Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/43/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200702 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200702.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: Z. W., Q. XXXX/ XX, D. I., zastúpená advokátkou JUDr. Alenou Beňačkou, M. R. Štefánika č. 1, Pezinok proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2015 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2015 potvrdzuje. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2015 podľa § 73 a § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením, že ani opätovné preskúmanie trvania invalidity v súvislosti so žiadosťou o zvýšenie invalidného dôchodku posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Dunajská Streda nedospelo k zmene určenej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá zostáva v rozsahu 50 % ako bolo uvedené i v predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, preto jej zostáva invalidný dôchodok v nezmenenej sume. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 11.05.2015 a ktoré bolo predložené konajúcemu súdu. V uvedenom podaní žalobkyňa poukázala na to, že pri posúdení invalidity za rozhodujúce zdravotné poistenie bolo určené ochorenie zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu oddiel F - stavy po úraze, položka 1 - stavy po zlomeninách kosti, lebky, písmeno b - ťažká porucha s podstatným obmedzeným celkovej výkonnosti. Žalobkyňa sa ale domnieva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie by mal byť považovaný následok úrazu, ktorý sa jej stal dňa 15.01.2013, ktorým je kraniosakrálne poranenie ako najzávažnejší dôsledok, ktorý trvalo zmenil jej zdravotný stav. Jedná sa o ochorenie zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddiel A - postihnutie mozgu, kedy dochádza k poškodeniu mozgových funkcií, čo sa prejavuje znížením štiepivosti a koncentrácie, unaviteľnosťou, poruchami orientácie, psychickou a vegetatívnou labilitou - vazomotorické poruchy, bolesťami hlavy, čo vyplýva i z príslušných lekárskych nálezov. Ku kraniosakrálnemu poraneniu, ktoré môže mať za následok i smrť alebo ťažké trvalé poškodenie, sa vzťahuje klasifikácia podľa GCS (GLASSGOW OUT COME SCAFE), v ktorom sa ťažké a trvalé poškodenie klasifikuje v stupni 3 - 8 ako ťažké, ide o poruchu osobnosti a poruchy správania a intelektu v ťažkej forme, kedy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v rozpätí 60-75 %. Klinický stav žalobkyne je pritom trvalo zhoršený, ktoré skutočnosti ale neboli vzaté žalovanou pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne do úvahy, hoci žalobkyňa je odkázaná na neustálu asistenciu iného. Skutočnosť, že žalobkyňa ukončila maturitu a pokračovala v štúdiu nemôže byť povýšená nad jej celkové hodnotenie zdravotného stavu v súvislosti so stupňom invalidity, ktorý jej bol priznaný, pretože pri takomto posudzovaní žalobkyňa doplatí na správanie jej matky a tiež vyučujúcich, ktorí ju hodnotili v duchu zhovievavosti vzhľadom na jej zdravie a snahu matky, ktorá chcela, aby dosiahla jej dcéra istý stupeň vzdelania, čo nakoniec pre ňu znamenalo zhoršenie situácie v súvislosti s priznanou mierou rozsahu nároku na invaliditu. Súčasne požiadala žalobkyňa o prípadne znalecké posúdenie nestranným znalcom, ktorý by objektivizoval a zhodnotil jej diagnózu v spojení s následkom s tým súvisiacim. Žalovaná sa k uvedenému vyjadrila podaním zo dna 21.09.2015 a žiadala, by konajúci súd predmetné rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Dunajská Streda zo dňa 10.03.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne ako i zistené zdravotné postihnutia, ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 do príslušnej kapitoly. Práve na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti na zvýšenie invalidného dôchodku bol vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie dňa 17.09.2015 ďalší posudok, v ktorom posudkoví lekári hodnotili predložené odborné lekárske nálezy, vykonali vlastné vyšetrenia ale nezistili, že by zdravotný stav žalobkyne bol zhoršený o viac ako 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu a že by jej zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a tým zmenu invalidity. Krajský súd v Trnave vytýčil na deň 19.05.2016 pojednávanie, ktorého sa zúčastnila iba právna zástupkyňa žalobkyne bez prítomnosti samotnej žalobkyne a táto uviedla, že posudkovej lekárke predložila všetky vyšetrenia, ktoré mala žalobkyňa k dispozícii, táto ich však nezobrala do úvahy, nevyhodnotila, preto má za to, že žaloba je opodstatnená, nakoľko žalobkyňa je neustále liečená a práve odborné nálezy vyhotovené neurológom zdôrazňujú jej psychologickú zložku, ktorá pri posudzovaní invalidity nebola vzatá do úvahy, hoci žalobkyňa, ako bolo opakovane zdôraznené, nie je schopná adekvátne sa zaradiť na trhu práce práve pre závažnosť svojho ochorenia, zdravotný stav sa bude v jej prípade postupne zhoršovať, a práve z toho aspektu mal posudkový lekár zohľadňovať i nálezy špecialistov, a to správu vyhotovenú klinickým psychológom Mgr. R., ktorá poukázala na to, že následkom úrazu došlo u žalobkyne k zmene osobnosti, ktoré zistenie zdôraznil vo svojom psychologickom vyšetrení aj PhDr. M. I. PhD. klinický psychológ. Práve uvedené psychologické nálezy mal posudkový lekár vziať do úvahy pri posúdení psychického stavu žalobkyne a na ich základe vykonať zmenu týkajúca sa zvýšenia invalidity. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na podaní, ktoré bolo doručené súdu, poukázala na to, že právnou zástupkyňou žalobkyne označené psychologické nálezy boli zohľadnené pri rozhodovaní o miere poklesu schopnosti vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Posúdenie a rozhodovanie je výlučne v kompetencii posudkového lekára, ktorý vo svojej správe zhodnotil všetky zistené a predložené nálezy a napriek tomu zotrval na stanovenej miere invalidity. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O.s.p. (1 Podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posúdenie zdravotného stavu dôchodkovo poistenej osoby a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vo veciach sociálneho (dôchodkového) poistenia zákonom zverené posudkovému lekárovi sociálneho poistenia. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o zamietnutí žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorou sa domáhala uznania viac ako 70%-nej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej musel súd zistiť, či sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu dávky a jej sumu, a teda či v danom prípade došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti miere, akú má žalobkyňa uvedenú v predchádzajúcich posudkoch v spojení so zmenou rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Konajúci súd po oboznámení sa podanou žalobou a posudkovým spisom požiadal žalovanú o opätovné preskúmanie zdravotného stavu žalobkyne v spojení s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ) a stanovenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia pri zohľadnení nových lekárskych správ a psychologických nálezov. Z lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia MUDr. D. G. zo dňa 15.01.2016 vyplynulo, že po oboznámení sa s celou doručenou dokumentáciou žalobkyne a odbornými nálezmi vrátane psychologických nálezov nedospela k zmene pri stanovení MPSVZČ . Lekár Sociálnej poisťovne, ústredie v lekárskej správe zo dňa 15.01.2016 konštatoval, že správy vyhotovené jednotlivými odbornými lekármi a nálezy psychológov sú správne, žiadnym spôsobom ich nespochybňuje a rešpektuje ich, ale nie sú smerodajné pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely posúdenia invalidity podľa zák. č. 461/2003 Z.z. Žalobkyňa v prípade, ak by ako rozhodujúce zdravotné postihnutie mala určené ochorenie zaradené podľa Kapitoly VI Odd. A , pri zohľadnení klinického stavu pacientky by sa jednalo o položku 1b/- poruchy osobnosti, poruchy správania sa a poruchy intelektu vyvolané poškodením mozgu, stredne ťažká ujma, pri ktorom je MPSVSZČ určená v rozsahu 35-45%, čo je ale pre žalobkyňu nevýhodnejšie , keďže vzhľadom na aktuálny zdravotný stav žalobkyne v spojení s jej intelektuálnymi schopnosťami je preukázané, že sa nejedná o hlboký stupeň poškodenia v pásme demencie a o ťažkú formu narušenia integrity mozgových funkcií, čomu by zodpovedala MPSVSZČ 60-75%. Pri zistenom stave ale zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia z kapitoly XV, Odd. F, položka 1d/ do Kapitoly VI, Oddiel A, položka 1b/ nepovažuje posudkový lekár za dôvodné. Celková miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podľa uvedeného posudku naďalej 50%. Súd s poukazom na závery posudku zo dňa 15.01.2016 má za to, že posudkový lekár dostatočne odôvodnil vo svojej lekárskej správe určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia v spojení s určením MPSVZČ. Konajúci súd nezistil ani pochybenia, ktoré by odôvodňovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a súdu sa tiež nejavilo ako potrebné, či nevyhnuté, ustanoviť v danej veci pre účely predmetného konania znalca za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, pretože tie nálezy, ktoré pri posúdení zdravotného stavu žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne označila za významné boli v súlade so zákonom a odbornou posudkovou činnosťou vyhodnotené objektívne. Súd z uvedených dôvodov rozhodnutie žalovanej podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., keď žalobkyni nárok na ich náhradu, pretože nebola v konaní úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.