Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/488/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211262 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111211262.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobkyne: M. D., nar. X.XX.XXXX, bytom H. - G. I., R. XXXX/X, proti žalovanému: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351, vo veci odštepného závodu Smolenice, so sídlom Trnavská 12, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Palárikova 14, IČO: 35 967 128, o zaplatenie 1.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36C/7/2011-145 zo dňa 15.4.2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni 20,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 Eur ročne zo sumy 20,61 Eur od 1.1.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vtretej výrokovej vete uzavrel, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení súd svoje rozhodnutie právne i vecne vyargumentoval. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa, pričom rozsudok označila spisovou značkou a dátumom vydania. V podaní oznámila, že výmer jej lesných pozemkov je 2.493,40 m2 a nie 2.445,20 m2, ako uvádza súd. Bolo potrebné zistiť, kde žalovaný dal 50.000,- Sk v roku 1994, z ktorej sumy mal dať peniaze aj jej. Zmluvy boli napísané na mŕtve duše. Dňa 10.8.2009 jej žalovaný zaslal nájomnú zmluvu, kde uvádza predsedu J. S., ktorý zomrel v roku XXXX. Žiadala zistiť zriadenie škôlky, kde vyrubovali a odvážali stromy poľovníci na jej lesnom pozemku, na čo mali povolenie z riaditeľstva žalovaného. Pán Ing. H. kontrolór žalovaného jej oznámil, že na jej pozemku boli a stále je veľa stromov, na čo sú aj iní svedkovia, uvádza to aj kataster. Vyše sto rokov za tieto pozemky nič nedostali, vidno ako okrádajú majiteľov, drevo bolo vždy drahé, to nie je 20,61 Eur ako rozhodol súd a pýta sa, kde je nájomné. V S. platia 100,- Eur ročne a nemajú hektár a ešte aj drevo si môžu odvážať. Uviedla, že bola oslobodená od súdnych poplatkov, žalovaný nevedel zaslať právnika, dopytuje sa, za čo žalovaný platil štyroch právnikov za lesné pozemky, na ktorých vyše sto rokov zarábajú, peniaze nemajú, právnici stáli veľa a jej rozhodli dať 20,61 Eur. Má 82 rokov, je chorá, zabudla, že na pojednávaní 14.11.2014 sudca napísal, že bude súd 15.4. a čakala na predvolanie. Uviedla, že na jednom pojednávaní jej sudca nedal hovoriť, kričal na ňu, jej zostalo zle, odišla. Na posledné pojednávanie zavolala pána W. a povedala, že on svedčiť nikdy nebude a súd ho vykazoval, na čo nemal právo, lebo nebol svedok. V prípade, že nedostane patričnú sumu, podáva všetko pánovi prezidentovi. 3. Keďže predmetné odvolanie žalobkyne neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, súd prvej inštancie správne uznesením č.k. 36C/7/2011-155 zo dňa 2.6.2015 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnila predmetné odvolanie s tým, že je potrebné doplniť a uviesť označenie všetkých účastníkov konania, rozsah napadnutia rozhodnutia, odvolací dôvod, teda v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu a odvolací návrh, teda čoho sa domáha, akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť. S poukazom na § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. bola žalobkyňa zároveň poučená, že odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti. 4. Na túto výzvu súdu prvej inštancie žalobkyňa zareagovala podaním zo dňa 9.6.2015 doručeným najskôr krajskému súdu 10.6.2015 a postúpeným Okresnému súdu Trnava dňa 11.6.2015. V podaní uviedla, že JUDr. G. jej určil za sto rokov užívania jej lesných pozemkov a vyrubovania stromov žalovaným 20,- Eur na posmech v jej neprítomnosti, pretože nedostala predvolanie, pričom na predchádzajúcom pojednávaní jej navrhoval 90,- Eur a keď nebola spokojná, zvýšením hlasom jej povedal: „Čo chcete tisíce?