Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/113/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200540 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200540.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Laczu a členov senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: PREFA Bytča - Hrabové.SK, s.r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, právne zastúpený: Burian & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 983454/2015 zo dňa 17.06.2015, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 983454/2015 zo dňa 17. júna 2015 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 36766/2015 zo dňa 12. marca 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 750,51 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 22.07.2015 sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 983454/2015 zo dňa 17.06.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 36766/2015 zo dňa 12.03.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určený rozdiel z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 146.509,62 eur daňovému subjektu - žalobcovi potvrdil. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatnil v daňovom priznaní z DPH nadmerný odpočet vo výške 150.562,66 eur. Na základe tejto skutočnosti bolo zo strany správcu dane začaté konanie o zistenie oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH alebo jeho časť za mesiac júl 2012, čoho výsledkom bolo rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Na jeho základe potom žalovaný vydal rozhodnutie, proti ktorému táto žaloba smeruje. Ignorácia práv a právom chránených záujmov žalobcu deklarovaným zámerným upieraním práva na nadmerný odpočet DPH, hoci toto právo bolo relevantným spôsobom preukázané znaleckým dokazovaním vykonaným práve na podnet správcu dane. Na preukázanie zdaniteľného plnenia a jeho rozsahu správca dane vykonal dokazovanie formou znaleckého dokazovania, kedy do konania obstaral znalecký posudok Znaleckej organizácie PBT, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina na preukázanie rozsahu realizovaných prác a času ich realizácie. Znaleckým posudkom zo dňa 31.02.2013 bolo preukázané, že v období, ako bolo fakturované bol realizovaný rozsah fakturovaného diela vo výške 60,44% (ďalej ako „Znalecký posudok“). Žalobca opätovne poukazuje na existujúce rozsudky Najvyššieho súdu SR a to 5 Sžf/22/2009 a najmä 3 Sžf/1/2010, v ktorom Najvyšší súd SR zaujal k otázke rozloženia daňového bremena názor, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru a to najmä z dôvodu, že zákon nedáva právne prostriedky daňovníkovi na sledovanie týchto procesov u svojich dodávateľov. Judikatúra Európskeho súdneho dvora v predmetnej veci zašla dokonca až nad rámec judikatúry Najvyššieho súdu SR a to najmä v Rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/1 obstaranom predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutia Baranya Megyei Bíróság (Maďarsko) a Jász-Nagykun-Szolnok Megyei Bíróság (Maďarsko) z 09.02. a 09.03.2011 a doručené Súdnemu dvoru 22.02. a 23.03.2011, ktoré súvisia s konaniami: Mahagében Kft proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó-és Vámhivateal Északalfőldi Regionális Adó Főigazgatósága (C-142/11). Odoprieť právo na odpočet DPH žalobcovi sa tak môže len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa tým podľa ustálenej judikatúry ESD prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií. Zavinenie musí preukázať daňový orgán. Bez zavinenia je možné odoprieť právo na odpočet DPH iba v takom prípade, ak nie sú splnené hmotnoprávne a formálne podmienky stanovené legislatívou EU na uplatnenie práva na odpočet DPH. Správca dane neupovedomoval kontrolovaný daňový subjekt o výsluchoch subdodávateľov s tým, že „ kontrolovaný daňový subjekt nemal právo byť prítomný pri výsluchu svedkov subdodávateľských spoločností, nakoľko zmluvný vzťah existoval len medzi spoločnosťou ARCHITECTONIS, s.r.o. a subdodávateľskými firmami a nie medzi týmito subdodávateľskými firmami a kontrolovaným daňovým subjektom“ (strana 28 rozhodnutia). Z uvedeného teda vyplýva, že Daňový subjekt má podľa Správcu dane zjavne len povinnosti a zodpovednosť za konanie tretích osôb, ale nemá v tejto súvislosti žiadne práva. Práve na tejto skutočnosti je podľa názoru žalobcu najlepšie vidieť zmýšľanie správcu dane a jeho šikanózny postup voči daňovému subjektu. Čo je sporné v tomto prípade, je kto vykonal toto dielo v subdodávke pre dodávateľa. A práve skúmanie tejto skutočnosti z hľadiska uplatneného nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH je pre správcu dane a žalovaného s poukazom na uvádzanú judikatúru a Európsku súdnu