Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218234 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113218234.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu CBRE s.r.o., Námestie 1. mája 18, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Deziderom Jančíkom, Hlavná 119, Košice proti žalovanému EURODOM3, s.r.o., Horné Bašty 36/B, Trnava, IČO: 35 882 361, zastúpenému spoločnosťou PAICEK LEGAL s.r.o., Panská 17/427, Bratislava, o zaplatenie 5.940,- eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaného proti rozhodnutiam Okresného súdu Trnava: rozsudku č.k. 23Cb/116/2013-265 zo dňa 10.10.2014 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. 23Cb/116/2013-272 zo dňa 19.11.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 10.10.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.11.2014 potvrdzuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách odvolacieho konania 250,67 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám zastupujúceho advokáta JUDr. Ing. Dezidera Jančíka. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 10.10.2014 Okresný súd Trnava žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.940,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1.980,- eur od 17.04.2013, vo výške 8,50 % zo sumy 1.980,- eur od 15.05.2013 a vo výške 8,50 % zo sumy 1.980,- eur od 18.06.2013, všetko do zaplatenia, do troch dní, čím v celom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal plnenia z mandátnej zmluvy zo dňa 01.10.2011 za obdobie mesiacov marec, apríl a máj 2013. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd v konaní úspešnému žalobcovi priznal aj právo na náhradu trov konania vo výške 3.308,62 eur (356,- eur + 270,- eur + 2.682,62 eur). Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďou žalobcu, svedka, s listinnými dôkazmi a to s Mandátnou zmluvou, s výpoveďou zo dňa 11.02.2013, s faktúrou č. 130056, faktúrou č. 130084, faktúrou č. 130110, s mailovou komunikáciou medzi účastníkmi konania, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca pôsobí v oblasti realít v rámci celého sveta a takisto spravuje obchodné centrá. Žalobca dojednal niekoľko konkrétnych kontraktov, našiel niekoľko nájomcov na daný objekt a to Carrefour, CCC obuv, Medicínske centrum, DM drogéria a iné. Žalovaný stále menil podmienky a preto k podpisu konkrétnej nájomnej zmluvy nedošlo. Žalobca spracoval množstvo analýz, prieskum miestnych lokalít s tým, že opäť zo strany žalovaného nebola žiadna spätná väzba ani reakcia. Komunikácia sa zhoršila po vydaní platobného rozkazu na Okresnom súde Trnava. Žalobca bol stále pripravený poskytovať poradenstvo v zmysle mandátnej zmluvy, to že sa žalovaný ani neobrátil ani nevyužil túto možnosť, žalobca nevedel ovplyvniť. Žalobca nebol zo strany žalovaný vyzývaný na splnenie si povinností z mandátnej zmluvy, resp. na poskytnutie služieb, naopak žalobca kontaktoval osoby, kontaktoval žalovaného. Žalobca až do ukončenia mandátnej zmluvy stále ponúkal partnerom a nájomcom daný objekt k prenájmu, stále jednal a rokoval s potenciálnymi nájomcami, posielal správy o oslovených potenciálnych nájomcoch, o výsledku rokovaní. Žalovaný nevyužil daňové a účtovné poradenstvo, právny servis a ďalšie, pričom žalobca bol pripravený tieto služby poskytovať. Čo sa týka fungovania žalobcu, tento má spracovaný balík svojich lokalít nehnuteľností, ktorý ponúka všetkým svojim partnerom, v rámci tohto bol zahrnutý projekt Malý Paríž až do momentu kým nedošlo k ukončeniu zmluvy. Nikde v zmluve nie je uvedené to, že pokiaľ mandant nevyčerpá 10 hodín služieb, nepatrí mandatárovi odmena. Z e-mailovej dokumentácie vyplýva, že žalobca neustále vyvíjal činnosť k obsadeniu daného objektu a plnil si svoje povinnosti v zmysle mandátnej zmluvy. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že návrh žalobcu uplatňovaný v súdnom konaní na zaplatenie odmeny, nie je dôvodný, nakoľko žalovanému v tom rozhodnom období neboli poskytnuté v zmysle mandátnej zmluvy žalobcom fakturované služby. Tvrdenia žalobcu o tom, že uhrádzal faktúry pravidelne a bez nejakých námietok sú nepravdivé, nakoľko posledné faktúry za október 2012 až február 2013 uhradené neboli z dôvodu, že od septembra 2012 prestal žalobca vykonávať akúkoľvek činnosť pre žalovaného. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný sa nikdy nesťažoval na kvalitu služieb poskytovaných žalobcom, pričom v mailovej komunikácii z 01.03.2013, žalovaný uvádza, že spolupráca nepriniesla očakávaný účinok a že žalobca od septembra nevykonáva činnosť. Žalovaný tiež nikdy nesľúbil faktúry od októbra 2012 uhradiť. Zástupca žalovaného komunikoval so žalobcom, avšak dôvod, pre ktorý neboli uzavreté nájomné zmluvy bol ten, že nezodpovedali požiadavkám žalovaného. Pokiaľ ide o paušál podľa bodu 5.1.6. zmluvy vo výške 350 eur mesačne, už zo znenia zmluvy vyplýva, že je podmienený vykonaním činnosti sprostredkovateľskej za účelom uzavretia nájomných zmlúv so záujemcami. Všetky činnosti, ktoré mal žalobca podľa tohto bodu robiť, mohol vykonávať aj z vlastnej iniciatívy bez výziev žalovaného. Čo sa týka paušálu podľa bodu 5.1.6 zmluvy vo výške 1.300 eur mesačne, v zmluve je uvedené, že tento paušál sa poskytuje za 10 hodinovú činnosť, to znamená, že ak žiadna činnosť vykonaná nie je táto odmena žalobcovi nepatrí. Toto potvrdzuje aj bod 4.7. zmluvy, kde je uvedené, že ak mandant získa nájomcov sám, mandatár nemá nárok na žiadnu odmenu podľa tejto zmluvy, teda ani na paušálnu, to zn. bez vykonania činnosti nemá nárok na odmenu ani podľa bodu 5.1.3 ani 5.1.6.. Ak je určité ustanovenie nejasné, vykladá sa na ťarchu strany, ktorá ho prvá použila. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že bol objekt stále ponúkaný a že prebiehali rokovania. Žalovaný si pri podpisovaní zmluvy vykladal tento bod tak, že ak žalobca nevykoná žiadnu činnosť, nemá nárok na žiadnu odmenu. Z výpovede svedka, Ing. L. M., súd zistil, že pri uzatvorení zmluvy so žalovaným komunikovala so zástupcami investora z Talianska, s ktorými dohodla podmienky spolupráce. Na uvedenom projekte pracoval tím zamestnancov pod jej vedením a to na úrovni konzultácií a na úrovni prenájmu priestorov. Žalovaný hľadal realizáciu pre túto nehnuteľnosť a vzhľadom na to, že žalobca má portfólio nájomcov, tak mu navrhol, aby sa sústredil na jedného nosného nájomcu- potravinára a doplnil to segmentom pre danú spádovú oblasť vhodných pre návštevníkov v centre mesta a najmä pre potenciálnych obyvateľov bytovej výstavby. Jedným z nájomcov, ktorých sme tam navrhli bola Retail RVS, ktorý je franchisom Carrefour. V danom čase mal záujem expandovať v rámci SR a jednou z prvých lokalít mala byť práve Trnava. Okrem tohto bola konzultovaná nájomná zmluva, rozpočet prevádzkových nákladov a iné operatívne otázky. Zo začiatku komunikoval žalobca najmä s talianskymi partnermi, neskôr odporca delegoval zodpovednosť na maďarského partnera