaľ ide o námietku právnej zástupkyne pribratých účastníkov konania, že napadnuté rozhodnutie je len rozhodnutím o umiestnení stavby, ktoré nezasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcov, Krajský súd v Trnave sa nestotožňuje s týmto názorom, keďže umiestnením stavby na základe napadnutého rozhodnutia dochádza zo strany žalovaného k zásahu do vlastníckych práv žalobcov, nakoľko prístup k umiestnenej stavbe je v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí plánovaný vjazdom z účelovej komunikácie, ktorá je vo vlastníctve žalobcov. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písmena a), b) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie správne konanie. Súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1 O.s.p., nakoľko pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia a v deň vyhlásenia rozhodnutia súd doručí prítomným účastníkom konania rozsudok hneď po pojednávaní, na ktorom je rozsudok vyhlásený a účastník je povinný v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. vyčísliť trovy konania najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.