prax, vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu irelevantné. Správca dane nepostupovanie pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, pričom správca dane nepostupoval bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, ako mu to ukladá zákon. Správca dane vyzval listom zo dňa 12.02.2015 daňový subjekt na prerokovanie pripomienok k protokolu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2012, ktoré boli doručené správcovi dane dňa 23.10.2013, teda prerokoval pripomienky žalobcu k tomuto protokolu po viac ako 16-tich mesiacoch. Správca dane umelo a šikanóznym spôsobom predlžoval trvanie daňovej kontroly, ktorá trvala s vyrubovacím konaním viac ako dva roky. V tejto súvislosti treba mať za zreteli ust. § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) ZoSD v kontexte na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, keď žalobca má za to, že došlo k vážnemu zásahu do práv žalobcu a to nielen z pohľadu ZoSD, ale aj do zásahu ústavných práv daňového subjektu. Nebolo prihliadnuté na skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas daňovej kontroly, ktoré jednoznačne preukazujú oprávnenosť nároku daňového subjektu, ale len bez argumentov a dôkazov bol bezdôvodne popretý uplatňovaný nárok daňového subjektu. Realizáciu rekonštrukcie žalobca zadal spoločnosti ARCHITECTONIS, s.r.o., čo správcovi dane preukázal a to preukázaním fakturácie vykonaného diela s podrobnými krycími listami čerpania a rekapituláciou súpisu vykonaných prác. Žalobca predložil fotodokumentáciu vykonaných stavebných prác, karty hmotného investičného majetku od roku 2005. Aký daňový subjekt teda vykonal stavebné práce v rozsahu 440.475,20 eur, keď jediný subjekt, ktorý mohol a mal vykonávať, resp. zabezpečiť vykonanie stavebných prác na objektoch, bola spoločnosť ARCHITECTONIS, s.r.o.. Záver správcu dane o tom, že tieto stavebné práce nerealizovala, resp. nezabezpečila jej realizáciu spoločnosť ARCHITECTONIS, s.r.o., je nezmyselná a ničím nepodložená domnienka správcu dane bez akejkoľvek dôkaznej sily. Odignorovanie základného práva daňového subjektu, nakoľko správca dane vykonával výsluchy svedkov bez oznámenia daňovému subjektu o tejto skutočnosti v zmysle § 25 ods. 4 ZoSD: „Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.“ Správca dane rovnako v tomto smere odignoroval základné práva daňového subjektu, nakoľko vykonal výsluchy svedkov bez oznámenia daňovému subjektu, pričom celkom nelogicky na konanie boli prizývaní a upovedomení o úkonoch iní svedkovia vypočutí v tomto konaní (ARCHITECTONIS, s.r.o.), čím dochádzalo k explicitnému porušovaniu práv daňového subjektu, nakoľko sa jednalo o výsluchy svedkov za prítomnosti iného svedka v daňovom konaní, pričom tieto výsluchy nemali formu konfrontácie, nehovoriac o tom, že o nich žalobca nebol vôbec upovedomovaný. Argumentácia správcu dane na strane 28 napadnutého rozhodnutia, pre ktorý nebol kontrolovaný daňový subjekt upovedomovaný o procesných úkonoch, je s odkazom na ust. § 25 ods. 4 ZoSD absolútne neprípustný. Rozhodnutie žalovaného je hrubým porušením ust. § 3 ods. 9 ZoSD, nakoľko je bežnou praxou žalovaného, že na základe takto nezákonne vykonaných dôkazov správcu dane, dochádza k zrušeniu takýchto rozhodnutí priamo žalovaným, čo z nejakého neznámeho dôvodu žalovaný v tomto prípade nerealizoval (napr. rozhodnutie žalovaného č. 853898/2015, 1100308/552405/2014). Správca dane odignoroval základného práva žalobcu, nakoľko mu odmietol poskytnúť bezodplatne fotokópie zápisníc a ostatné fotokópie vyhotovoval oneskorene. Počas celého daňového konania mal žalobca problém s vyhotovovaním kópií zo spisu zo strany správcu dane, čo mu znemožňovalo prípravu na obranu voči tvrdeniam správcu dane a oslabovalo jeho právo na „rovnosť zbraní.“ Dňa 21.01.2015 sa žalobca dostavil k správcovi dane za účelom nahliadnutia do spisu, pričom po jeho preštudovaní požiadal o vyhotovenie kópií, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9501403/5/63985/2015/Fk. Správca dane požadované kópie zo spisu pre žalobcu nevyhotovil v primeranej časovej lehote. Za absolútne porušenie práva žalobcu na obranu a právo oboznámiť sa so spisom považuje žalobca situáciu, kedy mu správca dane odmietol bezodplatné vyhotovenie fotokópií z výsluchov, na ktorých sa žalobca nemohol zúčastniť, nakoľko ho o termíne ich konaní správca dane neupovedomoval, pričom v prípade, ak by si správca dane riadne plnil túto povinnosť a žalobca sa na nich zúčastnil, právo na vyhotovenie kópie zápisnice by mu vzniklo. Uvedené tak daňový subjekt považuje za ďalšie flagrantné porušenie zákona a práv žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR v konaní 8 Sžf/14/2012 a na existujúce rozsudky Najvyššieho súdu SR a to 5 