Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/281/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105221392 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2105221392.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcov: 1. F. O., narodený XX.X.XXXX, bytom M. R. V. XXX/XX, E., 2. L. B., rodená O., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, O., obaja zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária Marônek & Partners s. r. o., IČO 47 234 661, so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava, proti žalovanej: JUDr. V. F., rodená O., narodená XX.X.XXXX, bytom Q. X/XXXX, B., zastúpená advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, o určenie neplatnosti alografného závetu a listiny o vydedení, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 8C/130/2011-568 zo dňa 19.5.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že alografný závet a vydedenie zriadené poručiteľom T. O. zo dňa 13.6.2001 v jednej listine sú neplatné a rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil samostatnému uzneseniu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 34, § 40 ods. 1, § 476 ods. 1, § 476b, § 476f, § 469 ods. 1, § 469a ods. 3, § 116 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1, § 132, § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. 3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že alografný závet a vydedenie zriadené poručiteľom T. O. zo dňa 13.6.2001 v jednej listine sú neplatné v zmysle § 40 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď neobsahujú vlastnoručný podpis poručiteľa T. O.. Uvedené mal súd prvej inštancie preukázané znaleckým posudkom č. 4/2014 v spojení s doplnkom k znaleckému posudku č. 1/2016, keď znalec zistil, že originál sporného podpisu vyhotoveného k vlastnému menu a priezvisku „T. O.", ktorý je obsiahnutý na písomnosti „Závet", datovaný 13.6.2001, nie je originálnym podpisom nebohého T. O.. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o podpis vyhotovený tzv. „priesvitom". Znalec svoj záver odôvodnil tým, že nie je možné, aby jeden pisateľ vyhotovil dva identické podpisy tak, že sú identické, úplné zhodné. Porovnávacie podpisy T. O. okrem PM-3, PM-4 a sporného podpisu, sú podpisy vyhotovené v období 1990 - 2001, pričom sú to nesporne pravé podpisy T. O., sú navzájom zhodné, ale nie sú identické. Ani z jedného porovnávacieho podpisu PM-1, PM-5, PM-6, PM-7, PM-8, PM-9, PM-10, PM-11, PM-12 nebol vyhotovený priesvitom sporný podpis na závete. Znalec označil identifikačné znaky, na základe ktorých určil jednoznačný záver, ktoré sú neistota ťahov, váhanie, roztrasenosť v písacom pohybe a upravovania jednotlivých detailov, jednoznačné prerušovania ťahov a neistota ťahov je charakteristická pre falšovateľov podpisu. Pričom porovnávacie podpisy mimo PM-3 a PM-4 sú vyhotovené bez trasu, bez trému, bez neistoty ťahov. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec použil metódu komparácie a zároveň sa vyjadril tak, že porovnávací materiál je postačujúci na znalecké skúmanie na rozdiel od odborného vyjadrenia znalkyne Mgr. Renáty Pavlíkovej č. 11/2016, ktoré predložila žalovaná a v ktorom sa znalkyňa vyjadrila svoj názor, že znalec Vladimír Rusnák nemal k dispozícii vyhovujúci porovnávací materiál. Súd prvej inštancie mal za to, že znalec sa vo výpovedi náležite vysporiadal aj s výhradami žalovanej o možnom vplyve veku a zdravotného stavu poručiteľa na jeho podpis, keď uviedol, že podpis už zo dňa 14.6.2001 je perfektný, t. j. deň po spornom podpise, ktorý mal k dispozícii ako porovnávací materiál. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetné odborné vyjadrenie nespochybnilo záver znalca Vladimíra Rusnáka a uvedené odborné vyjadrenie nebolo podkladom na to, aby súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, ktorého sa domáhala žalovaná. 4. Z obsahu závetu vyplýva, že na začiatku je uvedený dátum 13.6.2001, na konci druhej strany pred podpismi označeného poručiteľa a označených svedkov je uvedený dátum 13.6.2001 /trinásteho júna 2001/, pričom číslica „7" je prepísaná na číslicu „3". Zo záveru znaleckého posudku č. 4/2014 vyplýva, že s vysokou mierou pravdepodobnosti možno konštatovať, že pôvodný zápis sporného dátumu „17.6.2001" bol dodatočne prepísaný na dátum „13.6.2001" a to preklepnutím číslice „7" na číslicu „3". Ďalej znalec zistil, že obidve strany závetu, boli spísané písacím strojom Consul, vyrobeným v roku 1969 - 1970, ktorý podľa zistení v konaní patril poručiteľovi. Pričom prvá strana písomnosti závet bola napísaná na jedno založenie písomnosti do stroja, čiže do prvej strany písomnosti nebolo nič dopisované. Druhá strana písomnosti nebola napísaná na jedno založenie písomnosti v stroji, teda konkrétne do textu bola vyhotovená oprava dátumu z čísla 7 na číslo 3 a zápis v zátvorke 13. júna 2001 zátvorka. Táto časť písomnosti bola do druhej strany závetu dodatočne dopisovaná. S týmto záverom žalovaná nesúhlasila, keď predložila vyjadrenie Ing. Bc. P. F. zo dňa 4.4.2016, ktoré záver znalca poprelo. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že Ing. Bc. P. F. nebol ku dňu podania vyjadrenia zapísaný v zozname znalcov v odbore strojové písmo, keď v roku 2008 bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetné vyjadrenie neodôvodňovalo prijať iný záver ako záver, ktorý zistil súdom ustanovený znalec, a aj z dôvodu hospodárnosti súd prvej inštancie v konaní nevypočul ako svedka Ing. Bc. P. F., keď táto skutočnosť by zásadne neovplyvnila záver o neplatnosti závetu, ktorý mal súd prvej inštancie odôvodnený už skutočnosťou, že listina závet neobsahuje vlastnoručný podpis poručiteľa. Napriek spochybňovaniu záveru súdom ustanoveného znalca žalovanou mal súd prvej inštancie za to, že prepísanie číslice 7 na 3 v dátume na druhej strane závetu spochybňuje dátum podpísania závetu, pričom dátum napísania závetu 13.6.2001 na začiatku závetu na prvej strane, nie je automaticky aj dátumom podpísania, ktorý sa vyžaduje ako formálna náležitosť závetu v zmysle § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z výpovedí svedkov závetu vyplynulo, že závet mal poručiteľ už napísaný, teda svedkovia neboli prítomní spísania samotného závetu. Svedkovia zhodne tiež vypovedali, že závet za ich prítomnosti podpísal poručiteľ a svedkovia zároveň. Uvedenú skutočnosť spochybňovali žalobcovia, svedkovia Q. a X., ktorí vo veci predložili aj čestné prehlásenia s tým, že dňa 13.6.2001 boli v dome poručiteľa, v ktorom okrem neho neboli iné osoby. Ďalej v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že vo večerných hodinách dňa 17.6 2001 bol poručiteľ ošetrený lekárskou záchrannou službou. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že spochybnenie dátumu podpísania závetu, ktorý tento obsahuje, je dôvodom neplatnosti závetu, t. j. spôsobuje, že predmetný závet neobsahuje dátum (deň) jeho podpísania. 5. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná listina závet pozostáva z dvoch samostatných listov, bola spojená na troch miestach spinkami, a teda tieto listy nie sú spojené takým spôsobom, aby nebolo možné listy od seba vzájomné oddeliť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bola preukázaná manipulácia so spojením dvoch strán listiny závetu a to znaleckým posudkom č. 4/2014, z ktorého v tejto súvislosti vyplýva, že na predloženej listine bola zistená manipulácia so spinkami - zošívacími klincami. Pôvodný zošívací klinec v ľavom hornom rohu bol odstránený, miesto bolo prelepené priesvitnou páskou a prešité súčasným klincom. Spôsob upevnenia zošívacích klincov na listine umožňuje manipuláciu s jednotlivými stranami listín, čím nie zabezpečená súvislosť, náväznosť a autentickosť (pravosť) všetkých listov. 6. Pokiaľ išlo o posúdenie schopnosti poručiteľa spísať závet, ktorý obsahuje právnu terminológiu vzťahujúcu sa k dedičskému právu a konkrétne odkazy na §§§ Občianskeho zákonníka, v konaní nebolo sporné, že poručiteľ mal písací stroj, ktorý aj využíval, bol vyšetrovateľ a disponoval literatúrou k trestnému právu. Nebolo preukázané, že mal k dispozícii Občiansky zákonník, resp. mal vedomosť o ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne časti dedenia. Súd prvej inštancie teda nemal preukázané, že poručiteľ vo veku 81 rokov bol schopný sám bez pomoci ďalšej osoby spísať závet, listinu o vydedení, ktorá obsahuje konkrétne ustanovenia §§ Občianskeho zákonníka a dokonca aj citáciu znenia § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka, keď nemal potrebné právnické vzdelanie. Aj uvedené je ďalšou skutočnosťou, ktorá spochybňuje pravosť predmetnej listiny. 7. Súd prvej inštancie prisvedčil žalobcom v tom, že ďalšou okolnosť, ktorá spochybňovala pravosť a pravdivosť listiny je, že svedkovia závetu neboli prítomní spísania závetu, hoci táto skutočnosť je uvedená v závete na 1. strane závetu. Ďalšou takouto okolnosťou je obsahová súvislosť listov závetu, keď na prvom liste poručiteľ vyjadril svoju vôľu započítať žalobcom finančné dary, konkrétne žalobcovi 1. vo výške 200 000 Sk a žalovanej 2. vo výške 80 000 Sk, ktorých poskytnutie žalobcovia popreli a na druhom liste žalobcov vylučuje z dedenia. Podstatným atribútom, ktorý absentuje v spojitosti s obidvomi listami závetu, je jeho súvislosť. Je nelogické, aby na jednej strane poručiteľ žalobcom započítal dary a na druhej strane ich zároveň vydedil. Pričom uvedená nelogickosť je zvýraznená aj tým, že obidva právne úkony sú zachytené na jednej listine, a teda si navzájom odporujú, čo spochybňuje ich platnosť. 8. Ďalšou významnou skutočnosťou podľa názoru súdu prvej inštancie vo veci bolo správanie sa samotnej žalovanej, ktorej bol závet odovzdaný svedkyňou K. O. na kare. Súd prvej inštancie konštatoval, že poručiteľ zomrel XX.X.XXXX, pričom žalovaná po dvoch rokoch v dedičskom konaní uviedla, že poručiteľ vyhotovil závet, ktorý bol v jej prospech a následne o ďalšie dva roky dňa 26.5.2005 predložila závet k nahliadnutiu notárke. Napriek tvrdeniu žalovanej o dlhodobej práceneschopnosti, žalovaná súdu prvej inštancie nedala hodnoverné vysvetlenie, z akého dôvodu neposkytla súčinnosť v dedičskom konaní, pokiaľ ide o predloženie závetu spísaného v jej prospech, pričom súdu prvej inštancie sa javí uvedená doba ako neobvykle a neprimerane dlhá tým skôr, že žalovaná mala mať skutočný a relevantný záujem, aby bola vykonaná posledná vôľa poručiteľa čo najskôr, keďže bola v jej prospech. Takéto správanie žalovanej je ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie spochybňovala platnosť závetu. 9. Nakoľko listina o vydedení je súčasťou závetu, súd prvej inštancie aj túto listinu o vydedení považoval za neplatnú z dôvodov vzťahujúcich sa k neplatnosti závetu. Ďalej už len doplnil, že listina o vydedení neobsahuje výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia vo vzťahu k žalobcom, ktoré je materiálnou náležitosťou a uvedené je dôvod neplatnosti listiny o vydedení. 10. Rozhodnutie o náhrade trov konania si súd prvej inštancie vyhradil samostatnému uzneseniu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že najskôr je potrebné rozhodnúť o odvolaní voči uzneseniu č. k. 8C/130/2011-388 zo dňa 24.6.2014 a o odvolaní voči uzneseniu č. k. 8C/130/2011-518 zo dňa 8.2.2016. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v celom rozsahu odvolanie písomne žalovaná prostredníctvom jej advokátky z dôvodu, že jej ako strane bola odňatá postupom súdu prvej inštancie možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby súd prvej inštancie doplnil dokazovanie o spracovanie znaleckého posudku určenou súdno-znaleckou organizáciou, aby vypočul doposiaľ nevypočutých svedkov - účastníkov smútočného zhromaždenia alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu o určenie, že alografný závet a listina o vydedení zo dňa 13.6.2001 zamietne a zaviaže žalobcov nahradiť žalovanej trovy súdneho konania, ktoré budú vyčíslené v zákonnej lehote. K odvolaniu pripojila Závet zo dňa 13.7.2001, Odvolanie sa voči rovnopisu osvedčenia o dedičstve po A. O., rod. Q. zo dňa 2.9.2000, poznámky písané poručiteľom. Uviedla, že odvolanie podáva predovšetkým z dôvodu, že je presvedčená, že postupom súdu prvej inštancie jej bolo bránené pri výkone jej práva na primeranú súdnu ochranu, keď v prvom rade neboli vykonané ňou navrhnuté dôkazy, a to vykonať kontrolné znalecké dokazovanie súdno-znaleckou organizáciou a vypočuť svedkov prítomných pri jej prevzatí závetnej listiny z rúk svedkyne pani K. O. na kare, keď obálka, ktorá obsahovala závetnú listinu jej bola odovzdaná za prítomnosti zúčastneného smútočného zhromaždenia. O kontrolný znalecký posudok žiadala ihneď po tom, ako sa oboznámila s písomným vyhotovením súdno-znaleckého posudku z odboru písmoznalectva č. 4/2014 zo dňa 29.5.2014 a pred vypracovaním jeho dodatku zo dňa 12.1.2016. Z pojednávania nariadeného na deň 18.11.2014 sa ona i jej právny zástupca včas a riadne ospravedlnili, avšak súd prvej inštancie napriek tomu vo veci pojednával vypočutím znalca, pričom týmto postupom jej bolo zabránené položiť znalcovi otázky k objasneniu jeho rozporných tvrdení. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nespravodlivý, pretože sa nezakladá na skutočnostiach preukazovaných a preukázaných svedeckými výpoveďami závetných svedkov K. O., E. O., Mgr. X. A., T. L. a jej osobne, písomnými listinami ňou predloženými. K okolnostiam závetu sa vyjadrili závetní svedkovia, v ich tvrdeniach neexistuje žiaden rozpor a má za to, že pravdivo opísali v ten deň vzniknutú situáciu. 12. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o neplatnosti závetu oprel predovšetkým o súdno-znalecký posudok znalca Vladimíra Rusnáka v spojení s doplnkom k znaleckému posudku. Súd prvej inštancie napriek odbornému vyjadreniu znalkyne Mgr. Renáty Pavlíkovej, ktorá nemala k dispozícii súdny spis a teda sa nemohla vyjadriť k pravosti a nepravosti podpisu na závetnej listine, spracovala odborné vyjadrenie č. 11/2016 zo dňa 6.5.2016, a to na základe oboznámenia sa so znaleckým posudkom Vladimíra Rusnáka. Jednoznačne potvrdila vo svojom odbornom vyjadrení, že znalec Vladimír Rusnák nespracoval znalecký posudok správne, že teda tento nebol vypracovaný objektívne a precízne, nakoľko sa nezaoberal významnými skutočnosťami, ktoré podstatne súvisia s tým, či podpis jej otca bol vlastnoručným podpisom alebo nie. Znalec komparoval sporný podpis otca s podpismi nachádzajúcimi sa na fotokópiách listín, ktoré do súdneho spisu boli predložené žalobcami a vychádzal z toho, že jedna z týchto listín bola dátumovaná skôr ako závetná listina a znalcovi z tejto skutočnosti vyplynulo, že otcov podpis na závetnej listine bol vyhotovený priesvitom z listiny predchádzajúcej. Naďalej zotrváva na všetkých tvrdeniach, že obidve fotokópie označené v znaleckom posudku ako PM3 a PM4 sú parafované s falšovanými podpismi a kľudne mohli byť tieto dokumenty podpísané priesvitom podpisu získaným z fotokópie závetnej listiny, ktorej fotokópia bola odovzdaná právnemu zástupcovi žalobcov už v čase dedičského konania po poručiteľovi a ktorá taktiež v čase trvania súdneho bola súčasťou spisu. Žalobcovia predložili fotokópie prehlásení zo dňa 8.3.200 a zo dňa 8.6.2001 po necelých 6 rokoch od ich získania. Originály obidvoch fotokópií súdu prvej inštancie nikdy neboli predložené a rovnako tvrdí, že aj obsah prehlásení je nepravdivý, pretože trvalý pobyt jej syna J. a jej prechodný pobyt v domácnosti otca boli zaregistrované v úplne inom časovom období a za života otca. Dôrazne poukazuje na písomnosť Mestského úradu Hlohovec pod číslom 2405/2014 zo dňa 10.2.2014 adresovanú Okresnému súdu Trnava, ktorá je potvrdením toho, že takéto písomnosti neboli predložené MÚ Hlohovec. Súd prvej inštancie ani túto skutočnosť vôbec nevzal pri hodnotení dôkazov do úvahy. 13. V súvislosti s podpisom na fotokópii zo dňa 8.3.2000 (označené v ZP - PM 3) znalec odignoroval možnosť komparovať sporný podpis je otca nachádzajúci sa v osvedčovacej knihe Mestského úradu Hlohovec, keď si originál matričnej knihy nevyžiadal a je nepochybné, že tento podpis bol a je podpisom vlastnoručným a bol vyhotovený v bezprostrednej časovej nadväznosti na fotokópiu dátumovanú dňom 8.3.2000 označenú v znaleckom posudku ako dôkaz PM3. 14. Trvá na tom, že závetná listina je súvislý a logický celok vyvierajúci z vážnej a uvedomelej mysle a presvedčenia jej otca o tom, že počas svojho života finančne pomáhal a tak zabezpečoval jej dvoch súrodencov, keď na sklonku života nadobudol presvedčenie, že tak brat - žalobca 1. a sestra - žalobkyňa 2. mu za jeho rodičovskú pomoc a starostlivosť neposkytli primeranú úctu a v starobe potrebnú pomoc. O zámere napísať poslednú vôľu sa poručiteľ niekoľkokrát písomne aj ústne vyjadril jeho rodinným priateľom, čoho dôkazom sú listiny odoslané týmto priateľom ako aj listina zaslaná na súd prvej inštancie dňa 2.9.2000. Trvá na tom, že listina bola zviazaná so všetkými spinkami, znalec akonzultant konštatovali rozpojenie oboch listov tým, že bola poškodená horná spinka, t. j. ktorá je pri manipulácii s listinou najviac namáhaná pri vkladaní a vyberaní z obalu. Znalec a tiež konzultant nepoukázali na vek závetnej listiny a jej možné poškodenie počas obdobia cca 14 rokov. Originál závetu bol znalcovi odovzdaný osobne do rúk jej osobou so spinkou/klincom spojené v hornej časti závetnej listiny prelepené priesvitnou lepiacou páskou tak, ako je uvedené na strane 3 znaleckého posudku. Uvedená listina jej bola odovzdaná znalcom po takmer dvoch rokoch - poškodená, čo po prevzal ihneď ústne reklamovala a žiadal znalca o vysvetlenie. Odpovedal podráždene a stroho, že takúto listinu prevzal, pričom svojimi dvoma tvrdeniami si znalec odporuje. Na základe uvedeného konštatuje, že znalecká listina bola znalcom poškodená, čím v celom rozsahu spochybňuje znalecké skúmanie z oblasti grafickej diagnostiky konzultantom p. F.. Taktiež v celom rozsahu spochybňuje skúmanie znalca Vladimíra Rusnáka, nakoľko sa nezaoberal všetkými dôkaznými materiálmi jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s pravosťou podpisu poručiteľa a taktiež v celom rozsahu spochybňuje skúmanie strojového písma, nakoľko aj voľným okom je zistiteľné z celého textu závetu, že písací stroj, na ktorom bol závet spísaný, vykazuje znaky nestability celého mechanizmu písacieho stroja. Tvrdí, že znalcovi bola predložená originálna listina, kde spinka číslo jedna bola zabezpečená prekrytím, t. j. prelepením zvonku priesvitnou lepiacou páskou, keď po použití originálu závetnej listiny jej táto bola odovzdaná zošitá tak, že najprv boli listiny zlepené priesvitnou páskou a cez túto pásku bola pripojená spinka. Je presvedčená, že na závetnej listine dátum v slovnom znení nebol nikým iným napísaný, ani dopísaný, len je otcom a to v okamihu písania listiny, pričom on sám opravil číslicu 7 na 3. V tejto súvislosti navrhovala, aby bol na pojednávaní dňa 19.5.2016 vypočutý znalec Ing. Bc. P. F., keď pred pojednávaním v dostatočnom časovom intervale predložila súdu prvej inštancie jeho písomné vyjadrenie. 15. Závetnú listinu s použitím právnej terminológie nezmeniteľne pokladá za platný a premyslený prejav poslednej vôle jej otca. Za svojho života a zvlášť v čase po smrti ich mamy A. O., mal otec záujem a potrebu nakladať s jeho majetkom, ako to dňa 13.6.2001 napísal. Závetnú listinu považuje za platnú odvolávajúc sa na všetky ňou predkladané rukou písané poznámky nebohého otca, dokumentujúc vôľu nakladať s jeho majetkom, pričom za najdôležitejšie pokladá rukou spísané poznámky zo dňa 16.5.2001. Otec bol vzdelaným človekom, mal v čase spísania závetu primerané právnické vedomie, pretože okrem svojich odborných skúseností a vedomostí v čase spísania závetnej listiny bol v intenzívnom kontakte so súdnym komisárom - notárkou JUDr. Danielou Čečotkovou, ktorá v priebehu rokov 1999 až 2001 prejednávala dedičské konanie po ich nebohej matke. 