Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/131/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200986 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200986.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: 1.PhDr. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, T., 2. Mgr. T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, T., 3. D. J., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, T., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Alexandrou Vicovou, Ondavská 7, Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Kollárova 8, Trnava, za účasti I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. I. XXXX/XX, K. D. ako osoby zúčastnenej na konaní, zastúpený advokátom JUDr. Tiborom Szakálom, Hlavná 26/5, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2015/032582/Ta zo dňa 11.11.2015 v spojení s rozhodnutím Stavebného úradu obec Kútniky č. 474/2014-007 zo dňa 18.05.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu žalobkyne 2/ zamieta a konanie o žalobe žalobcov 1/ a 3/ zastavuje. Správny súd priznáva zúčastnenej osobe I. J. voči žalobcom 1/, 2/, 3/ právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Podaním doručeným Krajského súdu v Trnave dňa 28.12.2015 žalobcovia žalobou podľa § 247 a nasl. O.s.p. žiadali o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2015/032582/Ta zo dňa 11.11.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Stavebného úradu obce Kútniky č. 472/2014-007 zo dňa 15.06.2015 a zamietnuté odvolanie žalobkyne 2/, keď odvolania žalobcu 1/ a žalobkyne 3/ boli vyhodnotené ako podané po zákonom stanovenej lehote, preto sa i vzhľadom na podané námietky sa nimi osobitne žalovaný nezaoberal. 2. Žalobcovia v žalobe poukazovali na to, že tak rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nezákonné, trpia podstatnými procesnými vadami a pochybeniami, ktoré zakladajú dôvody pre ich zrušenie. Žalobcovia zdôraznili, že stavebný úrad začal stavebné konanie pod č. 474/2014-002 zo dňa 07.07.2014, ale tiež začal konanie pod č. 474/6731/2014-002 zo dňa 07.08.2014, pričom obe konania sa týkajú toho istého predmetu a žalobcom doteraz nebolo oznámené ako sa druhé konanie skončilo, resp. či stále trvá, pretože sa týka toho istého predmetu, a ak prvé konanie nie je skončené, je tu skutočnosť, ktorá bráni začať o tej istej veci ďalšie konanie. Podľa oznámenia o začatí stavebného konania zo dňa 07.07.2014 stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, na rozdiel od konania začatého oznámením zo dňa 07.08.2014, ktorým stavebný úrad už oznámil účastníkom i termín ústneho konania a rozšíril v ňom okruh účastníkov konania o ďalšie dotknuté osoby. Takýmto konaním stavebný úrad nepostupoval v súlade so zákonom a súbežným vedeným viacerých konaní o tej istej veci porušil nielen správny poriadok, ale i ústavné princípy. Z uvedených oznámení o začatí konania tiež vyplýva, že predmet konania je vymedzený zameniteľne a neurčito, vzhľadom k tomu, že podľa oboch oznámení sa konanie má týkať jednopodlažnej stavby, ale stavebné povolenie povoľuje stavbu s dvoma nadzemnými podlažiami, ktorá skutočnosť je významnou zmenou, ktorá má vplyv na celé stavebné konanie. 3. Žalobcovia namietajú, že nebolo možné spojiť stavebné konanie s územným konaním, pretože takýto postup je v rozpore s § 39a ods. 4 zák. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), pretože rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, resp. rodinný dvojdom nie je jednoduchou stavbou, prístavbou ani nadstavbou a uvedenú situáciu už riešila i Krajská prokuratúra Bratislava, ktorá takýto postup označila za porušenie všeobecne záväznej právnej úpravy. Stavebný úrad už v štádiu začatia konania predmet konania identifikoval ako stavbu „jednopodlažnú“, ale povolil stavbu „s dvoma nadzemnými podlažiami“. 4. Stavebný úrad v oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 07.08.2014 poučil žalobcov o práve vznášať námietky v rozpore so zákonom keď uviedol, že námietky a pripomienky môžu byť uplatnené iba v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia, teda ich poučil podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona, ale ak sa vo veci nariaďuje pojednávanie, účastníci mali v zmysle koncentračnej zásady právo vznášať námietky ešte aj počas ústneho pojednávania ako vyplýva z § 36 ods. 1 stavebného zákona a týmto pochybením súd porušil zásadu rovnosti účastníkov, keď zvýhodnil dotknuté správne orgány, konal tak v rozpore so zákonom, keď jednotlivým účastníkom stavebného konania uplynula lehota na vznášanie námietok odlišne a z dôvodu chybného poučenia stavebného úradu žalobcovia nemohli na ústnom pojednávaní účinne vznášať námietky a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, čím je daný ďalší dôvod pre zrušenie uvedeného rozhodnutia. 