Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/93/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111207964 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111207964.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: WHIRPOOL SLOVAKIA spol. s r.o., Galvaniho 17/C, Bratislava, IČO: 35 796 570, odštepný závod, výroba domácich spotrebičov Poprad, Hlavná 1, Poprad, zastúpený advokátom Mgr. Romanom Birčákom, Námestie Sv. Egídia 97, Poprad proti žalovanému: Agentúra S+L s.r.o., Hlboká 6441/26, Trnava, IČO: 36 266 477, zastúpený advokátom JUDr. Júliusom Šefčíkom, ul. 9. mája 15, Trnava, o zaplatenie 4.998,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/76/2011-215 zo dňa 10.04.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava ako súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 4 998 eur s prísl. titulom vrátenia plnenia poskytnutého z dôvodu neurčitosti zmluvy ako právneho úkonu v časti predmetu plnenia, ktorá je tak neplatná a v prípade, ak súd bude považovať zmluvu za platnú, tak z dôvodu odstúpenia od zmluvy pre porušenie povinností, ku ktorým sa predmetnou zmluvou žalovaný zaviazal. Súd prvého stupňa súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 299,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 320,60 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním k návrhu, v ktorom žalobca uvádzal, že dňa 01.06.2009 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní služieb detektívnej služby č. 5/2009, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi služby spočívajúce v získavaní údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo správnym orgánom; získavanie údajov o osobnom stave fyzickej osoby a získavanie informácii o konaní fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch; získavanie údajov o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo. Za poskytnuté služby dohodnutú odmenu vo výške 4.998,- eur žalovanému uhradil. Na základe záverečnej správy o poskytnutí detektívnej služby, ktorú mu žalovaný predložil podal trestné oznámenie, ktoré ale bolo príslušným orgánom zastavené z dôvodu, že skutok, ktorý by odôvodňoval trestné oznámenie sa nestal. Žalobca na základe týchto okolností mal za to, že nebola preukázaná žiadna zo skutočností uvádzaných žalovaným v záverečnej správe, táto správa bola vyhotovená i v rozpore so zák. č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, pretože neobsahovala identifikačné údaje osôb, ktoré sa na detektívnej službe podieľali, skutočný priebeh tejto služby, preto žiadal žalobca žalovaného, aby záverečnú správu doplnil. Žalovaný doplnenie nevykonal, tým v záverečnej správe uvádzané informácie neboli dostatočné pre trestné konanie, z toho dôvodu žalobca od zmluvy odstúpil a žiadal aby mu žalovaný vrátil sumu za poskytované služby i s úrokmi z omeškania. Žalobca poukazoval tiež na to, že predmet plnenia uvedený v článku II. zmluvy je neurčitý, ktorá skutočnosť znamená, že samotný právny úkon je neplatný a tak i na základe tejto právnej skutočnosti má nárok na vrátenie zaplatenej sumy. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a uvádzal, že zmluva je platná, vykonal všetky úkony, ku ktorým sa zaviazal, pričom predmetom plnenia nebolo konkrétne zistenie a označenie osoby páchateľa, ale iba zistenie skutočností, na základe ktorých bolo podané trestné oznámenie. Ak bolo uznesením OR PZ v Poprade zo dňa 16.11.2010 zastavené konanie nezakladá záver, podľa ktorého by žalovaným zistené skutočnosti označené v záverečnej správe neboli vykonané a z uznesenia nie je zrejmé ako boli zistenia vykonané žalovaným preverené. K neplatnosti zmluvy pre jej neurčitosť poukázal na to, že z daného zmluvného vzťahu bolo dostatočne zrejmé, čo má byť predmetom plnenia a v takomto znení bola zmluva uzatvorená. Súd prvého stupňa o veci rozhodol rozsudkom č.k. 15Cb/76/2011-158 zo dňa 18.10.2013 a návrh zamietol. Uvedený rozsudok bol na základe odvolania žalobcu uznesením Krajského súdu v Trnave ako súdu odvolacieho vydaným pod č.k. 21Cob/23/2014-196 zo dňa 