Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200546 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200546.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, L. XX proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2015 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2015 žalovaná podľa § 73 a § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku s poukazom na to, že na základe žiadosti žalobcu bolo zvýšenie invalidného dôchodku posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Trnava opätovne preskúmané a bolo zistené, že podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa oproti posúdeniu zdravotného stavu zo dňa 22.07.2015 nezmenil, zostáva 70 %, čomu zodpovedá i miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto nevznikol dôvod na zvýšenie invalidného dôchodku. Žalobca napadol správnosť uvedeného rozhodnutia, poukázal na to, že jeho zdravotný stav nebol posúdený komplexne a správne, pretože rozhodujúce zdravotné postihnutie pri priznaní invalidného dôchodku bolo určené podľa kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 4 - strata jednej hornej končatiny v ramennom kĺbe, písmeno c) s menej rozsiahlejšími amputačnými stratami HK v rozsahu 60 % a iné zdravotné postihnutie mu zvýšilo mieru o 10 %. Medzi iné zdravotné postihnutia bol zaradený i chronický štvorkomorový hydrocefalus staršieho dáta, hoci podľa názoru žalobcu uvedené ochorenie je vzhľadom na lekárske nálezy bez možnosti zlepšenia a malo by byť práve ono považované za rozhodujúce pre priznanie invalidity. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie potvrdiť, nakoľko podľa posudku posudkového lekára zo dňa 19.02.2015, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku je žalobca naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto posudok, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou predmetného rozhodnutia a obsahom ktorého je i vyhodnotenie zdravotného stavu nezakladá možnosť zvýšenia invalidného dôchodku. Ani opätovné posúdenie zdravotného stavu lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 22.07.2015 nezistil zmenu, z toho dôvodu nie je možné odvolaniu žalobcu vyhovieť a rozhodnutie žalovanej tak vychádza z objektívne zisteného skutkového stavu. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a vo veci vytýčil pojednávanie. Podľa § 250l Os.p. 1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. . Podľa § 70 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 250q O.s.p. (2) O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. platí obdobne. Posúdenie zdravotného stavu dôchodkovo poistenej osoby - žalobcu a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je vo veciach sociálneho (dôchodkového) poistenia zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Krajský súd na pojednávaní vypočul žalobcu, ktorý zotrval na svojom tvrdení uvedenom v odvolaní, poukázal na to, že jeho zdravotný stav i podľa posúdenia odbornými lekármi sa zlepšiť nedá ani operáciou, iba sa zhoršuje, k čomu predložil i lekársky nález zo dňa 07.03.2016 vypracovaný neurológom MUDr. N. a vyslovil presvedčenie, že jeho zdravotný stav je nesprávne posudzovaný z hľadiska závažnosti rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Zástupkyňa žalovanej zotrvala na tvrdeniach uvedených vo vyjadrení predloženom súdu v písomnej forme a žiadala, aby súd rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo s poukazom na dôkazy a zistenia, ktoré boli súčasťou i spisového materiálu a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej nie je možné potvrdiť. Z administratívneho spisu má súd preukázané, že na základe žiadosti zo dňa 29.05.2009 požiadal žalobca o dávku sociálneho poistenia, keď dňa 01.10.2008 ako spolujazdec havaroval, pri ktorom vyšetrení mu bol zistený náhodný nález - chronický štvorkomorový hydrocephalus, ako je skonštatované v predchádzajúcej správe vyhotovenej Klinikou anesteziológie a intenzívnej medicíny FN Trnava, ktorá bola podkladom pre podanie žiadosti pre invalidný dôchodok. Na základe následného posúdenia a podľa v spise sa nachádzajúcej dokumentácie bol žalobca uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 %. Invalidita vznikla ako je uvedené v lekárskej správe zo dňa 27.10.2009 v dôsledku úrazu s odkazom na kapitola XV, oddiel G, položka 4, písmeno c). Vznik invalidity bol určený dňom 30.09.2009. Na žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku bola vypracovaná lekárska správa dňa 19.01.2011, podľa ktorej nedošlo ku zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá zostala v rozsahu 70 % pri rovnakom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako bolo stanovené predchádzajúcim nálezom a tiež prvým lekárskym nálezom vyhotoveným pre priznanie invalidity. Ďalšie lekárske posúdenie bolo vypracované dňa 25.03.2013. Vyhotovená správa opäť zotrvala na nezmenených konštatovaniach i v súvislosti s rozhodujúcim zdravotným postihnutím a mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, po čom nasleduje ďalší lekársky posudok zo dňa 19.02.2015 a posledný zo dňa 22.07.2015, ktoré zotrvávajú pri posúdení na rovnakej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 % pri nezmenenom posúdení rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného poistenia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a to so zreteľnom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia s jeho následkom na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. V tejto súvislosti však konajúci súd ale poukazuje na neúplnosť záverov posudkových orgánov v spojení s posudkami, ktoré sa žiadosťou žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku a s tým spojenou možnou zmenou rozhodujúceho zdravotného postihnutia dôsledne nezaoberali. V lekárskych správach síce posudkoví lekári odkázali na jednotlivé lekárske vyšetrenia, ale bez bližšieho zdôvodnenia a vyhodnotenia možnej zmeny rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Obsahom spisu je neurologické vyšetrenie zo dňa 07.03.2016 vykonané odborným lekárom neurológom, v ktorom náleze je uvedený nález - štvorkomorový hydrocephalus - s progresiou stavu, čo už bolo konštatované i v prepúšťacej správe z Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 05.09.2014, ktorá správa je síce uvedená v posudku lekárskej správy zo dňa 22.07.2015 a je popísaná ako „mierna veľkostná progresia“ avšak bez toho, aby sa s touto skutočnosťou v rámci celkového posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár zaoberal a vyhodnotil možnosť prehodnotenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu pri zohľadnení odborným lekárom konštatovanou progresiou vyššie uvedeného ochorenia. Vzhľadom na zhodnotenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a určenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť sa súdu javí nedostatočne presvedčivý záver posudkových lekárov o celkovom zdravotnom stave žalobcu, od ktorého posudkoví lekári odvodili rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré zistenia v potrebnom rozsahu neodôvodnili a to v spojení so závermi uvedenými v odborných lekárskych vyšetreniach, na základe čoho dospel konajúci súd k tomu, že rozhodnutie žalovanej je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom predmetné nedostatky odstráni a to osobitne so zameraním sa na prehodnotenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia v spojení s lekárskymi vyšetreniami a o veci opäť rozhodne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si tieto neuplatňoval. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.