5. Stavebný úrad pochybil i v tom, že stavebné konanie rozhodnutím zo dňa 20.10.2014 prerušil z dôvodu, že stavebník nedodal stavebnému úradu podklad potrebný pre rozhodnutie vo veci. Ak stavebný úrad nemal všetky potrebné doklady vyplývajúce z príslušnej právnej úpravy, nemal vôbec oznámiť účastníkom začatie stavebného konania, pretože pre takýto postup nemal splnené podmienky, čo vyplýva z ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad začne stavebné konanie až keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Pre neúplnosť žiadosti stavebný úrad vyzval stavebníka na dodanie chýbajúcich podkladov v úradom uloženej lehote. Z administratívneho spisu je preukázané, že stavebník nedodržal lehotu určenú stavebným orgánom na doplnenie chýbajúcich dokladov, napriek tomu správny orgán nepostupoval podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona a konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval a to aj napriek tomu, že neboli reálne odstránené vady podania a doplnené chýbajúce podklady, konkrétne chýbal projekt oplotenia, ktorý nebol ani vypracovaný. Stavebný úrad ale oznámením zo dňa 06.02.2015 oznámil, že boli odstránené vady podania, hoci k dodaniu projektu došlo až po 26.02.2015, teda po uplynutí 30 dňovej lehoty. Po doplnení chýbajúci podklad ale správny orgán už nevyzval účastníkov konania, aby sa k doplnenej žiadosti vyjadrili, prípadne vzniesli námietky, čím tiež porušil práva účastníkov a nerešpektoval zákonom určený postup. 6. Správny orgán nesprávne identifikoval aj účastníkov konania a dotknuté orgány, čo zakladá ďalšiu vadu konania a opodstatnenosť podanej žaloby. Správny orgán opomenul konať s niektorými dotknutými orgánmi vzhľadom na rozdeľovník, podľa ktorého sa prvostupňové stavebné povolenie doručovalo dotknutým orgánom. Okresné riaditeľstvo HaZZ Dunajská Streda, Okresný úrad Dunajská Streda - odbor starostlivosti o ŽP mali síce doručené prvostupňové stavebné povolenie a rozhodnutie žalovaného, ale neboli upovedomení o začatí stavebného konania oznámením zo dňa 07.07.2014, ani zo dňa 07.08.2014. SPP- distribúcia a.s. Bratislava nebolo doručené prvostupňové stavebné povolenie, ani oznámenie o začatí stavebného konania, s Okresným riaditeľstvo PZ Dunajská Streda - dopravný inšpektorát ako s príslušným orgánom nebolo konané vôbec, pričom podľa názoru žalobcov mal stavebný úrad konať nielen s ním, ale aj s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Dunajská Streda a správcami cestných komunikácii. Uvedené pochybenie je podstatné, a môže viesť k úplne inému záveru v konaní, ak by dotknutým orgánom bola daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi a vznášať námietky. 7. Žalovaný porušil princípy správneho konania uvedené v § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, čo je tak judikatúrou NS SR ako aj NSS ČR považované za podstatné porušenie práv účastníkov. Podľa žalobcov žalovaný ani nepreskúmal celé prvostupňové konanie a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, inak by podstatné pochybenia prvostupňového správneho orgánu zistil, identifikoval a nemohol by takéto rozhodnutie potvrdiť. 8. Odvolania, ktoré žalobcovia podali proti prvostupňovému rozhodnutiu síce nie sú podané spôsobom, aký vyplýva zo zákona o stavebnom konaní, ale v tomto čase neboli právne zastúpení, a neboli zo strany správnych orgánov ani vyzvaní na doplnenie a odstránenie nedostatkov odvolania, o ich odvolaniach správny úrad konal a rozhodol, na základe čoho sa žalobcovia majú dôvod domnievať, že snahou žalovaného bolo čo najskôr získať právoplatné stavebné povolenie, ktorého zákonnosť práve touto žalobou napadajú. 9. Žalobcovia vzniesli v stavebnom konaní i námietku zaujatosti voči zamestnancom stavebného úradu, keď projektant stavby je zamestnancom správneho orgánu a zároveň je v jednej kancelárii s referentkou, ktorá vo veci koná, čo znamená, že medzi uvedenými osobami existuje vzťah, ktorý tak diskvalifikuje tohto zamestnanca z konania, pričom nie je vylúčené, že uvedený projektant preskúmaval „vlastný projekt“ v rámci stavebného konania ako zamestnanec správneho orgánu. Uvedenú skutočnosť žalobcovia vo vznesenej námietke zdôrazňovali, správny orgán ju však vôbec neriešil a ani na ňu neprihliadol a účastníkov nevyzval, aby uvedenú námietku identifikovali a doplnili. I v prípade, ak by uvedená námietka nebola vznesená kvalifikovaným spôsobom, mala ju vzniesť samotná referentka, ktorá vo veci konala, ak jej kolegom je projektant stavby, o ktorej sa stavebné konanie vedie a pracuje s ním na jednom pracovisku. 10. Za ďalší dôvod žaloby žalobcovia označili skutočnosť, že odvolací správny orgán ako i stavebný úrad povolili „dvojdom“, resp. rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, pričom rodinný dom má také dispozične usporiadanie, akoby v ňom boli 3 bytové jednotky. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na Zmluvu č. 0482/PRB-2006 o poskytnutí dotácie na výstavbu technickej vybavenosti, ktorá bola uzatvorená medzi obcou Kútniky a MVaRR SR a v ktorej sa jednoznačne uvádza, že dotácia sa poskytuje na výstavbu objektov technickej vybavenosti za účelom výstavby a užívania „81 bytov“, z čoho vyplýva, že stavebný úrad obce Kútniky mal vedomosť o tom, že v uvedenej lokalite je možné realizovať len výstavbu rodinného domu s jednou bytovou jednotkou. 11. Žalobcovia tiež namietajú, že so stavebným povolením im nebola doručená kompletná projektová dokumentácia, aby mohli podať kvalifikované odvolanie, k čomu poukázali na rozhodnutie NS SR vydané vo veci sp. zn. 1Sžo/123/2008, ktoré sa zaoberalo situáciou, ak z rozhodnutí správnych orgánov nie je možné ustáliť, aká projektová dokumentácia je základom pre realizáciu stavby. 12. Vo výroku stavebného povolenia tiež nie je ani vymedzené, ako stavebný úrad rozhodol o námietkach vznesených žalobcami, či sa námietka zamieta ako neopodstatnená, alebo či sa jej vyhovuje a je opodstatnená. Vzhľadom k absencii tejto časti výroku a nevysporiadania sa so všetkými námietkami je rovnako dôvodné rozhodnutia prvostupňového ako i odvolacieho stavebného úradu zrušiť. 