31.10.2014 zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom na procesné pochybenie, ktorého sa prvostupňový súd dopustil v rámci vykonaného dokazovania a ktoré odvolateľ i v podanom odvolaní namietal. Prvostupňový súd za účelom odstránenia procesných nedostatkov, ktoré mu odvolací súd vytkol a ktoré založili dôvodnosť odvolania, oboznámil účastníkov konania s výpoveďami svedkov Mgr. E. a Ing. G. ktorých nevypočul, ale ktorých výpovede zaznamenané v trestných spisov na pojednávaní konanom dňa 10.04.2015 prečítal a o veci opätovne rozhodol. Súd prvého stupňa konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď sa žalovaný obohatil plnením poskytnutým mu žalobcom na základe absolútne neplatnej Zmluvy o poskytnutí služieb detektívnej služby č. 5/2009, od ktorej žalobca tiež pre porušenie povinností, ku ktorým sa žalovaný zaviazal odstúpil. Súd prvého stupňa s odkazom i na právny názor odvolacieho súdu konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je platná, z predmetu plnenia je zrejmé, k čomu sa žalovaný zaviazal. Podľa predmetu plnenia uvedeného v článku II zmluvy, tento je zrozumiteľný a určitý, postačuje k tomu, aby bolo z jeho obsahu zrejmé, čo je predmetom plnenia a čo sa dohodnutým plnením sleduje. Z dokazovania bolo preukázané, že zmluva bola uzatvorená za účelom objasnenia zistenia manka vzniknutého z dôvodu chýbajúcich komponentov, preto tvrdenie žalobcu o neurčitosti zmluvy vyhodnotil prvostupňový súd ako nedôvodné. V ďalšom súd zameral dokazovanie na posúdenie platnosti a dôvodnosti odstúpenia žalobcu od tejto zmluvy v spojení s ust. § 344 ods. 1 Obchod. zák. a dospel k záveru, že žalobca, ktorý od zmluvy odstúpil až v priebehu súdneho konania a to podaním zo dňa 02.11.2009, ktoré odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 13.11.2009 nepreukázalo splnenie podmienok pre kvalifikované odstúpenie od zmluvy. Súdu nebola preukázaná existencia dôvodov zakladajúca právo na odstúpenie od zmluvy. Žalobca nepreukázal, že mu žalovaný neposkytol dohodnuté plnenie a tak nedošlo k porušeniu zmluvy či už podstatným alebo nepodstatným spôsobom, ktorá okolnosť by bola relevantná z hľadiska uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy. Samotná skutočnosť, že polícia trestné stíhanie zastavila neznamená to, že žalovaný si plnenie, ku ktorému sa konkrétnou zmluvou zaviazal nesplnil, alebo žeby porušil zmluvu takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval právo na odstúpenie od takejto zmluvy. S poukazom na záverečnú správu súd uviedol, že podľa obsahu je táto v súlade s požiadavkami, ktoré sú od nej vyžadované zákonom o súkromnej bezpečnosti č. 473/2005 Z.z.. Predloženie záverečnej správy nie je pritom v zmluve dohodnutou, ale zo zákona vyplývajúcou povinnosťou. Ak by záverečná správa, podľa tvrdenia žalobcu neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, nemožno to považovať za podstatné porušenie zmluvy bez toho, že by bola preukázaná intenzita a následky, ktoré z takéhoto porušenia mali vzniknúť. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu porušenia zmluvy či už podstatným alebo nepodstatným spôsobom, ktoré by založilo dôvodnosť odstúpenia . K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého je zmluva absolútne neplatným úkonom a zakladá bezdôvodné obohatenie, súd uviedol, že zmluva je platná, ale ani platné odstúpenie od nej by nezaložilo nárok na vrátenie žalovaného plnenia, ako si uplatnil žalobcu v tomto konaní. Z hľadiska právneho posúdenia prvostupňový súd odkázal na ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. v súvislosti s posúdením platnosti právneho úkonu a na ust. § 344, § 345 a § 346 ods. 1 Obchod. zák, ktorými zákon upravuje odstúpenie od zmluvy. O trovách konania rozhodol podľa ust. §142 ods.1 O.s.p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zmenil a návrh zamietol. V dôvodoch odvolania zotrval na svojich tvrdeniach podľa ktorých Zmluva o poskytovaní služieb detektívnej služby č. 5/2009 s poukazom na judikatúru slovenských i českých súdov