Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200749 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200749.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.05.2015 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.05.2015 potvrdzuje. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.05.2015 podľa § 112 v spojení s § 70 ods.1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. odňala od 12.06.2015 žalobkyni invalidný dôchodok, keď poukázala na posudok posudkového lekára sociálnej poisťovne pobočky Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 30.03.2015, podľa ktorého nie je odo dňa 30.03.2015 žalobkyňa invalidnou, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a z toho dôvodu jej nárok na invalidný dôchodok zanikol. Žalobkyňa predmetné rozhodnutie napadla odvolaním, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 26.06.2015 a v ktorom poukázala na to, že od posledného posúdenia sa jej zdravotný stav nezmenil, pričom v predchádzajúcom období invalidný dôchodok poberala, nakoľko bola uznaná invalidnou v rozsahu 45 %. K jej zdravotným ťažkostiam pribúdajú i ďalšie diagnózy a to bronchiálna astma, na ktorú je liečená, mala diagnostikované i poškodenie platničiek v časti krčnej chrbtice v dôsledku skoliózy, a hoci nebolo možné v rozhodnom období vykonať úplné vyšetrenie z dôvodu možnej gravidity, napriek tomu posudkový lekár skonštatoval, že jej zdravotný stav sa zlepšil. Po zistení, že nie je tehotná podstúpila vyšetrenie stavu chrbtice a platničiek, ktoré predložila ako dôkaz k odvolaniu a ktorým preukazuje, že jej zdravotný stav nie je zlepšený, z toho dôvodu žiadala, aby jej bol opätovne priznaný invalidný dôchodok. Žalovaná vo vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že žalobkyni bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.05.2015 podľa § 112 v spojení s § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 odňatý invalidný dôchodok, keď podľa posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 30.03.2015 už nie je invalidnou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 35 %. Keďže zhoršenie zdravotného stavu podľa záverov posudkových lekárov nie je na takej úrovni, ktorá by zakladala vznik invalidity, musel jej byť napadnutým rozhodnutím invalidný dôchodok odňatý. Žalovaná dala do pozornosti súdu skutočnosť, že práve z dôvodu podaného opravného prostriedku bol znovu posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava dňa 05.08.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie dňa 01.10.2015. Príslušní posudkoví lekári zhodne konštatovali, že žalobkyňa nie je podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. invalidná, pričom zohľadnili i predložené odborné lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa doplnila k odvolaniu, ale ani pri vyhodnotení ktorých nedospeli k záveru, že zdravotný stav žalobkyne zakladá dôvod pre priznanie invalidity. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa i žalovaná. Žalobkyňa vo vyjadrení poukázala na to, že v súčasnosti je tehotná, preto nemá žiadne aktuálne lekárske správy, ale jej ošetrujúci lekár, špecialista - ortopéd je presvedčený, že u nej sú stále dané dôvody pre priznanie invalidity a nerozumie, z akého dôvodu jej bol invalidný dôchodok odňatý. Žalovaná vo vyjadrení na pojednávaní zotrvala na skutočnostiach uvedených v písomnom stanovisku zo dňa 08.10.2015 a žiadala, aby súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O.s.p. (1 Podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, (5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Podľa § 250q O.s.p. (2) O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. platí obdobne. Z predloženého posudkového spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 29.11.2012 bola posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Trnava žalobkyňa dňa 25.06.2012 uznaná invalidnou a rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu bolo postihnutie zaradené do Kapitoly XV, oddiel E, položka 5 b - skolióza stredný stupeň. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil posudkový lekár v rozsahu 35 % ako dolná hranica z percentuálneho rozpätia 35-45 % a na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, keď zohľadnil stav po operácii srdca v kapitole IX A 8a. Zdravotný stav žalobkyne bol následne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Trnava dňa 30.03.2015. Posudkový lekár konštatoval, že rozhodujúce zdravotné postihnutie - skolióza stredného stupňa, ako je uvedené v posudku pre priznanie invalidity zostáva bezo zmeny, ale iné zdravotné postihnutie, na základe ktorého mala žalobkyňa priznané zvýšenie percentuálnej miery o 10% ,a to stav po operácii srdca vykazuje zlepšenie, v posudku uvedené ako srdce s dobrým funkčným nálezom. Podľa celkového posudku navýšenie nebolo realizované, nakoľko ostatné ochorenia sú bez medikamentóznej liečby a predložené vyšetrenia zmenu nepodmieňujú. Z uvedeného dôvodu posudkový lekár konštatoval zlepšenie a v dôsledku toho priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená v rozsahu 35%, čím došlo k zániku invalidity. Z posudkového spisu tiež vyplýva, že z dôvodu odvolania podaného proti odňatiu invalidného dôchodku žalovaná vykonala kontrolnú lekársku prehliadku pre účely invalidného dôchodku, ale ani lekárskym posudkom zo dňa 01.10.2015 vyhotoveným posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, nebolo priznané navýšenie, i keď posudkový lekár zohľadnil všetky k odvolaniu doložené vyšetrenia a nálezy s tým, že zdravotný stav žalovanej zodpovedá posúdeniu podľa kapitoly XV oddiel E, položka 5b v rozsahu - 35 % a ostatné zdravotné postihnutie je už bez medikamentóznej liečby. Predložené lekárske nálezy nepodmienili zmenu posúdenia zdravotného stavu žalobkyne tak, aby zakladal nárok na priznanie invalidného dôchodku. Pre posúdenie invalidity ako vzniku a trvania nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť určili pri zohľadnení jej aktuálneho zdravotného stavu, v súlade so zákonom a záver o zdravotnom stave žalobkyne a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je úplný, objektívny a presvedčivý. Žalobkyňa nepredložila žiadne iné lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali výrok posudku a podľa posledného lekárskeho posudku preukázateľne u žalobkyne došlo k zlepšeniu zdravotného stavu vo vzťahu k inému zdravotnému postihnutiu, ktoré pôvodne zakladalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10 % . Po preskúmaní veci súd nezistil žiadnu nezákonnosť v konaní žalovanej a tak rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 potvrdil, keď sa stotožnil s tým, že nárok na invalidný dôchodok u žalobkyne pri posudzovanom aktuálnom zdravotnom stave zanikol. K uvedenému súd uvádza, že ak sa zdravotný stav žalobkyne zmení nie je vylúčené, aby jej bol opäť invalidný dôchodok priznaný. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.