Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/60/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108218526 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2108218526.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, Y., zastúpená AK Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, proti žalovanému: Jozef Drozd, nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, IČO: 43 923 968, zastúpený opatrovníčkou S. H., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, zastúpená advokátom Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, Piešťanská 3, Trnava, o zaplatenie 2.389,96 eur a náhradu škody, o odvolaniach žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/151/2008-294 zo dňa 27.02.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.389,96 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorý sa po jeho rozšírení žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 2.389,96 eur, ktorú žalovanému vyplatila ako cenu diela a na vlastné náklady odstrániť oplotenie z parc. č. 10501/4 nachádzajúcom sa v k.ú. Y., mesto Trnava, zapísané na LV č. XXXX, vedúce od juhovýchodného rohu terasy rodinného domu postaveného na parc. č. 10501/45 LV č. XXXX k.ú. Y., mesto Trnava, končiace na južnom rohu parc. č. 10501/4, v ktorom hraničí s parc. č. 10501/13 zapísanou na LV č. XXXX k.ú. Y., mesto Trnava zhotovené žalovaným v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 02.06.2008. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný sa zaviazal postaviť plot do výšky 2 metrov bez toho, aby mu uviedla spôsob, akým má oplotenie vybudovať. Zmluva o dielo bola medzi účastníkmi uzatvorená dňa 02.06.2008, predmetom bolo oplotenie rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. 1050/4 na ulici V., Y., v cene určenej pôvodne vo výške 66.000,- Sk, neskôr zvýšenej na 72.000,- Sk. Žalobkyňa potvrdila, že za dielo zaplatila 72.000,- Sk a odovzdané jej bolo dňa 20.06.2008. Oplotenie ale po krátkom čase spadlo, preto bol žalovaný vyzvaný na odstránenie vád. Žalovaný aj začal so stavbou nového oplotenia, ale v prácach nepokračoval a žiadal navýšenie finančných prostriedkov. Keďže podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný vady diela neodstránil, odstúpila od zmluvy písomnou formou, ktoré odstúpenie zaslala žalovanému ešte dňa 03.12.2009. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že po tom ako plot spadol, pristúpil k odstráneniu vád, o ktorých s ním rokovala matka žalobkyne, ktorá žiadala, aby plot bol postavený na šírku 4 tehál, ako doporučil statik. Podľa tejto požiadavky žalovaný začal s odstraňovaním nedostatku diela budovaním oplotenia v požadovanej šírke a žiadal, aby žalobkyňa dokúpila ďalší stavebný materiál, aby mohol postaviť plot v požadovanej šírke a výške, s čím žalobkyňa nesúhlasila a tehly nedokúpila, na základe čoho plot postavil iba do výške 1 metra a z dôvodu chýbajúceho materiálu v prácach nepokračoval. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo až počas súdneho konania, pričom stavba prvej časti plotu pred domom a obmurovanie plynových hodín vykonal ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo, teda vadnou nebolo celé dielo , časť oplotenia plní svoj účel, preto miminálne v tejto časti nemôže byť odstúpenie od zmluvy dôvodné. K žiadosti o náhradu škody poukázal na to, že výška škody nebola zo strany žalobkyne žiadnym relevantným spôsobom súdu preukázaná. Súd v konaní vypočul svedkov Ing. K. O., S. H., S. D. K., oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi a dôkazmi a dospel k záveru, že návrh je čiastočne a to v časti uplatnenej úhrady sumy vo výške 2.389,96 eur dôvodný a vo zvyšnej časti nemá opodstatnenie. V rozhodnutí poukázal na to, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo č. 1/2008 účastníkmi uzatvorenej dňa 02.06.2008 z dôvodu podstatného porušenia zmluvy zo strany žalovaného, ktorý v primeranej dobe neodstránil vady diela. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa § 536 a nasl. Obchod. zák. ako zmluvu o dielo, keď účastníci sa v jej texte dohodli na aplikovaní režimu Obchodného zákonníka v súlade s ust. § 262 Obchod. zák. Žalovaný síce namietal, že predmetom písomne uzatvorenej zmluvy o dielo bolo oplotenie prednej a zadnej časti rodinného domu a nie oplotenie len zadnej časti domu ako tvrdí žalobkyňa, k čomu ale súd odkázal na znenie zmluvy o dielo, podľa ktorej predmetom plnenia je záväzok zhotoviteľa vykonať oplotenie rodinného domu iba zadnej časti, pretože v čase uzatvorenia tejto zmluvy o dielo už predná časť oplotenia bola zhotovená a odovzdaná, čo potvrdil vo svojom vyjadrení priamo žalovaný keď uviedol, že túto časť už ukončil a odovzdal dňa 21.03.2008, preto sa na oplotenie prednej časti rodinného domu zmluvu o dielo nevzťahuje. Uvedený záver vyplýva i vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, ktorý potvrdil, že plot vo výške 2 metre bol budovaný v šírke dvoch tehál a plot s takýmito parametrami mal žalovaný zhotovovať iba v zadnej časti domu, preto sa tvrdenie o tom, že zmluva o dielo v rozsahu dohodnutého predmetu zahŕňala i prednú časť plotu súd neprijal ako preukázané. Žalovaný potvrdil, že o technických normách a požiadavkách na stavbu nemal vedomosť a oplotenie staval iba na základe vlastnej úvahy. Zodpovednosť za vadu zhotoveného diela žalovaný nepopieral, ale namietal, že by bol plot dobudoval v rozsahu požadovanom podľa zmluvy na šírku 4 tehál so stĺpikmi a vystužením, ale pôvodne zakúpený materiál žalobkyňou postačoval iba na postavenie polovice z dohodnutej výšky oplotenia, žalobkyňa odmietla dokúpiť materiál, preto nemohol v diele pokračovať a tak vady diela postavením širšieho plotu odstrániť. Prvostupňový súd na základe uvedeného skonštatoval, že žalovaný vady diela neodstránil, čím vzniklo žalobkyni právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo žalovanému ako sám potvrdil doručené v priebehu mesiaca januára 2010. Odstúpením zmluva o dielo zanikla a tým zanikli žalovanému práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Ak si pred odstúpením zmluvy účastníci poskytli nejaké plnenie sú povinní si toto plnenie vrátiť. Prvostupňový súd mal v konaní preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanému plnenie zaplatením sumy 2.389,96 eur ( 72.000,- Sk), ktorá nezahŕňala materiál na zhotovenie oplotenia, konkrétne tehly a drevo, ktoré zabezpečovala žalobkyňa a tak z dôvodu. odstúpenia od zmluvy je žalovaný povinný prijatú sumu v celom rozsahu vrátiť. Z hľadiska právneho posúdenia prvostupňový súd na tento nárok aplikoval právnu úpravu uvedenú v ust. § 344 Obchod. zák. v spojení s ust. § 351 ods. 1 Obchod. zák. upravujúcim synalagmatické záväzky v prípade odstúpenia od zmluvy. Súd sa zaoberal aj posúdením, či na strane žalobkyne vznikla škoda a či jej vzniklo právo žiadať v rámci náhrady tejto škody uvedenie veci do pôvodného stavu. Náhrada škody je upravená v ust. § 373 a nasl. Obchod. zák., ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti, kedy sa neposudzuje zavinenie osoby, ktorá škodu spôsobila porušením záväzku, ale poškodený musí jednoznačne a bezpečne preukázať, že žalovaný ako škodca porušil niektorú zo zmluvných povinností a z tej príčinnej súvislosti vznikla škoda. Z vykonaného dokazovania ale prvostupňový súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu tak, ako vyžaduje príslušná právna úprava ( § 373 a nasl. Obchod. zák.), pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyni vznikla ujma spočívajúca v zmenšení jej majetkového stavu predstavujúceho majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu a iba úvaha, že jej odstránením