je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., pretože z textu zmluvy nie je zrejmé, čo je jej predmetom, špecifikácia predmetu plnenia je všeobecná a zhodná s ustanoveniami zákona o súkromnej bezpečnosti, čo je ale pre určitosť predmetu nedostatočné, nie je zrejmé, ohľadom akej záležitosti má žalovaný získať údaje, čoho sa majú týkať a v takom prípade ani nie je možné použiť ani výkladové pravidlá. V dôsledku neurčitosti právneho úkonu je uvedená zmluva absolútne neplatná, na čo mal súd z úradnej povinnosti automaticky prihliadnuť. Tvrdenie prvostupňového súdu, ktorý z hľadiska posudzovania určitosti predmetu plnenia poukázal na obdobnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi pod č. 4/2009 je argumentom, ktorý práve sťažuje odlíšenie vôle účastníkov, preto i existencia predchádzajúcej identickej zmluvy o poskytovaní detektívnej služby nemôže predstavovať potvrdenie platnosti následnej zmluvy. Predmet zmluvy je úplne neurčitý, dôsledkom čoho je neplatná i celá zmluva. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd vyhodnotil zmluvu ako určitú a platnú, žalobca predkladal pri takomto posúdení aj argumenty, ktorými odôvodňoval nárok na odstúpenie pre porušenie povinnosti žalovaného, čo ale nemení nič na jeho presvedčení o neurčitosti zmluvy. Žalovaný síce predložil i záverečnú správu, ale vyšetrovanie vykonané OO OR PZ v Poprade trestné stíhanie na jej základe a oznámenia žalobcu zastavilo, keď malo za nepochybné, že sa skutok nestal. Orgány činné v trestnom konaní opakovane kontaktovali žalovaného s požiadavkou na objasnenie skutočností, ktoré uvádza v záverečnej správe, žiadne dôkazy a ďalšie informácie ale žalovaný týmto orgánom neposkytol, takže ani informácie uvedené v záverečnej správe, ani po procesnom výsluchu osôb neboli spôsobilé slúžiť ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní. Motívom uzatvorenia zmluvy a poskytnutia služby zo strany žalobcu boli krádeže, ktoré sa u neho vyskytovali, preto dôkazný prostriedok musí byť vyložený vo význame, aký mu pripisuje Trestný poriadok, ktorý v § 119 ods. 2 rozlišuje medzi dôkazom a dôkazným prostriedkom. Podľa definície dôkazných prostriedkov uvedenej v Trestnom zákone musí ísť o informáciu, ktorá je zachytená vo forme použiteľnej pre potreby vykonania. Dôkaznými prostriedkami, ktorým boli výsluchy Ing. G. a Mgr. E. orgánmi činnými v trestnom konaní ale nebol poskytnutý žiaden relevantný dôkaz popísaný v záverečnej správe, ktorý by poskytol hodnovernú informáciu o skutočnosti, ktorá mala byť zistená. Informácie uvedené v záverečnej správe pochádzajú od neznámeho zdroja, preto sú neobjektívne a nespôsobilé slúžiť ako relevantný dôkazný prostriedok použitý v akomkoľvek konaní pred súdom, či správnym orgánom. Odvolateľ súhlasí so záverom prvostupňového súdu podľa ktorého získané informácie nemôžu slúžiť ako dôkazný prostriedok, ale prvostupňový súd žiadnu ďalšiu úvahu alebo záver v spojení s tým, ako by mohli byť získané informácie využité ako dôkazný prostriedok neuviedol. Vyhodnotenie výsluchov zamestnancov žalovaného ako dôkaz preukazujúci splnenie povinnosti zo zmluvy je formalistické, súd sa vôbec nezaoberal obsahom výpovedí, hoci žalobca opiera svoj nárok práve o skutočnosť, keď na základe záverečnej správy podal trestné oznámenie, ktoré ale vyšetrovateľ v súvislosti s trestným stíhaním zastavil z dôvodu, že sa nepodarilo preukázať žiadnu informáciu uvedenú v záverečnej správe. Informácie, ktoré boli v záverečnej správe uvedené pochádzali od nemenovaného informátora, ktorého identitu žalovaného pracovníci odmietli uviesť, pričom nemožno vylúčiť, či tieto informácie nemôžu byť vymyslené. Informácie uvedené v záverečnej správe nespĺňajú predpoklady ani dôkazu a nemôžu tak slúžiť na objasnenie žiadnej skutočnosti a nemôžu tak slúžiť ako dôkazný prostriedok. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia vychádzal i z rozlíšenia medzi zákonnými povinnosťami a zmluvnými povinnosťami, v súvislosti s dôvodnosťou odstúpenia od zmluvy, ktoré zdôvodnenie sa ale podľa názoru žalovaného vymyká chápaniu, je zmätočné a nesprávne. Účastníci podpisom zmluvy založili záväzkový vzťah, na základe ktorého vznikli práva a povinnosti, jedná sa teda o nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovení Obchodného zákonníka a zákon, ani teória práva žiadnym spôsobom nerozlišujú medzi záväzkami účastníkov, ktoré majú základ v zákone a tými, ktoré vyplývajú zo zmluvy. Uzatvorením zmluvy sa okrem iného žalovaný zaviazal spracovať a odovzdať žalobcovi záverečnú správu o poskytnutí detektívnej služby zákonom stanoveným spôsobom. Obsah záverečnej správy je taxatívne stanovený v zákone o súkromnej bezpečnosti. Žalovaným predložená záverečná správa má ale vady, preto plnenie nebolo žalovaným poskytnuté riadne a včas, na základe čoho žalovaný jednoznačne porušil svoju povinnosť odovzdať záverečnú správu s predpísaným obsahom, ktorá by popísala skutočný priebeh poskytnutia služby, porovnanie výsledku detektívnej služby s dohodnutým predmetom zmluvy, nedošlo ani k riadnemu doplneniu, čo zakladá ďalší dôvod porušenia zmluvy. Tým, že si ani v dodatočnej primeranej lehote svoj záväzok žalovaný nesplnil, žalobca odstúpil od zmluvy, čím vzniká žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi prijaté plnenie. Žalobca má za to, že od zmluvy odstúpil pre nepodstatné porušenie zmluvy, o čom svedčí poskytnutie dodatočnej lehoty na splnenie povinnosti, čím sa ale aj súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, hoci v rozsudku poukázal na ust. § 346 ods. 1 Obchod. zák., ktorý mal na daný prípad aplikovať. Žalobca žiadal vypočuť i pracovníkov detektívnej služby a vyšetrovateľov polície za účelom objasnenia konkrétnych činností, spôsobu, akým vyšetrovatelia PZ informácie preverovali, čo ale súd odmietol vykonať s odôvodnením, že rozhodnutie súdu by tieto výsluchy nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. Odvolateľ namietal, že prvostupňový súd i procesne pochybil, keď väčšinu dôkazov nevykonal v súlade so zákonom, t.j. ich prečítaním alebo oboznámením s ich obsahom, na základe čoho tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto označil rozhodnutie prvostupňového súdu za nedostatočne odôvodnené, čím bola odňatá možnosť žalobcovi ako účastníkovi konania dozvedieť sa o príčinách zamietnutia žaloby, čím mu bola odňatá možnosť skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručoval právnemu zástupcovi žalobcu s poskytnutím možnosti sa k nemu vyjadriť. Vyjadrenie právny zástupca žalobcu prevzal dňa 03.03.2016, napriek tomu do rozhodnutia odvolacieho súdu žiadne vyjadrenie nezaslal. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.). V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu konštatuje, že prvostupňový súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné právne ustanovenia podstatné pre posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, ktoré sú logické a právne akceptovateľné, rozhodnutie je náležite odôvodnené, preto odvolací súd nemá za to, že by vydaním rozhodnutia došlo k porušeniu práv účastníka konania na vydanie jasného a zrozumiteľného rozhodnutia , preto tento odvolací dôvod označuje odvolací súd za zjavne neopodstatnený. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v spojení s vyporiadaním sa s odvolacími dôvodmi odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že už v predchádzajúcom rozhodnutí vydanom odvolacím súdom pod č.k. 21Cob/23/2014-196 zo dňa 31.10.2014 sa odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu stotožnil s právnym záverom vyplývajúcim zo skutkových zistení, na základe ktorých zmluva uzatvorená účastníkmi konania je platným právnym úkonom, z obsahu predmetu je zrejmé, k čomu sa žalovaný zaviazal. Predmet plnenie tak, ako vyplýva z článku II zmluvy je dostatočne určitý a to s prihliadnutím i na samotný špecifický charakter poskytovanej detektívnej služby, pri ktorej sa nedá dopredu presne konkretizovať výsledok, ktorý sa zistí . V zmluve sa žalovaný nezaviazal k tomu, že jeho zistenia musia založiť základ pre pokračovanie vo vyšetrovaní