16. Svedecká výpoveď pána A. potvrdila fakt, že pán A. nie je a nebol vo vzťahu k nej blízkou osobou. Súd prvej inštancie sa nezaoberal výpoveďou poštovej doručovateľky p. T. L., ktorá v deň spisovania závetnej listiny dvakrát navštívila domácnosť jej otca a potvrdila skutočnosť, že v deň podpisovania závetnej listiny sa neopravovali korýtka na streche otcovho rodinného domu a svedkovia Q. a X. tam nemohli byť. 17. K veci nepredloženia závetnej listiny notárovi niekoľkokrát uvádzala, že závetnú listinu predložila notárovi v marci roku 2005 na pojednávaní, nepredložila ju skôr, pretože od roku 2002 bola 2 roky PN, podstúpila niekoľko operácií a niekoľko liečebných pobytov. Dňa 27.3.2003 s ňou bola na Okresnom súde Bratislava III spísaná zápisnica, v ktorej sa vyjadrila k zoznamu majetku jej otca a tam uviedla, že otec zanechal závet. Tento závet samozrejme k dispozícii nemala, pretože na výsluch v uvedený deň mala umožnené na priepustku krátkodobo opustiť nemocnicu. V priebehu nasledujúcich rokov (od roku 2003) závet od nej nikto nepýtal. 18. K doručenému odvolaniu žalovanej sa vyjadrili písomne žalobcovia prostredníctvom ich splnomocnenca. K vyjadreniu pripojili Opakovanú žiadosť o zrušenie trvalého pobytu p. F. zo dňa 24.1.2002, List - Zrušenie trvalého pobytu - vyjadrenie zo dňa 7.11.2003, Stanovisko k žiadosti o zaslanie správy zo dňa 16.6.2004, Záznam ohlasovne zo dňa 9.8.2007, Rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu zo dňa 20.11.2003, čestné prehlásenie zo dňa 8.3.2000, Osvedčovaciu knihu, kópie troch srdečných blahoželaní. Vo vzťahu k údajnému odopretiu žalovanej na primeranú súdnu ochranu uviedli, že sa stotožňujú so zmysluplným a logickým názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný. K údajnému odopretiu práva žalovanej klásť znalcovi otázky na pojednávaní dňa 18.11.2014 uviedli, že zo zápisnice z tohto pojednávania nie je zrejmé, že by sa žalovaná a jej právny zástupca boli ospravedlnili a súd prvej inštancie podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní. Keďže žalovaná bola na pojednávanie riadne predvolaná a z dôležitého dôvodu nepožiadala o odročenie, mohol súd prvej inštancie po procesnej stránke vec prejednať. Súd prvej inštancie počas celého konania dôsledne dbal na procesné práva žalovanej, ako aj na jej právo na spravodlivý súdny proces, keď viackrát, aj po nesúhlase žalobcov, odročoval pojednávanie za tým účelom, aby jej boli zachované tieto práva. K protichodnému vyjadreniu svedkov žalobcov a svedkov žalovanej uviedli, že jedinou protichodnosťou sú rozporuplné vyjadrenia závetných svedkov, keď na 1. strane závetu poručiteľ T. O. uvádza, že svedkovia boli prítomní už pri spisovaní závetu, pričom z výpovedí svedkov vyplýva, že neboli prítomní pri spisovaní závetu. K pozícii písacieho stroja uviedli, že zhruba mesiac pred smrťou poručiteľa písací stroj nebol v dome poručiteľa a poukazujú na to, že srdečné blahoželanie adresované žalobcovi 1. k jeho narodeninám napísal ručne a tento list odoslal poručiteľ na pošte v Hlohovci dňa 2.5.2001, teda zhruba mesiac pred svojou smrťou. K znalkyni Mgr. Renáte Pavlíkovej uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s názorom súdu prvej inštancie a nepovažujú za potrebné detailne rozvíjať svoj názor na odborné stanovisko pani Pavlíkovej. K porovnávacím materiálom označeným ako PM-3 a PM-4 uviedli, že podpisy na PM-3 a PM-4, ako ja podpis na závete sú „sfalšované" a absolútne identické, t. j. doterajšie znalecké skúmanie preukázalo, že tieto podpisy nie sú poručiteľa T. O. a že jeden z nich bol sfalšovaný a ostatné dva boli vyhotovené priesvitom. Žalobca 1. nemal dôvod predložiť listiny PM-3 a PM-4 ako významný dôkazný prostriedok 5 rokov pred začatím konania, teda bezprostredne po ich získaní dňa 4.10.2001, keďže konanie o neplatnosť závetu a listiny o vydedení sa začalo až na základe návrhu dňa 3.10.2005. Okrem iného dôvod získania týchto listín bol nesúhlas žalobcu 1. so zriadeným trvalým pobytom syna žalovanej na dome poručiteľa a nie z dôvodu, že bude prebiehať súčasné civilné súdne konanie. Vo vzťahu k podpisu v osvedčovacej knihe a k podpisu na čestnom prehlásení zo dňa 8.3.2000 uviedli, že na jednej strane žalovaná tvrdí, že originály fotokópií porovnávacích materiálov PM-3 a PM-4 neboli nikdy predložené a spochybňuje tiež ich obsah, no na druhej strane ich považuje za významný dôkazný prostriedok. Pri pohľade na podpis na listine PM-3 a podpis na fotokópii osvedčovacej knihy aj laik vidí, že tieto dva podpisy sú rozdielne vo svojom vyhotovení a zložení. K logickej súvislosti závetu a listiny o vydedení uviedli, že absentuje logická súvislosť medzi závetom a listinou o vydedení, resp. tieto dva úkony si navzájom odporujú. K manipulácii so spinkou na závete uviedli, že nič nenasvedčuje tomu, že závet nebol vrátený v takom stave, v akom ho žalovaná odovzdala znalcovi. Tvrdenie žalovanej o poškodení závetu zo strany znalca žalobcovia berú len ako nedôvodnú argumentačnú obranu voči zisteniu, že so spinkami na závete bolo manipulované. K namietnutej zaujatosti znalca p. Rusnáka uviedli, že Vladimír Rusnák bol ustanovený za znalca uznesením zo dňa 22.10.2012, v tomto uznesení boli strany poučené o možnosti podať proti osobe znalca námietky v lehote 10 dní od doručenia uznesenia a k tomuto kroku žalovaná pristúpila až teraz očividne z dôvodu širších možností argumentácie vo svojom odvolaní. K znalcovi Bc. P. F. uviedli, že súhlasia s názorom súdu prvej inštancie na strane 13 napadnutého rozsudku. K právnym znalostiam poručiteľa T. O. uviedli, že poručiteľ bol vyučený inštalatér, od roku 1954 pracoval na colnej správe a neskôr odišiel pracovať do Zboru národnej bezpečnosti. Náplňou jeho práce bolo vyšetrovanie drobných trestných činov, u neho doma sa nenašiel žiaden Občiansky zákonník. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobcovia zastávajú názor, že odvolanie žalovanej je nedôvodné a navrhujú odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 19. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka v odvolaní použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 21. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie na otázku platnosti (neplatnosti) závetu poručiteľa T. O., zomrelého XX. P. XXXX, ktorého súčasťou je i vydedenie. Súd prvej inštancie žalobe o určenie neplatnosti alografného závetu a vydedenia zriadeného T. O. dňa 13.6.2001 v jednej listine vyhovel zastávajúc názor, že závet nevyhovuje zákonným náležitostiam, lebo nie je v ňom uvedený dátum, kedy bol podpísaný a podpis jeho zriaďovateľa nie pravým podpisom. 