13. Žalobkyňa 3/ má za to, že v jej prípade nemohla nastať fikcia doručenia prvostupňového rozhodnutia, pretože v danom čase sa v mieste doručenia nezdržiavala a žalovaný nepreskúmal jej odvolanie podľa § 60 správneho konania, prípadne ak ho preskúmal, dospel k nesprávnym právnym záverom, čím porušil § 59 správneho konania. 14. Po prerušení konania stavebník doplnil podklady súvisiace s rozhodnutím o vydaní stavebného povolenia, ale keď boli žalobcovia nahliadnuť do administratívneho spisu dňa 20.02.2015 zistili, že podklad, a to chýbajúci projekt oplotenia stále doručený nebol, čo namietala žalobkyňa 3/ v námietke doručenej správnemu orgánu dňa 26.02.2015. K podkladom, ktoré boli doručené až po vznesení tejto námietky už nebolo možné zo strany žalobcov namietať, čo znamená hrubé porušenie všeobecne záväznej právnej normy, keď neboli vyzvaní, aby sa ešte k tomuto podkladu projektu oplotenia vyjadrili. 15. Stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán porušil i § 36 stavebného zákona, keď miestne zisťovanie realizoval v rozpore so zákonom, nakoľko oznámenie o nariadení ústneho pojednávania nebolo žalobcom doručené v 7 dňovej lehote a to 7 pracovných dní pred miestnym zisťovaním, pretože žalobkyňa 3 ho prevzala 13.08.2014, čo je len 6 pracovných dní pred termínom ústneho pojednávania, čím je preukázané porušenie zákona. Uvedené žalobné dôvody jednoznačne preukazujú, že prvostupňové správne konanie a rozhodnutie nebolo odvolacím správnym orgánom v celom rozsahu preskúmané, je vo viacerých smeroch zmätočné, chybné a to i vo výrokových častiach, je zameniteľné, nakoľko pod dvoma číslami konania sa koná o tom istom predmete a správny orgán sa tak z kvantitatívneho hľadiska nevyporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania - žalobcov. Samotný výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je neurčitý, keď sa stavba povoľuje na parc. č. 195/50, parc. č. 195/51 a parc. č. 195/58 v k.ú. P., pričom je uvedené, že sa jedná o zastavené plochy a nádvoria, hoci parc. č. 195/50 a parc.č. 195/58 sú evidované ako orná pôda. Tým, že správny orgán neuviedol vo výroku svojho rozhodnutia výmeru, neoznačil listy vlastníctva znamená, že jeho výrok je neurčitý a vo výroku rozhodnutia žalovaného je nesprávne identifikovaný dátum rozhodnutia, ktoré sa odvolacím orgánom potvrdzuje a tiež nie je možné jednoznačne vyvodiť, ktorá časť rozhodnutia je výroková a ktorá je odôvodnením, čo znamená, že obe rozhodnutia tak prvostupňové ako i odvolacie trpia formálnymi vadami, sú nepreskúmateľné a je ich potrebné zrušiť. 16. Žalobcovia zároveň s podanou žalobou požiadali o odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ktorému návrhu bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/131/2015-113 vydanom dňa 10.03.2016 vyhovené. 17. K návrhu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.02.2016 doručeným súdu dňa 02.03.2016 a žiadal, aby konajúci súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K jednotlivým žalobným dôvodom uviedol, že v zmysle zákona o správnom konaní je konanie začaté dňom, keď podanie účastníka je doručené správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť a preto stavebný úrad túto skutočnosť deklaroval listom zo dňa 07.07.2014, ktorým oznámil, že začína územné konanie spojené so stavebným na stavbu dvojdom a upúšťa od miestneho zisťovania. Súčasťou administratívneho spisu je záznam o nazretí do spisu účastníkmi konania, ktorí žiadali o vykonanie ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním. Z dôvodu, že neboli do konania ako účastníci prizvaní všetci vlastníci dotknutých pozemkov, stavebný úrad opätovne listom zo dňa 07.08.2014 oznámil začatie územného konania spojeného so stavebným na stavbu rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami, v ktorom novo vymedzil okruh účastníkov konania, keď bol upozornený na tento nedostatok a zosúladil názov stavby „rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami“ s predloženou projektovou dokumentáciou. Nebolo dôvodné zastavovať konanie z dôvodu, že bolo dvakrát vydané oznámené, pretože sa stále jednalo o to isté konanie, výsledkom ktorého bolo povolenie tej istej stavby na základe projektovej dokumentácie a stavebný úrad oznámením zo dňa 07.08.2014 len zosúladil stav s tým, že vykoná ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním tak, ako účastníci žiadali. K námietke týkajúcej sa identifikácii stavby žalovaný zdôraznil, že rodinný dom je budova určená na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie a môže mať najviac 3 byty, 2 nadzemné podlažia a podkrovie, pričom ani norma č. STN 73 43 01 neuvádza presnú definíciu, z ktorej by stavebný úrad vychádzal. Rodinné domy sa pritom delia na izolované, dvojdomy, radové, átriové a terasové. Keď stavebný úrad v oznámeniach o začatí konania nesprávne uviedol, že ide o spojené územné konanie so stavebným a ide o stavbu jednopodlažnú, vychádzal zo žiadosti tak ako bola podaná, stavebné povolenie ale vydal v súlade s projektovou dokumentáciou. Žalovaný uvádzal, že zo strany stavebného úradu nedošlo k porušeniu práva účastníkov vznášať námietky, títo boli o tomto právo poučení, využili ho, preto nedošlo k porušeniu ich práv. 18. Z dôvodu chýbajúceho podkladu stavebný úrad prerušil konanie a vyzval stavebníka na doplnenie, ktoré vykonal a nebol dôvod, aby stavebný úrad konanie zastavil a účastníkov konania o doplnení informoval, vyzval ich, aby do spisu nahliadli, čo títo i využili. 