orgánov činných v trestnom konaní a účelom plnenia bolo získanie informácií o protiprávnom konaní. Napriek tomu, že sa odvolateľ snaží spochybniť predmet zmluvy práve v súvislosti s tým, že zistenia, ku ktorým dospel žalovaný neboli využité v trestnom konaní a nepostačovali k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní pokračovali v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené neznamená, že žalovaný si zmluvné povinnosti nesplnil. V prospech správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu svedčí i skutočnosť, že zmluvné plnenie bolo časovo limitované tým, že zmluva bola uzatvorená do termínu 30.06.2009, do ktorého mal žalovaný plnenie poskytnúť. Žalobca od zmluvy odstúpil až po skončení jej účinnosti a to listom zo dňa 29.11.2010, k predĺženiu platnosti zmluvy ale nedošlo, táto dňom 30.06.2009 zmluva ako záväzkový vzťah skončila a vady plnenia, na ktoré žalobca poukazoval nereklamoval spôsobom, ako mu ukladajú ustanovenia Obchodného zákonníka, preto odstúpenie od zmluvy nemá žiadnu právnu účinnosť voči žalovanému. Ak mal žalobca za to, že žalovaný si riadne a včas nesplnil svoje povinnosti, ako uviedol v odvolaní, mal využiť právnu úpravu, ktorý mu Obchodný zákonník poskytuje, vady a nedostatky riadne reklamovať a odstúpenie od zmluvy potom použiť ako právo, ktoré mu zákon pri porušení zmluvy poskytuje. Z vykonaného dokazovania a ani z tvrdenia žalobcu splnenie takýchto postupov nevyplývali. Rozlíšenie práva odstúpiť od zmluvy v prípadoch ustanovených zákonom a práva dohodnutého v zmluve, na ktoré poukázal prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia nie je zmätočné ako sa domnieva odvolateľ. Od zmluvy môže strana odstúpiť len v prípade, ak takéto právo jednej zo zmluvných strán vyplýva zo zmluvy, alebo v prípade, keď to ustanovuje zákon. Zákon teda pozná zákonné a tiež zmluvné oprávnenie na odstúpenie od zmluvy, ktoré sa viaže na splnenie zmluvných alebo zákonných podmienok. Ak nie sú splnené, odstúpenie nie je účinné, na ktorý výklad odstúpenia poukázal pri vyhodnotení odstúpenia uvádzaného žalobcom prvostupňový súd. Definíciu dôkazu uvedenú v Trestnom poriadku odvolací súd považuje z hľadiska posúdenia určitosti predmetu plnenia a splnenia zo zmluvy vyplývajúcej povinností za irelevantné. Rozhodnutie prvostupňového súdu je v súlade so zákonom, spĺňa všetky procesným predpisom uvádzané a vyžadované náležitosti, je riadne odôvodnené, prvostupňový súd odstránil i nedostatok, ktorý mu bol i už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu vytknutý, keď na pojednávaní konanom dňa 10.04.2015 procesné nedostatky súvisiace s nedodržania ust. § 129 ods. 1 O.s.p. vykonaním dôkazu listinou odstránil, ako vyplýva zo zápisníc z pojednávania, na ktorom súd účastníkov oboznámil s konkrétnymi listinami ich prečítaním. Ak mal žalobca za to, že v zápisnici z pojednávania zaznamenané dokazovanie nebolo vykonané tak, ako je zapísané, pričom bol pri diktovaní zápisnice jeho právny zástupca prítomný, zákon mu poskytuje v takomto prípade možnosť využiť procesné prostriedky a to podanie námietok proti diktovanému zneniu zápisnice, ktorá je upravená v ust. § 40 ods. 3 O.s.p. a vzniesť proti protokolácií, ktorá nezodpovedá skutočnosti námietky. Z obsahu spisu ale nevyplýva, že by toto právo žalobca využil a tým spochybnil postup prvostupňového súdu, z toho dôvodu odvolací súd nemal dôvod pochybovať o vykonaní dôkazu listinou inak, ako vyžaduje ust. § 129 ods.1 O.s.p. a ktorý vyplýva i zo zápisnice. Odvolací súde konštatuje, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil nedostatky, na ktoré odvolateľ poukazuje, ktoré by založili dôvod pre zmenu, resp. zrušenie uvedeného rozhodnutia, z toho dôvodu sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým i právnym posúdením vecí a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151ods. 1,O.s.p., ale v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žiadne nežiadal a ani žiadne v zákonnej lehote nevyčíslil. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.