Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218691 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113218691.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov JUDr. Martina Holiča a JUDr. Gabriely Briškovej vo veci starostlivosti o maloletých: H. S., nar. XX. T. XXXX, H. S., nar. XX. U. XXXX, Q. S., nar. XX. Y. XXXX a U. S., nar. X. U. XXXX, všetci bytom u starej matky a všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - matky: nebohá L. S., rod. X., nar. XX. X. XXXX, zomrelá X. U. XXXX a otca: H. S., nar. XX. P. XXXX, trvalo bytom S., za účasti starej matky: Q. S., nar. XX. A. XXXX, bytom S., A. O. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Andrea Čechovičová, Trnava, Dolné Bašty 2, o náhradnej starostlivosti nad maloletými a iné, o odvolaní starej matky, otca a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. augusta 2015 č. k. 8P/54/2012-404 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach týkajúcich sa zastavenia konania o náhradnej starostlivosti nad maloletými H., Q. a U. a nariadenia dohľadu nad maloletými H., Q. a U. p o t v r d z u j e . V napadnutých častiach týkajúcich sa nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým H., výživného na maloletého H., uloženia výchovného opatrenia otcovi, a v častiach týkajúcich sa zmeny ostatného rozhodnutia o zverení a výživnom maloletého H., trov konania a trov štátu rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. V napadnutej časti úpravy styku otca s maloletými H., Q. a U., rozsudok súdu prvého stupňa r u š í . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. nariadil nad maloletým H. ústavnú starostlivosť v Detskom domove F., F. XX; II. otcovi uložil platiť na výživu maloletého H. sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona splatné vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu na účet Detského domova F. počnúc právoplatnosťou rozsudku; III. konanie o náhradnej starostlivosti nad maloletými H., Q. a U. zastavil; IV. začal konanie o úprave styku otca s maloletými H., Q. a U. a o výchovnom opatrení; V. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými H., Q. a U. v Centre pomoci pre rodinu v Trnave a to každý pondelok v týždni od 14.30 hod. do 16.30 hod. za prítomnosti zamestnanca Mgr. P. D. po dobu jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; VI. nariadil nad maloletými H., Q. a U. dohľad; VII. uložil otcovi podrobiť sa odbornému poradenstvu - psychologickému poradenstvu v trvaní jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia v intervale podľa doporučenia psychológa s cieľom zlepšiť a sanovať správania otca k starej matke, a to jej rešpektovaním ako matky a starej matky, rešpektovaním výchovných postupov starej matky voči maloletým deťom, zabráneniu dvojkoľajnosti vo výchove maloletých detí; VIII. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/295/2009-49 zo dňa 14. 7. 2010 v časti zverenia a výživného maloletého H.; IX. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania; X. rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 37 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a d), § 44 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, 4 a 5, § 62 ods. 1, 2 až 5, § 69 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 81 ods. 2 Zák. o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov); § 2 písm. c/ bod 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení; § 81 ods. 1, § 120 ods. 1 a 2 a § 154 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne súd prvého stupňa dôvodil, že uznesením z 13.8.2012 č. k. 8P/54/2012-44 začal ex offo konanie o náhradnej starostlivosti nad maloletými (na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, ďalej len „ÚPSVaR Trnava“), uznesením z 5.3.2013 č. k. 8P/54/2012-135 konanie prerušil a uznesením zo 17.7.2013 č. k. 8P/54/2012-146 pokračoval v konaní, s tým, že doposiaľ boli (právoplatným) rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 14.7.2010 č. k. 20P/295/2009-49 maloletí H., H. a Q. s účinnosťou od 4.11.2009 zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky maloletých Q. S. (s tým, že bude všetky 3 deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach do dňa ich plnoletosti), otcovi bolo určené platiť na výživu každého maloletého sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené (neplnoleté) dieťa, k rukám starej matky a (právoplatným) rozsudkom Okresného súdu Trnava z 20.9.2010 č. k. 13P/15/2010-18 bol maloletý U. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke Q. S., otcovi bolo určené platiť na výživu maloletého sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa k rukám starej matky, počnúc 21.6.2010. Vykonaním dokazovaním mal za preukázané, že rodina maloletých detí je sledovaná ÚPSVaR Trnava od roku 2009, kedy boli maloletí H., H. a Q. zverení do starostlivosti starej matky, a následne aj maloletý U. bol v roku 2010 zverený do starostlivosti starej matky. Už v roku 2008 bola rodina zapojená do programu Úsmev ako dar za účelom poradenstva a sanácie rodinného prostredia. Dňa 7.6.2012 bolo ÚPSVaR Trnava uložené maloletým deťom výchovné opatrenie č. k. 09/12184- K5Z, ktoré zabezpečoval akreditovaný subjekt Kľúč n. o. Bratislava, a to zúčastniť sa na výchovnom a sociálnom programe, ktorý je zameraný na podporu a pomoc rodinám a deťom pri riešení výchovných problémov. Z priebežných správ Kľúč n. o. vyplývalo za mesiac jún 2012, že realizovali prvú návštevu v rodine, skupinové stretnutie detí v centre a návštevu školy, pričom bolo zistené, že otec býva v domácnosti, deti sú voči sebe agresívne, aj verbálne aj fyzicky, H. triedna učiteľka hodnotila jeho prípravu do školy ako nepostačujúcu, porušuje pravidlá školského poriadku, pedagógovia videli značný problém v domácom prostredí. V júli 2012 sa rodina zúčastnila výchovno-rekreačného skupinového programu v kompletnej zostave, stará matka sa nezúčastnila spoločných aktivít pre deti a rodičov, bola prítomná iba pri podávaní jedla. H. ako najmladší z celej skupiny detí v tábore rušil ostatných búchaním, kopaním do nábytku a rôznymi pokrikmi, jeho správanie vyjadrovalo všetky symptómy citovo deprivovaného dieťaťa. Aj nezainteresovaný človek na prvý pohľad videl, že v rodine nie je všetko v poriadku. Z otca bol cítiť alkohol. Kombináciu mama + syn + jeho deti nemali za veľmi perspektívnu. V mesiaci september 2012 realizovali jednu návštevu v rodine, návštevu školského zariadenia. H. bol hospitalizovaný najskôr na psychiatrickom oddelení, následne na infekčnom oddelení. V mesiaci október 2012 realizovali jednu návštevu v rodine a skupinové stretnutie detí v centre. Snažili sa usmerniť starú matku, že je potrebná pravidelná príprava do školy, každý deň v pravidelnom čase, stará matka nepočúvala, hľadala dôvody, prečo sa to nedá. Keď píše domáce úlohy, tak vo večerných hodinách, čo hodnotia ako nevhodné. Triednu učiteľku H. rešpektoval, ostatní vyučujúci udávali väčšie problémy s jeho správaním. V mesiaci november 2012 realizovali jednu návštevu v škole, jednu v rodine a skupinové detí v centre. H. nezvládal učivo, nestíhal, mal slabé školské výsledky, ktoré nezodpovedajú jeho intelektovým schopnostiam. Odporúčali špeciálno-pedagogické a neurologické vyšetrenie. Celkovo je správanie H. na skupine sýtené najmä agresivitou, ignoranciou, aroganciou voči vedúcim skupiny. Zo záverečnej správy Kľúč n. o. (doručenej na pojednávaní dňa 5. 3. 2013) vyplývalo, že vzhľadom na pretrvávajúce problémy v správaní maloletého H. a zlyhávaniu v školských výsledkoch ho odporúčajú zaradiť na liečebno-výchovný pobyt v liečebno-výchovnom sanatóriu v A.. S ohľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za preukázané, že nariadené výchovné opatrenie kolíznym opatrovníkom neviedlo k náprave. Následne začala rodina spolupracovať s Centrom pomoci pre rodinu v Trnave (13. 2.2013), stará matka a otec mal. absolvovali konzultačné stretnutia za účelom sanovania vzájomného vzťahu matky a syna. Mal. H. absolvoval konzultácie so zameraním na zlepšenie správania voči starým rodičom, súrodencom ako i voči vrstovníkom. Z potvrdenia z 23.7.2013 vyplynulo, že stará matka, mal. H. absolvovali viacero stretnutí, dvoch sa zúčastnil aj otec a správanie mal. H. sa postupne zlepšuje. Zo správy z 29.7.2013 vyplynulo, že mal. Q. absolvovala na podnet starej matky viacero stretnutí a navštevovala centrum za účelom rozvíjania a zlepšenia v oblastiach, ktoré jej umožnia ľahšie sa zaradiť do školského procesu v septembri 2013. Mal. H. absolvoval špeciálno-pedagogickú konzultáciu 12.10. 