KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava24. 8. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Sd/32/2016 z 24. 8. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 24. augusta 2016, sp. zn. 21Sd/32/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2016200262.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Sd/32/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200262
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200262.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobkyne: Z. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, O. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.02.2016
takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.02.2016 potvrdzuje.

Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.02.2016 zamietla podľa § 73 a § 112 ods. 4
zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žiadosť žalobkyne o zvýšenie
invalidného dôchodku, keď poukázala na odborný lekársky posudok vyhotovený dňa 15.12.2015, ktorý
tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, podľa ktorého u žalobkyne
nedošlo pri posúdení jej zdravotného stavu k zmene určenej percentuálnej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola v rozsahu 60 %. Na základe uvedeného jej patrí invalidný
dôchodok v nezmenenej výške.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa
02.03.2016, ktorým žiadala o jeho preskúmanie. V odvolaní žiadne podrobnejšie dôvody, na základe
ktorých vidí nesprávnosť uvedeného rozhodnutia neuviedla.

3. Z dôvodu podaného opravného prostriedku žalovaná opätovne posúdila zdravotný stav žalobkyne,
a to posudkom vyhotoveným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 20.04.2016, aby
preskúmala správnosť rozhodnutia o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Posudkom bolo zistené, že miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je stále v
rozsahu 60 %. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie uvedené v Prílohe č.4 k zák.č.
461/2003 Z.z. v Kapitola X - choroby tráviacej sústavy, oddiel B - choroby žalúdka, položka 3.a-
zhubný nádor žalúdka, čiastočne odstránenie žalúdka v rannom štádiu v rozsahu 50 % a iné zdravotné
postihnutia, ktorými bola zvýšená percentuálna miera o 10 %.

4. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 02.05.2016 žiadala, aby konajúci súd predmetné
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zdôraznila, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie
odborne posúdil a vyhodnotil aktuálny zdravotný stav žalobkyne, zistené zdravotné postihnutia zaradil
podľa Prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. do príslušnej kapitoly a z ktorého vyplýva, že u žalobkyne
nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností, ktoré by zakladali dôvody pre zvýšenie sumy invalidného
dôchodku, ktorý jej je vyplácaný v súčasnosti.



5. Krajský súd v Trnave nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa i žalovaná.

6. Žalobkyňa žiadala, aby súd preskúmal uvedené rozhodnutie z hľadiska priznanej výšky invalidného
dôchodku, pretože vzhľadom na výšku nepostačuje na jej riadne vyžitie, preto príležitostne i pracuje.
Ešte doplnila, že mala príjem i z Maďarska, poskytovaná z dôvodu, že tam pred priznaním invalidity
pracovala, ale z jej neznámych dôvodov už tieto prostriedky nedostáva, preto bola názoru, že by mala
žalovaná a tiež konajúci súd zohľadniť uvedenú skutočnosť a z dôvodu nízkeho príjmu jej priznať vyšší
invalidný dôchodok.

7. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že zotrváva na skutočnostiach, ktoré boli uvedené v písomne podanom
vyjadrení k návrhu.

8. Krajský súd preskúmal žalované rozhodnutie aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy
piatej časti O.s.p. s poukazom na ust. § 492 ods.1 Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru,
že rozhodnutie žalovanej je správne a odvolanie podané žalobkyňou nie je dôvodné.

Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 250l O.s.p.
1. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.



(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.
(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 112 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky
spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac
tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že
sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
(2) Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom

Podľa § 73 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca
vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie
od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(3) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje
na hodnotu 0,67.
(4) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu
schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového
bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

9. Z predloženého posudkového spisu žalovanej súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou od
06.04.2009 s MPSVZČ 60%, ktorý stav v tomto rozsahu trvá i v súčasnosti. Podmienkou nároku na
zvýšenie invalidného dôchodku je zmena MPSVZČ, ktorá u žalobkyne podľa záverov uvedených v
lekárskom posudku zo dňa 20.04.2016 nenastala a ktorú skutočnosť žalobkyňa ani netvrdila. Dôvodom
podania žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a následného odvolania proti zamietnutiu žiadosti o
zvýšenie invalidného dôchodku bola jeho výška, ktorá nepostačuje na pokrytie výdavkov na živobytie,
najmä keď žalobkyne už nie sú vyplácané príjmy, ktoré dostávala z Maďarska.



10. Po preskúmaní veci súd nezistil žiadnu nezákonnosť či pochybenie v konaní žalovanej. Výška
priznaného invalidného dôchodku sa odvíja od MPSVZČ, ako je už konštatované vyššie, a neznamená,
že invalidný dôchodok má pokryť všetky náklady, ktoré sú potrebné na živobytie. K uvedenému súd na
doplnenie uvádza, že ak sa zdravotný stav žalobkyne zmení, nie je vylúčené, aby nebolo jej zdravotné
postihnutie prehodnotené, čo ale musí byť dokladované relevantnými lekárskymi nálezmi.

11. Krajský súd rozhodnutie žalovanej vyhodnotil ako zákonné a vecne správne, preto ho podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil.

12. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni právo na ich náhradu
nepriznal, pretože bola vo veci neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1
O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.