Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoE/144/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111206625 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111206625.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874, Krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, Trnava, proti povinnej: Katarína Moravanská, nar. XX. G. XXXX, ul. Sv. Cyrila a Metoda 3049/17, Trnava, IČO: 33207283, o vymoženie 521,54 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 28. februára 2012 č. k. 27Er/230/2011-38, EX 647/2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii v časti zaplatenia nedoplatku vo výške 221,54 eur, keď takto rozhodol podľa ustanovenia § 50 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení - Exekučného poriadku). Exekučným titulom tu bol výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., č. 10-20/0273-1 zo dňa 10. februára 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2. marca 2010. V námietkach povinná uviedla, že exekúcia je neprípustná, nakoľko uvedenú pohľadávku uhradila ešte dňa 14. marca 2011. Tiež uviedla, že povinné platby zdravotného poistenia uhrádzala omylom na účet Daňového úradu, na čo bola upozornená až v decembri 2010 zo zdravotnej poisťovne. Oprávnená považovala námietky povinnej proti exekúcii za neopodstatnené a trvala na pokračovaní exekúcie. Uviedla tiež (oprávnená), že platby zo dňa 14. marca 2011 vo výške 221,54 eur a zo dňa 24. marca 2011 vo výške 300,- eur boli pridelené k mesačným preddavkom na verejné zdravotné poistenie. Z prehľadu platieb povinnej vyplynulo, že dňa 23. marca 2010 povinná uhradila 519,22 eur, z toho 21,54 eur bolo započítaných za obdobie december 2004, zvyšok 497,68 eur bol započítaný do výkazu nedoplatkov spolu s ďalšími platbami - platba zo dňa 20. apríla 2010 vo výške 200,- eur, platba zo dňa 14. decembra 2010 vo výške 500,- eur, platba zo dňa 12. januára 2011 vo výške 200,- eur a platba zo dňa 17. februára 2011 vo výške 200,- eur. Tieto sumy predstavujú spolu 1.597,68 eur, o ktoré bol výkaz nedoplatkov znížený, pričom tak zostáva nedoplatok vo výške 521,54 eur (2.119,22 mínus 1.597,68). Povinná a oprávnená tak preukázali, že dňa 14. marca 2011 uhradila platbu vo výške 221,54 eur (dôvodil súd prvého stupňa). Nedoplatok vymáhaný oprávnenou vo výške 521,54 eur tak preto musí byť znížený o sumu 221,54 eur, ktoré povinná zaplatila ešte pred začatím exekučného konania. Súd prvého stupňa preto v konečnom dôsledku ustálil, že námietkam povinnej v časti 221,54 eur je potrebné vyhovieť a predmetná exekúcia je oprávnene vykonávaná len v časti 300,- eur. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie oprávnená, ktorá navrhla námietky povinnej zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že povinná platbu vo výške 221,54 eur realizovala bankovým prevodom a táto bola zaúčtovaná dňa 15. marca 2011, avšak túto (platbu) povinná presne nešpecifikovala a oprávnená v tom čase už evidovala voči povinnej ďalšie pohľadávky - neuhradené preddavky na verejné zdravotné poistenie po kontrole - od 1/2010, platba dňa 14. marca 2011 bola automaticky priradená k najstarším neuhradeným predpisom - a to k mesiacom 1/2010, 2/2010, 3/2010, 4/2010 a časť 5/2010. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila, ani sama odvolanie proti tomuto uzneseniu odvolanie nepodala. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p., § 37 ods. 1 E.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože uznesenie súdu prvého stupňa je vecne po formálnej i materiálnej stránke správne, takže ho je potrebné potvrdiť (§ 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov prezentovaných súdom prvého stupňa odvolacím súdom s odkazom na ne (prvá časť ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnený argumentoval spôsobom v ňom uvedeným, odvolací súd k týmto námietkam dodáva: Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že exekučným titulom oprávnenej je tu výkaz nedoplatkov č. 10-20/0273-1 z 10. februára 2010, na základe