“ a ona odpovedala: „Nie, iba primeranú čiastku“. Pripojila list z 12.5.2015, keďže sú tam dôkazy, ktoré žiadala na súde vybaviť a neboli vybavené doposiaľ. Žiadala vysvetliť, kde dali 50.000,- Sk z roku 1994, z ktorých patrilo aj jej. Tieto boli dané na mŕtve duše. Nájomnú zmluvu podpísali na mŕtve duše a z brucha. V susednej obci sa vyplácalo za rok aj 100,- Eur a ešte si môžu odniesť aj drevo. Zdôraznila otázku, akú ťažbu dreva žalovaný uvádza, keď všetky práce spojené s výrubom a odvozom stromov vykonávali poľovníci a za tieto práce dostali na tomto pozemku povolenie poľovať na lesnú zver a tak sa delili s viacerými zamestnancami o jelenie mäso, parohy, so všetkými aj s peniazmi - rozkrádanie súkromného majetku. Zopakovala, že výmer jej lesných pozemkov je 2.493,40 m2 ako vypočítali na Katastri v Trnave a nie ako žalovaný uvádza 2.445,20 m2. Ďalej popisuje, ako jej otec odišiel pracovať do Ameriky. Opätovne sa pýta, kde je spravodlivosť 20,- Eur za 100 rokov užívania. Vyslovila nespokojnosť ako s ňou jednal JUDr. G. na pojednávaniach. Namietala, že žalovaný poslal dvoch právnikov, za ktorých vyhodil zbytočne veľké peniaze na úkor majiteľov pozemkov a ani jeden nič nevedel. Na pojednávaní žiadala vysvetlenie zriadenia lesnej škôlky aj 50.000,- Sk. Dúfa, že krajský súd jej dá primeranú čiastku za užívanie lesných pozemkov žalovaným. K podaniu pripojila niektoré listinné prílohy. 5. Žalovaný podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu žalobkyne, ktorým žiadal, súd odvolanie ako nedôvodné zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania z a vyjadrenie vo výške 83,76 Eur podľa vyčíslenia v podaní. V prvom rade vyslovil názor, že tvrdenia žalobkyne v oboch odvolaniach sú výslovne útočné, urážlivé, degradujúce a výhražné a to nielen voči advokátskej kancelárii a jej zamestnancom, ale aj voči samotnému sudcovi. Doplnili, že nárok žalobkyne na zaplatenie 50.000,- Sk z roku 1994 považujú za premlčaný. Tvrdenia žalobkyne ohľadom činnosti poľovníkov na daných pozemkoch považujú za absolútne nepodstatné vo vzťahu ku konaniu. Žalobkyňa sa mylne domnieva, že na jej pozemkoch žalovaný pravidelne realizuje výrub stromov, ktorým dosahuje zisk. Ohradzuje sa existenciou svedkov ohľadne výskytu množstva stromov na jej pozemku, avšak sama nikdy osobne pozemok nenavštívila, preto vyvstáva otázka, ako môže tvrdiť, koľko stromov sa na jej pozemku nachádza a koľko bolo vyrúbaných a aký má na tomto výrube zisk žalovaný. Tvrdenia žalobkyne ohľadom vyplácania sumy 100,- Eur vlastníkom pozemkov v iných oblastiach Slovenska označil za irelevantné, naviac tieto svoje tvrdenia žalobkyňa ani nijako nepreukázala. Žalovaný tiež poukázal na to, že zdravotný stav žalobkyne nijako nesúvisí s konaním. Obvinenie zákonného sudcu, že na žalobkyňu kričal, označil za vyslovene účelové a klamlivé, pričom doplnil, že žalobkyňa opakovane rušila svojím osočovaním a urážkami právneho zástupcu žalovaného. Suma 20,61 Eur, ktoré súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni spolu s úrokom z omeškania bola vypočítaná na základe relevantných ukazovateľov doložených predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaný poukázal tiež na to, že žiadosti žalobkyne, aby bol termín pojednávania vytýčený až v apríli 2015 súd vyhovel a na pojednávaní dňa 14.11.2014, na ktorom bola žalobkyňa prítomná, uznesením pojednávanie odročil na 15.4.2015 s tým, že prítomní brali termín na vedomie a nežiadali osobitné predvolanie. Skutočnosť, že žalobkyňa napriek tomu očakávala predvolanie, nepokladá žalovaný za pochybenie súdu, ale za nepozornosť žalobkyne. Dal do pozornosti, že žalobkyňa v podaniach opätovne uvádza nesúvisiace skutočnosti, ktoré sú nepodstatné, mätúce a zavádzajúce. Z odvolaní žalobkyne nevyplýva, kedy boli podané, preto má podozrenie, či boli podané včas a na základe toho žiada súd, aby preskúmal, či bolo odvolanie podané včas v zmysle § 204 ods. 1 a ak bolo podané oneskorene, aby ho odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. h) OSP odmietol. 