22. Občiansky zákonník na prvom mieste uvádza dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona má svoje miesto len vtedy, keď poručiteľ zomrie bez zanechania závetu, alebo keď závet, ktorý zanechal je neplatný, alebo keď závetom povolaný dedič z nejakého dôvodu dedičstvo nenadobudne. Občiansky zákonník pojem závetu (testamentu) nevymedzuje. Závet je prísne formálny jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle, rýdzo osobnej povahy, ktorý o svojom majetku, pre prípad smrti zostavuje jediná fyzická osoba. Je výslovným prejavom vôle, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel závetca v závete prejaviť. Závet je rýdzo osobným právom poručiteľa. Na závet sa vzťahujú všeobecné náležitosti potrebné na platnosť právneho úkonu. Pokiaľ ide o všeobecné náležitosti, tie sa týkajú osoby závetcu (§ 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka, náležitosti vôle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a jeho prejavu (§ 35 Občianskeho zákonníka), listiny na ktorej je obsah závetu zachytený a náležitosti predmetu závetu (§ 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka). Okrem toho s ohľadom na zvláštnu povahu tohto právneho úkonu jeho platnosť závisí i na zachovaní zvláštnych formálnych, ale aj obsahových náležitostí (§ 476 až § 479 Občianskeho zákonníka). Má sa tak zabrániť prípadnému podvrhu, či inému spôsobu sfalšovania prejavu vôle, ako i prípadným pochybnostiam o skutočnej vôli poručiteľa. Do doby poručiteľovej smrti nevznikajú zo závetu nikomu práva ani povinnosti, poručiteľa v tomto smere nevynímajúc, t. j. k účinnosti tohto úkonu dochádza až v dobe, kedy jeho pôvodca nie je nažive. 23. Pokiaľ ide o formálnu stránku, sú ustanovenia Občianskeho zákonníka o forme závetu donucujúcej (kogentnej) povahy. Nedodržanie predpísaných formálnych požiadaviek má za následok neplatnosť závetu. Zákon rozlišuje medzi tromi formami závetu, a to závetom napísaným vlastnou rukou, teda tzv. holografným, závetom vyhotoveným v inej písomnej forme, teda tzv. alografným a závetom spísaným vo forme notárskej zápisnice, teda tzv. formálnym. Tzv. alografný závet, je takým písomným závetom, ktorý nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, ale mechanickými prostriedkami, napr. aj rukou inej osoby, a to spravidla osobou odlišnou od poručiteľa. 24. Alografný závet je jedným z typov súkromných závetov, t. j. zriadeného inak než spolupôsobením notára. Nevyžaduje sa pri ňom, aby celý jeho obsah vrátane dátumu bol vlastnoručne spísaný poručiteľom. Podľa ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý nenapísal poručiteľ vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvomi svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Aj keď tento závet môže byť spísaný inak než vlastnou rukou poručiteľa, nemožno ustúpiť od požiadavky, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy ho poručiteľ podpísal (§ 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zákon zdôrazňuje, že uvedený prejav vôle musí byť výslovný, čo neznamená, že by sa tak malo stať slovami zákona. Nevyhnutnosť účasti svedkov pri uvedenom poručiteľovom prehlásení slúži k tomu, aby v prípade neskorších pochybností o originalite závetu mohli potvrdiť, k čomu v ich prítomnosti zo strany poručiteľa došlo. Nevyžaduje sa, aby boli oboznámení s obsahom závetu, musia sa však pod text závetu na listinu vlastnoručne podpísať. Výslovný prejav poručiteľa urobenými pred dvomi svedkami súčasne prítomnými, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený tak pred podpísaním listiny poručiteľom, tak i po jej podpísaní poručiteľom, avšak v priamej súvislosti s podpísaním listiny jej svedkami a skôr, ako túto svedkovia podpíšu. S vystupovaním osôb ako svedkov nie je zo zákona spojená povinnosť mlčanlivosti. 25. Integrálnou zložkou písomného prejavu vôle je vlastnoručný podpis toho, kto ho robí. Podľa ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. V prípade závetu poručiteľ svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že je jeho pôvodcom. Podpisom, ako možno dovodiť už z tohto slova samého „pod" - „pis", je vyjadrená myšlienka, že podpis má mať svoje miesto na konci textu. Uvedenie podpisu pred textom listiny by nespĺňalo požiadavku pre platnosť písomného prejavu vôle nasledujúceho za podpisom. Podpisom sa v písomných právnych úkonoch väčšinou rozumie vlastnoručné vypísanie plného mena a priezviska. Ak nie sú uvedené obe časti, nemusí to mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Judikatúrou bolo uznané, že nie je ani v rozpore s požiadavkou zákona, ak text závetu (predovšetkým, ak bol obsiahnutý v liste), bol namiesto podpisu ukončený uvedeným príbuzenského vzťahu pisateľa k adresátovi. 26. Jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Nerešpektovanie tejto požiadavky spôsobuje v zmysle ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnosť závetu. Zákonná požiadavka, aby závet obsahoval dátum jeho podpísania (nie spísania, ak bol podpis pripojený neskôr) sa pritom vzťahuje na všetky závety bez ohľadu na to, či ide o vlastnoručný závet, o závet alografný alebo pojatý do notárskej zápisnice. 27. Treba tiež vziať do úvahy, že z ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani z iného zákonného ustanovenia nevyplývajú žiadne pravidlá pre umiestnenie a technický spôsob uvedenia dňa, mesiaca a roku podpísania záveru na listine obsahujúcej túto poslednú vôľu poručiteľa. Právna teória a súdna prax ustálili iba to, že na konci závetu musí byť podpis, pretože sa ním dovršuje obsah závetu. Inak je tomu ale s dátumom podpísania závetu, ktorého význam je celkom odlišný od podpísania závetu. Uvedením dňa, mesiaca a roku, kedy bol závet podpísaný, sa nedovršujú obsahové náležitosti závetu; dátum pripojený k závetu vypovedá o tom, kedy bol závet poručiteľom podpísaný a dovŕšený a umožňuje tak jeho odlíšenie od skoršie urobeného závetu, ktorý sa neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, zrušuje (§ 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uvedenie dňa, mesiaca a roku podpísania závetu iným spôsobom (technikou) než je vyhotovený závet, by mohlo mať význam pre jeho platnosť iba vtedy, ak by tu boli pochybnosti, či ide o dátum, kedy bol závet podpísaný alebo dátum iný. Uvedenie dňa, mesiaca a roku podpísania alografného závetu môže byť kdekoľvek v texte závetu, ale takým spôsobom, aby celý text závetu tvoril logický, t. j. zrozumiteľný celok. 