a na záver to bola pani na Slovensku. Následne nastali problémy s preberaním zásielok a komunikáciou. Aj keď žalovaný zaslal výpoveď, žalobca netrval na výpovednej lehote, navrhol ukončenie vzťahu dohodou a požiadal o vyrovnanie existujúceho záväzku. Čo sa týka ponuky potenciálnym nájomcom táto prebieha tak, že zamestnanci žalobcu majú štandardne pripravené ponuky na prenájom, kde majú krátky opis danej nehnuteľnosti, popis obchodných podmienok, teda balík nehnuteľnosti, na ktoré má žalobca mandát ich ponúkať. Vybraným nájomcom pre danú nehnuteľnosť ponúkajú priestory a dohadujú obchodné podmienky. Tieto sa pred podpisom zmluvy dohadujú formou head of terms, čo je potvrdenie zo strany nájomcu, že sú pripravení za takýchto podmienok podpísať zmluvu. Tieto sú prezentované vlastníkom, klientom a keď dôjde k dohode, dochádza k podpisu nájomnej zmluve. Základným nájomcom bol Carrefour, od ktorého sa mala odvíjať celá ďalšia štruktúra, k podpisu nájomnej zmluvy nedošlo, z dôvodov, že žalovaný viackrát menil podmienky. Zároveň bola dojednaná optika, lekáreň, drogéria, a kaviareň. Poradenstvo fungovalo tak, že odpovedali na otázky klientov, zúčastňovali sa stretnutí, ktoré organizovali talianski partneri a samozrejme vždy informovali o rokovaniach klienta so zástupcami, realizovali sa obhliadky na objekte, záujemcom ukázali priestory. Na vzájomných stretnutiach sa vymieňali informácie o prácach na tom projekte. Počas výpovednej doby mal žalobca v ponuke projekt Malý Paríž až do ukončenia platnosti mandátnej zmluvy a zároveň ponúkal priestory potenciálnym nájomcom. Menší nájomcovia ako drogéria, optika, lekáreň čakali na Carrefour, overoval sa či záujem týchto nájomcov aj naďalej trvá. Záujem Carrefour o priestory trval do doby, kým nedošlo k ukončeniu zmluvy. Všetci zamestnanci zúčastnení na tomto projekte povinnosť na tomto projekte pracovať až do uplynutia výpovednej doby. Svedkyňa tiež uviedla, že takéto obchodné prípady sa neuzatvárajú za mesiac, takáto spolupráca je dlhodobá, tak pre investora, ako aj pre nájomcu, pri najjednoduchších prípadoch dôjde k dohode za pol roka, pri komplikovanejších sú to roky a zmluvy sa uzatvárajú na dobu a to od 5 do 20 rokov a za rôznych podmienok, ktoré si musia obe strany vyhodnotiť. Zamestnanci žalobcu pracujú so stovkami nájomcov, s ktorými sa stretávajú na dennej báze a ponúkajú im všetky projekty, na ktoré je mandát, takže pri stretnutiach s klientmi bol ponúkaný aj Malý Paríž ako jedna z nehnuteľností v portfóliu navrhovateľa. Oslovení boli aj Tesco, Lidl, Kaufland, ale aj menšie lokálne siete ako Fresh, ale Carrefour potvrdil podmienky. Čakalo sa teda na stanovisko žalovaného, ktorý podporoval myšlienku Carrefouru a nebolo z jeho strany zadanie vymeniť ho za niekoho iného. Faktická komunikácia fungovala medzi účastníkmi do ukončenia zmluvy. Žalobca pripravil vzor nájomnej zmluvy, ktorá mala použitá pre nájomcu, a pripravoval sa aj návrh rozpočtu spoločných prevádzkových nákladov. Čo sa týka poradenstva v období počas výpovednej lehoty, obchodníci ponúkali priestory a zamestnanci, ktorí boli zodpovední zo správy za tento projekt komunikovali vzájomne a sledovali vývoj tohto objektu. Z doloženej mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu pripraviť krátke analýzy popisujúce nehnuteľnosť, jej slabé stránky, výhody, nevýhody, umiestnenie, kombináciu nájomcov. Taktiež sa zaviazal pripraviť návrhy detailnej kombinácie nájomcov, rozvinutie činností