6. V podaní dňa 2.5.2016 žalobkyňa poukázala na to, že Krajský súd v Trnave jej neodpovedal a opätovne opakuje okolnosti mnohé s danou vecou nesúvisiace, ktoré už použila v podanom odvolaní a jeho doplnení. V závere uvádza, že keď jej nebude daná patričná suma za užívanie jej lesných pozemkov, fotokópie aj s listom pošle k pánovi prezidentovi. Žiada krajský súd, aby prevzal súdne konanie aj ho ukončil a prikázal jej dať primeranú hodnotu za užívanie lesných pozemkov a vyrubovanie stromov. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo vydané (§ 201 OSP aktuálne § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie medzi nimi prednostne úplnosťou a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné ako nemajúce základné náležitosti odmietnuť. 8. Keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, s poukazom na čl. 2 ods. 1 CSP podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, odvolací súd posudzoval podmienky pre podanie odvolania v zmysle v čase jeho podania účinného Občianskeho súdneho poriadku. 9. V zmysle § 42 ods. 3 v čase podania odvolania účinného OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. 10. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach v zmysle cit. § 42 ods. 3 uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. 11. Podľa aktuálne účinného § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 12. V zmysle § 209 ods. 1 OSP súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučil ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní, alebo ak ide o oneskorené odvolanie, alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. 13. Podľa § 211 ods. 1 OSP ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d)... 14. V zmysle § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, s vylúčením výnimiek podľa ods. 2 tohto ustanovenia, na daný prípad sa nevzťahujúcich. 15. Obdobne podľa aktuálne účinného § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov podľa písm. a) až c), na daný prípad sa nevzťahujúcich; a v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 16. Napokon v zmysle § 218 ods. 1 písm. d) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1. 17. Podľa aktuálne účinného § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 18. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou odvolateľky svoje odvolanie vybaviť náležitosťami vyžadovanými zákonom. Najdôležitejšími obsahovými náležitosťami odvolania je uvedenie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí jeho nesprávnosť a odvolací návrh - petit. V ňom odvolateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Ním zároveň stanovuje rozsah odvolacieho prieskumu, pretože v zmysle cit. § 212 ods. 1 O.s.p., aj § 379 a 380 CSP odvolací súd je zásadne rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa názoru odvolacieho súdu, odvolanie žalobkyne tieto zákonné podmienky nespĺňa, keď z odvolania, ani po jeho doplnení nie je zrejmé najmä v akom rozsahu presne je toto rozhodnutie odvolaním napádané, v čom adresne sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a ani čoho konkrétne - akého rozhodnutia odvolacieho súdu sa odvolateľka domáha (odvolací návrh). Tieto nedostatky neboli odstránené ani doplnením odvolania na riadnu výzvu súdu. 19. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie žalobkyne nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 OSP, pričom v danom prípade boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 OSP, a napriek kvalifikovanej výzve súdu prvej inštancie žalobkyňa neúplné odvolanie nedoplnila a neupravila a bez odstránenia vytknutých vád nie je možné pokračovať v odvolacom konaní, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), odvolanie odporkyne ako nemajúce základné zákonné náležitosti, s použitím cit. § 386 písm. d) CSP, odmietol, lebo chýbajú esenciálne náležitosti odvolania bez ktorých pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 20. Keďže výsledok tohto odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila žalobkyňa podaním neúplného odvolania, vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovanému. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).