Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sp/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200343 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200343.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, Hollého 1596/18A, 905 01 Senica, za účasti: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. č. XX, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V-2192/15-2 zo dňa 18.01.2016, t a k t o r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-2192/15-2 zo dňa 18. januára 2016 p o t v r d z u j e . II. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd účastníčke konania D. D. náhradu trov konania nepriznáva. IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 2, § 18 ods. 2 a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a § 6 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov tak, že Okresný úrad Senica, katastrálny odbor podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamieta návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. 223/2015-PTR zo dňa 07.07.2015 evidovanom Okresným úradom Senica pod č. V-2192/2015. Okresnému úradu Senica, katastrálnemu odboru bol dňa 11.08.2015 doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 223/2015-PTR zo dňa 07.07.2015 evidovanom pod č. V-2192/15. Odporca preskúmaním celého obsahu administratívneho spisu zistil, že dohoda o splnomocnení zo dňa 27.02.2014 bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o úvere č. 202801530. Ďalej vzhľadom na „formulárové“ vyhotovenie dohody o splnomocnení sú dané dôvodné pochybnosti, či dlžník mal reálnu možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu a či zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava nebol vopred určený navrhovateľom. Totožne bezodplatnosť vzťahu, resp. bezodplatné poskytovanie pomoci z titulu zastupovania oprávnene k vyššie uvedenému vzbudzuje pochybnosti, či zástupca dlžníka mal skutočne hájiť záujmy dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a primárnym účelom nemalo byť uzatvorenie záložnej zmluvy za dlžníka. Odporca vyslovil vážne pochybnosti, či prejav vôle splnomocniteľa bol skutočne aj adresovaný splnomocnencovi a či formulárové vyhotovenie dohody o splnomocnení nebolo „vyplnené“ priamo pri uzatváraní zmluvy o úvere. Na základe vážnych pochybností o slobodnej vôli splnomocniteľa - dlžníka a pre vyššie uvedené, teda pre zrejmý rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, bola dohoda o splnomocnení vyhodnotená ako absolútne neplatná. K tomuto konštatovaniu súčasne Okresný úrad Senica, katastrálny odbor poukazuje na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemôže zastupovať ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného a taktiež na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Odporca uviedol, že zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení a záložná zmluva boli posudzované v ich vzájomnej súvislosti, teda aj z pohľadu, čo sa označenými zmluvami malo dosiahnuť. V kontexte vzájomnej súvislosti možno konštatovať, že vo výsledku sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti pôžičky, ale je možný prechod dlžníkovho vlastníctva v nepomerne väčšej hodnote, ako je výška plnenia v zmysle zmluvy o úvere. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bola predmetná zmluva o zriadení záložného práva vyhodnotená ako nie vkladu schopná. Navrhovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Senica, katastrálneho odboru zo dňa 18.01.2016, č.k. V-2192/15-2 a vec vrátil späť na správne konanie s tým, že odporca je povinný nahradiť trovy konania. Navrhovateľ uviedol, že dňa 07.07.2015 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 223/2015-PTR medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a fyzickou osobou D. D. ako dlžníkom a záložcom, ktorý bol zastúpený združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava podľa plnej moci uvedenej v dohode o splnomocnení č. 202801530 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V prípade dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretý medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Obč. zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp a udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti. Súd v zmysle ust. § 250m ods. 3 O.s.p. za účastníka konania považoval aj D. D., nar. XX.XX.XXXX. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 26.10.2016, na ktoré sa predvolaní účastníci konania nedostavili, navrhovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, odporca a účastníčka konania D. D. svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania predchádzajúceho jeho vydaniu postupom v zmysle tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odporca ako správny orgán posudzoval, či predložená zmluva o zriadení záložného práva obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a zároveň skúmal, či takáto zmluva bola uzavretá v súlade s príslušnými citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú platnosti právnych úkonov a to z hľadiska kritérií v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250m ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 250m ods. 3 O.s.p., účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Súd zo spisového materiálu zistil, že dňa 27.02.2014 bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom D. D. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava za účelom naplnenia a hájenia záujmu splnomocniteľa a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., č. zmluvy 202801530. Splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa bola uvedená v bode 4 predmetnej dohody o splnomocnení. Z formy a obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára písanú malými písmenkami bola už vopred pripravená, do ktorej sa dopisovali iba údaje týkajúce sa splnomocniteľa, číslo zmluvy o úvere uzatvorenej so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a v bode 4 špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Text dohody o splnomocnení je písaný veľmi malým písmom, ťažko čitateľný. Dohoda o splnomocnení bola podpísaná v ten istý deň 27.02.2014 ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva predložený navrhovateľom správne posudzoval v zmysle ust. § 31 ods.1 katastrálneho zákona, či dohoda o splnomocnení je platná, či zmluvná voľnosť účastníkov zmluvy o zriadení záložného práva nie je obmedzené, či zmluva o zriadení záložného práva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom. Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení je podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, nakoľko zástupca dlžníka nehájil záujem dlžníka, pretože za dlžníka uzavrel záložnú zmluvu na nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje hodnotu úveru vo výške 350 eur, a to i napriek tomu, že dlžník sa na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi aj celkové náklady spotrebiteľa spojené spotrebiteľským úverom vo výške 346 eur. Dohoda o splnomocnení, bola vopred pripravená a jej obsah nemohol dlžník žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani ich neovplyvnil. Právne úkony urobené zástupcom v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Vzhľadom k tomu, že zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná za dlžníka osobou na základe dohody o splnomocnení, ktorá je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom aj zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že odporca rozhodol vecne správne a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Súd rozhodol o náhrade trov konania navrhovateľa a účastníka konania v zmysle ust. § 250m O.s.p. a v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ bol procesne neúspešný a účastníčke D. D. vzhľadom na právnu úpravu v zmysle ust. § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. nie je možné náhradu trov konania priznať. Súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v zmysle ust. § 2 ods.4, § 5 ods.1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa položky 10 písm. e) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.