Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/116/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200552 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200552.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: OIL JPM s.r.o., IČO 31644945, so sídlom Hodonínska cesta, 908 51 Holíč, právne zastúpený: Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom, so sídlom V.Paulínyho-Tótha 30, P.O.BOX 121, 905 01 Senica, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/006469/Ho zo dňa 24.03.2015, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č.OU-TT-OVBP2-2015/006469/Ho zo dňa 24.03.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 21.05.2015 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OU-TT- OVBP2-2015/006469/Ho zo dňa 24.03.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta W.. 4361/14/SD zo dňa 18.12.2014, ktorým tento prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.639,- Eur za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona, ktorého sa účastník dopustil tým, že v jarných mesiacoch roku 2014 začal stavebné práce na stavbe „Dostavba areálu“ na pozemku parc. č. 592/3,7,8,9,11 katastrálne územie W. bez stavebného povolenia. Žalobca v žalobe namietal, že správny orgán sa nevysporiadal žiadnym spôsobom s takými okolnosťami prípadu, akými je vykonanie stavebných prác po podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia a po splnení všetkých podmienok, navyše po predošlom verbálnom ubezpečení primátora Mesta W. pána N., že oprava objektov v tejto časti mesta je prioritou mesta a tak žalobca vlastne zveľaďoval len nehnuteľnosť v časti mesta, ktorá chátrala. Žalobca namietal v tejto súvislosti výšku uloženej pokuty, keďže následne došlo k vydaniu stavebného povolenia. Žalobca ďalej namietal, že oba správne orgány si nesplnili svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 47 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 o správnom konaní náležite odôvodniť svoje rozhodnutie. Zo spisu Mesta W., ktorým bolo riešené porušenie stavebného zákona žalobcom spisová značka 4361/14/SD vyplýva, že žalobca uznal pochybenie v tom, že vykonal niektoré stavebné práce bez povolenia stavebného úradu tým, že nad rámec stavebného povolenia upravil časť plochy v areáli stavby tak, že na neupravenej ploche pri okraji areálu začal s výstavbou ďalších parkovacích miest a rozhodol sa nevybudovať nájazdovú rampu do garážového domu. Pred správnym orgánom konateľ žalobcu uviedol, že tak postupoval v dobrom úmysle po podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia v časovom strese vyplývajúcich z úverových podmienok banky. Žalobca uvádza, že výška pokuty na úrovni 10 % z celkovej možnej sankcie nie je primeraná okolnostiam a závažnosti protiprávneho konania. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné, arbitrárne a preto ho žalobca žiada zrušiť. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.06.2015 súd zistil, že žalovaný konštatoval jednoznačné porušenie stavebného zákona zo strany žalobcu, ktorý vykonával stavebné práce bez stavebného povolenia a preto mu stavebný úrad uložil pokutu vo výške 6.639,- Eur za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona. Skutočnosť, že následne došlo k dodatočnému povoleniu stavby je bez právneho významu vo vzťahu k spáchaniu správneho deliktu a uloženej pokute za tento delikt. Námietky, ktoré uvádzal žalobca v odvolaní resp. v podanej žalobe považuje žalovaný za nedôvodné, pretože nemôže odôvodniť protiprávne konanie tým, že bol v časovom strese v súvislosti s úverom v banke, keďže prvoradou okolnosťou pre posúdenie správnosti konania vo vzťahu k spáchaniu stavebného deliktu je skutočnosť, či žalobca v danom čase mal stavebné povolenie resp. či vykonával stavbu bez takéhoto povolenia. Žalovaný ďalej uviedol, že samotné odôvodnenie správneho orgánu pri uložení pokuty sa viaže na konštatovanie, že bol spáchaný správny delikt a správny orgán posudzuje výšku pokuty. Správny orgán nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi spáchaním deliktu a uložením pokuty. Príčinná súvislosť je daná zákonom. Jediná úvaha správneho orgánu je možná vo výške pokuty a odôvodnenie, že pokuta je uložená v dolnej sadzbe, je úplne postačujúce, nakoľko správny orgán sám rozhodne nakoľko je spáchanie deliktu závažné. Z prvostupňového rozhodnutia vydaného Mestom W. pod spisovou značkou 4361/14/SD zo dňa 18.12.2014 súd zistil, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.639,- Eur za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v jarných mesiacoch roku 2014 začal stavebné práce na stavbe „Dostavba areálu“ na pozemku parc. č. 592/3,7,8,9,11 katastrálne územie W. bez stavebného povolenia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že na ústnom pojednávaní dňa 09.07.2014, ktorého sa zúčastnil štatutárny zástupca žalobcu tento do zápisnice uviedol, že na objektoch vlastniacich žalobcom boli vykonané práce nad rámec ohlásenia a teda bez stavebného povolenia. Stavebník svoje pochybenie priznal a tak mu správny orgán uložil pokutu v spodnej hranici zákonom vymedzenej sadzby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 07.01.2015 odvolanie. V podanom odvolaní namietal žalobca, že nebol z jeho strany porušený verejný záujem, ďalej namietal, že nebola mu uložená pokuta v súlade so zákonom a jej výška nebola dostatočne odôvodnená. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán, vo svojom rozhodnutí č.OU-TT-OVBP2-2015/006469/HO zo dňa 24.03.