uvedených v článku III, ktoré povedú k vytvoreniu možností na to, aby žalovaný uzavrel zmluvu (zmluvy) s treťou osobou počas obdobia určeného zmluvou. Žalobca sa zároveň zaviazal poskytnúť poradenské služby pokrývajúce najmä analýzy existujúcich nájomných zmlúv, prípravy nových vzorov nájomných zmlúv, obe s použitím externého právneho poradenstva, technického poradenstva, príprav rozpočtu spoločných nákladov, na stanovenie správnych servisných poplatkov pre nájomcov, analýzy platných uzatvorených a efektívnych dodávateľských zmlúv z obchodného hľadiska. Žalovaný sa zaviazal, že ak to bude potrebné a žiaduce, bude so žalobcom spolupracovať a zaplatí žalobcovi odmenu. V zmysle článku V bod 5.1.3 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 350 eur mesačne ako paušálnu odmenu pokrývajúcu výdaje spojené s aktivitami, týkajúcimi sa nájmu, uvedenými v bode 2.3. V článku 5.1.6 sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 15.600 eur za 12 mesiacov, pokrývajúcu poradenské služby uvedené v bode 2.4. Z uvedeného bodu článku zároveň vyplýva, že paušálne odmena pokrýva 10 hodín mesačne. Hodinová sadzba pre ďalšie hodiny je vo výške 180 eur. Z podania zo dňa 11.02.2013 označeného ako Výpoveď vyplýva, že žalovaný vypovedal Mandátnu zmluvu. Z pripojenej faktúry č. 130056 zo dňa 31.03.2013, splatnej dňa 16.04.2013 súd zistil, že žalovanému bola vyúčtovaná odmena na základe Mandátnej zmluvy vo výške 1.980 eur. Faktúrou č. 130084 zo dňa 30.04.2014, splatná dňa 14.05.2013 bola žalovanému vyúčtovaná odmena vo výške 1.980 eur a faktúrou č. 13110 zo dňa 31.05.2013 odmena vo výške 1.980 eur. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 06.10.2014 uviedol, že žalovaný sa nikdy nesťažoval na prácu, služby, poradenstvo alebo kvalitu poskytovaných služieb/poradenstva zo strany žalobcu. Žalobca fakturoval žalovanému paušál, teda mesačnú paušálnu odmenu pozostávajúcu z dvoch zložiek a to sumy 350 eur za vyhľadávanie nájomcov, dojednávanie nájmov a súvisiace úkony a zo zložky 15.600 eur ročne, čiže 1.300 eur mesačne čo zahŕňalo 10 hodín konzultácií. Žalobca bol vždy pripravený radiť a poskytovať poradenstvo. Žalovnaý túto službu nevyužil, ani nevyhľadal, čo však nemôže byť na ťarchu žalobcu. Odplata bola dohodnutá paušálne, čo znamená, že bez ohľadu na množstvo práce, služieb patrí poskytovateľovi služieb dojednaná odmena. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cb/4/1997. Zároveň uviedol, že v konaní bolo tiež preukázané, že porušením odporcu zo záväzku zo zmluvy žalobcovi vznikla škoda a tiež, že existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného - porušením záväzku zo zmluvy a vznikom škody na strane žalobcu. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.10.2014 uviedol, že žalobca prestal plniť svoje povinnosti zo zmluvy, keď od októbra 2012 žalovanému neposkytoval žiadne služby podľa mandátnej zmluvy, neposkytoval žiadne poradenstvo, ani neponúkal priestory záujemcom na prenájom. Nie je pravdou, že žalovaný sa nikdy nesťažoval na prácu a služby žalobcu o čom svedčí aj e-mail zo dňa 01.03.2013. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, pričom vzhľadom na uvedené je potrebné ustanovenie bodu 5.1.6 zmluvy vykladať na ťarchu žalobcu tak, že žalobca má nárok na odmenu, len ak vykoná určitú reálnu činnosť pre žalovaného. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mu spôsobil škodu tým, že počas predmetného obdobia nevyužil jeho služby žalovaný uviedol, že žiadne zákonné ani zmluvné ustanovenie neukladá povinnosť využívať služby žalobcu. Žalovaný nemôže byť zodpovedný za vznik škody žalobcu v podobe ušlého zisku a to z dôvodu, že neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že žalovaný bol povinný zadávať práce pre žalobcu podľa zmluvy, v tomto konaní však žalovaný žiadnu takúto povinnosť podľa zmluvy nemal. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka, nakoľko tento dôkaz nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo- právny vzťah a to uzatvorením mandátnej zmluvy na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť poradenstvo a služby dojednané v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu v zmysle článku V. zmluvy. Z predloženého listinného dôkazu mal súd zároveň preukázané, že žalovaný vypovedal uvedenú zmluvu bez uvedenia dôvodu písomným podaním zo dňa 11.02.2013, pričom v zmysle článku VII. zmluvy výpovedná lehota uplynula dňa 31.05.2013.Nakoľko si žalovaný svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť dohodnutú odmenu za obdobie do ukončenia Mandátnej zmluvy nesplnil a neuhradil v lehote splatnosti faktúry, ktoré žalobca vystavil žalovanému, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.940 eur. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že ustanovenie zmluvy 5.1.6 je s poukazom na bod 4.7 Mandátnej zmluvy nejasné, pripúšťajúce rôzny výklad. V danom prípade má súd za to, že nie je daná pochybnosť o význame tohto ustanovenia t.j. či žalobcovi patrí odmena za poradenskú činnosť za každých okolností alebo len za reálne poskytnutú činnosť a to ani s poukazom na bod 4.7 zmluvy, ktoré jasne definuje prípad, kedy táto odmena žalobcovi nepatrí vôbec. Pri výklade tohto ustanovenia treba vychádzať z významu aký by mal vo väčšine prípadov v príslušnom obchodnom styku. Z uvedeného bodu zmluvy je zrejmé, že odmena za poradenské služby bola dojednaná ako paušálna odmena, ktorá znamená dohodnutú pevne stanovenú sumu na úhradu vopred určených služieb za určité časové obdobie (v tomto prípade 10 hodín poradenských služieb mesačne), ktorú je mandant povinný uhradiť bez ohľadu, či tieto využije alebo nie. Z danej zmluvy vyplýva, že v bodoch 5.1.6 bola dojednaná paušálna odmena a vplyv na výšku tejto odmeny teda nemá skutočnosť, že žalobca tieto služby neposkytol a to z dôvodov na strane žalovaného. Zároveň neobstoja tvrdenia žalovaného, že žalobca neponúkal priestory žalovanému na prenájom, pričom súd mal dokazovaním preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na odmenu v zmysle bodu 5.1.3 zmluvy, pričom tento až do ukončenia mandátnej zmluvy ponúkal priestory žalovaného a teda si riadne plnil svoje povinnosti. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.11.2014 súd doplnil výrok rozsudku zo dňa 10.10.2014 o povinnosť žalovaného nahradiť trovy konania štátu vo výške 250,24 eur, o ktorých rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Proti obom týmto rozhodnutiam podal žalovaný v zákonnej lehote odvolania. V odvolaní proti rozsudku vo veci samej žalovaný namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch samotného žalovaného, resp. jeho konateľa, ktorý mohol spochybniť výpoveď svedkyne Ing. M. a identifikovať osobu, s ktorou mala svedkyňa údajne komunikovať. Podľa odvolateľa súd tiež na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď podľa jeho záveru ponúkal priestory žalovaného až do uplynutia výpovednej lehoty, nakoľko súd si