2012, neboli s ním žiadne problémy. Stará matka sa stará o deti primerane svojim možnostiam ako najlepšie vie. Zo správy zo 7.10.2014 vyplývalo, že od septembra 2013 do septembra 2014 sa uskutočnilo sedem stretnutí rodinného klubu. Stará matka spolupracovala s odborníkmi s vážnosťou a neboli problémy s odmietaním spolupráce. Nezaznamenali žiadnu negatívnu zmenu u detí prípadne u starej matky, ktorá sa snaží zo všetkých síl dať deťom všetko čo potrebujú. Pracuje na malej úprave bytu, montáži šatníka. Z oznámenia doručeného súdu 4.5.2015 vyplývalo, že otec sa s maloletými deťmi stretol v centre trikrát, naposledy začiatkom mesiaca marec 2015, odvtedy sa stretnutí nezúčastnil, nakoľko podľa jeho slov je zamestnaný a nemôže prísť. S maloletými deťmi i starou matkou boli v neustálom kontakte, v centre prebiehali doučovania, ktorých sa zúčastňovala Q. a H. podľa dohody s dobrovoľníkmi. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že mal. H. od 1. do 4. ročníka základnej školy navštevoval špeciálnu triedu pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, pričom jeho primárnou diagnózou sú NKS (narušená komunikačná schopnosť) + ADHD, v roku 2011 a v školskom roku 2012/2013 bolo jeho správanie v súlade so školským poriadkom, bez vážnejších problémov, pri menších prehreškoch voči školskému poriadku bol schopný priznať si vinu a mal dobré vzdelávacie výsledky, jeho domáca príprava bola dobrá, domáce úlohy si vypracúval v školskom klube. Už v tej dobe sa však stará matka sťažovala na jeho správanie doma s tým, že nie vždy rešpektuje jej pokyny a odvráva. V roku 2013 triedna učiteľka zaevidovala, že asi dvakrát sa H. o starej matke vyjadril s dešpektom (nie vulgárne). V školskom roku 2013/2014 sa postupne začali výraznejšie zhoršovať jeho vyučovacie výsledky, v druhom polroku mu bolo udelené pokarhanie triednou učiteľkou za vypracúvanie domácich úloh, v treťom štvrťroku sa zhoršilo i jeho správanie v škole a bolo mu udelené pokarhanie za opakované menej závažné porušovanie školského poriadku. Podľa vyjadrenia starej matky si odmietal písať úlohy a ukázať žiacku knižku. V školskom roku 2014/2015 (navštevoval 5. ročník ako integrovaný žiak bežnú triedu) sa jeho prospech oproti minulým ročníkom výrazne zhoršil a na vyučovanie sa nepripravoval, na konci roka mal trojku zo správania, dostatočnú z matematiky a slovenčiny, jeho správanie bol nevyspytateľné, provokoval spolužiakov, nerešpektoval pokyny vyučujúcich, verbálne vulgárne nadával ostatným spolužiakom bez akéhokoľvek dôvodu, nepísal si domáce úlohy, na vyučovanie sa nepripravoval, výrazne narúšal, dokonca znemožňoval vyučovací proces a opakovane porušoval školský poriadok. Fyzicky napádal ostatných žiakov školy, pokračoval v ničení učebných pomôcok ostatných spolužiakov, mal vulgárne poznámky aj na adresu vyučujúcich. Jeho správanie bolo školou hodnotené ako defektné, asociálne, agresívne, konfliktné a nepredvídateľné. Častokrát ho bolo potrebné izolovať od ostatných detí počas doby 1-2 hodín. Pri štvrťročnej klasifikácii mal pokarhanie triednym učiteľom za správanie konzultované so školským psychológom a školským špeciálnym psychológom. Situácia sa v poslednom školskom roku nezmenila ani po pohovore s maloletým ani jeho starou matkou, hoci jej školou bolo umožnené navštevovať niektoré vyučovanie hodiny. Rapídne zhoršenie v správaní a školských výsledkoch mal súd prvého stupňa preukázané aj výsluchom svedka - riaditeľa školy a to aj napriek tomu, že spolupráca so starou matkou a jej záujem sú hodnotené naďalej pozitívne. Mal. H. podľa posudkov zo školy a výpovede svedka mával s maloletým H. časté nezhody a fyzicky mu ubližoval. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na to, že napriek tomu, že starej matke je známy záver znaleckého posudku ako aj vyjadrenie znalkyne na pojednávaní o tom, že otec má byť vylúčený z výchovného prostredia maloletých detí, uvedené stará matka podľa zistení v konaní nerešpektuje, sama uviedla, že na požiadanie detí sa otec s deťmi stretáva a berie ich von, v domácnosti prespáva na jej požiadanie, chodí s ňou s mal. H. a Q. k lekárovi do Bratislavy, čo potvrdil aj otec a uviedol, že trikrát do mesiaca v domácnosti prespáva. Súd mal za preukázané, že zrušenie trvalého pobytu otca na adrese bydliska aj maloletých detí bolo len formálne a v konečnom dôsledku nedošlo k vylúčeniu otca s výchovného prostredia maloletých detí, ktoré má preukázateľne na mal. H. naďalej negatívny dopad na jeho správanie a výchovu. Stará matka teda tým, že nedokázala vylúčiť svojho syna, otca maloletých detí, z ich výchovného prostredia, nezabránila zhubnému vplyvu otca na psychologický vývin detí, v tomto prípade mal. H., o ktorom hovorila znalkyňa. Na základe vlastného rozhodnutia stará matka nerešpektuje vyjadrenie znalkyne, čím prispela k tomu, že vo vzťahu k mal. H. sa nepodarilo znížiť resp. zabrániť nepriaznivému vplyvu otca na jeho výchovu. Stará matka neprispela vo vzťahu k tomuto maloletému k tomu, aby sa zabránilo dvojkoľajnej výchove otca a starej matky, aby maloletý nekopíroval správanie sa otca k starej matke, keď táto sa na jeho správanie podľa posudkov zo školy začala sťažovať už v roku 2012. Svojím konaním si vlastne stará matka sťažuje svoje možnosti riadne vychovávať mal. H.. Je zrejmé, že jeho výchova je narušená, a preto súd prvého stupňa pristúpil k riešeniu situácie maloletého tak, že nad ním nariadil ústavnú výchovu s tým, že táto bude priebežne hodnotená, takéto opatrenie má dočasný charakter a bude zrušené v prípade ak nastanú na strane maloletého vhodné okolnosti. Mal za to, že v prípade H. je vážne ohrozená jeho výchova a toto rozhodnutie má zabrániť aj ďalšiemu zhoršovaniu a narúšanie jeho zdravého vývinu, ale predovšetkým takýto zásah je odôvodnený nevyhnutnosťou situáciu ohľadom maloletého riešiť, nakoľko nateraz stará matka, ktorej bol maloletý zverený nezabránila narušeniu výchovy maloletého, napriek enormnej snahe nezvládla jeho výchovu, mal. H. vzhľadom aj na jeho vek starú matku nerešpektuje ako autoritu, čo má podľa názoru súdu súvis s tým, že napriek záveru a vyjadreniu znalkyne, stará matka nedokázala vylúčiť otca z jeho výchovného prostredia a maloletý kopíruje správanie svojho otca, ktorý sa podľa zistenia znalkyne správa voči starej matke s dešpektom a nie s úctou. Aj prostredie, v ktorom maloletý žije, vykazuje nedostatky a dochádza k narušeniu jeho telesného, citového, rozumovaného vývoja, predovšetkým s ohľadom na to, že na maloletom, ktorý je z detí najstarší sa najviac prejavil negatívny vplyv a vzor správania sa jeho otca, čo konštatovala aj znalkyňa vo svojom znaleckom posudku. Súd prvého stupňa mal za to, že v prípade H. sa nejedná o náhodné alebo ojedinelé vybočenie z normálneho správania, ale jedná sa viacročný model správania sa maloletého, ktoré sa stále zhoršuje. Pričom nielen maloletý H. ale aj ostatní maloletí nemajú vo svojom otcovi pozitívny vzor, pokiaľ ide o jeho správanie sa voči starej matke. Ohľadom mal. H. mal preukázané, že navštevoval v prípravnom ročníku základnej školy špeciálnu triedu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, následné ročníky chodil do bežnej triedy, má diagnostikovaný hyperkinetický syndróm s poruchou pozornosti /ADHD/, VPU-dysgrafiu, disortografiu a dyslexiu. V školskom roku 2010/2011 v prípravnom ročníku a v školskom roku 2011/2012 mal výborné výsledky, jeho domáca príprava bola hodnotená veľmi dobre. Avšak robil zle žiakom, čo bolo značne ovplyvnené ADHD. Osobnosť a pokyny pedagógov nie vždy rešpektoval, boli u neho postrehnuté vulgarizmy, domáce úlohy buď načarbal, neurobil, alebo si vypracoval popredu. Fungovala spolupráca so školským psychológom. Jeho správanie bolo nevyspytateľné. V školskom roku 2012/2013 (2. ročník) dosiahol veľmi dobré vyučovacie výsledky, na hodinách triednej učiteľky sa správal slušne, ale na hodinách s inými učiteľmi narúšal vyučovanie, ale už v menšej miere. Potreboval individuálny prístup, jeho domáca príprava bola v prvom polroku primeraná, následne slabšia. Aj v školskom roku 2013/2014 (3. ročník) dosiahol dobré vyučovacie výsledky, na vyučovanie sa pripravoval priemerne až slabo. Naďalej potreboval neustály dozor nad sebou, pracoval pomalším tempom. Na hodinách triednej učiteľky sa správal slušne, po opakovanom upozornení pracoval, na vyučovacích hodinách s inými učiteľmi vyrušoval, odmietal pracovať. Začal mať problémy so zvládaním učiva a pracovným tempom bežnej triedy. V školskom roku 2014/2015 (4. ročník) sa pripravoval priemerne až slabo, často nemal vypracované domáce úlohy. Jeho správanie bolo ovplyvnené poruchou hyperaktivity a rodinným prostredím, jeho správanie k spolužiakom sa mierne zlepšilo. Na hodinách triednej učiteľky sa správal slušne, na vyučovacích hodinách s inými učiteľmi vyrušoval, odmietal pracovať. Mal problémy so zvládaním učiva a pracovným tempom, pretože domáca príprava a precvičovanie učiva bola slabá alebo žiadna. Mal časté nezhody a hádky s bratom H., ktorý mu fyzicky ubližoval. Začiatkom februára 2015 sa jeho príprava na vyučovacie hodiny zlepšila. V porovnaní so správaním sa ostatných spolužiakov v triede sa z priemeru výrazne nevymykal. S jedným spolužiakom mal časté konflikty, avšak tento bol tiež konfliktný žiak. Mal aj pozitívne prejavy, pomáhal postihnutej spolužiačke, triednej učiteľke. Potreboval neustály dozor nad sebou. Na hodinách triednej učiteľky sa správal slušne, po opakovanom upozornení