Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/46/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200726 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200726.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: R.. G. N., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, Z. W. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29 augusta č. 8, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2015 v spojení s rozhodnutím zo dňa 07.01.2016 takto r o z h o d o l : Správny súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2015 v spojení s rozhodnutím zo dňa 07.01.2016 potvrdzuje. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2015 žalovaná podľa § 65 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 315,20 eur od 18.11.2014, ktorý podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z. bol zvýšený od 01.01.2015 na sumu 320,40 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., keď k XX.XX.XXXX žalobca dovŕšil 62 rokov veku, ku ktorému dátumu získal 11.944 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou k rozhodnutiu č. XXX. XXX XXXX X zo dňa 13.07.2015. 2. Žalobca v návrhu s takouto dobou dôchodkového poistenia nesúhlasil a namietal, že mu žalovaná uznala len dobu za obdobie od 03.12.1998 do 30.10.2001, ale dobu od 03.01.1991 do 02.12.1998 mu nehodnotila, hoci za toto obdobie minimálne odvody uhrádzal. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že v období od 03.01.1991 do 02.12.1998 bol žalobca spoločníkom a konateľom spoločnosti IKODANSTAV s.r.o. a podľa vtedy platného zák. č. 100/1988 Zb. nemohol byť prihlásený do poistenia ako zamestnanec. Od 01.09.1994 sa mohol konateľ zamestnať vo vlastnej spoločnosti, ale musel podať prihlášku a prehlásenie, že sa jeho práca posudzuje ako závislá činnosť. Podľa údajov v informačnom systéme žalovanej bol žalobca prihlásený do poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba popri zamestnaní bez povinností platiť poistné od 01.01.1995 do 02.12.1998 a sociálna poisťovňa neeviduje prihlášku na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie za obdobie od 01.01.1995. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné započítať obdobie od 03.01.1991 do 02.12.1998 na starobný dôchodok. 4. Dňa 16.12.2015 žalovaná vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým napadnuté rozhodnutie doplnila v časti odôvodnenia a následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II zo dňa 07.01.2016 zrušila rozhodnutie zo dňa 16.12.2015 z dôvodu nesprávne uvedeného dátumu v závere odôvodnenia a dňa 07.01.2016 vydala zmenové rozhodnutie, ktorým po doplnení skutočností, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku na starobný dôchodok zmenila rozhodnutie zo dňa 13.07.2015 v časti odôvodnenia a v rámci podaného vyjadrenia k návrhu žiadala, aby konajúci súd potvrdil žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 13.07.2015 i v spojení s rozhodnutím zo dňa 07.01.2016. 5. Krajský súd v Trnave vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalobcu i zástupkyňu žalovanej. 6. Žalobca uviedol, že na sociálne poistenie dobrovoľne uhradil čiastku cca. 100.000,- Sk, nemá ale o tejto skutočnosti žiaden dôkaz, pretože i keď mu vydali po vyplatení tejto čiastky do pokladne, na pobočke sociálnej poisťovne potvrdenie, tento doklad zostal v spoločnosti IKODANSTAV s.r.o., v ktorej došlo k zmene konateľa, ktorému žalobca odovzdal agendu a omylom mu odovzdal aj uvedený doklad, ktorým by mohol preukázať úhradu uvedenej sumy v prospech žalovanej,. V súčasnosti nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, preto žiadal, aby sa žalovaná pokúsila uvedený príjmový doklad nájsť vo svojom účtovníctve. 7. Žalovaná uviedla, že ani po preskúmaní pravdivosti tvrdenia žalobcu takýmto dokladom nedisponuje a podľa archívneho poriadku už boli všetky doklady z roku 1998, kedy mal žalobca uhradiť uvádzanú platbu, skartované. Pod variabilným symbolom žalobcu ale za rok 1998 neeviduje žiadnu platbu. 8. Žalobca na doplnenie uviedol, že doplatok, ktorý poukázal sociálnej poisťovni sa musí nachádzať v ich účtovníctve, nevie však nájsť spôsob, ako prinútiť sociálnu poisťovňu, aby sa ním tvrdenými skutočnosťami zaoberala a zaplatenie sumy zistila. 9. Krajský súd v Trnave preskúmal žalované rozhodnutie aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. s poukazom na ust. § 492 ods.1 Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je správne a odvolanie podané žalobcom nie je dôvodné. 10. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 65 zák.č. 461/2003 Z.z. (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov. Podľa § 66 zák.č. 461/2003 Z.z. (1) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 63 zák.č. 461/2003 Z.z. (1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (2) Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada. (3) Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava 84%. (4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta 16% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1. (5) Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. (7) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. (8) Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete alebo § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3. (9) Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku. (10) Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. (11) Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku. Podľa § 255 zák.č. 461/2003 Z.z. (3) Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 227 zák.č. 461/2003 Z.z. (2) Poistenec a poberateľ dávky sú povinní a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, 11. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 62 rokov veku dňom XX.XX.XXXX. K uvedenú dátumu podľa osobitného listu dôchodkového poistenia získal žalobca 11.944 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Tým, že žalobca dosiahol 32 rokov a 264 dní obdobia dôchodkového poistenia splnil podmienku nároku na starobný dôchodok. Podľa údajov sociálnej poisťovne v období od 01.01.1995 do 02.12.1998 prihlásený do poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba popri zamestnaní bez povinnosti platiť poistné a sociálna poisťovňa neeviduje prihlášku na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v období od 01.01.1995, preto mu toto obdobie nie je možné započítať za obdobie od 03.01.1991 do 02.12.1998. Žalobca, ktorý bol konateľom spoločnosti, ak vykonával okrem funkcie konateľa aj iné pracovné činnosti, je zúčastnený na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení ako zamestnanec podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, k čomu ale tak konateľ ako i spoločnosť sú povinní plniť si povinnosti z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Spoločnosť ako zamestnávateľ bola povinná prihlásiť žalobcu na nemocenské a dôchodkové poistenie a s účinnosťou od 01.09.1994 sa mohol konateľ zamestnať vo vlastnej spoločnosti, ale musel podať prihlášku a prehlásenie, že sa jeho práca posudzuje ako závislá činnosť. V období od 03.01.1991 do 02.12.1998 žalobcovi prináležala odmena konateľa, ktorá bola podkladom pre daňové priznanie a následne pre prihlásenie sa ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Keďže žalobca nepreukázal, že by sa prihlásil na nemocenské poistenie a sociálne zabezpečenie od 01.01.1995 ani úhradu finančnej sumy, o ktorej tvrdí, že ju uhradil v prospech sociálnej poisťovne, nemožno mu namietané obdobie priznať za obdobie dôchodkového poistenia , na základe čoho správny súd konštatuje, že žalovaná nepochybila pri výpočte starobného dôchodku žalobcu, vzala do úvahy preukázateľne evidovanú dobu potrebnú pre účely vzniku nároku na starobný dôchodok, ktorého výšku určila na základe dôkazov, ktorými žalovaná disponovala. Ak žalobca tvrdí, že poistenie dobrovoľne uhradil, ale žiaden dôkaz o tejto skutočnosti nevedel žalovanej ani súdu predložiť, nebolo možné považovať rozhodnutie žalovanej za nesprávne a konajúci súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutia napadnuté odvolaním žalobcu v spojení so zmenovým rozhodnutím potvrdil, keď dospel k záveru, že sú správne tak z hľadiska skutkového zistenia ako aj právneho posúdenia. 12. V konaní úspešnej žalovanej správny súd podľa § 168 SSP právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.