osvojil iba tvrdenia svedkyne, ktorá je zamestnankyňou žalobcu, a neprihliadal na tvrdenia žalovaného. Žalobca pritom nárok na odmenu vo výške 350,- eur podľa bodu 5.1.3. mal iba v prípade vykonávania predmetnej činnosti a vzhľadom k tomu, že jej vykonávanie nebolo preukázané, nárok na jej zaplatenie mu nevznikol. Nárok žalobcu na odmenu vo výške 1.300,- eur mesačne podľa bodu 5.1.6. súd nesprávne právne posúdil nakoľko žalovaný podľa ustanovení zmluvy bol povinný odmenu uhradiť iba v prípade poskytnutia služieb dojednaných v rozsahu 10 hodín mesačne. Tento výklad potvrdzuje aj bod 4.7. zmluvy, v ktorom je upravená situácia, kedy žalobca nemá nárok na žiadnu odmenu, teda ani na paušálnu odmenu podľa bodu 5.1.6. Žalobca však žalovanému žiadne poradenstvo neposkytol, napriek tomu, že na jeho poskytnutie nepotreboval jeho súčinnosť, čo sám potvrdil. Odvolateľ má za to, že nakoľko bod 5.1.6. zmluvy pripúšťa rôzny výklad, je potrebné prejav vôle podľa § 266 ods. 4 Obch. zák. vykladať na ťarchu žalobcu, ktorý prvý tento výraz použil. Odvolateľ namietal, že mu súd prvého stupňa svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď odmietol výsluch konateľa žalovaného k tvrdeniam svedkyne Ing. M., ktorá na pojednávaní konanom dňa 10.10.2014 uviedla skutočnosti, ktoré dovtedy v konaní neboli prednesené procesnými stranami. Právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom pritom účastníkom priznáva aj ustálená judikatúra, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/154/2009 a 5Cdo/16/2012, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2012. Rozhodnutie súdu prvého stupňa žalovaný súčasne považuje za nie náležite odôvodnené nakoľko súd neuviedol, ktorými dôkazmi mal za preukázané, že žalobca až do ukončenia zmluvy ponúkal priestory žalovaného, ani ako jednotlivé vykonané dôkazy hodnotil. Postačujúcim nie je stručné uvedenie, že skutočnosť preukazuje vykonané dokazovanie, pričom súd z hľadiska dôveryhodnosti nevyhodnotil ani výpoveď svedkyne a neuviedol, prečo by dôkaz výsluchom konateľa Gyorgyho Losonciho nemohol ovplyvniť rozhodnutie súdu. Nakoľko súd do výpočtu použitých zákonných ustanovení zahrnul aj ustanovenie § 266 ods. 4 Obch. zák., upravujúce spôsob výkladu prejavu vôle pripúšťajúceho rôzny výklad, a v inej časti rozhodnutia uviedol, že nie je daná pochybnosť o význame ustanovenia zmluvy, je odôvodnenie rozsudku rozporuplné a nejasné, a samotný rozsudok nepreskúmateľný. Za nezákonný odvolateľ označil aj dopĺňací rozsudok zo dňa 19.11.2014, s tým, že z dôvodov uvedených v odvolaní voči rozsudku vo veci samej mal byť v spore úspešnou stranou. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podal písomné stanovisko, v ktorom zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach a argumentácií uvedenej v odvolaní. V súvislosti s tvrdením žalobcu o jeho nároku na náhradu škody uviedol, že ide o účelovú zmenu právnej argumentácie nakoľko žalobca doposiaľ svoj uplatnený nárok nárokom na náhradu škody neodôvodňoval. Má za to, že inštitút zmluvnej odmeny nie je možné pretransformovať na náhradu škody, naviac keď žalovaný žiadnu svoju zmluvnú povinnosť neporušil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného. Podľa zistenia odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa nedopustil pochybení, ktorými by porušil procesné práva žalovaného, definovateľných ako postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom. Účasť na pojednávaní, vyjadrovanie