19. K námietke týkajúcej sa nepripojenia projektovej dokumentácie stavby k stavebnému povoleniu žalovaný poukázal na autorské práva, pre ktoré nie je možné, aby stavebný úrad zasielal projektovú dokumentáciu všetkým účastníkom konania. K samotnej povolenej stavbe žalovaný zdôraznil, že táto rešpektuje všetky vyžadované regulatívy, stavba rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami je povolená na pozemkoch parc. č. 195/50, 195/51 a 195/58 v k.ú. P., je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce Kútniky. Vypracovaná urbanisticko-architektonická štúdia, na ktorú žalobcovia poukazovali nie je pre stavebný úrad záväzná, je iba orientačná, stavebný úrad ju nemusí striktne rešpektovať. 20. K námietke žalobcov súvisiacej s nezabezpečením stanoviska Západoslovenskej distribučnej a.s. a Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. žalovaný uviedol, že tieto zabezpečil, uvedené spoločnosti sa vyjadrili a ich pripomienky stavebný úrad zahrnul do podmienok pre vydanie stavebného povolenia. 21. K žalobnému dôvodu, ktorý sa týka odkazu na Zmluvu o poskytnutí dotácie na výstavbu technickej vybavenosti, poukázal na článok 4, podľa ktorého sa majú vytvoriť podmienky na výstavbu 81 rodinných domov, pričom rodinný dom môže mať viac bytových jednotiek a v tomto zmysle je preto zmluva nejednoznačná. 22. Krajský súd v Trnave po podaní žaloby zistil, že účastníkom správneho konania je stavebník I. J., ktorého uznesením č.k. 20S/131/20105-112 vydanom dňa 10.03.2016 pribral podľa §250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania. 23. I. J. sa k návrhu vyjadril prostredníctvom zvoleného advokáta a žiadal, aby konajúci súd po prejednaní veci žalobu zamietol a zaviazal žalobcov k nároku na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli. K podstate a dôvodnosti žaloby poukázal na to, že žalobkyňa 2/ je manželkou žalobcu 1/ a nehnuteľnosti, z ktorých odvodzujú svoje práva vystupovať ako účastníci v stavebnom konaní vo vzťahu k stavebníkovi majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Bežné veci, ktoré sa týkajú spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov sám, v ostatných je potrebný súhlas oboch manželov, inak je takýto právny úkon podľa § 145 ods. 1 Obč. zák. neplatný. Vychádzajúc z konkrétneho prípadu, ktorého sa daný spor týka, znamená, že nejde o vybavovanie bežnej veci, a tak je pre platnosť takéhoto úkonu potrebný súhlas druhého manžela, ak nevystupujú spoločne ako účastníci právneho úkonu alebo ak jeden z nich nekoná ako zástupca druhého na základe udelenej plnej moci. Inak je takýto úkon platný iba v prípade ak sa ho ten, kto ním je dotknutý nedovoláva jeho neplatnosti (§40a Obč. zák.). Tým, že žalobcovia 1/ a 2/ podali odvolanie každý osobitne bez uvedenia že sú manželia a k uvedeným úkonom nebol písomný súhlas druhého manžela pripojený, ide o dôvod neplatnosti takéhoto právneho úkonu podľa právnej úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku, preto právny úkon a to odvolanie žalobkyne 2/, o ktorom rozhodoval žalovaný ako odvolací správny orgán je pre nedostatok súhlasu žalobcu 1/ jej manžela, neplatným právnym úkonom, čo rovnako platí i u oneskorene podaného odvolania žalobcu 1/, na základe ktorého nemal odvolací správny orgán vôbec ani o odvolaní žalobkyne 2/ rozhodovať a žalobkyni 2/ nevzniklo ani právo obrátiť sa na súd a žiadať o preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, pretože nesplnila zákonnú podmienku vyžadovanú podľa § 247 ods. 2 O.s.p. Práve tým, že žalobcovia nevyčerpali riadne opravné prostriedky, ide podľa § 247 ods. 2 O.s.p. o neodstrániteľný nedostatok zákonných podmienok, na čo musí súd prihliadnuť a žalobcovia nie sú ani aktívne legitimovaný na uplatňovanie práva, ktorého sa v tomto konaní domáhajú. Konajúci súd má konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali pre podanie žaloby aktívnu legitimáciu. Pre prípad, ak by súd túto skutočnosť vyhodnotil inak žiadal vziať do úvahy, či prípadne procesné pochybenia správneho orgánu znamenajú takú závadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd nemá neprihliadať k takým vadám konania, ktoré nie sú žalobcom na ujmu a ktoré sa týkajú skutočnosti, ktoré nemali pre samotné rozhodnutie vo veci význam. 24. Nedostatok, na ktorý žalobcovia poukazovali v súvislosti so spojeným územného a stavebného konania do jedného celku podľa stavebného zákona v znení platnom do 31.12.2014 ust. § 39a ods. 4 takýto postup umožňoval kedy „pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny“. Podľa územného plánu obce Kútniky schváleného obecným zastupiteľstvom dňa 26.10.2007 uznesením č. 35 je regulovaná maximálna výška objektov dvomi nadzemnými podlažiami + obytné podkrovie, resp. ustúpené - polovičné podlažie. Stavba stavebníka majúca dve bytové jednotky s dvoma nadzemnými podlažiami spĺňa definíciu priestorovej regulácie v zmysle územného plánu obce, preto je námietka žalobcov nedôvodná a nedošlo ani k porušeniu zákona o správnom konaní, ani k porušeniu princípu rovnosti účastníkov. K žalobnému dôvodu, ktorým žalobcovia odkazujú na rozhodnutie prokurátora účastník zdôraznil, že toto riešenie nie je pre posúdenie daného právneho problému relevantné, pretože je iba vyriešením a výkladom práva ako ho vníma prokuratúra. 