28. Vydedenie je prejavom poručiteľovej vôle, ktorým odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie je jednostranný (súčasne výslovný a formálny) právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje vôľu, aby jeho potomok ako neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Vydedenie sa približuje dispozíciám poručiteľa v prípade závetu. Aj v prípade vydedenia sa musí spísať listina o vydedení, ktorá má charakter negatívneho závetu. Prejav poručiteľovej vôle o vydedení potomka môže byť jedným z ustanovení závetu, v ktorom dochádza k povolaniu niekoho iného za dediča, môže však byť pojaté do samostatnej listiny o vydedení. Čo sa týka spôsobilosti poručiteľa a formálnych náležitostí jeho prejavu vôle o závete a o vydedení, riadia sa oba tieto právne úkony rovnakými pravidlami. Po obsahovej stránke už z povahy veci sa pod sankciou neplatnosti požaduje označenie toho z potomkov, ktorý má byť vydedený a výslovné uvedenie niektorého zo štyroch taxatívne stanovených dôvodov vydedenia. Prejav vôle s týmto obsahom musí byť v podstate reakciou na konanie či chovanie potomka z doby predchádzajúcej dobe urobenia tohto právneho úkonu. 29. Z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľ T. O., zomrelý XX.X.XXXX, bol vdovec a mal tri deti - žalobcov a žalovanú. V dedičskom konaní po poručiteľovi bol predložený alografný závet napísaný dňa 13.6.2001 a podpísaný dňa 13.6.2001 za účasti troch svedkov K. O., E. O. a X. A.. Podľa závetu poručiteľ odkázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území O., rodinný dom s. č. XXX postavený na parc. č. 1884, zapísané na LV č. XXXX, ktorého bol spoluvlastníkom v jednej polovici 1/2 vzhľadom k celku, titulom BSM, ďalej nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. O., parc. č. 1422/200 ako záhrada, vo výmere 561 m2 a parc. č. 631/30 ako zastavaná plocha, vo výmere 128 m2, zapísané vo vložke č. 3833, v 1/3 vzhľadom k celku, všetko v celosti do vlastníctva žalovanej, okrem toho zdedený podiel uvedených nehnuteľností 1/3 z polovice, ktorá patrila jeho nebohej manželke A. O., rod. Q., ktorá zomrela X.X.XXXX, tiež odkázal žalovanej. V závete uviedol, že spravodlivo započítava finančné dary, ktoré dostal za jeho života žalobca 1. na dostavbu rodinného domu v E., kúpu auta a stav. materiálu v prepočte na koruny slovenské 200.000 Sk a žalobkyňa 2. obdržala za jeho života finančné dary v sume 80.000 Sk. Súčasťou závetu je i listina o vydedení žalobcov z dôvodu, že mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a starobe, najmä nie posledné dva roky od smrti jeho manželky a trvalo neprejavujú o neho opravdivý záujem, ktorí by ako potomkovia mali prejavovať. Ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy žalobcovia a žalovaná, žiadny z nich dedičstvo neodmietol. Do zápisnice vo veci prejednania dedičstva u súdneho komisára žalobcovia prostredníctvom ich právnej zástupkyne vyhlásili, že závet poručiteľa zo dňa 13.6.2001 spolu s listinou o vydedení považujú za absolútne neplatný. Okresný súd Trnava uznesením č. k. D 728/2001, Dnot 174/2001-148 zo dňa 18.8.2005 odkázal žalobcov na začatie súdneho konania proti žalovanej, aby podali žalobu na Okresnom súde Trnava o určenie, že listina zo dňa 13.6.2001 označená ako Závet nie je platná a určil im lehotu 30 dní od právoplatnosti uznesenia na podanie vyššie uvedenej žaloby. Proti uvedenému uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná, Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 9CoD/87/2005-180 zo dňa31.5.2006 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. 30. Jednou z odvolacích námietok žalovanej, pritom však zásadnou, bolo spochybňovanie znaleckého skúmania z dôvodu, že znalecký posudok nebol vypracovaný precízne, nakoľko sa znalec nezaoberal významnými skutočnosťami súvisiacimi s tým, či podpis poručiteľa bol vlastnoručným podpisom alebo nie. Žalovaná poukazovala na to, že znalec komparoval sporný podpis poručiteľa s podpismi nachádzajúcimi sa na fotokópiách listín predloženými žalobcami, pričom podľa žalovanej fotokópie označené v znaleckom posudku ako PM 3 a PM 4 sú parafované s falšovanými podpismi, znalec odignoroval možnosť komparovať sporný podpis poručiteľa nachádzajúci sa na osvedčovacej knihe Mestského úradu Hlohovec, ktorý originál matričnej knihy si nevyžiadal a je nepochybné, že tento podpis v matričnej knihe je vlastnoručným podpisom poručiteľa. Ďalej žalovaná poukazovala na to, že listina obsahujúca závet a vydedenie bola odovzdaná žalovanou znalcovi zviazaná tromi spinkami a spinka v hornej časti bola prelepená priesvitnou lepiacou páskou a vrátená znalcom žalovanej poškodená s prelepením lepiacou páskou opačne. 31. Z obsahu spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní konanom dňa 9.9.2008 na odvolacom súde (č. l. 161) uviedla, že listinu spojil poručiteľ tromi spinkami. Svedkyňa K. O. na pojednávaní konanom dňa 4.11.2008 na odvolacom súde (č. l. 174) po nahliadnutí závetu uviedla, že na listine sa nachádzali tri spinky a lepiaca páska, ktorá je cez hornú spinku, sa tam v tej dobe nenachádzala. Rovnako žalobca 1. na uvedenom pojednávaní uviedol (č. l. 174), že lepiaca páska sa cez spinku nenachádzala a žalovaná na uvedenom pojednávaní uviedla (č. l. 175), že lepiacu pásku v hornej časti cez spinku prelepila ona z dôvodu, že pri hornej spinke sa začal závet trhať. V znaleckom posudku sa na strane 3 v časti II. Posudok (č. l. 358) uvádza, že listy písomnosti sú po ľavej strane „zošité" tromi kancelárskymi spinkami, spinka v hornej časti je prelepená priesvitnou lepiacou páskou. Následne sa v znaleckom posudku na strane 17 v poslednej vete (č. l. 372) uvádza, že pôvodné zošitie v ľavom hornom rohu SAM-1 bolo odstránené, poškodená papierová vrstva v tomto smere bola prelepená priesvitnou páskou a následne opatrená súčasným zošívacím klincom. Na pojednávaní konanom dňa 19.5.2016 na súde prvej inštancie znalec na otázku žalovanej, prečo bol závet poškodený pri znaleckom skúmaní pri vrchnej spinke, keď originál závetu odovzdala znalcovi tak, že horná spinka bola prelepená lepiacou páskou a po vrátení originálu závetu je to opačne, znalec odpovedal (rub č. l. 563), že z fotografie na čl. 19 v znaleckom posudku (č. l. 374) vyplýva, že klince so spinkami sú navrchu na lepiacej páske, neodopínal jednotlivé spinky závetu a nebol prítomný, keď konzultant skúmal predmetnú spinku. 