Sžf/22/2009 a najmä 3 Sžf/1/2010. Žalobca má za to, že v tomto prípade správca dane obdobne postupoval v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a opätovne v rozpore s judikatúrou rozhodujúcu časť svojich rozhodnutí podložil skutkovými zisteniami, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú dodávky prác medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ale dodávky prác medzi dodávateľom a tretím subjektom. Odoprieť právo na odpočet DPH daňovému subjektu sa tak môže len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa tým podľa ustálenej judikatúry ESD prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií. Zavinenie musí preukázať daňový orgán. Bez zavinenia je možné odoprieť právo na odpočet DPH daňový orgán iba v takom prípade, ak nie sú splnené hmotnoprávne a formálne podmienky stanovené legislatívou EU na uplatnenie práva na odpočet DPH. V tomto konkrétnom prípade má žalobca za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal akékoľvek zavinenie, či vedomosť žalobcu a má preto za to, že rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva nemá oporu v práve. S prihliadnutím na uvedené skutkové a právne skutočnosti má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.09.2015 uviedol, že žalovaný správny orgán sa stotožnil s prijatým záverom správcu dane, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH z faktúry č. 1012004 zo dňa 31.07.2012 od dodávateľa ARCHITECTONIS, s.r.o., základ dane 728.804,42 eur, DPH 145.760,88 eur. Dodávateľ ARCHITECTONIS, s.r.o., faktúru vyhotovil na základe prijatej platby dňa 31.07.2012 v sume 874.565,30 eur. Prijatá platba sa vzťahovala na stavebné práce, ktoré mala dodať spoločnosť ARCHITECTONIS, s.r.o.; následne táto spoločnosť vyfakturovala stavebné práce pre odberateľa PREFA Bytča - Hrabové.SK, s.r.o. faktúrami č. 1012005 zo dňa 31.07.2012, základ dane 262.458,42 eur, DPH 52.491,68 eur, č. 1012007 zo dňa 31.08.2012, základ dane 349.757,00 eur, DPH 69.951,40 eur, č. 1012008 zo dňa 12.09.2012, základ dane 116.589,00 eur, DPH 23.317,80 eur. Spoločnosť ARCHITECTONIS, s.r.o. dňa 09.01.2015 zanikla v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala spoločnosť PROCONSULTING SLOVAKIA, s.r.o., Skalická cesta 10, Bratislava. Žalobca so spoločnosťou ARCHITECTONIS, s.r.o. uzatvoril Zmluvu o dielo zo dňa 30.01.2012, podľa ktorej sa spoločnosť ARCHITECTONIS, s.r.o. zaviazala vykonať stavebné dielo - rekonštrukciu sídla objednávateľa a súvisiacich objektov v areáli spoločnosti vo vlastníctve objednávateľa podľa jeho požiadaviek. Konateľ spoločnosti ARCHITECTONIS, s.r.o. Miroslav Šulavík, ktorý je zároveň aj konateľ žalobcu PREFA BYTČA - Hrabové.SK, s.r.o.. Uviedol, že práce uvedené na faktúre č. 1012005 zo dňa 31.07.2012 prebiehali v období od 11.06.2012 do 31.07.2012 tak, ako je uvedené na krycom liste čerpania. Práce boli vykonané dodávateľsky nasledujúcimi spoločnosťami: MEDIFLEX, s.r.o. Trenčín, R building, s.r.o. Trenčín a J. P. Car, s.r.o. Trenčín. Predmetnú zákazku realizovalo za spoločnosť MEDIFLEX s.r.o. Trenčín asi 4-5 ľudí, za R building, s.r.o. Trenčín tiež asi 4-5 ľudí a za J. P. Car, s.r.o. Trenčín 2 ľudia; zo zamestnancov spoločnosti ARCHITECTONIS, s.r.o. asi dvaja ľudia, väčšinou on osobne alebo I. W., prípadne M. D.. Spoločnosti, ktoré robili práce v subdodávke boli zároveň aj dodávateľmi materiálu. Správca dane preveroval dodávky stavebných prác u subdodávateľských spoločností MEDIFLEX s.r.o., Hurbanova 1599/60, Trenčín, R building, s.r.o.. J. Halašu 2702/3, Trenčín a J. P. Car, s.r.o., J. Halašu 2702/3, Trenčín. Spoločnosť MEDIFLEX s.r.o. fakturovala realizáciu prác spoločnosti ARCHITECTONIS, s.r.o. faktúrami č. FA-1207/0001 zo dňa 16.07.2012 v celkovej výške 103.213,20 eur, DPH 20% 86.011,00 eur, č. FA-1207/0024 zo dňa 24.07.2012 v celkovej výške 50.971,20 eur, DPH 20% 8.495,20 eur a faktúrou č. FA-1207/0026 zo dňa 27.07.2012 v celkovej výške 12.549,60 eur, DPH 20% 2.091,60 eur. Spoločnosť R building, s.r.o. fakturovala realizáciu prác spoločnosti ARCHITECTONIS, s.r.o. faktúrou č. F100912/C/2 zo dňa 10.09.2012 vo výške 576.000,00 eur, DPH 20% 96.000,00 eur, spoločnosť J. P. Car, s.r.o. faktúrou č. 2007-4/2012 zo dňa 20.07.2012 v celkovej výške 5.934,00 eur, DPH 20% 989,00 eur. Na adrese sídla spoločnosti MEDIFLEX, s.r.o. (uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28 CbR/139/2012-18 zo dňa 29.10.2013 súd spoločnosť MEDIFLEX s.r.o. zrušil bez likvidácie), dožiadaný správca dane dňa 22.02.2013 spoločnosť MEDIFLEX s.r.o. nenašiel, na uvedenej adrese sa nachádzala menovka C. D., ktorý je podľa výpisu z obchodného registra jedným zo spoločníkov spoločnosti MEDIFLEX s.r.o.; skontaktovanie s menovaným bolo