ktorého bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej za obdobie od januára 2005 do decembra 2009 pohľadávku vyplývajúcu z neodvedeného preddavku na poistnom vo výške 2.119,22 eur, ktoré oprávnená podrobne špecifikovala v priloženom rozpise dlžných súm. Vzhľadom na čiastočné zaplatenie pohľadávky zo strany povinnej, bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vo výške 521,54 eur a tiež trov exekúcie poverením zo dňa 31. marca 2011. Proti nariadenej exekúcii podala povinná námietky, pretože uvedenú pohľadávku už uhradila. Z pôvodnej sumy 2.119,22 eur po zistení omylu spočívajúcom v uhrádzaní platieb na nesprávny bankový účet, zostal povinnej dlh voči oprávnenej vo výške 1.421,54 eur, ktorú sumu uhradila platbami z 13. decembra 2010 (500,- eur), z 12. januára 2011 (200,- eur), 17. februára 2011 (200,- eur) a 14. marca 2011 (221,54 eur), spolu vo výške 1.121,54 eur. Preto potom dlžníčkou zostala v časti 300,- eur. Sumu 300,- eur však tiež zaplatila bankovým prevodom dňa 24. marca 2011, t. j. 1 deň po doručení žiadosti súdneho exekútora o vykonanie exekúcie súdu prvého stupňa. Poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané dňa 31. marca 2011. Preto v čase začatia exekúcie bola exekúcia oprávnene vykonávaná len v časti 300,- eur, i to prakticky len 1 deň, pretože už v čase doručovania upovedomenia o začatí exekúcie, resp. exekučného príkazu povinnej, či dokonca vydania poverenia súdom prvého stupňa (dňa 31. marca 2011) exekútorovi, mohla oprávnená vedieť, že povinná si svoju povinnosť splnila v celom rozsahu a mohla navrhnúť súdnemu exekútorovi zastavenie exekúcie, nakoľko dôvod na jej vykonávanie už odpadol. Podľa § 330 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo (ods. 1). Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak (ods. 2). Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného (ods. 3). Keďže právna úprava zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení neobsahuje určenie spôsobu, akým sa majú započítavať platby vykonané v prospech zdravotnej poisťovne ako oprávnenej osoby na prijatie poistného, resp. neurčuje poradie splatnosti peňažných záväzkov povinných osôb voči nej a takéto určenie neobsahuje ani Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), jedinou právnou úpravou, ktorá takéto určenie obsahuje je Obchodný zákonník a podľa jeho právnej úpravy bolo potrebné postupovať i v prejednávanej veci pri posudzovaní poradia splatnosti jednotlivých peňažných záväzkov povinnej voči oprávnenej. Keď potom povinná vykonala platbu vo výške 221,54 eur ešte dňa 14. 3. 2011, nemohla byť táto platba pripočítaná na vrub jej neuhradených preddavkov na verejné zdravotné poistenie od 1/2010 do 5/2010 ako najstarších neuhradených predpisov, keď v tom čase mala povinná ešte staršie neuhradené záväzky voči oprávnenej, t. j. tie, ktorých plnenie jej bolo uložené v prejednávanej veci vymáhaným exekučným titulom - výkazom nedoplatkov č. 10-20/0273-1 z 10. februára 2010 (obdobie od 1/2005 do 12/2009). Z vyššie uvedeného skutkového i právneho stavu je potom zrejmé, že povinná splatila svoj záväzok vo výške 221,54 eur oprávnenej ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom, a preto je exekúcia vykonávaná pre túto sumu nedôvodnou a námietky povinnej tak v tejto časti oprávnenými. Podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa preto vzhľadom na vyššie uvedené potom plne stotožnil s právnou i vecnou argumentáciou súdu prvého stupňa o dôvodnosti vyhovenia námietkam povinnej proti prebiehajúcej exekúcii, keď bolo s určitosťou preukázané, že k plneniu zo strany povinnej v časti 221,54 eur už došlo a pohľadávka oprávnenej bola už zaplatená. Ak potom súd prvého stupňa námietkam povinnej vyhovel, urobil tak správne a odvolací súd nemal inú možnosť ako takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť v zmysle § 251 ods. 4, aplikujúc pritom § 219 ods. 1, ods. 2 O. s .p. z dôvodu jeho vecnej a právnej správnosti. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.