32. Z obsahu doplnku znaleckého posudku bolo zistené, že znalec ako porovnávací materiál použil dvakrát digitálny záznam originálu podpisu poručiteľa, osemkrát originál podpisu poručiteľa, dvakrát digitálny záznam fotokópie podpisu poručiteľa (č. l. 485). Podaním zo dňa 12.3.2013 (č. l. 306) žalobcovia navrhovali, aby znalec v rámci znaleckého dokazovania nahliadol do osvedčovacej knihy na Obvodnom úrade Trnava, v ktorej pri dátume 8.3.2000 je vlastnoručný podpis poručiteľa (kópia uvedenej osvedčovacej knihy bola predložená žalobcami dňa 19.10.2011, č. l. 226). Listom zo dňa 9.5.2013 (č. l. 310) oznámil súd prvej inštancie v zmysle návrhu žalobcov znalcovi, že je možné nahliadnuť do osvedčovacej knihy na Obvodnom úrade Trnava, v ktorej pri dátume 8.3.200 je vlastnoručný podpis poručiteľa. Listom zo dňa 18.11.2013 (č. l. 323) oznámil znalec súdu prvej inštancie, že všeobecne na overenie pravosti podpisu sa predkladá cca 10 - 20 podpisov, aby bolo možné overiť variabilitu písma. Listom zo dňa 27.1.2014 (č. l. 334) požiadal súd prvej inštancie Matričný úrad Hlohovec o zaslanie Osvedčovacej knihy matričného úradu v Hlohovci s podpisom pod poradovým číslom 437 zo dňa 8.3.2000 T. O., resp. podali súdu informáciu, akým spôsobom je možné sprístupniť tento overený podpis znalcovi ustanovenému súdom pre účely znaleckého dokazovania. Listom zo dňa 4.2.2014 (č. l. 337) oznámil Mestský úrad Hlohovec, že osvedčovacie knihy do 31.12.2001 sa nachádzajú na Obvodnom úrade v Trnave. Listom zo dňa 12.2.2014 (č. l. 339) oznámil Okresný úrad Trnava súdu prvej inštancie, že mu zasiela fotokópiu osvedčovacej listiny pod por. č. 437/2000 T. O. zo dňa 8.3.2000. Dňa 26.8.2014 (č. l. 404) žalobcovia opakovane predložili súdu prvej inštancie ako dôkaz fotokópiu čestného prehlásenia poručiteľa zo dňa 8.3.2000 (č. l. 410), fotokópiu prehlásenia poručiteľa zo dňa 9.6.2001 (č. l. 411), fotokópiu osvedčovacej knihy Obvodného úradu Trnava s osvedčením podpisu poručiteľa dňa 8.3.2000 (č. l. 414) poukazujúc v ich vyjadrení zo dňa 25.8.2014 (č. l. 406) na rozdielnosť podpisu poručiteľa na závete a podpisu poručiteľa v osvedčovacej knihe majúc za to, že podpis v osvedčovacej knihe je pravým podpisom poručiteľa. Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 9.4.2015 (č. l. 443) právna zástupkyňa žalovanej prisvedčila tvrdeniu žalobcov, že podpis poručiteľa v overovacej knihe je originálnym podpisom poručiteľa. Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 19.5.2016 (č. l. 564) znalec na otázku právnej zástupkyne žalovanej uviedol, že podpis nachádzajúci sa v osvedčovacej knihe Obvodného úradu Trnava datovaný 8.3.2000 nehodnotil. 33. Vzhľadom na skutočnosti zistené z obsahu spisu uvedené v bodoch 19., 20. tohto uznesenia je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalovanej, že o správnosti vyhotoveného znaleckého posudku vrátane jeho doplnku panujú pochybnosti. Súd prvej inštancie na odstránenie pochybností o výsledkoch znaleckého dokazovania a vysporiadanie sa s námietkami žalovanej predvolal znalca trikrát na pojednávanie, kde uskutočnil jeho výsluch, na ktorých pojednávaniach sa mal znalec s týmito námietkami vysporiadať a súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že upustil od vykonania ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania. Z obsahu spisu, ani z obsahu napadnutého rozhodnutia, nie je zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie pri získavaní porovnávacích materiálov k znaleckému dokazovaniu uspokojil len so získaním kópie z osvedčovacej knihy z Obvodného úradu Trnava s overením podpisu poručiteľa dňa 8.3.2000 a napriek zisteniu, že originál tejto osvedčovacej knihy sa nachádza na Obvodnom úrade Trnava, netrval na jej predložení súdu prvej inštancie na účely znaleckého dokazovania. Obe strany totiž zhodne uviedli, že podľa ich mienky je podpis poručiteľa v osvedčovacej knihe zo dňa 8.3.2000 pravým podpisom, žalobcovia sami dokonca navrhli použiť tento originál podpisu poručiteľa k znaleckému skúmaniu. Z tvrdení znalca v prejednávanej veci vyplynulo, že všeobecne na overenie pravosti podpisu je potrebných cca 10 - 20 podpisov a najvhodnejšie k skúmaniu sú porovnávacie materiály z časového hľadiska najbližšieho k spornému podpisu, pričom podpis poručiteľa v osvedčovacej knihe zo dňa 8.3.2000 bol urobený zhruba 1 rok a tri mesiace pred sporným podpisom na závete zo dňa 13.6.2001. Napriek tomu doplnok k znaleckému posudku bol vyhotovený porovnaním sporného podpisu aj s digitálnym záznamom originálu podpisu zo dňa 25.6.1990, t. j. nepomerne starším, a znalec mal k dispozícii na porovnanie 8 originálov podpisov a 2 digitálne záznamy originálu podpisu, hoci súd prvej inštancie, ani znalec, nevyužili možnosť získať k znaleckému dokazovaniu tento originál podpisu poručiteľa zo dňa 8.3.2000 v osvedčovacej knihe. Ustanovenie § 129 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 189 Civilného sporového poriadku) umožňovalo súdu prvej inštancie uložiť Obvodnému úradu Trnava predložiť originál osvedčovacej knihy s podpisom poručiteľa zo dňa 8.3.2000 v záujme zabezpečenia ďalšieho hodnoverného porovnávacieho materiálu na účely znaleckého skúmania. Odvolacia námietka žalovanej, že znalec nevyužil možnosť komparovať sporný podpis s podpisom poručiteľa v osvedčovacej knihe, je tak odôvodnená. 34. Zo skutkových zistení uvedených v bode 19. tohto uznesenia ďalej nepochybne vyplynulo, že listina obsahujúca závet a vydedenie bola znalcovi odovzdaná v inom stave (lepiaca páska sa nachádzala na vrchnej spinke zhora), ako bola po skončení znaleckého skúmania vrátená žalovanej (lepiaca páska sa nachádzala pod vrchnou spinkou). Na túto skutočnosť poukazovala žalovaná už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Taktiež si znalecký posudok odporuje v konštatovaní na strane 3, kde je uvedené, že spinka v hornej časti je prelepená lepiacou páskou a v konštatovaní na strane 17, kde je uvedené, že poškodená papierová vrstva v ľavom hornom rohu bola prelepená priesvitnou páskou a následne opatrená súčasným zošívacím listom. Znalec k uvedenej výhrade zaujal neurčitý postoj s tým, že nebol prítomný pri skúmaní predmetnej spinky konzultantom a on sám jednotlivé spinky neodopínal. S týmto zistením sa však súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí opäť žiadnym spôsobom nevysporiadal a vysvetlenie znalca k tomuto zisteniu je vágne a nejaví sa byť dôveryhodné, keďže obsah znaleckého posudku si jednoznačne protirečí, čo spôsobuje jeho zmätočnosť. Preto aj odvolacia námietka spochybňujúca správnosť vyhotoveného znaleckého posudku z tohto dôvodu je opodstatnená. 35. S týmito skutočnosťami uvedenými v bodoch 19., 20. uznesenia sa bude musieť súd prvej inštancie opätovne náležite vysporiadať, keďže odvolací súd nepovažuje znalecký posudok v spojení s doplnkom za presvedčivý a preskúmateľný, nakoľko pochybnosti predložené žalovanou neboli odstránené a súd prvej inštancie sa nimi v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. 36. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 37. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd síce použil správnu právnu normu, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. 