oplotenia vzniknú náklady je pre priznanie nároku nedostačujúce. Súd skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala základný zákonný predpoklad nároku na náhradu škody, ktorou je práve vznik škody, preto sa ostatnými náležitosťami nezaoberal a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutého nároku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zmenil a uložil povinnosť žalovanému odstrániť na vlastné náklady oplotenie nachádzajúce sa na príslušnom pozemku a na základe tejto zmeny rozhodnutia upravil i výrok v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že prvostupňový súd zamietajúcu časť nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľka zotrvala na tvrdení, že drevo a tehly, ktoré žalovaný použil na výstavbu a realizáciu diela boli v jej vlastníctve, ale nesprávnym postupom pri zhotovovaní diela bol tento materiál znehodnotený, čím došlo k zmenšeniu jej majetku, ktorú skutočnosť prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil. Žalobkyňa nežiadala od žalovaného náhradu za materiál, ale náhradu z dôvodu jeho znehodnotenia a žiadala navrátenie do predošlého stavu. Názor prvostupňového súdu o tom, že nedošlo k reálnemu úbytku majetku na strane žalobkyne je preto nesprávny a úbytok materiálu znamená znehodnotenie materiálu, ktorý bol vlastníctvom žalobkyne. Dielo je nepoužiteľné a tak zapracovaním tohto materiálu do diela došlo k zníženie hodnoty celej nehnuteľnosti okolo ktorej bolo oplotenie postavené, znížila sa aj hodnota pozemku a ako vlastník tak musí znášať náklady súvisiace s odstránením nevhodného oplotenia, ktoré vo vyjadrení v peňažnom ekvivalente je náklad spojený s odstránením oplotenia vo výške 3.144,- eur. Táto hodnota je čiastka predstavujúca zníženie hodnoty pozemku v prípade, ak by došlo k jeho scudzeniu a prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu, na pozemku sa tak nachádza zničené oplotenie, ktoré znižuje jeho hodnotu. Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalovanú istinu podal odvolanie žalovaný a žiadal odvolací súd, aby v tejto časti rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol, resp., aby vec zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietol, že z vykonaného dokazovania vyplývajú odlišné skutočnosti než v odôvodnení rozsudku skonštatoval prvostupňový súd, pretože žalovanému odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne nebolo vôbec doručené, napriek tomu tak prvostupňový súd skonštatoval, ale takýto záver nevychádza z vykonaných dôkazov a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď žiadnym spôsobom doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému nepreukázala. K uvedenému poukázal tiež na to, že pojednávania konaného dňa 19.04.2011 sa osobne nezúčastnil, preto nemohol ani potvrdiť, že mu bolo odstúpenie od zmluvy doručené, ako je uvedené v odôvodnení rozsudku. Prvostupňový súd mal zobrať do úvahy, že žalobkyňa od zmluvy odstúpila až po 15 mesiacoch od porušenia zmluvnej povinnosti a to až po podaní žalobného návrhu, z čoho možno dospieť k záveru, že porušenie povinnosti nepovažovala za podstatné keď nepostupovala podľa požiadaviek vyplývajúcich pre takéto porušenie zmluvy z Obchodného zákonníka, preto sa jedná o porušenie nepodstatné a v takom prípade zákon na účinné odstúpenie od zmluvy vyžaduje poskytnutie primeranej lehoty na splnenie povinnosti, ku ktorej musí byť žalovaný vyzvaný, ktorý dôkaz ale zo strany žalobkyne nebol v konaní predložený. Pri vadách diela spôsobených nepodstatných spôsobom, čo jednoznačne vykazuje vykonané dokazovanie, vzniká nárok žalobkyni na opravu vád, alebo zľavu z ceny, ktorými nárokmi sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevyporiadal a povinnosť spočívajúca vo vrátení prijatého plnenia vzniká len v prípade zmluvy neplatnej ako aj pri