Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/765/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106215650 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2106215650.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: K. Q., nar. XX. K. XXXX, bytom I. XXX/X, N., zast. advokátom: JUDr. Ján Chmelo, Royova 9, Piešťany, proti žalovaným: 1/ Ing. D. L., predtým J., nar. XX. A. XXXX, bytom C. V. XXX, zast. advokátkou: JUDr. Katarína Galová, E. Belluša 10, Piešťany, 2/ EuroMed Slovensko, s.r.o., Kúpeľný ostrov - Balneoterapia II 3603, Piešťany, IČO: 36234478, zast. advokátom: JUDr. Vladimír Gembický, E. Belluša 6752/8, Piešťany, za účasti vedľajšej účastníčky: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zast. splnomocnenkyňou: SHM Partners, s.r.o., Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 235 616, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 8. septembra 2015 č. k. 6C/183/2008-605 v spojení s opravným uznesením z 30. septembra 2015 č. k. 6C/183/2008-622 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I/, II/ a III/ z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a vo výroku IV/ p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I/ uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ trovy konania vo výške 2.830 eur k rukám právnej zástupkyne žalovanej 1/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia, II/ tiež jej uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 2/ trovy konania vo výške 4.623,80 eur k rukám právneho zástupcu žalovanej 2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia, III/ ďalej povinnosť zaplatiť vedľajšej účastníčke na strane žalovaných trovy konania vo výške 6.031,52 eur k rukám právnej zástupkyne vedľajšej účastníčky do troch dní od právoplatnosti uznesenia a IV/ uložil jej aj povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu Slovenskej republike na účet Okresného súdu Piešťany vo výške 1.101,48 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 142 ods. 1 a 3, § 146 ods. 2, § 148 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a ods. 5 písm. b/, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 advokátskej tarify (vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a doplnení), keď rozhodujúcim faktorom pre priznanie náhrady trov konania úspešnej strane v sporovom konaní je úspech tejto strany v konaní a pretože v danej veci mala plný úspech žalovaná 1/, žalovaná 2/ i vedľajšia účastníčka, patrí práve im náhrada trov konania potrebných na účelné uplatňovanie, resp. bránenie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaná 1/ si trovy konania vyčíslila podaním z 26.3.2012 vo výške 2.830 eur, ktoré súd prvého stupňa akceptoval v celom rozsahu a povinnosť ich zaplatiť uložil v konaní neúspešnej žalobkyni. Žalovaná 2/ si trovy konania vyčíslila podaním z 27.3.2012 vo výške 4.686,91 eur. Súd prvého stupňa jej nepriznal, resp. neuznal režijný paušál za 2 úkony vykonané v roku 2009 po 6,95 eur, nakoľko tieto úkony boli vykonané už v roku 2007 a režijný paušál v tomto roku bol vo výške 5,91 eur (178 Sk). Náhradu trov konania súvisiacu s vyjadrením k odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiu o trovách konania a s vyhlásením o majetkových pomeroch žalovanej 2/, ktorá bola uplatnená podaniami z 18.3.2013 a 11.11.2014 vo výške po 118,67 eur/úkon priznal len v rozsahu 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 170,97 eur odvodenej z tarifnej hodnoty veci 4.684,42 eur, ktorá zodpovedá rozsahu predmetu odvolacieho konania v časti žalovanej 2/. V konaní úspešnou bola i vedľajšia účastníčka na strane žalovaných, ktorá si vyčíslila trovy konania vo výške 6.457,91 eur podaním z 28.3.2012. Súd prvého stupňa jej nepriznal náhradu za režijný paušál za úkony vykonané v roku 2010 v uplatnenom rozsahu 534 Sk, pretože vyčíslenie týchto trov je správne 11,82 eur (356 Sk), ďalej odmenu za účasť na pojednávaní dňa 8.3.2012 v sume 506,21 eur, keď v tom čase už bol predmet konania vymedzený uznesením vyhláseným na začiatku pojednávania dňa 8.3.2012 a to sumou 7.981,77 eur, v dôsledku čoho sa výška tarifnej odmeny ustálila na sume 237,34 eur a napokon ani odmenu za účasť na pojednávaní dňa 26.3.2012, kde došlo k vyhláseniu rozsudku bez vecného prejednania veci uplatnenú v sume 253,11 eur, na ktorú vznikol nárok len v rozsahu 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 237,34 eur, t.j. v sume 59,34 eur. Vedľajší účastník si súčasne so zaslaním vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľky proti rozhodnutiu o náhrade trov konania uplatnil trovy právneho zastúpenia za tento právny úkon s výškou odmeny 303,74 eur, keď vychádzal z tarifnej hodnoty 14.834,20 eur (súčet trov konania, na náhradu ktorých bola navrhovateľka odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu zaviazaná); súd mu však priznal odmenu v rozsahu 1/2 (keďže nejde o odvolanie