pracoval, na vyučovacích hodinách s inými učiteľmi vyrušoval, odmietal pracovať. Ku koncu školského roka sa pripravoval na vyučovacie hodiny priemerne až slabo, k neúspechu sa začal stavať apaticky. Asistenta nemal prideleného. Stará matka sa o výsledky maloletého zaujímala a jej spolupráca bola hodnotená kladne. Súd prvého stupňa konštatoval, že podľa záverečnej správy Kľúč n. o. v roku 2013 v správaní maloletého pretrvávali problémy v správaní a zlyhával v školských výsledkoch, avšak následne zo správ Centra pomoci pre rodinu v Trnave sa správanie maloletého zlepšilo, pričom s rodinou pracovali aj naďalej. Na konci ročníka mal dvojku zo správania. Na rozdiel od H. nie sú vyučovacie výsledky H. zlé, avšak jeho príprava na vyučovanie je priemerná až slabá. Jeho správanie v škole sa nevymyká výrazne z priemeru v triede. Na hodinách triednej učiteľky sa správa slušne, potrebuje nad sebou neustály dozor. Na hodinách s inými učiteľmi však vyrušuje a odmieta pracovať. Avšak má nezhody a hádky s bratom H., ktorý mu fyzicky ubližoval, čo vyplýva zo správy školy ako aj výpovede svedka Mgr. U., riaditeľa školy. Ohľadom mal. Q. mal preukázané, že v roku 2011 navštevovala materskú škôlku s poldennou dochádzkou na dopoludnie, jej socializácia prebiehala v norme, primerane jej rozvojovým možnostiam a schopnostiam sa zapájala do hier, neboli zaznamenané žiadne známky fyzického alebo psychického týrania. V roku 2012 a v roku 2013 navštevovala materskú škôlku s celodennou dochádzku, jej správanie, dochádzka, hygienické návyky, oblečenie dieťaťa, obľúbenosť, záujmová činnosti boli bez zmeny, nezaznamenali žiadne známky fyzického alebo psychického týrania. Počas dochádzky do MŠ nebola spozorovaná nedostatočná starostlivosť o maloletú, maloletú privádzala a odvádzala stará matka, maloletá sa nevyjadrovala o starých rodičoch ani o otcovi, taktiež sa nezmienila o tom, že by ju niekto z rodiny bil alebo jej škaredo nadával. Od septembra 2014 navštevovala prvý ročník pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, domáce úlohy mávala vypracované a v sprievode starej matky sa pravidelne zúčastňovala podpornej terapie na eliminovanie nepriaznivých prejavov diagnózy maloletej. Stará matka sa podľa potreby informovala ako má s vnučkou pracovať a postupovať pri jednotlivých úlohách. Napriek odporúčaniam nenavštevovala školský klub. V kolektíve bola obľúbená, začala navštevovať logopedickú poradňu. Ohľadom mal. U. mal za preukázané, že od roku 2013 navštevoval materskú školu s celodennou dochádzkou, jeho socializácia prebiehala v norme, v kolektíve a personálom bol rešpektovaný ako iné deti, primerane svojim rozvojovým možnostiam a schopnostiam sa zapájal do hier, nezaznamenali žiadne známky fyzického alebo psychického týrania, nebola spozorovaná nedostatočná starostlivosť o maloletého, dieťa privádzala a odvádzala stará matka, v roku 2014 a v roku 2015 starý otec, prípadne stará matka. Maloletý sa nevyjadroval o starých rodičoch ani o otcovi, taktiež sa nezmienil o tom, že by ho niekto z rodiny bil alebo mu škaredo nadával. Neboli s ním žiadne výchovné problémy a maloletý sa začlenil do kolektívu s minimálnymi ťažkosťami. V školskom roku 2015/2016 mal začať navštevovať prvý ročník základnej školy. Súd prvého stupňa konanie o náhradnej starostlivosti, ktoré začal ex offo na podnet ÚPSVaR Trnava voči maloletým H., Q. a U. zastavil, majúc za to, že v konaní neboli ohľadom týchto maloletých detí preukázané skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu § 44 Zák. o rodine, teda nariadenie ústavnej starostlivosti (§ 54 Zák. o rodine), ani pestúnskej starostlivosti, ani náhradná osobná starostlivosť inej osoby ako starej matky. Mal za preukázané, že stará matka zabezpečuje maloletým i napriek jej zdravotným problémom ako aj problémom maloletých riadnu starostlivosť. Potvrdzujú to správy ohľadom maloletých Q. a U. z materskej škôlky a základnej školy. Od septembra 2014 navštevovala mal. Q. 1. ročník pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, domáce úlohy mávala vypracované, v sprievode starej matky sa pravidelne zúčastňovala podpornej terapie na eliminovanie nepriaznivých prejavov diagnózy, navštevovala logopedickú poradňu. Znaleckým dokazovaním mal preukázané, že nebola vystavená nepatričnému sexuálnemu kontaktu, činnosti alebo správaniu - netrpí CSA - syndrómom sexuálne zneužívaného dieťaťa. Socializácia mal. U. v materskej škôlke prebehla v norme a neboli s ním žiadne výchovné problémy a maloletý sa začlenil do kolektívu s minimálnymi ťažkosťami. V školskom roku 2015/2016 začne navštevovať prvý ročník základnej školy. Uvedené skutočnosti potvrdil svojou výpoveďou aj svedok Mgr. U., riaditeľ základnej školy, ktorú maloleté deti navštevujú. Súd sa nestotožnil s vyjadrením kolízneho opatrovníka ohľadom nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletými H., Q. a U., nakoľko mal za to, že nateraz nie je v záujme maloletých detí zmeniť ich výchovné prostredie a vyňať ich zo starostlivosti ich starej matky, ktorá je nateraz pre ne najdôležitejšou osobou v ich živote a nariadenie ústavnej starostlivosti by nebolo pre maloletých dôvodné a ani účelné. Pokiaľ ide o mal. H. súd má za to, že nateraz jeho výchova nie je narušená v takej intenzite ako je to v prípade mal. H., keď zohľadnil posudky školy, vyjadrenie svedka, správy Centra pomoci pre rodinu. Tak ako aj v prípade mal. H. bol oboznámený so znaleckým posudkom a s jeho závermi ako aj s výpoveďou znalkyne v konaní, ktorá uviedla, že jediným problémom, resp. skutočnosťou, ktorú doteraz stará matka nezvládla je maligný (zhubný) psychologický vplyv otca maloletých detí na výchovu maloletých detí aj na maloleté deti samotné, ktoré kopírujú také prejavy správania, ktoré im momentálne vyhovujú. Zároveň znalkyňa uviedla, že jedinou cestou je vylúčiť otca z výchovného prostredia maloletých detí. Mala na mysli nielen vylúčenie fyzické z domácnosti, ale zabránenie aj dvojkoľajovej výchove, pretože deti boli zverené do osobnej starostlivosti starej matke a nie otcovi, ktorý sa k starej matke správa s dešpektom a nerešpektuje ju. Avšak v prípade H., Q. a U. mal za to, že napriek vyjadreniu znalkyne o dvojkoľajnej výchove a prítomnosti otca v domácnosti aj keď iba počas troch dní v mesiaci, sa nateraz na ich výchove neprejavila v tak závažnej a intenzívnej miere, ktorá by narušila ich zdravý vývin a výchovu. Ďalej dôvodil, že rozhodnutie ohľadom maloletých H., Q. a U. nič nemení na tom, že stará matka musí rešpektovať závery znaleckého posudku a vyjadrenie znalkyne v tom, že otec deti má byť vylúčený nielen formálne ale aj fakticky z domácnosti, a to aj bez možnosti prespávania, ale predovšetkým rešpektovať vyjadrenie znalkyne, pokiaľ ide o stretávanie sa maloletých s ich otcom a to v prítomnosti tretej osoby, ktorú otec bude rešpektovať a to konkrétne za prítomnosti zamestnanca Centra pomoci pre rodinu, v ktorom sa stretávania majú realizovať, ktoré zároveň bude o záujme a stave otca podávať správy kolíznemu opatrovníkovi, prípadne súdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec má vyživovaciu povinnosť k štyrom maloletým deťom, pričom v konaní nebolo preukázané, že by vlastnil majetok väčšej hodnoty a teda ani žiadnu nehnuteľnosť, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, od 1.1.2014 do 5.2.2014 a od 7.2.2014 do 28.2.2014 bol otec zamestnaný, pracovný pomer s otcom bol ukončený z dôvodu skončenia objednávky odberateľa (príjem za január 305,24 eur, za február 213,41 eur), od 11.3.2014 do 2.6.2014 bol otec zamestnaný na dohodu o vykonaní práce (s príjmom v marci 280,61 eur, v apríli 319,09 eur, v máji 236,84 eur), od 5. 6. 2014 bol otec zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti (príjem jún 320,57 eur, júl 67,26 eur, august 60,85 eur + 26,30 eur, september 247,92 eur, október 364,65 eur, november 308,67 eur), od 14.7.2014 do 19.1.2015 bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti (0 vymeriavací základ), od 1.3.2015 bol otec zamestnaný na dohodu o vykonaní práce (vymeriavací základ marec 330,27 eur, apríl 315 eur, máj 404,13 eur). Otec sa na pojednávaní vyjadril, že má príjem minimálnu mzdu, ako svoje výdavky uviedol výdavky na bývanie 200 eur mesačne, ktoré však nepreukázal a výživné na deti. Vzhľadom na zistené osobné a majetkové pomery otca mu súd prvého stupňa určil platiť na výživu mal. H. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa vo výške 27,13 eur) mesačne. Z dôvodu, že v priebehu konania vznikla na základe vyjadrenia znalkyne potreba upraviť stretávanie mal. H., Q. a U. s ich otcom, súd bez návrhu v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. začal konanie o úprave styku. Znalkyňa navrhla, aby sa otec aj naďalej s deťmi mohol stretávať, avšak v prítomnosti tretej osoby, ktorá by podávala o stretnutiach a správaní sa otca správy. Konkrétne navrhla stretávanie jedenkrát do týždňa v pracovnom týždni na dve hodiny počas doby jedného roka s tým, že by to bolo za prítomnosti pracovníka a v mieste Centra pomoci pre rodinu v Trnave. V priebehu konania s týmto súhlasila aj stará matka aj otec, ako aj Centrum pomoci pre rodinu v Trnave, pričom sa stretnutia otca s maloletými začali týmto spôsobom aj do marca 2015 realizovať. V tomto konaní súd prvého stupňa rozhodol o stretávaní otca s maloletými H., Q. a U., nad ktorými nenariadil ústavnú starostlivosť a to priamo v Centre pomoci pre rodinu v Trnave, každý pondelok v týždni od 14.30 hod. do 16.30 hod. za prítomnosti zamestnanca Mgr. P. D., pričom tento spôsob stretávania ohraničil na dobu 1 roka, v rámci ktorej doby bude možné zistiť, akým spôsobom sa otec a či vôbec stretáva s maloletými deťmi, ako tieto stretnutia fungujú, aké je správanie otca pri stretávaní s deťmi. Následne bude možné prípadné zistenia oznámiť súdu a prípadne navrhnúť iný spôsob stretávania, inú úpravu a podobne. Mal za to, že je v záujme maloletých, ich zdravého duševného rozvoja, aby napriek tomu, že sú v starostlivosti starej matky, ich otec sa s nimi nerušenie za prítomnosti tretej osoby mohol stretávať a ďalej sa teda rozvíjal ich vzájomný vzťah, avšak rešpektujúc, že stará matka taktiež bude tento spôsob stretávania rešpektovať, spolupracovať s Centrom pomoci pre rodinu v Trnava a nebude umožňovať, aby sa otec stretával s maloletými deťmi mimo Centra pomoci pre rodinu bez účasti Mgr. P. D.. Pokiaľ ide o maloletého H., nad ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť, neupravil stretávanie otca ani starej matky s maloletým, títo majú možnosť sa s maloletým stretávať v súlade s prevádzkovým poriadkom ústavu, resp. na základe dohody s ústavom a dieťaťom, keď je povinnosťou detského domova vytvárať podmienky na stretávanie sa s maloletým, pričom stretnutia sa môžu realizovať v ústave, aj mimo neho, napr. v obci, kde je sídlo detského domova alebo aj na inom vhodnom mieste. Taktiež v súlade s § 81 ods. 1 O. s. p. súd prvého stupňa začal konanie a rozhodol o výchovnom opatrení ohľadom maloletých H., Q. a U., v zmysle § 37 ods. 2 písm. b/ Zák. o rodine nariadil nad maloletými dohľad. Vychádzal zo zistených skutočností ohľadom výchovy maloletých (zo správania maloletých, zo zistených skutočností ohľadom výchovy a starostlivosti starej matky, negatívneho vplyvu a zásahov otca do ich výchovy) a mal za to, že záujem na riadnej výchove si vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie, hoci už aj v minulosti bola výchova maloletých sledovaná. Vyjadril presvedčenie, že nápravu maloletých možno dosiahnuť vhodným usmernením v doterajšom výchovnom prostredí, avšak za predpokladu, že otec detí bude nielen formálne ale už fakticky vyčlenený z výchovného prostredia maloletých detí. Čo je však úlohou starej matky, ktorej je táto skutočnosť známa a viackrát zo strany súdu pripomínaná. Rozhodol aj o výchovnom opatrení otca podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zák. o rodine, o povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu, keď mal za preukázané, že otec mal. narúša svojím správaním sa k jeho matke (starej matke mal. detí), ku ktorej sa správa s dešpektom, jej výchovné postupy voči maloletým deťom, ktoré kopírujú správanie otca. Je potrebné, aby maloletí nepreberali správanie sa ich otca, a tým sa zabránilo dvojkoľajnej výchove. A to práve pokiaľ ide o výchovu maloletých H., Q. a U., nad ktorými súd nenariadil ústavnú výchovu a zároveň upravil otcovi s nimi stretávanie, aby im stará matka mohla zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť bez toho, aby otec negatívne svojím správaním voči nej nenarúšal výchovné postupy starej matky voči maloletým a na druhej strane zvládal aj efektívne realizáciu úpravy styku s maloletými. Dešpektívne správanie sa otca k starej matke v minulosti aj v súčasnosti spôsobovalo konflikty, ktoré negatívne pôsobili na zdravý psychický vývin maloletých a v konečnom dôsledku negatívne už ovplyvnili mal. H. a môžu negatívne ovplyvniť aj budúci vývin maloletých H., Q. a U.. U otca je riziko, že bez prítomnosti tretej osoby sa bude aj naďalej v prítomnosti maloletých detí správať voči starej matke s dešpektom, preto je potrebné, aby otec zmenil svoje správanie k starej matke, zefektívnil ich vzájomnú komunikáciu a v záujme maloletých sa k nej správal s úctou, ktorá jej ako jeho matke patrí. Pričom práve táto je najdôležitejšou osobou pre maloleté deti, ktorým zabezpečuje osobnú starostlivosť. S tým, že otec by si mal uvedomiť, že pokiaľ sa jeho správanie nezmení, nie je vhodné, aby participoval na výchove maloletých detí a tým bránil starej matke, aby maloletým zabezpečila šťastné detstvo a zdravý duševný vývin. V opačnom prípade je možné zasiahnuť aj rozhodnutím súdu do rodičovských práv otca aj pokiaľ ide o stretávanie s maloletými. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.. Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil právne ust. § 148 ods. 1 O. s. p., vecne priznaním súdom ustanovenej znalkyni PhDr. Elene Fusekovej znalečného v sume 2 264,32 eur a v sume 44,62 eur zo štátnych prostriedkov. Štátu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že ide o beznávrhové konanie, ktoré súd začal ex offo, preto nie je možné hovoriť o výsledku konania vo vzťahu k jednotlivým účastníkom. Znalecké dokazovanie nariadil vo veci súd a bolo potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom účastníci konania znalecké dokazovanie nenavrhovali. Tak na strane otca ako aj na strane starej matky sú osobné a majetkové pomery, ktoré by i tak odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, v prípade, že by súd mal postupovať ohľadom náhrady trov konania štátu voči nim podľa výsledku v konaní. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolania stará matka, otec maloletých detí aj kolízny opatrovník maloletých detí. Kolízny opatrovník zjavne napadol rozsudok v jeho výrokoch III., V., VI., VII., keďže navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak nariadením ústavnej starostlivosti nad všetkými 4 maloletými deťmi v Detskom domove F., uložením otcovi povinnosti platiť na výživu maloletých detí 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to na každé z detí do 15. dňa v mesiaci na účet Detského domova F., pozbavením otca výkonu rodičovských práv, ustanovením za poručníka maloletých detí Detský domov F., čím by sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/295/2009-49 z 2. júla 2010 a rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 13P/15/2010-18 z 20. septembra 2010. Nestotožnil sa s rozsudkom s poukazom najmä na vykonávané úkony s rodinou v období posledných rokov, na všetky prijaté opatrenia a s poukazom na znalecký posudok a vyjadrenie znalkyne PhDr. Eleny Fusekovej, ktorá zdôraznila nutnosť vylúčenia otca z výchovného prostredia detí, ktorý svojím asociálnym správaním (drogová závislosť, vulgárnosť, verbálna a fyzická agresivita) výrazne negatívne ovplyvňuje kvalitu a bezpečnosť výchovného prostredia všetkých 4 maloletých detí. Stará matka synovi síce zrušila v domácnosti trvalý pobyt, čo bolo ale z jej strany len účelové riešenie, nakoľko na základe šetrení vykonaných kolíznym opatrovníkom a podľa jeho zistení v rodine pretrváva bývanie, prítomnosť otca v domácnosti a jeho neobmedzené kontakty s deťmi, čo je v rozpore s odporúčaním znalkyne, ktorá to vyhodnotila vo vzťahu k deťom ako neprípustné a vysoko rizikové. U maloletého H. a maloletého H. sa už prejavili negatívne vzorce správania sa, došlo u nich k rapídnemu zhoršeniu správania v škole, ale aj v mieste bydliska. Od podania podnetu na začatie konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti v rodine vykonávali intenzívne opatrenia a pomoc s cieľom nápravy rodinných pomerov. Zo strany starej matky došlo pod tlakom zúčastnených subjektov (a za ich výdatnej pomoci) k istým pozitívnym zmenám, avšak nedokázala radikálne vyriešiť otázku kontaktu detí s otcom - pod tlakom okolností otcovi detí iba formálne zrušila trvalý pobyt. Nariadenie ústavnej starostlivosti iba nad maloletým H. a dohľadu nad zostávajúcimi 3 maloletými deťmi považujú za nedostatočné riešenie, pretože 3 mladšie deti budú ich otcom v domácom prostredí naďalej ohrozované, pričom znalkyňa sama v závere posudku jednoznačne uviedla, že ak otec maloletých detí nebude schopný zlikvidovať svoje vulgárne a agresívne správanie, ak nebude schopný dlhodobo abstinovať, riadne pracovať a neparazitovať na svojich rodičoch a dokonca i vlastných maloletých deťoch, bude musieť byť z ich výchovného prostredia striktne vyčlenený. Počas konania, ktoré trvá cca 3 roky, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by u otca maloletých detí došlo v tomto smere k náprave. Poukázal na vyjadrenie znalkyne v závere posudku, kde uviedla, že v žiadnom prípade nemôže byť maloleté deti konfrontované s faktom, že sa ich stará matka nevie konštruktívne (zmysluplne) vysporiadať so svojím vulgárnym, agresívnym, parazitujúcich dospelým synom. Stará matka disponujúc znaleckým posudkom, poznajúc všetky fakty a riziká napriek tomu nedokázala nastaviť