neúspešné. Konateľom spoločnosti MEDIFLEX s.r.o. je od 20.07.2012 Tomáš Bečár a dňom 06.03.2012 mu bol trvalý pobyt na uvedenej adrese zrušený a je prihlásený na pobyt mesta U.. U. H. bol dňa 14.05.2013 predvedený na Daňový úrad Trenčín príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ, kde uviedol, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti MEDIFLEX s.r.o., bývalého konateľa spoločnosti nepozná, doklady za spoločnosť MEDIFLEX s.r.o. nedostal. Dožiadaný Daňový úrad Trenčín zaslal správcovi dane odpoveď týkajúcu sa preverovania spoločnosti R building, s.r.o., J. Halašu 2702/3, Trenčín, z ktorej vyplynulo, že na adrese sídla spoločnosti sa uvedená spoločnosť nenachádza. Dožiadaný správca dane sa telefonicky skontaktoval s konateľom spoločnosti R building, s.r.o. Matúšom Slivom, bytom U., ktorý prisľúbil predloženie účtovných dokladov za III. štvrťrok 2012 po skontaktovaní sa so svojou účtovníčkou, avšak požadované doklady nepredložil. Menovaný sa na daňový úrad nedostavil. Daňový úrad Trenčín požiadal Obvodné oddelenie PZ v Trenčíne o predvedenie I. G., na základe čoho sa I. G. osobne dostavil na Daňový úrad Trenčín dňa 16.05.2013. I. G. uviedol, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti R building, s.r.o.. Stretol sa so svojim známym C. G., ktorý ho požiadal, či by sa nestal spolumajiteľom uvedenej firmy aspoň do doby, kým si nevysporiada svoje rodinné záležitosti, a že to nebola pravda zistil až vtedy, keď ho kontaktoval daňový úrad. Na otázku správcu dane, akú podnikateľskú činnosť vykonávala spoločnosť R building, s.r.o. odpovedal, že od C. G. sa dozvedel, že stavebnú, ale on sa na nej vôbec nezúčastňoval. Svedok I. G. na všetky ďalšie otázky správcu dane nevedel odpovedať, pretože sa na činnosti firmy nezúčastnil. Svedok po nahliadnutí do daňových priznaní k DPH za obdobie III. a IV. štvrťrok 2012 uviedol, že podpisy na daňových priznaniach v žiadnom prípade nie sú jeho, tiež uviedol, že za uvedenú firmu nevystavoval a nepodpisoval žiadne faktúry. V prípade preverovania spoločnosti J. P. Car, s.r.o., J. Halašu 2702/3, Trenčín (uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29 CbR/60/2012-78 zo dňa 08.11.2013 súd spoločnosť J. P. Car, s.r.o. zrušil bez likvidácie) dožiadaný správca dane Daňový úrad Trenčín prostredníctvom Mestského úradu Nemšová zistil, že konateľ tejto spoločnosti Norbert Berky je prihlásený na pobyt na mesto T., t.j. je bezdomovec. T. H. sa k správcovi dane nedostavil a menovaného sa nepodarilo predviesť ani príslušníkmi policajného zboru. Menovaný sa v súčasnej dobe nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, ktorý oznámil, že T. H. bol predvedený do výkonu trestu odňatia slobody dňa 05.06.2012, a že ústav neeviduje písomný kontakt menovaného s Daňovým úradom Trenčín alebo so spoločnosťou J. P. Car, s.r.o., J. Halašu 2702/3, Trenčín. Preverovaním adresy sídla spoločnosti J. P. Car, s.r.o., J. Halašu 2702/3, Trenčín, správca dane získal už vyššie uvedené informácie, t.j. na uvedenej adrese sa sídlo spoločnosti nenachádza a majiteľkou nehnuteľnosti je pani S. H., ktorá nedala súhlas k zápisu spoločnosti na uvedenú adresu. Na základe žiadosti správcu dane č. 9501403/5/2320883/2013/Fk zo dňa 27.05.2013 Znalecká organizácia PBT, s.r.o. vypracovala dňa 31.07.2013 znalecký posudok č. 51/2013 vo veci: „posúdenia realizácie stavebných prác a dodávok stavebných materiálov na stavbách v areáli daňového subjektu PREFA Bytča - Hrabové.SK, s.r.o., Hrabové 1, 014 01 Bytča: Hlavná výrobná hala a Administratívna budova, ktorých nákup bol deklarovaný daňovým subjektov faktúrami int. č. 2012253 (fa č. 1012004), 2012254 (fa č. 1012005), 2012307 (fa č. 1012007), 2012319 (fa č. 1012008).“ Podľa záveru znaleckej organizácie objem realizovaných prác a dodávok stavebných materiálov činí 60,44%, t.j. 440.475,20 eur z celkového objemu 728.804,41 eur bez DPH. Objem nerealizovaných prác a dodávok stavebných materiálov činí 39,56%, t.j. 288.329,21 eur z celkového objemu 728.804,41 eur bez DPH. Znalecká organizácia dospela k záveru, že stavebné práce a dodávky stavebných materiálov boli z približne 60-tich % vykonané v období II. polrok 2012, ostatné práce a dodávky stavebných materiálov boli vykonané pred rokom 2005 alebo v roku 2005, nakoľko sa z tohto obdobia zachovala fotodokumentácia, ktorá je prílohou znaleckého posudku z roku 2005 a stav v roku 2005 a v súčasnosti je úplne identický. Mesto Bytča ako stavebný úrad neeviduje v roku 2012 od stavebníka PREFA Bytča - Hrabové.SK, s.r.o. žiadosť o stavebné povolenie alebo ohlásenie drobnej stavby, stavebných úprav alebo udržiavacích prác. Na základe pripomienky vznesenej žalobcom v jeho vyjadrení k ústnemu pojednávaniu zo dňa 