účinnom odstúpení od zmluvy. Ak je základom záväzkového vzťahu dvojstranný záväzok, tak účastníkom zmluvy vzniká vzájomná povinnosť vrátiť si plnenia a nemôže sa domáhať vrátenia poskytnutého plnenia iba jeden z účastníkov bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. Na základe takejto konštrukcie mal byť postavený i žalobný petit a súd sa mal touto skutočnosťou zaoberať, pretože sa jednalo o synalagmatické záväzky, pri ktorých sú obe zmluvné strany navzájom dlžníkmi a veriteľmi, preto je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bola uložená povinnosť iba žalovanému neprijateľné a nesprávne. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, rovnako sa žalobkyňa nevyjadrila k odvolaniu žalovaného. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania o veci rozhodol, keď dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vzhľadom na vykonané dokazovanie predčasné, za takéhoto stavu ho nemožno odvolacím súdom potvrdiť ani zmeniť a preto ho odvolací súd v celom rozsahu musel zrušiť. Z obsahu žaloby a rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že žalobkyňa zaplatenie žalovanej istiny požadovala z dôvodu odstúpenia od zmluvy a z tohto titulu vrátenia plnenia, ktoré druhej strane pred odstúpením poskytla (!351 ods.2 Obchod. zák.) Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý uvedenú problematiku rieši prostredníctvom inštitútu bezdôvodného obohatenia, Obchodný zákonník rieši táto situácia tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie a v prípade, ak plnenie nemožno vrátiť, poskytne sa peňažná náhrada. K tomu, aby bolo možné túto povinnosť uložiť, ale musí dôjsť k platnému zániku nesplneného záväzku formou odstúpenia od zmluvy. Právo účastníka záväzkového vzťahu odstúpiť od zmluvy jednostranným adresovaným právnym úkonom vzniká ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti druhou stranou, teda sa jedná o právo zodpovednostné a podľa úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán, teda odstúpenie pôsobí ex nunc a vedie k dodatočnému odpadnutiu právneho dôvodu plnenia a vzniku povinnosti plnenie prijaté pred odstúpením vrátiť. Základom pre aplikáciu ust. § 351 ods. 2 Obchod. zák. je tak platné odstúpenie od zmluvy o dielo, v opačnom prípade takýto nárok nemôže byť priznaný. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa ale zatiaľ jednoznačne nepreukazuje, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené v januári 2010, ktorú skutočnosť súd považoval za preukázanú a na základe ktorej dospel k záveru o opodstatnenosti vrátenia poskytnutého plnenia. V prvom rade bude úlohou súdu prvého stupňa sa dôsledne vysporiadať s právnym úkonom samotného odstúpenia od zmluvy v spojení so zistením a preukázaním existencie dôvodov pre takýto právny úkon a ustálenia, či sa jedná o odstúpenie platné a teda, či zo strany žalovaného nastalo také porušenie zmluvy, na základe ktorého má žalobkyňa právo odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy upravuje ust. § 344 Obchod. zák., na ktoré v odôvodení rozhodnutia prvostupňový súd i odkázal a zrejme mal za to, že podmienky pre odstúpenie boli splnené. Takýto záver ale z vykonaného dokazovania zatiaľ nevyplýva, nakoľko doručenie odstúpenia zo strany žalobkyne žalovaný v priebehu konania namietal. Zákon rozlišuje právo odstúpiť od zmluvy v prípadoch ustanovených zákonom a právo odstúpiť od zmluvy dohodnuté v zmluve, ktoré sa spája s možnosťou odstúpenia od zmluvy aj v prípade, ak nedôjde k porušeniu povinnosti. Podľa tvrdenia žalobkyne právo odstúpiť od zmluvy jej vzniklo s poukazom na to, že vady diela, k zhotoveniu ktorého sa žalovaný zaviazal neodstránil riadne a včas, hoci ich žalobkyňa reklamovala. Žalovaný ako zhotoviteľ reklamáciu nepopieral a začal vady diela (spadnutý plot) odstraňovať tým, že staval už