otcovi detí - synovi jasné hranice a podmienky tak, aby deti boli dostatočne chránené pred asociálnym správaním vlastného otca. Zo psychologického hľadiska je vysoko pravdepodobné, že sa maloleté deti stotožnia so správaním sa svojho otca k starej matke a voči autoritám an block, čo sa u maloletého H. už aktuálne prejavuje. Preto mal za to, že v danom prípade je v najlepšom záujme maloletých detí, ich spoločné umiestnenie do jedného detského domova. Stará matka si zrejme neuvedomuje vážnosť celého súdneho konania, svojím správaním, zavádzaním a skresľovaním informácií iba podporuje otca detí v jeho životnom štýle a neprispieva k upokojeniu rodinného prostredia tak, aby deti neboli správaním svojho otca a celkovou atmosférou v domácnosti dlhodobo ohrozované. Takisto nariadenie dohľadu ako výchovného opatrenia je v danom prípade bezpredmetné. Dohľad nad rodinou je vykonávaný dlhodobo a to aj bez vydaného rozhodnutia a bol aj vo vzťahu k otcovi detí neúspešný, teda neúčelnosť nariadeného dohľadu súdom nad maloletým H., Q. a U. možno už dnes považovať za preukázanú. Rozhodnutie súdu o povinnosti otca podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní jedného roka, pričom súd neurčil vo svojom rozhodnutí ako inštitúciu alebo psychológa, vyznieva vopred ako bezúčelné. Namietal, že súd v konaní nevypočul starého otca, ktorý mohol ozrejmiť vzťahy a pomery v domácnosti, ako aj porovnať zmeny v domácnosti v priebehu trvania súdneho konania o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi. Poukázali na rozhodnutie Okresného úradu v Trnave - Odboru všeobecnej vnútornej správy Pr.č. 1014/2015, OÚ-TT-OVVS2-2015/025246 z 12.8.2015 (bolo prílohou odvolania), ktorým príslušný správny orgán na prejednanie priestupkov sa zaoberal priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť maloletý H. S., ktorý mal podľa opisu skutku fyzicky a slovne napadnúť 70-ročnú zdravotne postihnutú ženu zo susedstva. Keďže maloletý H. je viac ako 5 rokov v domácnosti starej matky, je zrejmé, že na takomto správaní sa zjavne podpísali najbližší a domáce prostredie. Maloletý H. je najstarší z detí, ale v budúcnosti možno očakávať obdobné správanie podľa tohto vzoru aj u ostatných detí, keďže k žiadnym pozitívnym zmenám a posunom v medziľudských vzťahoch v rodine nedošlo. Práve nariadením ústavnej starostlivosti a pobytom v detskom domove je možné dosiahnuť pozitívnu zmenu v správaní detí v ich vývoji psychickom a sociálnom. V správaní detí sa prejavujú vážne nedostatky a prostredie, v ktorom deti žijú, vykazuje nedostatky takej intenzity, že dochádza k narušeniu ich telesného, citového, rozumového a mravného vývoja. Nariadenie ústavnej starostlivosti nie je opatrením, ktoré by nevyhnutne znamenalo pobyt detí v detskom domove do ich plnoletosti, ale môže mať iba dočasný charakter, ak pominú dôvody pre jej ďalšie trvanie, súd nariadenú ústavnú starostlivosť bezodkladne zruší. Otec odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa zjavne iba ohľadom jeho výrokov I a II, so zrejmým návrhom na jeho zrušenie v takýchto častiach, týkajúcich sa mal. H.. Žiadal súd, aby jeho syn H. mohol aj naďalej vyrastať spolu so svojimi súrodencami v spoločnej domácnosti u starej matky, u ktorej má všetky podmienky, stará matka má podmienky na výchovu jeho detí a deti sú na ňu citovo viazané. Po psychickej stránke by mal. H. uškodilo, keby bol odlúčený od svojej starej mamy a súrodencov. Mal. H. nie je zlý chlapec, len potrebuje viac pochopenia zo strany triednej učiteľky a pomoc psychológa a špeciálneho pedagóga Mgr. O. U. a celej spolupráce školy ako to navrhol riaditeľ školy Mgr. U.. Stará matka odvolaním napadla rozsudok v časti týkajúcej sa nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým H. a žiadala jeho zmenu v takejto časti zamietnutím návrhu. Rozsudok v napadnutej časti považuje za nesprávny a nezákonný, nestotožňuje sa s ním, je toho názoru, že je schopná sa o všetky deti postarať a zvládnuť ich výchovu, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku znalkyne, ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že má výchovné predpoklady a je schopná vychovávať svojich vnukov a vnučku a taktiež z posudku vyplýva, že ako stará matka je veľmi dôležitou vzťahovou osobou, ku ktorej má maloletý vytvorené silné citové puto a je pre neho zdrojom celkového zázemia. O toto všetko by mal. H. prišiel rozhodnutím súdu. Stará matka si nemyslí, že by pobyt maloletého (akokoľvek dlhý) pomohol odstrániť jeho narušené správanie (diagnostikovaná porucha ADHD). Práve naopak anonymné prostredie, bez rodinného zázemia, bez blízkosti človeka, ktorému dôveruje, môže celú situáciu ešte zhoršiť. Biologický otec detí bol z ich domácnosti vylúčený, zrušili mu trvalý pobyt a v domácnosti za zdržiava iba ako návšteva, vždy ide o krátkodobé návštevy, keď potrebovala postrážiť deti, keď išla k lekárovi a podobne. Poukázala na skutočnosť, že súd rozhodol takýmto závažným spôsobom napriek tomu, že nevyužil všetky dostupné menej radikálne spôsoby ako ovplyvniť a korigovať správanie maloletého H.. Je presvedčená, že najskôr by mal byť v danom prípade využitý inštitút výchovného opatrenia, ktoré zabezpečoval akreditovaný subjekt, Kľúč n. o. Bratislava, avšak maloletý H. na rozdiel od ostatných súrodencov doteraz nebol zaradený do tohto projektu. Preto ani u maloletého nemožno konštatovať, že nariadené výchovné opatrenie neviedlo k náprave. Poukázala tiež na vyjadrenie svedka riaditeľa Mgr. U., ktorý na pojednávaní uviedol, že v danom prípade by sa dala využiť doteraz nerealizovaná aktivita školy zamerať sa na to, aby s maloletým pracoval špeciálny školský psychológ a zvýšila sa hospitačná činnosť na hodinách. Stará matka bola názoru, že pokiaľ sa nevyčerpali všetky dostupné možnosti na zlepšenie a skvalitnenie výchovy maloletého, nemožno pristúpiť k najradikálnejšiemu riešeniu - nariadeniu ústavnej starostlivosti, ktorá je pre dieťa, jeho psychický vývoj najhorším možným riešením. K odvolaniam otca a starej matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že sa naďalej v celom rozsahu pridržiava svojho odvolania. Dňa 30.12.2015 kolízny opatrovník doručil odvolaciemu súdu na jeho žiadosť správu o prešetrení pomerov v rodine maloletých z 29.12.2015, z ktorej vyplýva, že prešetrením pomerov v domácnosti starej matky naposledy 9.12.2015 bolo zistené, že v bytových pomeroch rodiny nenastali zmeny, naďalej žijú v 2-izbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom. Maloleté deti obývajú izbu, v ktorej sa nachádza poschodová posteľ, váľanda, 2 rozkladacie kreslá a šatníková skriňa. Celková hygiena prostredia je na nižšej úrovni, v domácnosti bol neporiadok, v izbe detí bolo rozhádzané ošatenie, rôzne papiere a množstvo nepotrebných vecí. V čase šetrenia bola v domácnosti prítomná stará matka, ktorá komunikovala so zástupcami kolízneho opatrovníka, starý otec H. S. bol zatvorený v druhej izbe, do ktorej im nebol umožnený prístup, z ktorej občas vyšiel, ale nerozprával sa s nimi. Kuchyňa bola zamknutá, stará matka ju pred zástupcami odomkla a nachádzal sa v nej veľký neporiadok, pôsobila zanedbaným dojmom. V kuchyni nevideli základné potraviny, v mrazničke sa nachádzalo mäso, stará matka uviedla, že potraviny podľa potreby dokupujú a pravidelne pre deti varí obedy, nakoľko sa v školskej jedálni nestravujú. Podľa vyjadrenia starej matky otec detí v domácnosti nebýva a údajne sa o neho nestará, s deťmi sa ale pravidelne stretáva, navštevuje ich v domácnosti, väčšinou im prinesie pečivo a sladkosti. Stará matka uviedla, že s maloletými deťmi nemá výchovné problémy, iba s maloletým H., keď dostane záchvat. S deťmi absolvovala všetky potrebné zdravotné vyšetrenia a naďalej spolupracuje s Centrom pomoci pre rodinu v Trnave, aj keď v poslednom čase už menej, spomenula svoje zdravotné problémy s tým, že má vysoký krvný tlak a tiež zelený zákal. Pri šetrení sa stará matka javila pochudnutá, bledá, smutnejšia ako inokedy, pri kontaktoch v celkovom prejave a komunikácií bola veľmi mierna, tichšia. Centrum pomoci pre rodinu v Trnave informovalo správou z 30.11.2015 kolízneho opatrovníka, že organizovalo letný prímestský tábor, ktorého sa zúčastnili maloletý H., Q. a U. od 10. do 14. augusta 2015, po skončení tábora neboli so starou matkou a deťmi v kontakte, oslovili a osobne ju navštívili 29. októbra 2015, kedy jej priniesli do rodiny potravinovú pomoc od Slovenského červeného kríža, v tom čase bola stará matka chorá, v domácnosti boli prítomné všetky deti okrem Q., ktorá podľa slov starej matky bola v Detskom integračnom centre. Od 29.10.2015 sa pracovníci so starou matkou, s maloletými deťmi ani s otcom detí nestretli, z čoho je evidentné, že styk otca s maloletými deťmi sa v Centre pomoci pre rodinu v Trnave nerealizuje. Detská lekárka MUDr. F. v správe z 1. decembra 2015 informovala kolízneho opatrovníka, že deti majú riadne absolvované očkovania, preventívne prehliadky i odborných lekárov. Podľa názoru lekárky situáciu v rodine narušujú