25. K námietke súvisiacej s porušením práv žalobcu o nesprávnom poučení a lehote na vznášanie námietok v rámci stavebného konania sa nejedná o situáciu, že by títo nemohli vzniesť svoje námietky, alebo žeby im v tom správny orgán bránil, pretože podľa zápisnice námietky vznášali, správny orgán sa nimi zaoberal, k čomu ale žalobcovia 1/ a 3/ napriek poučeniu nevyužili v zákonom danej odvolacej lehote právo na podanie riadneho odvolania proti prvostupňovému orgánu, preto sa nejedná o podstatnú vadu konania. Žalobcovia tiež nepreukázali ako majú byť dotknutí tým, že správny orgán prerušil konanie a následne v ňom pokračoval a ho nezastavil, ani ako by mali byť porušené ich práva, ak si stavebný úrad vyžiadal stanovisko od dotknutých orgánov, ktoré zahrnul do rozhodnutia. K žalobcami zvýrazňovanému nedostatku spočívajúcom v nevyjadrení sa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a správcu cestných komunikácii účastník pripomenul, že tieto boli vyžiadané už v územnom konaní pre prijatie samotného územného plánu obce Kútniky a ich opätovné zabezpečenie v stavebnom konaní sa nevyžaduje. Správny orgán takisto nemá povinnosť neustále vyzývať účastníkov k oboznámeniu sa so spisovým materiálom, preto námietka, že neboli vyzvaní vyjadriť sa k podkladom je nedôvodná. Správny orgán má len povinnosť poskytnúť im možnosť, a ak im nebolo výslovne zo strany žalovaného znemožnené alebo bránené, aby sa oboznámili s vydaným rozhodnutím a všetkými podkladmi, nedošlo k porušeniu ich práv. 26. K námietke zaujatosti sa rovnako vyjadril účastník v postavení podľa Správneho súdneho poriadku zúčastnenej osoby a uviedol, že personálne obsadenie stavebného úradu a skutočnosť, že projektant stavby je súčasne zamestnancom tohto úradu a je v kancelárii i s príslušnou referentkou nenapĺňa zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť automaticky vylúčený. Žalobcovia len neurčito popísali vzťah, ktorý by mal správny orgán resp. jeho zamestnanca z konania diskvalifikovať. K odkazu na Zmluvu o poskytnutí dotácie uviedol, že táto s prejednávanou vecou nesúvisí, preto nemôže byť ani kvalifikovaným žalobným dôvodom. V napadnutom rozhodnutí je i dostatočná špecifikácia umiestnenia stavby, pretože sú tam uvedené čísla parciel, pozemkov aj katastrálne územie obce a samotná obec, čo v súhrne predstavuje nezameniteľné údaje, preto ani odkaz žalobcov na závery rozhodnutia NS SR 8Sžo/417/2009 zo dňa 17.09.2009 nie je s vecou súvisiaci. 27. Odôvodnenie žaloby predložením tzv. petície, ktorá bola spísaná až po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorá i keď je označená ako hromadná žaloba, nie je skutkovou ani právnou argumentáciou žaloby a nie je dôvodné, aby sa ňou súd zaoberal. 28. V závere podania sa zúčastnený účastník vyjadril k odkladu vykonateľnosti rozhodnutia, s ktorým sa nestotožnil, pretože žalobcovia v žiadosti nepreukázali, že by výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma a skutočnosť, že sa im podstatne zníži komfort bývania a znehodnotia nehnuteľnosti nie je relevantným argumentom. 29. Krajský súd v Trnave ako vecne a miestne príslušný správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcov, poverená zástupkyňa žalovaného správneho orgánu, zúčastnená osoba a jej právny zástupca. 30. Právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na žalobe v celom rozsahu, žiadala o zrušenie žalobou označených rozhodnutí pre porušenie zákona a samotnej nepreskúmateľností týchto rozhodnutí. Tiež sa vyjadrila k vyjadreniu do konania pribratého účastníka I. J. a zdôraznila, že súhlas druhého manžela v súvislosti s podaním žaloby žalobcov 1/ a 2/ a posudzovanie ich aktívnej legitimácie z pohľadu BSM sa v správnom konaní nevyžaduje, nie je nutné, aby sa takýto súhlas dával písomné, pričom je zrejmé, že manželia postupovali spoločne. Zdôraznila, že zo stavebného konania nie je zrejmé, či sa jedná o jednopodlažný alebo dvojpodlažný dom, či ide o stavbu s jednou alebo dvoma bytovými jednotkami a ak by žalobcovia boli správnym orgánom správne poučení o práve vznášať námietky v zákonnej lehote, toto právo by i využili. Takisto poukázala na nedôvodnosť tvrdenia a obrany žalovaného v súvislosti s ochranou autorského práva k projektovej dokumentácii, ktoré tvrdenie nie je dôvodné, ani z autorského zákona nevyplýva a námietka zaujatosti, ktorá v námietkovom konaní bola vznesená bola jasná, zrozumiteľná a bolo povinnosťou aby sa ňou správny orgán vyporiadal. 31. Poverená zástupkyňa žalovaného sa v celom rozsahu pridržala vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu a žiadala žalobu zamietnuť. 32. Súd vo veci vypočul i právneho zástupcu zúčastnenej osoby, ktorý tiež odkázal na dôvody a skutočnosti, ktoré podrobne popísal a uviedol vo vyjadrení k žalobe a zdôraznil, že žalobcami neboli riadne opravné prostriedky, ktoré im zákon poskytoval využité. Samotné podanie žaloby označil za zneužitie práva žalobcov, ktoré nemôže požívať ochranu ani podľa aktuálne platného Správneho súdneho poriadku, pričom zdôraznil, že nie všetky vady konania musia mať vplyv na správnosť a zakladať nezákonnosť vydaného rozhodnutia. 33. Zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal správny súd preukázané, že žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/032582/Ta zo dňa 11.11.2015 zamietol odvolanie, ktoré bolo podané žalobkyňou 2/, rozhodnutie stavebného úradu obce Kútniky č. 472/2014-007 zo dňa 18.05.2015, ktorým stavebný úrad podľa § 62 a § 66 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona vydal stavebné povolenie stavebníkovi I. J. a povolil stavbu na parc. č. 195/50, parc.č.195/51 a parc.č.195/58 v k.ú. P. v obci T., samostatne stojaci rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami so samostatným prístupom, bez podpivničenia, s dvoma nadzemnými podlažiami so šikmou sedlovou strechou, s napojením na verejný vodovod, na elektrické siete NN vedenia a na verejnú kanalizáciu, s oplotením, ktoré bude medzi pozemkom parc. č. 195/52 v celej dĺžke pletivo a z uličnej strany bude murované oplotenie v časti s priehľadnou výplňou potvrdil. Stavebným povolením boli určené i podmienky realizovania stavby v súlade s vyjadreniami dotknutých orgánov a stavebný úrad sa v ňom zaoberal námietkami, ktoré boli podané žalobcami, tieto vyhodnotil a skonštatoval, že uskutočnením stavby nebudú ohrozené záujmy spoločnosti ani práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, na základe čoho stavbu povolil. Odvolaniami žalobcu 1/ a žalobkyne 3/ podanými proti rozhodnutiu stavebného úradu obce Kútniky č. 472/2014-007 zo dňa 18.05.2015 sa žalovaný osobitne nezaoberal s dôvodov, že boli podané po zákonnej lehote, preto ich preskúmal ako podané oneskorene podľa § 60 správneho poriadku. Stavebné povolenie bolo vybavované pracovníčkou spoločného stavebného úradu so sídlom Dunajská Streda a to B. D. W.. 34. Stavebné povolenie napadli odvolaním žalobcovia. Žalobkyňa 3/ podala odvolanie datované dňom 22.06.2015, ktoré bolo Obecnému úradu Kútniky podľa podacej pečiatky doručené dňa 22.06.2015 a nasledujúci deň t.j. dňa 23.06.2015 bolo Obecnému úradu Kútniky doručené jej ďalšie odvolanie datované dňom 23.06.2015, ktoré je obsahovo totožné s odvolaním, ktoré je podpísané žalobcom 1/. Odvolanie žalobcu 1/ a v poradí druhé odvolanie žalobkyne 3/ boli Obecnému úradu Kútniky doručené dňa 23.06.2015. Okrem toho bolo podané odvolanie i žalobkyňou 2/, datované dňom 09.06.2015, doručené Obecnému úradu Kútniky dňa 10.06.2015. 35. Žalobkyňa 3/ v odvolaní zo dňa 22.06.2015 uvádzala, že predmetnou stavbou by mohli byť ohrozené verejné záujmy, stavba je v nesúlade s rozhodnutím o umiestnení stavby, keď sa na danom území uvažuje so zástavbou v počte 81 izolovaných rodinných domov, s možnosťou 4 obyvateľov na 1 rodinný dom, ale ak budú v lokalite povolené dvojdomy, či rodinné domy s dvoma či tromi bytmi, bude to znamenať zvýšenie prašnosti, hluku a emisií nad mieru primeranú pomerom, čo je v rozpore s ustanovením § 127 ods. 1 Obč. zák., preto žiadala o vypracovanie analýzy, ktorá preukáže, či zvýšený počet obyvateľov nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a vystačí kapacita inžinierskych sieti. V odvolaní ešte uviedla, že bez ohľadu na to, či sa jedná o dvojdom alebo o rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami znamená, že v ňom budú bývať dve rodiny, čo je dvojnásobný počet obyvateľov oproti územnému plánu a ak bude daný súhlas na jeden takýto dvojdom, resp. jeden rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami, bude to znamenať, že v budúcnosti môže byť postavených viac takýchto domov, čím sa naruší kľud obyvateľov, zvýši sa počet susedov, čo bude mať tiež negatívny vplyv na hodnotu nehnuteľnosti a spôsobí nielen materiálnu ale i psychickú ujmu žalobkyni 3/. Ďalej uviedla, že nemohla posúdiť správnosť požiarneho projektu, ani ďalšie zmeny projektu. Ostatná časť odvolania sa venuje invektívam smerujúcim proti vedúcemu stavebného úradu v Dunajskej Strede a v závere zdôraznila, že stavba zrejme nebude slúžiť na bývanie stavebníka, ale na predaj alebo prenájom, pretože v uvedenej lokalite už postavil rodinný dom, v ktorom býva. Nasledujúci deň bolo Obecnému úradu Kútniky doručené ďalšie podanie žalobkyne 3/, ktoré z hľadiska dôvodov je rovnaké ako odvolanie predchádzajúce. 36. Dňa 23.06.2015 bolo Obecnému úradu Kútniky doručené i odvolanie žalobcu 1/, ktoré je obsahovo identické s odvolaním podaným žalobkyňou 3/ zo dňa 23.06.2015. Okrem toho proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie i žalobkyňou 2/, datované dňom 09.06.2015, doručené Obecnému úradu Kútniky dňa 10.06.2015. 37. Podľa odôvodnenia v žalobe označeného rozhodnutia žalovaného, odvolania žalobcov 1/ a 3/, (obsahovo identické) žalovaný vyhodnotil ako doručené po zákonnej lehote a postupoval pri nich podľa § 60 zák. č. 71/1967 Zb., podľa ktorého odvolací orgán je povinný preskúmať aj oneskorene odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania, či zmenu alebo zrušenia rozhodnutia mimo odvolacieho konania. K týmto odvolaniam uviedol, že ich považuje za vybavené, nakoľko sú rovnaké ako odvolacie námietky žalobkyne 2/ , ktoré ako včas podané riadne preskúmal. K postupu žalovaného voči odvolaniam žalobcu 1/ a 3/ súd uvádza, že takéto podanie sa hodnotí ako podnet účastníka, pričom sa jedná o špecifický inštitút správneho poriadku. Ak správny druhostupňový orgán nezistí splnenie podmienok na obnovu konania alebo preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, oneskorené odvolanie vybaví iba neformálnym spôsobom, ako vyplýva z odôvodnenia žalovaného rozhodnutia. 