sa k vykonávaným dôkazom a prednášanie stanovísk patria k základným procesným právam účastníka, ktoré sa však realizujú v prvom rade jeho aktívnou účasťou v konaní. V danom prípade žalovaný zvolil procesný postup, v rámci ktorého sa pojednávaní vo veci (22.01.2014, 14.05.2014, 10.10.2014) zúčastňoval iba splnomocnený právny zástupca, čím sa vzdal možnosti sám reagovať na vykonávané dôkazy, pokiaľ takýto záujem mal, v súvislosti s výsluchom svedkyne Ing. M. napriek tomu, že o zámere súdu vypočuť svedkyňu na pojednávaní bol vopred informovaný. Žalovaného procesné práva tak postupom súdu, ktorý svedkyňu vypočul za účasti jeho právneho zástupcu, ktorému umožnil klásť svedkyni otázky a k jej výpovedi sa vyjadriť, nemohli byť porušené. Súčasne je potrebné konštatovať, že Gyorgy Losonci je konateľom žalovanej obchodnej spoločnosti disponujúcim s už uvádzanými procesnými právami, preto návrh právneho zástupcu na jeho výsluch v konaní ako svedka nemá akékoľvek opodstatnenie. K výsluchu svedkyne Ing. M. je vzhľadom na námietku odvolateľa potrebné uviesť, že súd prvého stupňa podľa obsahu zápisnice z pojednávania v súlade s procesným predpisom zistil okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jej vierohodnosť - jej zamestnanecký pomer so žalobcom, a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu odôvodnenia rozsudku, v ktorom nebolo dôvodné vysporiadavať sa s hodnovernosťou svedkyne podľa predstáv žalovaného, ktorý sám objektívnosť vyjadrení svedkyne na pojednávaní vo veci nespochybnil. Možno pripustiť, že v súvislosti so záverom o riadnom plnení zmluvných povinností žalobcom až do ukončenia mandátnej zmluvy súd prvého stupňa nie v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. iba súhrne konštatoval preukázanie tejto skutočnosti vykonaným dokazovaním bez konkretizácie dôkazov a ich vyhodnotenia (hoci, na strane druhej, z obsahu odôvodnenia je nepochybné, že dôkazom v tomto smere bola práve výpoveď svedkyne M.), v konečnom dôsledku však toto pochybenie nemalo za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci. Odmena podľa bodu 5.1.3. slúžiaca na náhradu výdavkov mandatára bola podľa obsahu zmluvy dojednaná ako paušálna, rovnako ako odmena podľa bodu 5.1.6., bez vzťahu ku skutočným výdavkom a teda aj bez možnosti jej krátenia v prípade vynaloženia výdavkov v menšom rozsahu (pri odmene podľa bodu 5.1.6. poskytnutia poradenských služieb v rozsahu menšom ako 10 hodín), či nevyplatenia v prípade, ak mandatárovi v danom mesiaci nevznikli výdavky žiadne (pri odmene podľa bodu 5.1.6. ak poradenské služby neboli vôbec vyžadované a preto ani poskytované). V tejto súvislosti súd prvého stupňa použil správny zaužívaný a logický výklad pojmu paušálna odmena a pokiaľ aj v rozhodnutí citoval ustanovenie § 266 ods. 4 Obch. zák. upravujúce postup pri posudzovaní prejavu vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, urobil tak nepochybne iba z dôvodu, že na výklad podľa tohto ustanovenia vo svojom stanovisku poukazoval žalovaný. Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok a v súvislosti s ním i dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil a podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania v rozsahu nákladov právneho zastúpenia pri jednom úkone zastupujúceho advokáta (písomné vyjadrenie k odvolaniu) s tarifnou odmenou 200,85 eur, s paušálnou náhradou výdavkov 8,04 eur a s DPH 41,78 eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.