vo veci samej, § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. v znení účinnom do 30.06.2013) tarifnej odmeny vo výške 210,81 eur, ktorá zodpovedá hodnote predmetu odvolacieho konania vzťahujúcej sa k napadnutému výroku o povinnosti nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi v sume 6.218,30 eur. V ostanom rozsahu bola náhrada trov konania vedľajším účastníkom uplatnená dôvodne a v správnej výške. Súčasne súd s poukazom na § 148 ods. 1 O.s.p. navrhovateľku zaviazal na náhradu trov konania štátu, ktoré mu vznikli tým, že dňa 11.4.2011 na základe uznesenia zo dňa 22.11.2010 vyplatil znalcovi MUDr. Vladimírovi Popelkovi znalečné vo výške 784,48 eur a dňa 24.5.2012 na základe uznesenia zo dňa 24.5.2011 znalkyni PhDr. Denise Demovičovej znalečné vo výške 317 eur. Proti tomuto uzneseniu podala (v celom rozsahu) odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žiadnemu účastníkovi a ani Slovenskej republike (štátu) nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bývalou Českou poisťovňou - Slovensko, a.s. Bratislava z poistenia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporkyne 2/ ako poisteného žalobkyni bolo plnené do výšky 24.900 Sk za zranenie, bolesť a následky tohto zranenia, čo predstavuje sumu 826,53 eur. Súd prvého stupňa zaviazal žalobkyňu zaplatiť trovy konania vo výške l4.586,80 eur, čo predstavuje bezmála l8 násobok sumy, ktoré žalobkyňa dostala od poisťovne v auguste 2004. K uvedenému je potrebné dodať, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ pre prípad úspechu žalobkyne, by jej neuhrádzali žiadnu peňažnú čiastku, ale túto by uhradil vedľajší účastník, poisťovňa, ktorá uhradila žalobkyni aj sumu 49,80 eur a to počas trvania tohto súdneho sporu na základe vykonaného znaleckého dokazovania, pretože poisťovacia činnosť tvorí jej predmet podnikania. Odvolateľka ako poškodená sa domáhala v dôsledku spáchania trestného činu ublíženia na zdraví odškodnenia bolesti, odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady účelných nákladov spojených s liečením voči žalovaným, pretože súd v trestnom konaní kvalifikoval vo svojom rozhodnutí jej zranenia ako ťažkú ujmu na zdraví. Ťažká ujma na zdraví spočívala vo vykĺbení ľavého lakťa so zlomeninou hlavičky vretennej kosti, v zlomenine horného konca holennej kosti ľavej dolnej končatiny, trieštivého charakteru, zasahujúcu do kolenného kĺbu s posunom kostných úlomkov, pričom odškodnenie predstavovalo sumu 826,53 eur + 49,80 eur. Bezprostredne po troch mesiacoch liečenia stráveného na lôžku a v invalidnom vozíku utrpela zlomeninu horného konca ľavej stehennej kosti. Z tohto dôvodu bola opäť hospitalizovaná a dvakrát operovaná. Ošetrujúci lekári konštatovali, že táto zlomenina horného konca ľavej stehennej kosti je následkom zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode. Na základe uvedeného záveru sa domáhala zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia za ťažkú ujmu na zdraví nad sumu ustanovenú v § 7 ods. l, 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Žalobkyňa sa v žalobe domáhala zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady účelných nákladov spojených s liečením a až v priebehu súdneho konania po vykonanom znaleckom dokazovaní znalcom MUDr. Vladimírom Popelkom PhD. zo znaleckého posudku č. 50/20l0 zo dňa 20. júla 2010, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu sa dozvedela, že podľa znalca zlomenina horného konca ľavej stehennej kosti nie je následkom zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode. Súd prvého stupňa tento názor znalca akceptoval a v jeho intenciách aj rozhodol. Na základe uvedeného je možné ustáliť, že určenie výšky požadovaného plnenia bolo nepochybne závislé od úvahy súdu a vykonaného znaleckého dokazovania. Je preto nutné poukázať, že z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania sú naplnené všetky zákonné predpoklady pre použitie ustanovenia § l42 ods. 3 O.s.p. (žalobkyňa mala vo veci čiastočný úspech a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého dokazovania a úvahy súdu). Súd prvého stupňa mal za tohto stavu v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania aplikovať ustanovenie § l42 ods. 3 O.s.p. a pri použití ustanovenia § l50 ods. l O.s.p. nepriznať žiadnemu účastníkovi trovy konania. Naviac treba zdôrazniť, že v danej veci pre posúdenie aplikácie § l42 ods. 3 O.s.p. nie je právne významné to, v akom rozsahu žiadala priznať zvýšenie odškodnenia v pomere znalcom priznanej výške plnenia. Súd prvého stupňa neprihliadol vo svojich rozhodnutiach na čiastočný úspech (i keď malý), ktorý vznikol na základe dokazovania znalcom. Teda bez žiadnych pochybností vyplýva z uvedeného, že žalobkyňa mala v spore čiastočný úspech. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v zmysle § l42 O.s.p. platia o trovách konania dve základné zásady, t.j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu (§ l42 ods. l a 2 O.s.p.). Ustanovenie § l42 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: l. ak účastník mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a 3. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. z hľadiska rozhodovania o trovách konania neprichádza do úvahy. V prejednávanej veci je taktiež významné, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pretože podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov je žalobkyňa v konaní o náhrade škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví oslobodená od súdneho poplatku. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná 2/ i vedľajšia účastníčka, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré považovali za vecne správne potvrdil a priznal im aj náhradu trov tohto odvolacieho konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201, § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je možné považovať vo výrokoch I/, II/ a III/ za správne, pretože tento neposúdil vec správne po právnej stránke čo neplatilo o výroku IV/, kde súd prvého stupňa rozhodol vecne správne. Predmetom konania vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/183/2008 bola náhrada škody na zdraví spôsobenej trestným činom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania. Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (uznesenie KS v Trnave z 8. júla 2014 č. k. 11Co /207/2013-467) odvolací súd poukázal na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal možnosťou aplikácie ust. § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Vo svojom novom rozhodnutí sa však prvostupňový súd vyporiadal dostatočným spôsobom s nemožnosťou aplikácie predmetného ustanovenia, ktorému v zásade nie je čo vytknúť, keď tento nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov úspešným účastníkom konania. Odvolací súd sa v uvedenom stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a odkazuje tak na správnosť dôvodov v zmysle § 219 ods.2 O.s.p.. Naopak nešlo súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že žalobkyňa si výškou požadovaného žalobného plnenia v podstate stanovila výšku tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom pri uplatnení žalobného nároku musela v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvého stupňa dňa 26.3.2012 č. k. 6C/183/2008-380 tak, že v časti o zaplatenie náhrady za bolesť vo výške 23.102,97 eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9.510,07 eur bolo konanie zastavené a vo zvyšku bola žaloba žalobkyne zamietnutá. Z povahy ňou uplatneného nároku nepochybne vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy až od úvahy súdu, preto až súdom prisúdenú výšku plnenia je treba brať za základ sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, ak je účastník zastúpený advokátom, pretože až vtedy je známa hodnota sporu. V prípade ak nebolo prisúdené žiadne plnenie z dôvodu zamietnutia žaloby, resp. zastavenia konania, teda kde nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, ako je to v danej veci, treba pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu (pozn.: viď v tejto súvislosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 1/2008). Pretože súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými aspektami problému nezaoberal, odvolaciemu súdu v záujme zachovania práva účastníkov na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (prieskum správnosti odvolacím súdom len rozhodnutia súdu prvého stupňa poskytujúceho odpoveď na všetky významné otázky) neostávalo iné, než rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do výrokov I/, II/ a III/ podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a tiež podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Treba uviesť, že o trovách konania sa rozhoduje spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rovnako o náhrade trov konania štátu v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. sa rozhoduje podľa výsledkov konania, ktoré sú celkom zrejme známe až po skončení konania. Podľa citovaného zákonného ustanovenia má štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil podľa výsledku sporu, pokiaľ u účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Pre účely rozhodnutia podľa citovaného zákonného ustanovenia sa však dôvody pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov posudzujú len z hľadiska ust. § 138 O.s.p, ktoré je povinný žiadateľ preukázať a nie je významné, či sa jedná o konanie podliehajúce oslobodeniu od súdnych poplatkov alebo účastníka zo zákona oslobodeného od súdnych poplatkov, preto odvolací súd vzhľadom k neodôvodnenosti pomerov žalobkyne, rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k trovám konania štátu v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto s prihliadnutím na výsledok konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.