38. Správny súd sa zaoberal samotnou podstatou a dôvodnosťou podanej žaloby žalobcami 1/ a 3/ z hľadiska posúdenia argumentov a žalobných dôvodov, na ktoré žalobcovia 1/ a 3/ odkazujú v spojení s obsahom ich odvolania. Vychádzajúc zo znenia v čase podania žaloby platného ust. § 249 O.s.p. a v čase rozhodovania súdu ust. § 7 písm. a) Správneho súdneho poriadku (SSP), podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená súd musí konštatovať, že argumenty, ktoré sú uvedené v žalobe vo vzťahu žalobcu 1/ a žalobkyne 3/ neboli obsiahnuté v odvolaniach, ktoré boli podané oneskorene. Na základe uvedeného nedostatku sa k odvolacím dôvodom žalovaný správny orgán ani nevyjadroval a sa nimi vyporiadal práve s odkazom na ust. §60 zák. č. 71/1967 Zb. , na čo nadviazal správny súd poukazom na vyššie citované ust. § 7 písm. a) SSP. K uvedenému považuje súd za potrebné uviesť, že mu je známa príslušná judikatúra, podľa ktorej je prípustné uplatniť v správnej žalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v správnom odvolacom konaní, avšak súdne preskúmavanie správneho konania nemá nahrádzať v celom rozsahu odvolacie konanie, ako by bolo potrebné v tomto spore, keď pri porovnaní identického znenia odvolaní žalobcov 1/ a 3/ tieto na žiaden z odvolacích dôvodov nepoukazujú. Z uvedeného dôvodu správny súd dospel k záveru, že žalobcami 1/ a 3/ označené žalované rozhodnutie nie je spôsobilé súdneho prieskumu, zo strany týchto účastníkov neboli riadne vyčerpané opravné prostriedky, odvolanie bolo podané oneskorene a nespĺňalo ani náležitosti odvolania, na ktorý nedostatok v samotnom znení žaloby poukazujú i žalobcovia a zdôvodňujú ho absenciou právneho zastúpenia. Správny súd preto nemohol ponechať bez povšimnutia oneskorene podané a nekvalifikované odvolania žalobcov 1/ a 3/ a konanie voči nim podľa § 99 ods. 1 písm. f) SSP zastavil. 39. Riadne a včas bolo podané odvolanie iba žalobkyňou 2/, ktorým sa zaoberal žalovaný správny orgán a ktorý k nemu zaujal stanovisko v rozhodnutí, ktoré je predmetom tohto konania. Súd uvedené rozhodnutie a konanie ktoré jeho vydaniu predchádzalo preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že nie sú opodstatnené, preto nemôžu založiť dôvod pre zrušenie žalovaného rozhodnutia. 40. Podľa § 39a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Podľa § 35 zák.č. 50/1976 Zb. (1) Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 3) Ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území ( § 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví. Podľa § 10 vyhl.č.453/2000 Z.z. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (2) K stavebnému povoleniu pripojí stavebný úrad overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny. Podľa § 43b zák.č. 50/1976 Zb. (3) Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. 41. K námietke týkajúcej sa zlúčenia územného a stavebného konania do jedného celku súd poukazuje na znenie ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona, ktoré takýto postup umožňuje, keď podľa Územného plánu obce Kútniky , ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 35 dňa 26.10.2007 je v grafickej časti ako záväzná časť riešenia schválená predmetná stavba - bývanie v rodinných domoch, čím bolo dané priestorové usporiadanie a funkčné riešenie predmetnej časti obce. 42. Nesúlad v označení medzi vydaným oznámením o začatí stavebného konania dňa 07.07.2014, ktoré je vedené pod č. 274/2014-002 a zo dňa 07.08.2014, vedenom pod č. 474/673/2014-002 súd nepovažuje za dve samostatné a rozdielne konania, pretože podľa evidenčného čísla oznámenia sa jedná o to isté konanie a oznámenie zo dňa 07.08.2014 iba podrobnejšie ďalším podčíslom toto konanie identifikuje. Zároveň je ním odstránený nedostatok spočívajúci v tom, že za účastníkov neboli pribraté všetky dotknuté osoby, čo bolo práve oznámením zo dňa 07.08.2014 odstránené. Prvostupňový stavebný úrad reagoval na jednotlivé podania žalobcov, postupne sa s nimi vyporiadaval, preto nemožno mať za to, že by účastníci neboli riadne poučení a bolo im odňaté právo vznášať v stanovenej lehote námietky. Uvedeným postupom stavebného úradu tak nedošlo k porušeniu práv účastníka i vzhľadom na to, že im bolo zachované právo na podanie odvolania, o ktorom boli riadne poučení, ale ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, toto právo aktívne a náležitým spôsobom, ako im zákon poskytuje nevyužili. 43. Súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie, že stavebný úrad nemal stavebné konanie ani začať, ak žiadosť nebola úplná a ak ho prerušil na doplnenie, a k určenej lehote k doplneniu nedošlo, mal konanie zastaviť. Územné konanie sa začína na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia ako je uvedené v ust. § 35 stavebného zákona. Ak stavebný úrad nezastavil konanie pre nedoplnenie dokumentácie v určenej lehote, pričom dokumentácia bola doplnená i keď po jej uplynutí, nie je zrejmé, ako tým bolo zasiahnuté do práv žalobkyne 2/ . 44. Nedostatky namietané žalobkyňou v tom, že sa nevyjadrili k stavbe v rámci stavebného konania všetky dotknuté orgány, súd vzal do úvahy a vyhodnotil s tým, že tento nedostatok bol odstránený dodatočne žalovaným, ktorý vyžiadal stanovisko Západoslovenskej distribučnej a.s. a Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s., z ktorých vyplýva, že napojenie dvoch ďalších rodinných domov plynule zásobovanie odberateľov neohrozí, a tak ani tento dôvod nezasiahol do práv žalobkyne. 