38. V danom prípade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval a vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal potrebné dokazovanie, nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo z prednesu žalovanej z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti. 39. V dôsledku toho odvolaciemu súdu neostávalo nič iné iba napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania (osobitne nenapadnutého odvolaním) s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 40. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný. Súd prvej inštancie odstráni pochybnosti pri vykonanom znaleckom dokazovaní, ktoré spôsobili aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku, prípadne nariadi kontrolné znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti sporného podpisu poručiteľa na závete a listiny o vydedení, či došlo k prepisovaniu dátumu podpisu uvedenej listiny a či došlo k manipulácii so spinkou/spinkami na uvedenej listiny, za týmto účelom vyžiada originál závetu a listiny o vydedení zo dňa 13.6.2001 od žalovanej s poučením o dôkaznom bremene a zadováži i originál osvedčovacej knihy Obvodného úradu v Trnave s podpisom poručiteľa zo dňa 8.3.2000. Po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie vo veci znova rozhodne, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). 41. Vzhľadom na uvedené dôvody zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalovanej. Nad rámec dôvodov na zrušenie napadnutého rozsudku však považuje odvolací súd za potrebné ešte uviesť: Žalobkyňa v odvolaní namietala, že jej ako účastníkovi bola odopretá možnosť konať pred súdom, keď súd prvej inštancie po spracovaní Znaleckého posudku č. 4/2014 nariadil pojednávanie na deň 18.11.2014, keď z toho pojednávania sa zo zdravotných dôvodov nemohla zúčastniť a ona i jej právny zástupca sa včas a riadne ospravedlnili, napriek tomu súd prvej inštancie vo veci pojednával vypočutím znalca, pričom týmto postupom jej bolo znemožnené klásť znalcovi otázky. K uvedenému odvolací súd uvádza, že z účasti na nariadenom pojednávaní dňa 18.11.2014 sa ospravedlnila právna zástupkyňa žalovanej z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a súd prvej inštancie podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej, žalovaná sa z neúčasti na nariadenom pojednávaní neospravedlnila, na nariadené pojednávanie nebola ani predvolaná. Na pojednávaní dňa 18.11.2014 bol vypočutý znalec a rovnako bol vypočutý znalec na pojednávaní dňa 16.3.2016, pričom toto pojednávanie trvalo od 13.00 hod. do 14.35 hod. a výsluch znalca bol ukončený o 14.12 hod. a na pojednávaní dňa 19.5.2016, pričom toto pojednávanie trvalo od 13.00 hod. do 16.25 hod. a výsluch znalca bol ukončený o 15.35 hod.. Na oboch týchto pojednávaniach bola prítomná právna zástupkyňa žalovanej a na pojednávaní dňa 19.5.2016 bola prítomná i sama žalovaná. Žalovanej tak bolo umožnené okrem pojednávania nariadeného na deň 18.11.2014, na ktorom bol vykonaný dôkaz výsluchom znalca, ešte dvakrát zúčastniť sa výsluchu znalca a klásť mu otázky buď priamo alebo prostredníctvom jej právnej zástupkyne. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanej nebola postupom súdu prvej inštancie znemožnená realizácia jej procesných práv a postupom súdu prvej inštancie nebola vylúčená z vykonávania dôkazu na pojednávaní výsluchom znalca, rovnako jej bolo umožnené vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Preto táto odvolacia námietka žalovanej nie je dôvodná. 42. Rovnako nebola opodstatnená odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nevypočul svedkov - účastníkov smútočného zhromaždenia. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalovaná takýto návrh dôkazu predložila súdu prvej inštancie. Navyše na pojednávaní konanom dňa 19.5.2016 právna zástupkyňa žalovanej výslovne uviedla, že trvá len na vypočutí svedkov Ing. Bc. P. F. a Mgr. J. X. a na vykonaní kontrolného znaleckého posudku. Tiež nebola opodstatnená námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nevypočul navrhovaného svedka Ing. Bc. P. F., keďže súd prvej inštancie správne konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že Ing. Bc. P. F. nie je dlhodobo zapísaný v zozname znalcov, navyše jeho vyjadrenie bolo spracované stroho a bez náležitého oboznámenia sa s obsahom spisu, teda vykonanie jeho výsluchu by bolo nehospodárne. Odvolacie námietky žalovanej poukazujúce opakovane na to, že porovnávacie materiály v doplnku znaleckého posudku označené ako PM 3 a PM 4 sú len kópie s falšovanými podpismi sú irelevantné na zodpovedanie otázky pravosti sporného podpisu poručiteľa, keďže závery znalca sú založené predovšetkým na porovnaní sporného podpisu poručiteľa s ostatnými originálmi alebo digitálnymi záznamami originálu podpisu poručiteľa, ktorých pravosť nebola žiadnou stranou spochybnená a konštatovanie znalca o neoriginalite podpisov v znaleckom posudku označených ako PM 3 a PM 4 spadá do roviny zistení objasnených nad rámec znaleckej úlohy. Okolnosti uvádzané žalovanou v odvolaní o jej vzťahu so svedkom X. A. sú bezpredmetné, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že z dokazovania nevyplynulo, že by svedok X. A. bol blízkou osobou žalovanej v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka a uvedené by samo osebe nemalo za následok neplatnosť závetu vo vzťahu k svedkom závetu, keďže tento podpísali ďalší dvaja svedkovia. 43. Vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ ide o rozsah dokazovania, bral do úvahy dôkazy, ktoré sú relevantné na preukázanie skutočností tvrdených oboma stranami sporu. Výsledky znaleckého dokazovania však majú pre rozhodnutie podstatný význam, keďže rozhodnutie záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Nakoľko však vysvitla potreba odstránenia pochybností o správnosti znaleckého dokazovania, bude potrebné až po doplnení dokazovania v smere naznačenom vyššie, tieto výsledky dokazovania zhodnotiť spolu s ostatnými už vykonanými dôkazmi (výpovede strán a svedkov majúce preukazovať priebeh dňa 13.6.2001, okolnosti spísania závetu, schopnosť poručiteľa napísať závet s použitím odbornej terminológie a súvislosť jednotlivých listov závetu, vysvetlenie, prečo žalovaná predložila závet takmer po štyroch rokoch od smrti poručiteľa), keďže tieto boli použité podporne. K úplnosti odvolací súd len pripomína, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu- ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch strany, svedka, alebo dôkaz listinou a pod.. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne jasne a výstižne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).