16.09.2013, podľa ktorej zo záverov daňového úradu nevyplýva, či preveril možnosť, že za subdodávateľské spoločnosti mohol konať nielen štatutárny orgán, konateľ zapísaný v obchodnom registri, ale aj osoba splnomocnená obchodnou spoločnosťou. Správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal úkony, ktorými preveroval osoby splnomocnené konať za subdodávateľské spoločnosti. Svedok I. G., konateľ spoločnosti R building, s.r.o. Trenčín uviedol, že nikomu žiadne oprávnenie ani splnomocnenie nedával, nakoľko nemal dôvod, lebo žiadnu činnosť nevykonával. Svedok U. H. uviedol, že bol len „bielym koňom“. Nevie o tom, že by niekomu podpísal splnomocnenie, ale je možné, že pri podpisovaní rôznych papierov podpísal i niečo také, pretože pri podpisovaní nevenoval pozornosť tomu, čo podpisuje. Konateľa spoločnosti J. P. Car, s.r.o. Norberta Berkyho sa nepodarilo kontaktovať ani v spolupráci s políciou, ktorá uviedla, že T. H. sa v meste T. nenachádza a jeho pobyt po prepustení z VTOS nie je známy. Sociálna poisťovňa uviedla, že právny subjekt MEDIFLEX s.r.o. Trenčín bol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne do 24.06.2011 a právny subjekt J. P. Car, s.r.o. Trenčín bol vedený v evidencii do 30.04.2009. Právny subjekt R building s.r.o. Trenčín sa nenachádza v evidencii Sociálnej poisťovne. Z odpovede je zrejmé, že uvedené spoločnosti za obdobie júl až september 2012 nezamestnávali žiadnych vlastných zamestnancov, ktorí by sa mohli podieľať na realizácii fakturovaných prác. Správca dane na základe námietky vznesenej žalobcom, podľa ktorej nemal možnosť vyjadriť sa k záverom znaleckého posudku, zaslal Znaleckej organizácii PBT, s.r.o., predvolanie na výpoveď znalca. Termín výpovede znalca bol v predvolaní stanovený na deň 13.01.2015. Dňa 13.01.2015 sa Ing. Anton Turoň, konateľ spoločnosti Znalecká organizácia PBT, s.r.o. telefonicky ospravedlnil, že sa nebude môcť zúčastniť ústneho pojednávania vo veci výpovede znalca. V uvedený deň sa k správcovi dane dostavil žalobca, ktorý sa vyjadril, že v záujme bezprieťahovosti konania nežiada vykonať procesný úkon - výsluch znalca. Na základe uvedených skutočností správca dane, ako aj žalovaný dospeli k záveru, že spoločnosti MEDIFLEX, s.r.o. Trenčín, R building, s.r.o. Trenčín a J. P. Car, s.r.o. Trenčín dodávku stavebných prác, vrátane dodávok stavebných materiálov pre spoločnosť ARCHITECTONICS, s.r.o. nevykonali. Spoločnosť ARCHITECTONICS, s.r.o. sa na zákazke vlastnými prostriedkami a zamestnancami nepodieľala; uvedené služby pre žalobcu len prefakturovala. Nakoľko spoločnosť ARCHITECTONICS, s.r.o. ako dodávateľ stavebných prác, ktorému bola uhradená platba vopred, nedodala stavebné práce, prijatím uvedenej platby jej nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Následne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry č. 1012004 zo dňa 31.07.2012 vo výške 145.760,88 eur podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., žalobca tak porušil § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 4 uvedeného zákona. Správcu dane, ktorý v rámci súčinnosti získal z Okresného súdu Žilina, obchodný register zo zbierky listín žalobcu znalecký posudok č. 140/2005 vypracovaný dňa 23.11.2005 vrátane fotodokumentácie, porovnaním tejto fotodokumentácie s fotodokumentáciou predloženou žalobcom, ktorá mala preukazovať priebeh realizácie stavebných prác vykonaných v roku 2012 zistil, že niektoré fotografie predložené žalobcom sú identické s fotografiami zo znaleckého posudku vypracovaného v roku 2005. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom je zrejmé, že stavebné práce boli realizované počas zimného obdobia (na fotografiách je možné vidieť sneh). Vzhľadom na uvedené personálne prepojenie medzi dodávateľom a žalobcom sa argumentácia žalobcu (v časti III.a.a. žaloby), že daňový subjekt nemá logický a ekonomický záujem zisťovať prostredníctvom akých subjektov dodávateľ realizuje dodanie diela a nemá k takejto kontrole ani nijaké právne prostriedky, javí ako účelová, keďže konateľ žalobcu v postavení konateľa dodávateľa subdodávateľov poznal. Žalovaný rovnako ako v napadnutom rozhodnutí poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobcu (kto vykonal dielo v subdodávke pre dodávateľa, je z hľadiska uplatneného nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH s poukazom na uvádzanú judikatúru irelevantné) žalovaný poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžf/136/2013, ktorým bolo rozhodované vo veci obdobnej, t.j. dodanie stavebných prác prostredníctvom subdodávateľov. Podľa názoru žalovaného sa rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach č. C-80/11 a C-142/11 (Mahagében Kft) nedajú na daný prípad