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta W. a zároveň zamietol odvolanie žalobcu s odôvodnením, že žalobca sa na ústnom prerokovaní správneho deliktu priznal, že vykonal stavebné úpravy bez stavebného povolenia a nad rámec ohlásenia, pričom sankcia za protiprávne konanie, ktoré je správnym deliktom sa zakladá na princípe objektívnej zodpovednosti právnickej resp. fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. Uloženie pokuty je vždy obligatórne a preto nemá správny orgán možnosť upustiť od uloženia pokuty. Krajský súd predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 250f OSP, pričom zistil, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné a preto ich zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1, 2,3 OSP (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2,3 OSP (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 54 stavebného zákona Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona (2) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 2 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá b) mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí odôvodnil výšku uloženej pokuty len tým, že ide o pokutu v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán, napriek tomu, že žalobca namietal nesprávnosť uloženej výšky pokuty odôvodnil výšku uloženej pokuty tým, že táto pokuta je v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby a že jej výška bola určená stavebným úradom po zvážení všetkých skutočností a je zvolená primerane k správaniu sa odvolateľa, ktorý sa vedome dopustil porušenia stavebného zákona. Uviedol aj to, že uloženie pokuty je obligatórne a že správny orgán nemôže upustiť od uloženia pokuty. Zákon o priestupkoch v § 12 ods. 1 upravuje, že pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Z citovaného odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že výška pokuty vôbec nebola odôvodnená a k rovnakému pochybeniu došlo aj žalovaným, pretože síce odcitoval príslušný, právny predpis, ale v odôvodnení rozhodnutia chýba správne uváženie v zmysle intencii § 12 zákona o priestupkoch. Aj z judikátov Najvyššieho súdu SR vyplýva, že uloženie sankcie vyžaduje, aby správny orgán rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je podľa názoru Najvyššieho súdu SR dostatočným dôvodom pre uloženie pokuty v konkrétnej výške (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. Sžo/253/2010 zo dňa 03.05.2011). Z obsahu odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov podľa názoru súdu vyplýva, že tieto rozhodnutia nie sú podrobne zdôvodnené vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Pre preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí argumentácia iba vo všeobecnej rovine skonštatovaním prihliadnutia k zákonným predpokladom tak, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Zákon č. 71/1967 o správnom konaní v ustanovení § 59 ods. 1 upravuje, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné doterajšie konania doplní prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutia zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie a rozhodnutie pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že účelom odvolacieho konania je vždy iba preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa a nie nahrádzať prvostupňové konanie. Odvolací orgán je povinný postupovať samostatne, nezávisle od zistení, hodnotení ako aj stanovísk prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán je oprávnený a súčasne aj povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, čo znamená, že je povinný preskúmať zákonnosť postupu prvostupňového orgánu ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia a vec posudzuje po stránke právnej a skutkovej. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že v prvom rade konal na základe dobrej viery, keďže predtým bol v ústnom konaní s primátorom Mesta W., ktorý o tom, že žalobca vykonáva stavebné úpravy vedel a že žalobca očakával vydanie stavebného povolenia s kladným stanoviskom. Je síce pravdou, že takéto konanie nezbavuje žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, avšak správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 3 upravuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami s podkladom rozhodnutia. Ustanovenie § 106 ods. 2 správneho poriadku umožňuje uložiť za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca pokutu do výšky 66.387,83 Eur. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva možnosť, aby správny orgán pri uložení pokuty za porušenie § 54 stavebného zákona uložil pokutu v rozmedzí od 0 do 66.387,83 Eur a výšku tejto pokuty riadne zdôvodnil. Žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 % zákonom stanovenej sadzby, pričom poukázal, že táto pokuta bola uložená v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Takéto odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k uloženej pokute je nepostačujúce. OSP v ustanovení § 245 ods. 2 síce upravuje, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovené zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť právneho rozhodnutia. Preskúmavanej veci však, ako už bolo vyššie uvedené, chýba správna úvaha prvostupňového správneho orgánu a úvaha o výške uloženej pokuty v priestupkovom konaní vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a žalovaný ako druhostupňový správny orgán tento nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neodstránil. Okrem toho treba poukázať aj na skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo výrokovej časti nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia. Vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tým, že „v jarných mesiacoch t.r. (2014)“ začal stavebné práce na stavbe bez stavebného povolenia. V odôvodnení rozhodnutia však konštatuje, že stavebný úrad zistil, že stavebník začal stavebné práce bez stavebného povolenia začiatkom roka 2014. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán si tento nedostatok nevšimol, resp. ho neodstránil, čím neodstránil zmätočnosť výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a to s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 OSP, pretože účastník, ktorému bolo priznané právo na náhradu trov konania pri vyhlásení rozsudku, tieto trovy nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosť rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.