návštevy otca pod vplyvom alkoholu, čo bráni normálnemu rozvoju detí, ktoré potrebujú stabilné, kľudné prostredie pre harmonický rozvoj, ktorý bol narušený v ich rannom detstve. Kolízny opatrovník predložil posudky na všetky 4 maloleté deti zo Základnej školy s materskou školou v S., z ktorých posudkov podľa neho zjavne vyplýva, že stará matka nedokáže zvládnuť výchovu maloletých detí, o čom svedčí neustále sa zhoršujúce správanie maloletého H., maloletého H. a už aj maloletého U., ktorý nastúpil do 1. ročníka, pričom deti svojím konaním ohrozujú zdravie spolužiakov. Taktiež predložil správu zo šetrenia pomerov v rodine z Mestského úradu v Trnave z 9.12.2015, v ktorom úrad upozorňuje na veľký neporiadok v domácnosti počas návštevy, ktorá bola vykonaná 8.12.2015. Úrad mal skonštatovať, že v rodine nie sú vytvorené vhodné bytové a sociálne podmienky na výchovu maloletých detí. Taktiež predložil listiny preukazujúce, že Okresný úrad v Trnave sa ako príslušný správny orgán na prejednávanie priestupkov zaoberal priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť stará matka a taktiež oznámenie o odložení veci týkajúcich sa aj otca detí, u ktorého sa tiež Okresný úrad zaoberal prejednávaním priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Uvedenými oznámeniami chcel kolízny opatrovník upozorniť na správanie starej matky a pretrvávajúce negatívne správanie a konanie otca v rodinnom a širšom sociálnom prostredí maloletých. S poukazom na závery znaleckého posudku a vyjadrenia znalkyne je tu nutnosť vylúčenia otca z výchovného prostredia detí a kolízny opatrovník je názoru, že otec detí v spoločnej domácnosti s maloletými býva, aj keď ho pri poslednej návšteve 9. decembra 2015 v byte nevideli a stará matka jeho bývanie v domácnosti popiera. Nepopiera ale skutočnosť, že otec sa s deťmi v domácnosti pravidelne stretáva a navštevuje ich, čo je tiež v rozpore s odporúčaním znalkyne a stretnutia otca a detí v Centre pomoci pre rodinu v Trnave sa nerealizujú. Z posudku na maloletého H. zo Základnej školy s materskou školou v S. z 30.11.2015 vyplynulo, že maloletý H. navštevuje v školskom roku 2015/2016 ako integrovaný žiak bežnú triedu - 6.A, jeho dochádzka do školy je vzorná, chýba minimálne a všetky hodiny má riadne ospravedlnené, jeho prospech sa však v tomto školskom roku výrazne zhoršuje, na vyučovanie sa nepripravuje, dosahuje priemerné až podpriemerné vyučovacie výsledky, má nedostatočný prospech z matematiky, slovenského jazyka, fyziky, geografie a výtvarnej a pokarhanie riaditeľa školy za opakované porušenie vnútorného poriadku školy, konzultované so školským špeciálnym pedagógom, nakoľko má diagnostikované ADHD, o vyučovací proces nemá záujem, domácu prípravu zanedbáva, málokedy si napíše úlohu, veci do školy si chystá ráno, na vyučovanie sa nepripravuje, s čím súvisia aj jeho podpriemerné vzdelávacie výsledky. Mal nakúpené pomôcky, niektoré dostal v škole, nepoužíva ich už, zničil ich, stratil alebo vyhodil. Jeho správanie je naďalej asociálne, agresívne, konfliktné a nepredvídateľné a narúša vyučovací proces, provokuje spolužiakov aj vyučujúcich. Nerešpektuje pokyny vyučujúcich ani dozor konajúcich učiteľov cez prestávky a v súčasnosti sa od neho dištancuje väčšina kolektívu. Desiatu máva vždy. Do školy chodí neupravený v roztrhaných a znečistených teplákoch so špinavými rukami, jeho stará matka za zúčastňuje rodičovských združení, tvrdí, že dohliada na jeho domácu prípravu, zaujíma sa o jeho výsledky, ale žiacku knižku nemal podpísanú 1 mesiac, potom ju stratil. Čo sa týka obdobia posledných mesiacov sa v jeho správaní aj výchovno-vyučovacích výsledkoch nič nezmenilo. Výchovná poradkyňa s k maloletému vyjadrila tak, že ho zobrala 4-krát z triedy, 2-krát s ním robila pohovor na tému správania a hygieny, 2-krát s ním pracovala na cvičeniach a úlohách, individuálne s ňou pracovala, ale na vyučovacích hodinách odmietal pracovať a vyrušoval. Pokiaľ bola v škole prítomná na hodine aj stará matka, správal sa normálne a nerušil. Stará matka sa bola viackrát u poradkyne na neho informovať, na spolupráci sa vždy dohodli. Na prvej hodine boli dohodnuté veci splnené, ale ďalšia hodina bola už opäť bez pomôcok, bez úlohy, bez domácej prípravy. Čo sa týka rady, kam ísť do psychologickej poradne, jej zákonný zástupca oznámil, že vie, kam má ísť, školského psychológa odmieta. Špeciálna pedagogička sa vyjadrila, že po niekoľkých hodinách s H. odmietla pracovať z dôvodu, že nespolupracoval, nemal záujem o vyučovanie a zničil všetky kompenzačné pomôcky, ktoré dostal v škole, keď maloletý sám hovorí, že nebudem sa učiť, nemám záujem. Z posudku z rovnakej školy z 30.11.2015 na maloletého U. vyplýva, že je žiakom 1.B. triedy, mal odloženú povinnú školskú dochádzku pred nástupom do školy na základe psychologického vyšetrenia. Jeho školská dochádzka je pravidelná, do školy chodí načas, domáca príprava je dostatočná, aj keď sa niekedy stáva, že domácu úlohu nemá urobenú, často sa stáva, že nemá potrebné písacie potreby a väčšinu zošitov a učebníc má špinavé, neupravené, žiacku knižku má roztrhanú, desiatu nosí pravidelne, pôsobí neupravene a špinavo, často nosí dlhšiu dobu to isté oblečenie, ruky máva ráno po príchode do školy špinavé. Jeho pracovné tempo je veľmi pomalé, vykrikuje na hodinách, neustále skáče vyučujúcim do reči, vyrušuje ostatných spolužiakov a narúša priebeh vyučovacieho procesu. Na niektorých hodinách odmieta pracovať, jeho práca zostáva nedokončená. Cez vyučovanie pobehuje po triede, obhrýza ceruzky, plazí sa po zemi. Jeho výsledky v škole sú z tohto dôvodu na nižšej úrovni a veľmi zle sa sústredí. Cez prestávky behá po triede, bije spolužiakov, nepočúva pokyny dozor konajúceho učiteľa. V klasifikačnom zázname má poznámky, že vygumoval sebe a spolužiakovi známky v žiackej, pichol spolužiačku ceruzkou do oka a iného spolužiaka penovým písmenkom, cez hodinu telesnej sotil spolužiaka a ten spadol na zem. Ďalej spolužiaka buchol po hlave vreckom s úborom a ten si buchol hlavu o stenu. Z posudku z rovnakej školy z 1.12.2015 na maloletú Q. vyplýva, že v roku 2013 nastúpila do prípravného ročníka pre žiakov s NKS (narušená komunikačná schopnosť) a t. č. je už žiačkou druhej triedy, je veselej povahy, je srdečná a rada pomôže, do školy prichádza pravidelne, na vyučovanie prichádza včas, desiatu a nápoj si nosí. Keď bola prváčka, jej stará matka sa každý deň v krátkosti informovala na jej výsledky a správanie, čo je a čo nie je potrebné doniesť na vyučovanie, pýtala sa ako má s vnučkou pracovať a postupovať pri úlohách a pod.. Maloletá Q. má zo všetkých súrodencov najťažšie postihnutie reči, preto tento zvýšený záujem bol opodstatnený. Potom, čo tento školský rok v rodine pribudol ďalší školák maloletý U., Q. brat, kontakt so starou matkou už zďaleka nie je taký intenzívny. Zo začiatku školského roka sa stávalo, že maloletá Q. si občas zabudla knihu, zošit a pod., čo trieda učiteľka pripisovala práve tomu, že sa stará matka venuje maloletému U. - prvákovi a neostáva jej toľko času a hlavne sily kontrolovať ostatných školákov, ktorých má doma, keď sa stará matka sama mala vyjadriť, že zo strany jej manžela ani otca sa pomoci nedovolá. Situácia s knihami a zošitmi sa u Q. zlepšila, t. č. si na vyučovanie všetko nosí. Maloletá Q. je veľmi úprimná a povie kedy doma čítala, kedy nie. Pri jej diagnóze je pre ňu nevyhnutné, aby sa na vyučovanie pripravovala pravidelne v podnetnom a hlavne kľudnom prostredí. Od septembra 2014 nenavštevuje školský klub detí, hoci triedna učiteľka navrhovala starej matke, že by to bolo pre maloletú prospešné, aby pobudla po vyučovaní v školskom klube, že by sa mohla skamarátiť s dievčatami svojho veku, naučiť sa nové hry a preberať modely správania sa v dievčenskom kolektívne, nakoľko u nej doma prevažujú chlapčenské vzory a správanie všetkých troch súrodencov, chlapcov nesú symptómy porúch správania. Z posudku z rovnakej školy z 30.11.2015 na maloletého H. vyplýva, že maloletý H. je žiakom 5.A triedy, ako individuálne začlenený, dochádzka na vyučovanie je pravidelná, príp. neprítomnosť ospravedlnená, domáca príprava na vyučovanie je slabá až žiadna, často nemáva úlohy, zabúda pomôcky, dosahuje priemerný až podpriemerný prospech, stará matka sa o jeho výchovno-vyučovacích výsledkoch pravidelne informuje a zakúpila maloletému všetky vyučovacie pomôcky na začiatku školského roka, ale maloletý ich priebežne stráca, ničí a je nútený si požičiavať od svojich spolužiakov a často im ich vracia poškodené, jeho pracovné tempo je pomalé, nemá záujem o vyučovanie. Triedna učiteľka si všimla, že hygienické návyky sú veľmi slabo vypestované, opakovane má už na začiatku vyučovania špinavé ruky, inak chodí do školy primerane upravený, niekedy sa stane, že nie je oblečený primerane počasiu, nemá bundu, iba mikinu. Maloletý má diagnostikovaný ADHD syndróm - porucha pozornosti, hyperkinetická porucha s prenosom do školských zručností, dysgrafia, dysortografia a dyslexia, touto diagnózou, ale aj