Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoE/136/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2102896761 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2102896761.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka: Trnava, V. Clementisa 13, proti povinnému: MU-PROJEKT spol. s r.o., so sídlom Hlboká 5922/21, Trnava, IČO: 36 220 337, za účasti súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra, o 317,73 eur a príslušenstvo, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 12. augusta 2013 č. k. 7Er/469/2002-16, EX 50/2002, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odvolanie súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcií vedenej u súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu (so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra) pod sp. zn. EX50/2002. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 36 ods. 2, § 50 ods. 1 až ods. 6 E.p. (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení a o zmene a doplnení ďalších zákonov - Exekučný poriadok), § 49 ods. 2 E.p. (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30.12.2001- Exekučný poriadok), § 277 ods. 1 ZoSP (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnení - Zákon o sociálnom poistení), § 25 ods. 1 a ods. 2 ZSP ( zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 1.7.2001 do 31.12.2003 - Zákon o Sociálnej poisťovni). Vecne mal súd prvého stupňa za to, že Okresný súd Trnava poverením č. 5207 013881 zo dňa 14. marca 2002 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávnenej na základe exekučného titulu, ktorým bolo vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, č.k. 250/99 zo dňa 23. marca 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9. júna 1999 a vykonateľnosť dňa 9. júna 1999. Týmto rozhodnutím bolo povinnému predpísané poistné vo výške 317,73 eur za obdobie júl - september 1998. Keďže povinný svoj dlh nesplnil, oprávnená podala dňa 23. januára 2002 návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konania sa začalo dňa 5. februára 2002, kedy tento návrh došiel súdnemu exekútorovi. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručované dňa 17. apríla 2002, avšak neúspešne, nakoľko poštovému doručovateľovi sa nepodarilo písomnosť doručiť na známu adresu, táto bola uložená na pošte a po uplynutí lehoty na prevzatie bola vrátené súdnemu exekútorovi. Hoci boli podmienky na uplatnenie fikcie doručenia splnené, súdny exekútor túto neuplatnil a opätovne doručoval upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa podarilo povinnému doručiť dňa 15. januára 2013. Následne povinný v zákonnej lehote podal námietky proti exekúcií, ktoré boli exekučnému súdu doručené dňa 8. februára 2013. Povinný v námietkach uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené až po 11 rokoch, napriek tomu, že tento ako konateľ spoločnosti po celý čas poštu zodpovedne preberal a žiadnej povinnosti sa nevyhýbal. Povinný má za to, že exekúciu nemožno vykonať s poukazom na § 110 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), nakoľko právo oprávneného na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu bolo premlčané a zároveň je premlčané aj právo na výkon rozhodnutia. Povinný žiadal, aby bola exekúcia v celom rozsahu zastavená a to tak k vymáhanej pohľadávke ako aj vo vzťahu k trovám exekúcie. K námietkam povinného sa vyjadrila oprávnená podaním doručeným súdu dňa 21. februára 2013, v ktorom uviedla, že povinný sa proti rozhodnutiu o platovom výmere neodvolal, neuhradil pohľadávku ani po zaslaní upomienky zo dňa 23. júna 1999, na dobrovoľné plnenie mal dostatočný čas. K premlčaniu pohľadávky uviedla, že počas výkonu rozhodnutia neplynie premlčacia lehota v zmysle § 112 O.z. Nakoľko v súčasnosti prebieha exekučné konanie, počas ktorého premlčacie lehota neplynie a Exekučný poriadok neustanovuje žiadnu lehotu určenú na výkon rozhodnutia, exekučné konanie je teda vedené v súlade s platnými právnymi predpismi. Prvostupňový súd preskúmal námietky povinného a dospel k záveru, že je potrebné postupovať podľa § 25 ods. 1 a ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 1.7.2001 do 31.12.2003, nakoľko povinnosť platiť poistné vznikla pred 1. januárom 2004 a nebola splnená do 31. decembra 2003. Zo znenia citovaného vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, pretože vykonať rozhodnutie je možné len do 10 rokov odo dňa právoplatnosti. Exekučný súd zastáva názor, že v predmetnej veci by bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vykonané, ak by došlo k splneniu povinnosti uloženej exekučným titulom. Pritom nestačí uvedené rozhodnutie iba začať vykonávať, ale aj vymôcť plnenie. Začiatok plynutie tejto 10 ročnej lehoty je viazaný na právoplatnosť rozhodnutia, teda začala plynúť dňa 9. júna 1999 a posledným dňom tejto lehoty je 9. jún 2009. Uplynutím tejto lehoty teda zaniklo právo vyplývajúce z rozhodnutia, t.j. z platobnému výmeru oprávnenej. Prihliadnuc na vyššie uvedenú argumentáciu prvostupňový súd mal za to, že námietkam povinného proti exekúcií je potrebné vyhovieť, nakoľko právo, ktoré bolo priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo, z čoho vyplýva, že rozhodnutie, ktoré v prejednávanej veci predstavuje podklad na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že prvostupňový súd námietkam povinného nevyhovie. V odvolaní namieta, že na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy na poistnom mal povinný dostatočný časový priestor od prevzatia platobného výmeru (dňa 25.mája 1999) až do 31. januára 2002, kedy bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnená vychádza zo zákona o Sociálnej poisťovni s účinnosťou od 1. júla 2001, podľa ktorého sa právo vymáhať poistné, penále a pokuty premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru. Z tohto ustanovenia expressis verbis vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. Namieta, že preklúzia pohľadávok bola upravená až zákonom č. 242/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Sociálnej poisťovni s účinnosťou od 1. júla 2001. Podľa tejto novely sa právo vymáhať poistné, penále a pokuty premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru, ktorým sa toto poistné predpísalo a rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa jeho právoplatnosti. Uvádza, že platobný výmer č. 250/99 MZ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9. júna 1999 a dňa 23. januára 2002 bol na tento platový výmer podaný návrh na vykonanie exekúcie. Počas výkonu rozhodnutia prestala plynúť premlčacia lehota podľa § 112 O.z. Exekučný poriadok neustanovuje lehoty na vykonanie exekúcie, o čom svedčí skutočnosť, že súdny exekútor vo vymáhaní pohľadávky stále pokračuje. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že platobný výmer nie je prekludovaný, možno ho i naďalej vymáhať a teda nie je dôvod na vyhovenie námietkam. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie i súdny exekútor s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a to tak, že námietky povinného proti exekúcií zamietne. Súdny exekútor namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Tvrdí, že pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, má sa posudzovať podľa právnej úpravy účinnej do 1. júla 2001, ktorá neobsahovala ustanovenia týkajúce sa prekluzívnej lehoty. Námietky povinného neobsahujú žiadne okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali, a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, ani neobsahujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníčkou konania (§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 E. p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p. a § 44 ods. 2 E. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Odvolací súd z obsahu súdneho spisu súdu prvého stupňa zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 5. februára 2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 23. marca 1999, č. 250/99 MZ, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 9. júna 1999 a vykonateľnosť dňa 9. júna 1999. Súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi dňa 14. marca 2002 poverenie na vykonanie exekúcie na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 8. februára 2002. V čase vydania i právoplatnosti predmetného exekučného titulu - vykonávaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, zák. č. 274/94 Z.z. o sociálnej poisťovni upravoval premlčanie poistného v ust. § 24 ods. 2 tak, že právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. V nasledujúcom ust. § 25 tohto zákona, ani inde, nebol upravený zánik práva vymáhať poistné resp. možnosti vykonania rozhodnutia preklúziou. Až novelou zákona o Sociálnej poisťovni zák. č. 242/2001, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.7.2001, v ust. § 25 ods. 2 bolo zakotvené, že rozhodnutie príslušnej poisťovne o pohľadávkach na poistnom možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ostatne citovaný zákon pritom neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia. Zák. č. 274/94 Z.z. bol následne zrušený zákonom s účinnosťou od 1.1.2004 zák. č. 461/2003 Z.z. Tento zákon v ust. § 277 ods. 1 zakotvil, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a ďalšie vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003. V danom prípade teda po vydaní a právoplatnosti vykonávaného exekučného titulu došlo novelizáciami zák. č. 274/94 Z.z. jednak k predĺženiu premlčacej lehoty na právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z troch na šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 24 ods. 2 cit. zák.), ale i k zakotveniu 10-ročnej prekluzívnej lehoty na možnosť vykonať rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané (§ 25 ods. 2 cit. zák.), s účinnosťou od 1.7.2001. S poukazom na cit. ust. § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 274/94 Z.z., keďže vymáhaná povinnosť platiť poistné vznikla pred 1.1.2004 a nebola do 3.12.2003 splnená, pri vymáhaní po 31.12.2003 je potrebné postupovať podľa predpisov účinných do 31.12.2003, teda podľa zák. č. 274/94 Z.z. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (obdobne porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02). Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže preklúzia - zánik práva na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v zákonom stanovenej lehote10 rokov je pre adresáta - povinného z rozhodnutia výhodnejšia ako predchádzajúca úprava, keď v čase právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia zákon takýto inštitút vôbec nepoznal, je potrebné s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, aplikovať ust. § 25 ods. 2 zák. č. 274/94 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2007 zavedenom novelou zák. č. 242/2001 Z.z. i na vykonávané rozhodnutie, hoci nadobudlo právoplatnosť pred účinnosťou tohto znenia predmetného zákona. Na preklúziu práva vymáhať poistné je potom nevyhnutné i v danom prípade prihliadnuť. Keďže predmetné vykonávané rozhodnutie oprávneného nadobudlo právoplatnosť dňom 9. júna 1999 a 10-ročná prekluzívna lehota uplynula dňom 9. Júna 2009, v dôsledku čoho sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, po jej začatí stalo neúčinným, prvostupňový súd správne napadnutým uznesením vyhovel námietkam povinného proti exekúcií. Ako vyplýva z obsahu spisu, proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie i súdny exekútor, JUDr. Václav Kuna. Podľa § 201 O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 37 ods. 1 E. p. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súdny exekútor nie je účastníkom konania v tej časti exekučného konania, v ktorej exekučný súd rozhoduje o námietkach povinného proti exekúcií podľa § 50 E. p., preto ani nemohol podať proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie. Odvolanie súdneho exekútora proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým vyhovel námietkam povinného teda bolo podané neoprávnenou osobou, čo odôvodňuje jeho odmietnutie v zmysle § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p.. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie podala osoba subjektívne neoprávnená na podanie odvolania, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p. odmietnuť. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil a odvolanie súdneho exekútora voči napadnutému uzneseniu podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p.) odmietol. V odvolacom konaní fakticky úspešnému povinnému vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 254 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému oprávnenému. Keďže si však povinný náhradu trov konania návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.