45. Z administratívneho spisu a jednotlivých podaní stavebného orgánu vyplýva, že vec vybavovala B. D. W. a skutočnosť, že i projektant stavby je pracovníkom na uvedenom stavebnom úrade nemôže byť hodnotené ako konanie zaujatej osoby, i za situácie, že sú zamestnancami toho istého úradu čo nezakladá dôvod na námietku, ktorá nebola podľa administratívneho spisu vznesená tak, ako je tvrdené v žalobe a skutočnosť, že podľa záznamu o nazretí do spisu zo dňa 20.02.2015 bol v kancelárii č. 308 MÚ Dunajská Streda prítomný aj projektant stavby by nemohla ako námietka zaujatosti podľa § 9 zák.č. 71/1967 Zb. obstáť. 46. Žalovaný sa v rámci vyjadrenia k žalobe vyporiadal i s námietkou týkajúcou sa označenia stavby v stavebnom povolení a v oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 07.08.2014 ako „rodinný dom s dvomi b.j.“ a označením „ rodinný dvojdom“ ako bolo uvedené v oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 07.07.2014. Uvedený nedostatok resp. nejednoznačné označenie bolo vyriešené práve oznámením zo dňa 07.08.2014, k čomu žalovaný vysvetlil, že podľa normy č. STN 73 43 01, ktorá má síce v súčasnosti iba odporúčajúci charakter, ak má stavba dve bytové jednotky spĺňa požiadavky rodinného domu ako vyplýva zo schváleného územného plánu obce Kútniky dňa 26.10.2007, podľa ktorého sa uvažuje bývanie v rodinných domoch. Za rodinný dom sa považuje i stavba, ktorá má dve bytové jednotky, ako uvádza § 43b/ ods.3 stavebného zákona a tak i tento žalobný dôvod neobstojí. 47. K námietke týkajúcej sa tvrdenia, že v oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 07.08.2014 sa uvádza „jednopodlažná“ stavba, ale v stavebnom povolení sa uvádza stavba s dvoma nadzemnými podlažiami, dáva súd do pozornosti, že v oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 07.08.2014 sa uvádza ako stavba jednopodlažná, nepodpivničená so šikmou strechou so zabudovaným podkrovím, stavebné povolenie už uvažuje o stavbe s dvoma nadzemnými podlažiami so šikmou sedlovou strechou, ale bez podkrovia, čo zrejme uniklo žalobkyni. 48. Opodstatnenosť žaloby nezaložila ani námietka nedoručenia projektu, ktorého sa žalobkyňa domáha, k čomu súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č. k.3 Sžp/12/2012 zo dňa 11.09.2012 z ktorého uvádza: „Z ustanovenia § 23 správneho poriadku vyplýva, že účastník konania má nárok na úplné informácie o podkladoch rozhodnutia, preto je stavebný úrad povinný účastníkovi konania poskytnúť, ak je to možné i fotokópie tých častí projektovej dokumentácie, na ktorých vydanie udelí súhlas projektant alebo autor diela. Tým nie je podľa názoru senátu obmedzené právo účastníkov konania do projektovej dokumentácie neobmedzene nahliadať a študovať listiny nachádzajúce sa v administratívnom spise, „ a ku ktorému uvádza, že stavebný úrad nemá povinnosť zasielať celú projektovú dokumentáciu dotknutým účastníkom a to i z dôvodu autorských práv, ako uviedol i žalovaný vo vyjadrení. 49. Neoboznámenie žalobkyne s projektom oplotenia nepovažuje súd za nedostatok, ktorým by došlo k porušeniu práv, pretože oplotenie je drobnou stavbou, ktorá podľa stavebného zákona sa iba ohlasuje (§55 ods.2 písm.b/ stavebného zákona). 50. K žalobným dôvodom sa vyjadril i stavebník ako zúčastnená osoba, ktorý namietal nedostatok aktívnej osobnej legitimácie u žalobcov 1 a 2 práve z dôvodu, že títo sú manželia, preto i dotknuté pozemky majú v BSM a z toho titulu, ak k odvolaniu nedal súhlas druhý manžel, pričom ich podania ani nie sú perfektné, jedná sa o neplatný právny úkon a nie sú aktívne legitimovaní k podaniu žaloby. K uvedenému súd uvádza, že účastníci stavebnéko konania sú definovaní v ust. § 59 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že sú účastníkmi stavebného konania. 51. Po preskúmaní v žalobe uvedených žalobných dôvodov, ich celkovom vyhodnotení a to i v spojení so skutočnosťami, ktoré boli obsahom námietok podaných proti oznámeniu o začatí stavebného konania a obsahom podaných odvolaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne 2/ nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP. 52. Súd považuje za vhodné tiež poukázať konanie v štádiu pred podaním žaloby na súd, kedy neboli zo strany žalobcov ako účastníkov stavebného konania nenamietané skutočnosti, ktoré označili za žalobné dôvody. Z ich podaní vykonaných v jednotlivých štádiách stavebného konania vyplýva najmä nesúhlas so stavbou z hľadiska narušenia ich pohody bývania, keď obec, v ktorej bývajú zvyšuje počet rodinných domov a obyvateľov, čím sa zvýši hlučnosť, prašnosť, zaťažia sa siete, čo boli hlavné dôvody na ktoré poukazovali a pre ktoré s uvedenou stavbou nesúhlasili. Tieto skutočnosti ako ani prípadné nedostatky konania ale neovplyvňujú nedovoleným spôsobom ich vlastnícke ani iné práva. 53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 163 v spojení s § 169 SSP, keď zúčastnenej osobe, ktorá bola zastúpená advokátom priznal plný nárok na náhradu vzniknutých trov konania, ku ktorých úhrade sú povinní v konaní neúspešná žalobkyňa 2/ a tiež žalobca 1/ a žalobkyňa 3/, ktorí procesne zavinili zastavenie konania. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).