plot na šírku 4 tehál, ako v rámci spôsobu odstraňovania vád požadovala žalobkyňa. Žalovaný ako zhotoviteľ nerozporoval porušenie svojich povinností a nezbavoval sa zodpovednosti za vadu, ktorú začal odstraňovať . Je nesporné, že sa jedná o vadu odstrániteľnú a ako vyplynulo i z dokazovania, žalobkyňa súhlasila s tým, že žalobca začal vady diela odstraňovať, na ktorú skutočnosť sa aplikuje právna úprava uvedená v ust. § 436 až § 441 v spojení s § 564 Obchod. zák. Odstránenie vady diela jeho opravou je jedným z nárokom vád, ktorý žalobkyňa akceptovala. Ďalej dokazovanie preukázalo, že k tomu, aby mohla byť vada odstránená opravou a bol postavený plot v šírke 4 tehál, oproti pôvodnej šírke 2 tehál, bolo logicky potrebné zabezpečiť väčšie množstvo materiálu, ako bolo pôvodne predpokladané. Z vyjadrenia žalobkyne v súdnom konaní, ako i z obsahu jej odvolania vyplýva, že tehly a drevo boli v jej vlastníctve a žalovaný ich iba na realizáciu diela použil. Materiál - tehly z pôvodne postaveného oplotenia žalovaný opäť použil v rámci odstraňovania vád, ale nakoľko pôvodne množstvo materiálu nepostačovalo na opravu plota v šírke 4 tehál a výške 2m, žalovaný žiadal od žalobkyne zabezpečiť ďalší stavebný materiál, aby mohol pri odstraňovaní vád diela pokračovať. Žalobkyňa potvrdila, že odmietla zabezpečiť žalovanému ďalší stavebný materiál a mala za to, že tento stavebný materiál si má zabezpečiť sám, pretože zodpovedá za vady diela. Žalovaný ale ďalší stavebný materiál nezabezpečil, z dôvodu jeho nedostatku v odstraňovaní vád diela nepokračoval a následkom toho podľa záverov prvostupňového súdu žalobkyňa od zmluvy dôvodne odstúpila. S takýmto skutkovým zistením a jeho právnym posúdením sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť, pretože nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Ak žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť a ďalší materiál nezabezpečila, nemohol žalovaný pokračovať v odstraňovaní vád opravou, teda nezapríčinil, že na odstraňovaní vád diela nepokračoval a v takomto prípade nemožno dospieť k záveru, že by odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne z dôvodu nečinnosti žalovaného bolo dôvodné. S poukazom na tieto zistenia má odvolací súd za to, že ich musí vziať prvostupňový súd pri posudzovaní nároku v rozsahu žalobných dôvodov do úvahy . Okrem toho odvolací súd vytýka prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal so synalagmatickým plnením keď neuviedol, ako sa vyporiadal s nárokom, ktorý by v takomto prípade prislúchal žalovanému. Z uvedeného dôvodu musí prvostupňový súd ustáliť dôvodnosť samotného odstúpenia od zmluvy s prihliadnutím na zistenie, či takýto nárok na strane žalobkyne vôbec vznikol a následne o veci rozhodne. S týmto právnym posúdením sa spája i rozhodnutie o zamietajúcej časti nároku, ktorý by mohol prichádzať do úvahy ako opodstatnený v prípade, ak by sa po doplnenom dokazovaní ustálilo, že by žalobkyni mohla vzniknúť i škoda. Záver o neopodstatnenosti nároku na náhradu škody je v tomto prípade i tiež predčasný, pretože sa bude odvíjať od vlastného nároku na zaplatenie istiny a v prípade nároku na náhradu škody by potom prichádzalo do úvahy i prípadne posúdenie znalcom. Na základe vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd za daného stavu rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom na to, že zatiaľ z rozhodnutia prvostupňového súdu nevyplýva, ako sa prvostupňový súd vyporiadal s dokazovaním zistenými skutočnosťami, čím došlo k odňatiu práva účastníka na preskúmateľné, vo veci je nedostatočne zistený skutkový stav a tak vec súd nesprávne právne posúdil. Prvostupňový súd v smere naznačenom odvolacím súdom vykonaná dokazovanie a o veci opäť rozhodne s tým, že zároveň rozhodne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.