aplikovať. Zdaniteľné plnenie, ktoré zakladalo nárok na odpočet dane sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry. V danom prípade však nebolo preukázané, že došlo k realizácii predmetného zdaniteľného plnenia, nakoľko subdodávatelia - spoločnosti MEDIFLEX s.r.o., R building, s.r.o. a J. P. Car, s.r.o. popreli realizáciu stavebných prác deklarovaných na faktúrach. Žalovaný podotýka, že v znaleckom posudku obstaranom správcom dane sa nikde nenachádza zmienka o tom, kto predmetné práce vykonával, t.j. tvrdenie žalobcu, že znalecká organizácia v znaleckom posudku obstaranom správcom dane zistila, že úplne nerozporne došlo k realizácii diela spoločnosťou ARCHITECTONICS, s.r.o. minimálne v rozsahu 60,44% je nepravdivé. K námietke uvedenej v časti III.a.b. žaloby (daňová kontrola spolu s vyrubovacím konaním prebiehala viac ako dva roky, pričom samotné vyrubovacie konanie prebiehalo viac ako sedemnásť mesiacov), žalovaný uvádza, že je neopodstatnená, nakoľko lehota na vykonanie daňovej kontroly stanovená v § 46 ods. 10 daňového poriadku bola dodržaná. Daňová kontrola bola začatá 16.10.2012, t.j. v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č. 9500403/5/2818335/2012/Fk zo dňa 04.10.2012. Ukončená bola dňom doručenia protokolu v súlade s § 46 ods. 9 daňového poriadku a to dňa 10.10.2013, z čoho je zrejmé, že trvanie daňovej kontroly nepresiahlo zákonnú ročnú lehotu. Žalovaný uvádza, že trvanie daňovej kontroly od 16.10.2012 do 10.10.2013 bolo opodstatnené práve v kontexte obtiažnosti veci, množstva kontrolovaných účtovných dokladov a najmä množstva procesných úkonov, keďže počas daňovej kontroly správca dane vykonával časovo náročné úkony. K námietke uvedenej v časti III.a.d. žaloby (odignorovanie základného práva žalobcu, nakoľko správca dane vykonával výsluchy svedkov bez oznámenia daňovému subjektu o tejto skutočnosti) žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu kontroly a opätovne vo vyrubovacom konaní vypočúval konateľov spoločností MEDIFLEX s.r.o. a R building, s.r.o. (konateľa spoločnosti J. P. Car, s.r.o. sa nepodarilo predviesť). Uvedené spoločnosti neboli v priamom zmluvnom vzťahu so žalobcom, boli subdodávateľmi, t.j. mali dodať stavebné práce pre dodávateľa žalobcu - spoločnosť ARCHITECTONICS, s.r.o.. Z tohto dôvodu bola o vypočutí týchto svedkov upovedomená spoločnosť CONSTRUCTEUR, s.r.o. (do 29.01.2014 ARCHITECTONICS, s.r.o.) a to upovedomením o vypočutí svedkov č. 9301402/5/3345251/2014/Zem zo dňa 09.07.2014. Žalovaný sa s touto námietkou vznesenou v odvolaní vysporiadal na strane 17 svojho rozhodnutia. K námietke uvedenej v časti III.a.e. žaloby (počas celého daňového konania boli žalobcovi správcom dane vyhotovované kópie zo spisu s veľkým časovým odstupom) žalovaný uviedol, že žalobca prvú žiadosť o vyhotovenie fotokópie zo spisu (fotokópiu znaleckého posudku) doručil správcovi dane dňa 19.09.2013, pričom vyhotovenú fotokópiu si prevzal dňa 24.09.2013, t.j. piaty deň od doručenia žiadosti (žalobca uhradil správny poplatok). V priebehu ústneho pojednávania dňa 13.01.2015, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 9501403/5/63958/2015/Fk, žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom správca dane stanovil termín nahliadnutia na deň 21.01.2015, t.j. ôsmy deň od žiadosti subjektu. V uvedený deň žalobca nahliadol do spisu, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9501403/5/155317/2015/Fk; žalobca zároveň požiadal o vyhotovenie fotokópie dokumentov týkajúcich sa vypočutia svedkov subdodávateľských spoločností. Na základe uvedeného správca dane vyzval žalobcu výzvou č. 9500301/5/326224/2015 zo dňa 11.02.2015 na zaplatenie správneho poplatku, nakoľko však správny poplatok nebol uhradený, napriek tomu, že uvedenú výzvu prevzal zástupca žalobcu dňa 19.02.2015, správca dane požadované fotokópie nevyhotovil, a preto hodnotí námietku žalobcu o vyhotovovaní kópií zo spisu s veľkým časovým odstupom ako neopodstatnenú, nakoľko časový odstup piatich až ôsmych dní podľa názoru žalovaného nepredstavuje taký časový úsek, ktorý by naznačoval prieťahy v daňovom konaní. Rovnako hodnotí ako neopodstatnenú námietku žalobcu o porušení jeho práva oboznámiť sa so spisom z dôvodu, že mu správca dane odmietol vyhotoviť bezodplatné fotokópie z výsluchov. Správca dane umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu v súlade s ust. § 23 daňového poriadku, vyhotovenie rovnopisov alebo fotokópií zo spisového materiálu je však spoplatnené v súlade so zák. č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že primárny dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vidí v tom, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán neakceptovali nároky z dodávateľských faktúr, ktoré boli riadne zaúčtované aj u dodávateľa, spoločnosti Architektonic, s.r.o., ako aj účtovníctve žalobcu a uskutočnenie diela potvrdili konatelia obchodných spoločností a okrem toho existuje v predmetnej veci vypracovaný znalecký posudok, ktorý potvrdil vykonanie prác, ktoré boli predmetom dodávateľských faktúr v rozsahu viac ako 60%. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo nepriznal nárok žalobcu aspoň v tejto minimálnej časti, ktorá bola potvrdená znaleckým posudkom, v tomto smere poukázali aj na príslušnú judikatúry NS SR, resp. Európskeho súdneho dvora, ktorú však žalovaný ani prvostupňový správny orgán nezohľadnil a ktorá mohla byť aplikovaná na daný prípad, a preto žalobca žiada, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im predchádzalo, oboznámil s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 2 Daňového poriadku Na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1); Podľa § 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 44 Daňového poriadku (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. (2) Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. (3) Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorý patrí do miestnej príslušnosti iného správcu dane; to neplatí, ak je správcom dane obec. (4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, 35) c) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Podľa § 45 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. (2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov. Podľa § 46 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. Podľa § 61 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušných poskytovateľov platobných služieb, na ktorý má byť suma zaplatená. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 68 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Krajský súd v Trnave preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci, žalovaný riadne neodôvodnil, prečo nepostupoval v súlade s ust. § 25 ods. 4 Daňového poriadku pri výsluchu svedkov, zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o nedôvodnosti daňovým subjektom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, resp. jeho časti a v konaní správneho orgánu bola zistená vada spočívajúca v porušení práva žalobcu ako účastníka konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Súd považuje námietku žalobcu, že správca dane v rozpore s § 25 ods. 4 Daňového poriadku, vykonával výsluchy svedkov bez oznámenia daňovému subjektu o tejto skutočnosti, za dôvodnú. Skutočnosť, že zo strany žalovaného nebolo žalobcovi umožnené byť prítomný na výsluchu svedkov, konateľov obchodných spoločností MEDIFLEX s.r.o., Hurbanova 1599/60, Trenčín, R building, s.r.o.. J. Halašu 2702/3, Trenčín a J. P. Car, s.r.o., J. Halašu 2702/3, Trenčín, ktoré mali byť subdodávateľmi spoločnosti ARCHITECTONIS, s.r.o., čím mu bola odopretá možnosť klásť otázky a vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, v dôsledku čoho bola znemožnená žalobcovi realizácia jeho procesných práv, priznaných mu zákonom a boli zo strany žalovaného porušené povinnosti, čo najúplnejšie zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní a to práve s ohľadom na tvrdenia žalobcu, že predmetné dielo bolo vykonané subdodávateľmi spoločnosti ARCHITECTONIS, s.r.o.. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane v prípade spoločnosti MEDIFLEX s.r.o. vypočul len konateľa spoločnosti Tomáša Bečára, ktorý bol konateľom v období od 20.07.2012, avšak predmetné dielo malo byť podľa žalobcu vykonané v období od 11.06.2012 do 31.07.2012 a podľa výpisu z obchodného registra konateľom predmetnej spoločnosti bol v období od 18.01.2011 do 19.07.2012 I. M., ktorý nebol vypočutý a správca dane ani neodôvodnil, prečo nepristúpil k výsluchu tohto konateľa spoločnosti. Súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný ani správca dane sa nevysporiadali v odôvodnení napadnutého rozhodnutia so závermi znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na návrh správcu dane, pokiaľ ide o práce podľa znaleckého posudku vykonané v II. polroku roku 2012. Súd námietku žalobcu, že zo znaleckého posudku vyplýva, že úplne nerozporne došlo k realizácii diela vo fakturovanom období zo strany spoločnosti ARCHITECTONIS, s.r.o. minimálne v rozsahu 60,44%, považoval za nedôvodnú, nakoľko tieto tvrdenia žalobcu nevyplývajú z predmetného posudku, ktorý síce konštatuje, že rozsah prác 60,44% bol vykonaný v II. polroku roku 2012, avšak z neho nevyplýva, že bol vykonaný spoločnosťou ARCHITECTONIS, s.r.o.. Tvrdenia žalobcu, že mu správca dane odmietol bezodplatné vyhotovenie fotokópií z výsluchov, na ktorých sa žalobca nemohol zúčastniť, nakoľko ho o termíne ich konaní správca dane neupovedomoval, sú všeobecné, bez konkrétneho špecifikovania dátumov výsluchov, a preto súd z dôvodu nemožnosti preskúmania predmetných tvrdení žalobcu, považoval predmetnú námietku za neopodstatnenú. Súd taktiež považuje námietku žalobcu, že mu požadované kópie zo spisu neboli správcom dane vyhotovené v primeranej časovej lehote za neopodstatnenú z dôvodu nemožnosti preskúmania namietaných prieťahov v konaní, nakoľko znovu ide o všeobecné tvrdenia, bez uvedenia konkrétnych dátumov, kedy žalobca požiadal o vyhotovenie zápisnice a kedy mu boli správcom dane predložené. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného k námietke žalobcu, že daňová kontrola spolu s vyrubovacím konaním prebiehala viac ako dva roky, pričom samotné vyrubovacie konanie prebiehalo viac ako sedemnásť mesiacov, že predmetná námietka je neopodstatnená, nakoľko lehota na vykonanie daňovej kontroly bola v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku dodržaná, nakoľko daňová kontrola začala 16.10.2012 a bola ukončená dňom doručenia protokolu v súlade s § 46 ods. 9 daňového poriadku, t.j. dňom 10.10.2013. Krajský súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia založené na porušení procesných práv daňového subjektu v súvislosti zabezpečovaním podkladov pre rozhodnutie, ich vyhodnocovaním a znemožnením účasti na výsluchu svedkov a porušením práva na spravodlivé prejednanie veci spočívajúce v riadnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Za danej situácie má súd za to, že v novom konaní bude umožnené žalobcovi reálne využiť jeho procesné práva účastníka správneho konania a po doplnení dokazovania bude vo veci znovu rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bude náležite odôvodnené v zmysle ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, správny orgán sa riadne vysporiada a náležite odôvodní, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako sa vyrovnal námietkami žalobcu a vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pri ďalšom postupe daňových orgánov je samozrejme nevyhnutné dôsledne dodržiavať procesné práva daňového subjektu v zmysle citovaných zákonných ustanovení v nadväznosti na základné ústavnoprávne princípy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) e) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. Splnomocnený zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil podaním doručeným súdu dňa 12.04.2016 a to v sume 760,62 eur za 3 úkony právnych služieb a to 1./ 2015 prevzatie a príprava zastúpenia á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 2./ 2015 písomné podanie - žaloba á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 3./ 2016 účasť na pojednávaní á 143,00 eur + režijný paušál á 8,58 eur + náhradu za stratu času na pojednávanie zo Žiliny do Trnavy a späť dňa 07.04.2016 v sume 85,80 eur (6 x pol hodina á 14,30 eur), cestovné v sume 57,09 eur (2 x 156 km x 0,183 eur), náhradu za spotrebované pohonné hmoty 80,21 eur (benzín 17l/100 km / 1,173 eur/l, 312 km x 0,173 x 1,486 eur). Súd priznal žalobcovi ako procesne úspešnému v zmysle ust. § 250k O.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu, ktoré súd považoval za účelne uplatnené. V predmetnej veci oproti vyčísleniu trov právneho zastúpenia v sume 760,62 eur, súd považoval za dôvodné priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 680,51 eur. Priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pozostáva za tri úkony právnych služieb a to 1./ prevzatie a príprava zastúpenia á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 2./ písomné podanie - žaloba á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 3./ účasť na pojednávaní á 143,00 eur + režijný paušál á 8,58 eur + náhradu za stratu času na pojednávanie zo Žiliny do Trnavy a späť dňa 07.04.2016 v sume 85,80 eur (6 x pol hodina á 14,30 eur) a cestovné v sume 57,09 eur (2 x 156 km x 0,183 eur). Oproti predloženej špecifikácie súd nepovažoval za dôvodne uplatnený nárok na náhradu za spotrebované pohonné hmoty v sume 80,21 eur, pretože právny zástupca žalobcu spolu s vyčíslením trov právneho zastúpenia síce predložil kópiu technického preukazu osobného motorového vozidla, ktoré mal právny zástupca použiť na cestu na pojednávanie a späť, avšak na predloženej fotokópii vôbec nie je uvedená spotreba paliva, resp. vôbec nie je čitateľný údaj o spotrebe paliva v časti V.8 technického preukazu, a preto nebolo možné súdom preveriť správnosť výpočtu nároku žalobcu na náhradu za spotrebované pohonné hmoty. Súd priznal žalobcovi aj náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur, ktoré trovy konania vyplývajú zo spisu. Súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.