Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216465 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113216465.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Richard Junas - FIRESTOP SHP, Jaslovské Bohunice, so sídlom 919 30 Jaslovské Bohunice č. 214, IČO: 41151852, právne zast.: JUDr. Martin Palkovič, advokát, s.r.o., Kuzmányho 1, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Marek Šimko - shp, so sídlom Bohunice 303, Jaslovské Bohunice, IČO: 40084566, právne zast.: JUDr. Jozef Kemp, advokát, so sídlom Mandľová 90, 851 10 Bratislava, o zaplatenie 3.400,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k.23Cb/62/2013-674 zo dňa 06.02.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 12.6.2013, doručeným súdu dňa 14.6.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.400,-Eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenej provízie za vykonanie kontroly hasiacich prístrojov a taktiež domáhal sa, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vydal vo veci rozsudok č.k.23Cb/62/2013-674 dňa 6.2.2015, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.600,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 800,-Eur od 16.10.2010 do zaplatenia a zo sumy 800,-Eur od 16.11.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti sa návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobcu je len čiastočne dôvodný. V konaní mal preukázané, že účastníci konania (sporové strany) uzatvorili písomnú mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca ako mandatár zaviazal pre žalovaného ako mandanta vykonať kontroly hasiacich prístrojov. Z vykonaného dokazovania ďalej mal za preukázané, že článok III. predmetnej mandátnej zmluvy upravujúci odmenu mandatára percentuálnym podielom z ceny služieb a tovaru sa medzi sporovými stranami neuplatňoval, čo vyplýva aj z faktúr predložených žalobcom za obdobie predchádzajúce spornému obdobiu, z ktorých je zrejmé, že žalovaný vyplácal žalobcovi odmenu predstavujúcu pevne stanovenú sumu, konkrétne za obdobia od januára 2009 do septembra 2010 vo výške 995,82 Eur, za obdobie mesiacov apríl až júl 2008 vo výške 995,82 Eur a za obdobie pred marcom 2008 vo výške 663,88 Eur, čo nasvedčuje tvrdeniu žalobcu, že medzi sporovými stranami bola dojednaná za vykonanú činnosť paušálna odplata. Podľa názoru súdu prvej inštancie neobstoja tvrdenia žalovaného, že žalobca síce vyfakturoval faktúry znejúce na určitú pevne stanovenú sumu, avšak následne sa medzi sebou vyporiadali a teda odmena bola žalobcovi vyplatená na základe skutočného stavu vykonaných činností a podľa článku III. mandátnej zmluvy. Žalovaný nepredložil v konaní žiaden dôkaz z ktorého by vyplývalo, že by sa odmena žalovanému vyplácala ním uvedeným spôsobom podľa ustanovení mandátnej zmluvy t. j. ako určité percento z vykonaných služieb alebo z ceny tovaru. Súd mal ďalej za preukázané, že z predložených kontrolných správ žalobca vykonal pre žalovaného činnosť a to v mesiacoch september, október a december 2010 a teda mu vznikol nárok na odplatu, keď riadne vykonal činnosť na ktorú bol povinný. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č.892010 a fakt.č.1002010, ktorou mu vyfakturoval kontrolu hasiacich prístrojov a hydrantov za mesiace september a október. Žalovaný si však svoju povinnosť zaplatiť dojednanú odmenu nesplnil a neuhradil v lehote splatnosti uvedené faktúry a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.600,-Eur. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že dokazovaniu vo veci, ani z predložených kontrolných správ a písomných vyjadrení subjektov u ktorých bola vykonaná kontrola hasiacich prístrojov za obdobie mesiacov november 2010 a január 2011 nevyplýva, že by navrhovateľ túto činnosť v daných mesiacoch vykonal. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol. 4. Proti uvedenému rozsudku v časti II. a III. výroku prvostupňového rozhodnutia podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 9.4.2015 odvolanie, v ktorom namietal, že hoci súd prvej inštancie konštatuje, že mal za preukázané vykonanie kontrol v mesiacoch september, október a december 2010, napriek takto zistenému skutkovému stavu priznal odplatu len za kontroly v mesiacoch september a október. Za mesiac december 2010 súd prvej inštancie odplatu nepriznal, pričom čiastočné zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že ide o odplatu za mesiac november 2010 a január 2011, v ktorých nebolo preukázané vykonanie žiadnej kontrolnej činnosti. Žalovaná suma bola výslovne požadovaná za obdobie mesiacov september 2010 až január 2011, nie je preto žiadny právny dôvod k tomu, aby súd prvej inštancie dospel k záveru, že mesiac december 2010 odplata žalobcovi vo výške 995,82 Eur nebola priznaná. 5. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to dňa 23.3.2015, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie konštatuje vo svojom rozhodnutí, že medzi sporovými stranami sa za vykonanú prácu uplatňovala paušálna odmena, je toto tvrdenie nepreskúmateľné pre absenciu náležitého a racionálneho odôvodnenia, ako dospel súd prvej inštancie k tomuto záveru. Súd pri tejto úvahe vychádzal z predchádzajúcej fakturácie žalobcu žalovaným v priebehu rokov 2008 až 2010, z týchto faktúr však nevyplýva, že by žalobca kedykoľvek predtým fakturoval žalovanému sumu 800,-Eur za mesiac výkonu prác podľa mandátnej zmluvy. Skutočnosť, že medzi sporovými stranami nebola dohodnutá za obdobie mesiacov september 2010 až január 2011 paušálna suma odplaty za vykonanú činnosť vyplýva jednak z toho, že za obdobie predchádzajúce septembru 2010 žalobca fakturoval žalovanému sumu vo výške 995,82 Eur a jednak z toho, že vo faktúre za mesiac január 2011 si žalobca uplatňoval sumu vo výške 1000,-Eur. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že v období september 2010 až január 2011 existovala medzi účastníkmi konania dohoda ohľadom výšky odplaty a z vykonaného dokazovania nevyplýva žiaden podklad ani argument, ktorým by súd mohol takýto záver vysloviť. Pokiaľ žalobca na pojednávaní dňa 7.2.2014 uviedol, že medzi sporovými stranami došlo v septembri 2010 k dohode ohľadom zníženia paušálnej odmeny, toto svoje tvrdenie ohľadom tejto dohody vo výške 800,-Eur ničím nepreukázal. 6. Odvolací súd vec prejednal podľa § 378 CSP a nasl., pričom zistil, že odvolanie žalobcu ako aj žalovaného sú dôvodné. 7. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v niektorých častiach je protirečivé. Súd prvej inštancie na str. 6, v 4 odseku svojho rozhodnutia konštatuje, že dokazovaním z predložených kontrolných správ mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného činnosť v mesiacoch september, október a december 2010 a teda vznikol mu nárok na odplatu, keď riadne vykonával činnosť na ktorú bol povinný. Na str. 7 svojho rozhodnutia však v odseku 2 súd prvej inštancie konštatuje, že nakoľko dokazovaním vo veci ani z predložených kontrolných správ a písomných vyjadrení subjektov u ktorých bola vykonaná kontrola hasiacich prístrojov za obdobie mesiacov november 2010 a január 2011 nevyplýva, že by žalobca túto činnosť v daných mesiacoch vykonával, súd vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie teda na jednej strane konštatuje, že žalobca vykonal pre žalovaného činnosť - kontrolu hasiacich prístrojov za obdobie september, október a december 2010 a na druhej strane potom konštatuje v tom istom rozhodnutí, že v mesiacoch november 2010 a január 2011 túto činnosť nevykonal a preto mu za túto činnosť odplatu nepriznal. 8. Okrem toho súd prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil prečo priznal žalobcovi za obdobie september a október 2010 odplatu vo výške 800,-Eur, keď je zrejmé, že táto suma nikdy nebola medzi účastníkmi dohodnutá resp. túto sumu potvrdzuje len žalobca, ktorý sa na pojednávaní 7.2.2014 vyjadril, že medzi sporovými stranami došlo k dohode na odmenu vo výške 800,-Eur. V tejto súvislosti musí odvolací súd prisvedčiť námietke žalovaného, že pokiaľ súd prvej inštancie priznal za jednotlivé mesiace takúto výšku odmeny, je potrebné, aby relevantným spôsobom vysvetlil, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k tejto sume. 9. Žalobca napadol odvolaním rozsudok len v časti II. a III., avšak podľa názoru odvolacieho súdu nie je preukázané, prečo súd prvej inštancie priznal žalobcovi odmenu vo výške 1600,-Eur za mesiace september a október 2010, teda vyhovel aj odvolaciemu dôvodu, ktorý vzniesol žalovaný vo svojom odvolaní a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celej časti. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo porušené právo oboch strán na riadne odôvodnenie rozhodnutia spojené s porušením práva na spravodlivý proces. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Slovo „každý“ nezahŕňa v tomto článku zhodný okruh osôb vo všetkých typoch konania. Základné právo na súdnu ochranu spočíva teda v práve domáhať sa súdnej ochrany, ktorá má byť poskytnutá zákonom ustanoveným spôsobom t. j. v určitej predpokladanej kvalite. Citovaný článok ústavy zároveň stanovuje, že ochrana porušenému alebo ohrozenému právu má byť poskytnutá pred nezávislým a nestranným súdom. Kým pod pojmom nestrannosť rozumieme poskytnutie rovnakých príležitostí na uplatnenie všetkých práv každému účastníkovi konania, ktorým zaručuje právny poriadok, nezávislosť spočíva v oddelení moci súdnej, zákonodarnej a výkonnej. Sudcovská nezávislosť však tkvie v tom, že pri prejednaní a rozhodovaní veci nemôžu byť viazaní žiadnymi príkazmi, pokynmi, odporučeniami a radami, nakoľko rozhodujú len v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a vlastným svedomím. Vo vzťahu k obsahu základného práva na súdnu ochranu Ústavný súd SR judikoval, že okrem prístupu článok 46 ods. 1 Ústavy SR priznáva aj určitú kvalitu súdneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že Ústava SR zaručuje v predmetnom článku aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zakladá povinnosť súdov ako aj iných orgánov jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať sa vo všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre dané rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podobne aj článok 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ľudských právach zaručuje právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podľa predmetného článku každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, nepriehľadný a že rozhodovanie súdov podlieha kontrole verejnosti. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej skoršej judikatúre uviedol, že nejde o absolútne právo, nakoľko povinnosť súdov odôvodňovať svoje rozhodnutie nie je možné chápať tak, že článok 6 ods. 1 Dohovoru vyžaduje detailnú odpoveď na každý argument účastníkov konania. Európsky súd pre ľudské práva sa zaoberá dostatočnosťou odôvodnenia, predovšetkým vo vzťahu k určitému špecifickému argumentu uplatnenému sťažovateľom v opravnom prostriedku (vo všeobecnosti neskúma či odôvodnenie súdneho rozhodnutia bolo resp. nebolo dostatočne podrobné). Pokiaľ súd určitý argument uplatnený sťažovateľom úplne ignoruje, potom z jeho rozhodnutí nie je možné zistiť, či sa k tomuto argumentu zabudol vyjadriť alebo či ho považoval za irelevantný alebo nepodstatný. 11. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 388 ods. 1 písm. b CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. 12. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 13. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).