rodinným prostredím sú ovplyvnené správanie a vyučovacie výsledky, maloletý má rozptýlenú pozornosť, pracuje pomalším tempom, ľahko sa unaví, je ho treba opakovane upozorňovať, aby pracoval. Často odmieta pracovať, potrebuje individuálny prístup a neustálu kontrolu, ktorú nad ním preberá vyučujúci, pretože pracuje bez asistentky. Jeho správanie na vyučovacích hodinách je často nekontrolovateľné a z pohľadu učiteľa niekedy až nezvládnuteľné, nahlas vyrušuje, vydáva rôzne zvuky, vulgárne vykrikuje, ukazuje nevhodné gestá na spolužiakov i vyučujúcich. Počas prestávok sa naháňa so spolužiakmi, skáče po stole, kreslí nevhodné obrázky, je veľmi hlučný, provokuje, uráža spolužiakov, čo niekedy vyústi do bitky, vymýšľa učiteľom prezývky, ktoré im do očí vykrikuje. Má nezhody vyúsťujúce do slovných urážok a bitiek so spolužiakom, ktorý je tiež problémovým žiakom. Niekoľkokrát bol už počas školského roka na pohovore s riaditeľom školy a pri štvrťročnej klasifikácií mal udelené pokarhanie. Jeho správanie je konzultované so školským psychológom aj školských špeciálnym pedagógom, ale zatiaľ nebadať pozitívnu zmenu v správaní. Prejavuje sa u neho aj samoubližovanie, nie je vedený k plneniu si povinností, nemá vštepené základné pravidlá slušného správania sa, potreboval by pokojné prostredie na svoj osobnostný rozvoj. So starou matkou je triedna učiteľka často v kontakte, pretože chodí aj na rodičovské združenia, riešia správanie maloletého, ktoré sčasti pripisuje jeho diagnóze alebo okolnostiam, ktoré sa stali ešte v predškolskom veku a negatívne ovplyvnili jeho psychiku. Po vzájomnej dohode si s vnukom pohovorí o správaní, zatiaľ k náprave neprišlo. Po konzultácií so školským špeciálnym pedagógom zistila, že starostlivosť počas posledných 2 rokov upadá (stará matka všetkých vnukov odhlásila zo školského klubu, zo stravovania, nosia menšie desiate, nechodia do školy tak upravený ako pred 2 rokmi, stará matka viditeľne uprednostňuje H. pred ostatnými vnukmi). Znaky týrania na maloletom triedna učiteľka nepozoruje, vie však o častých nezhodách a hádkach so starším bratom H., ktorý mu vraj aj fyzicky ubližuje, informácie o tomto má len od maloletého a od spolužiakov, ktorí boli svedkami takýchto útokov. K odvolaniu kolízneho opatrovníka sa stará matka vyjadrila tak, že všetky 4 deti, ktoré jej boli zverené do výchovy majú od narodenia svoje zdravotné problémy, ktoré sa viac alebo menej prejavujú v ich správaní. Ona sa však deťom venuje, venuje im všetok svoj čas a lásku, každé jedno dieťa je pod dozorom lekára špecialistu a prvoradým záujmom starej matky je, aby všetky deti napredovali a rozvíjali svoje schopnosti. Je si vedomá toho, že nie všetky jej postupy pri výchove vnúčat sú dokonalé, avšak lásku a jej blízkosť, ktorú im dáva sú podľa nej pre ich zdravý psychický vývoj nenahraditeľné. Nemôže byť kritériom dobrej a zvládnutej výchovy názor ľudí, zväčša anonymných, ktorých podnety neustále prešetruje kolízny opatrovník. S maloletými deťmi žije spolu s manželom v byte, kde nemôže mať dokonalý poriadok, ale je tam predovšetkým vzájomná láska. Takáto početná rodina je samozrejme tŕňom v oku ich susedom, ktorých jedinou snahou je produkovať na nich oznámenia. Poukázala na novelu zákona o rodine, účinnú od 1.1.2016, ktorá kladie dôraz na to, že ústavná starostlivosť má byť riešením až vtedy, keď iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Za ďalší dôležitý fakt považuje to, že v tejto veci nebol zisťovaný názor maloletých detí, ktoré majú právo na vyjadrenie svojho názoru vo veciach, ktoré sa ich týkajú. Ona i deti sa podrobili psychologickému vyšetreniu u znalkyne, ktorá v danej veci vypracovala znalecký posudok a jeho závery sú jednoznačné v tom, že stará matka je schopná zvládnuť výchovu zverených detí. Mala za to, že konštatovanie kolízneho opatrovníka, že syna vykázala stará matka zo spoločnej domácnosti iba formálne nemá reálny základ. Ona i jej manžel akceptovali odporúčanie (nie príkaz súdu), aby otca maloletých detí, t. j. ich syna eliminovali z domáceho prostredia, urobili tak zrušením mu trvalého pobytu a tento v ich byte trvalo nebýva. Otec maloletých detí pracuje, má 2 práce a robí v pekárni a pomáha starej matke tým, že nosí chlieb a iné výrobky a príležitostne jej pomáha, keď potrebuje ísť k lekárovi a pod.. Stará matka sa považuje za dostatočne inteligentnú na to, že si uvedomuje vážnosť celého súdneho konania napriek tomu, že kolízny opatrovník má iný názor. Jej prvoradým záujmom je vytvoriť deťom a to všetkým jej vnúčatám také rodinné prostredie, ktoré im dá pocit istoty a bezpečia. Považuje za dôležité, aby súrodenci, ktorí už prišli o biologickú matku vyrastali spolu bok po boku ako rodina v prostredí, ktoré im je dôverne známe. Problémy so správaním u najstaršieho Richarda je potrebné riešiť, avšak doteraz neboli vyčerpané všetky dostupné možnosti tak, ako ich uviedla vo svojom odvolaní. Pokiaľ ide o ostatné maloleté deti, je názoru, že neboli v celom doterajšom konaní preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie ústavnej starostlivosti. Otec sa k odvolaniu kolízneho opatrovníka vyjadril tak, že nesúhlasí s postojom zástupkyne kolízneho opatrovníka, ktorá pre svoju zaujatosť chce vytrhnúť jeho deti z rodinného prostredia starej matky, kde je o ne vzorne postarané. Po smrti ich matky si ich stará matka zobrala do opatery a s láskou sa o ne stará. Sama vyhľadáva odbornú lekársku starostlivosť a inú pomoc. Deti nestrádajú nedostatkom v žiadnom smere, dostáva sa im veľa lásky a citu, najlepším dôkazom toho je ich prospievanie, nakoľko prišli vo veľmi zlom fyzickom a psychickom stave, čo je ľahko dokázateľné. Je im diagnostikované ochorenie ADHD, u syna H. psychiatrická diagnóza a u Q. narušené rečové centrum a vnem sluchu a stará matka s nimi navštevuje odborných lekárov i mimo Trnavy. Poukázal na to, že deti nie sú záškoláci, chodia vždy čisto upravené a ich správanie vyplýva z diagnostikovaných ochorení. Otec sa s deťmi stretáva v sobotu a v nedeľu, trvalé bydlisko u matky nemá. Žiadal súd, aby tieto skutočnosti vzal do úvahy, aby jeho deti zostali tam, kde im je najlepšie a kde majú vytvorené silné puto, t. j. u jeho matky, resp. starej matky detí. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie (s výnimkou odvolaniami nenapadnutého výroku o začatí konania o úprave styku otca s maloletými H., Q. a U. a o výchovnom opatrení, v ktorej časti i tak odvolanie nie je prípustné) bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p., § 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), a to podľa § 214 ods. 1 a § 211 ods. 2 O. s. p. na pojednávaní, doplnil dokazovanie správou kolízneho opatrovníka z 29.12.2015, správou Centra pomoci pre rodinu z 30.11.2015, lekárskou správou z 1.12.2015, posudkami zo školy na všetky 4 maloleté deti, správou Mestského úradu v Trnave z 9.12.2015, výpismi z evidencie priestupkov, vyjadreniami st. matky a otca k odvolaniu kolízneho opatrovníka, výsluchom účastníkov, svedkov H. S. a Mgr. P. D. a dospel k záveru, že odvolania sú čiastočne dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny iba v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia konania o náhradnej starostlivosti nad maloletými H., Q. a U. a v časti nariadenia dohľadu nad maloletými H., Q. a U., v ktorých častiach je dôvodné ho potvrdiť; v napadnutých častiach týkajúcich sa nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým H., výživného na maloletého H., uloženia výchovného opatrenia otcovi, zmeny ostatného rozhodnutia o zverení a výživnom maloletého H., a v časti trov konania a trov štátu je dôvodné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a napokon v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletými H., Q. a U. je dôvodné ho zrušiť. Odvolací súd už úvodom považuje za potrebné uviesť, že nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by nemal akceptovať argumentáciu súdu prvého stupňa uvedenú v odôvodnení jeho rozsudku, majúcu podporiť zvolený spôsob rozhodnutia v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia konania o náhradnej starostlivosti nad maloletými H., Q. a U.. U dôvodov, ktorým z pohľadu logiky, presvedčivosti či argumentačnej súdržnosti nešlo v podstate nič vytknúť, by tak odvolaciemu súdu zásadne postačovalo i len konštatovanie správnosti takýchto dôvodov (v zmysle prvej časti ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), na zdôraznenie správnosti uvažovania takýmto spôsobom a najmä na argumentačné podopretie úvah, pre ktoré bolo konanie v takejto časti zastavené, však dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné : V prejednávanej veci na podnet ÚPSVaR Trnava na začatie konania o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými, súd ex offo začal konanie o náhradnej starostlivosti nad maloletými. Všetky 4 maloleté deti sú doposiaľ právoplatnými súdnymi rozhodnutiami zverené do náhradnej osobnej starostlivosti ich starej matky, nakoľko ich rodičia nemohli zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti (matka zomrela). Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozhodol napadnutým rozsudkom, proti ktorému podali odvolania kolízny opatrovník voči jeho výrokom III., V., VI., VII, stará matka proti jeho výroku I. a otec proti jeho výrokom I. a II. Predmetom odvolacieho konania sa však stali popri výslovne napadnutých výrokoch aj závislé výroky VIII., IX. a X. Predmetom odvolacieho konania nebol odvolaniami nenapadnutý výrok o začatí konania o úprave styku otca s maloletými H., Q. a U. a o výchovnom opatrení (v ktorej časti odvolanie ani nebolo prípustné). Podľa § 119b ods. 3 Zák. o rodine v znení účinnom od 1.1.2016 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016) konania o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení výchovného opatrenia, o ktorých súd nerozhodol do 31. decembra 2015, sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015. Podľa § § 44 ods. 1 Zák. o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť; podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím; podľa odseku 3 rovnakého ustanovenia náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť; napokon podľa odseku 4 takéhoto ustanovenia súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. Ust. § 44 ods. 3 Zák. o rodine upravuje formy náhradnej starostlivosti, pričom (ako uvádza aj dôvodová správa) zo systematického zaradenia jednotlivých foriem náhradnej starostlivosti treba vyvodiť ich prioritu. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už ju budú uskutočňovať verejné alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne alebo zákonodarné orgány. Ustanovenie § 44 ods. 4 Zák. o rodine vychádzajúc z uvedeného článku, teda ako základné kritérium pri rozhodovaní súdu o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosť zvolí, ustanovuje záujem maloletého dieťaťa. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Podľa § 54 ods. 1 Zák. o rodine v znení účinnom do 31.12.2015, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti; podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa; podľa odseku 3 rovnakého ustanovenia ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok, podľa odseku 4 rovnakého ustanovenia súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná; podľa odseku 5 rovnakého ustanovenia súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Ako vyplýva už z ustanovenia § 44 ods. 1, pre ústavnú starostlivosť, ako aj ostatné formy náhradnej starostlivosti je charakteristická ich dočasnosť, preto ústavná starostlivosť by mala byť vždy len prechodným riešením; nariadenie ústavnej starostlivosti je len krajným a výnimočným opatrením. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že rozhodnutia o vzatí do starostlivosti sa musia v zásade považovať za dočasné opatrenia, ktoré treba zrušiť hneď, ako nastanú vhodné okolnosti, a že všetky vykonávacie úkony musia byť v súlade s konečným cieľom, ktorým je opätovné zlúčenie biologického rodiča s jeho dieťaťom (pozri rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci K. a T. proti Fínsku). Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Zákon teda preferuje tieto formy náhradnej starostlivosti pred ústavnou starostlivosťou, preto pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd vždy povinný skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, a tak predísť nariadeniu ústavnej starostlivosti. Z napadnutého rozsudku ani z obsahu spisu v prejednávanej veci sa nepodáva, že by súd prvého stupňa skúmal, či maloleté deti nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby ako ich starej matky alebo do pestúnskej starostlivosti, ktoré náhradné starostlivosti majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou (§ 54 ods. 1 Zák. rodine), a to napriek tomu, že aj zo systematického zaradenia jednotlivých foriem náhradnej starostlivosti v § 44 ods. 3 Zák. o rodine treba vyvodiť ich prioritu t. j. zo systematického začlenenia ústavnej starostlivosti na záver poradia všetkých ostatných spôsobov náhradnej starostlivosti vyplýva, že sa uplatní len vtedy, keď predošlé formy nemohli predchádzať. Pred preskúmaním, či maloleté deti nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti preto nebolo možné nariadenie ústavnej starostlivosti ani nad jedným zo 4 maloletých detí (t. j. ani nad maloletým H.). Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, pričom za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa (§ 54 ods. 2 Zák. o rodine), čo možno analogicky vztiahnuť aj na bytové pomery alebo majetkové pomery inej osoby ako rodiča maloletého, ktorá má maloleté dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia (§ 54 ods. 4 Zák. o rodine). Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia však musí byť preukázaná. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že je dôvodným zastavenie konania o náhradnej starostlivosti nad maloletými H., Q. a U., keď vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by ich výchova bola tak vážne ohrozená alebo narušená, že by to odôvodňovalo nariadenie ústavnej starostlivosti. So starou matkou, v ktorej osobnej starostlivosti sa tieto 3 maloleté deti nachádzajú, majú dobré vzájomné vzťahy, z vykonaného dokazovania nevyplýva nedostatok mravnej a výchovnej spôsobilosti starej matky (ani starého otca, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti), stará matka sa o deti stará (v rámci svojich možností), poskytuje deťom základné hygienické, materiálne a iné podmienky, zabezpečuje dohľad nad maloletými a v jej výchovnom prostredí neboli zistené závažné nedostatky spôsobilé narušiť výchovu maloletých detí. Všetky deti chodia riadne do školy, nie sú záškoláci, netúlajú sa, netrpia podvýživou, spolupráca starej matky so školou je s menšími výhradami hodnotená ohľadom všetkých detí pozitívne. Boli zistené určité nedostatky v oblasti hygienických návykov u chlapcov (špinavé ruky a oblečenie v škole), niekedy ich nedostatočné oblečenie do školy (iba mikina namiesto bundy v chladnejšom počasí), nedostatočná príprava detí do školy, neporiadok v byte starej matky a nedostatočné zásoby potravín, ktoré možno dôvodne vytknúť starej matke, avšak tieto nie sú tak závažného rázu, aby odôvodňovali tak vážny zásah, akým je nariadenie ústavnej starostlivosti, odôvodňujú však výchovné opatrenia ako bude aj ďalej uvedené, ktoré však doteraz zo strany súdu neboli uplatnené, konanie o nich bolo začaté a boli uplatnené až v napadnutom rozsudku. Nevhodné a problémové správanie sa v škole u mal. H., zjavne možno príčítať najmä tomu, že trpí ADHD ale tiež zlému vplyvu jeho staršieho brata, ktorý mu ubližoval. Veľmi dôrazne však treba vytknúť starej matke, že neakceptovala doporučenie znalkyne, aby eliminovala z prostredia maloletých detí ich otca, ktorý svojim správaním sa k starej matke a spôsobom jeho života (požívanie alkoholických nápojov a iných návykových látok) narúša a ohrozuje výchovu maloletých detí. Stará matka tvrdí, že odporúčanie (nie rozhodnutie) akceptovala, čo však bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené. V tomto smere však treba čiastočne prisvedčiť starej matke, že zo strany súdu prvého stupňa doposiaľ neboli realizované žiadne výchovné opatrenia ohľadom maloletých detí (tieto boli realizované len zo strany ÚPSVaR Trnava). Aj odvolací súd je v zhode so súdom prvého stupňa presvedčený, že nápravu maloletých možno dosiahnuť vhodným usmernením v ich doterajšom výchovnom prostredí pri eliminácii otca z výchovného prostredia maloletých detí. Na základe uvedených úvah prišiel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, a to že je dôvodné zastavenie konania o náhradnej starostlivosti nad maloletými H., Q. a U., stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v tejto časti bol preto v takejto časti rozsudok súdu prvého stupňa odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdený. Ak by boli zistené pri vykonávaní dohľadu na týmito maloletými nové závažné skutočnosti, týkajúce sa maloletých, alebo ak by sa výchovné opatrenia minuli účinkom je možné zo strany súdu opätovne začať konať konanie o náhradnej starostlivosti. Ohľadom mal. H. odvolací súd okrem už vyššie uvedeného záveru, že pred preskúmaním, či ho nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby ako starej matky alebo do pestúnskej starostlivosti nebolo dôvodným nariadenie ústavnej starostlivosti a taktiež vyššie uvedeného záveru, že zo strany súdu prvého stupňa neboli ohľadom neho realizované žiadne výchovné opatrenia, je potrebné uviesť, že podľa názoru odvolacieho súdu nebola v konaní pred súdom prvého stupňa preukázaná výnimočnosť prípadu odôvodňujúca nariadenie ústavnej starostlivosti aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia (výchovné opatrenia podľa § 37 Zák. o rodine a obmedzenie alebo zakázanie styku otca s maloletými deťmi). Je však tiež potrebné uviesť, že jeho výchova, na rozdiel od jeho troch súrodencov, už javí známky vážnejšieho ohrozenia ako to konštatoval aj súd prvého stupňa, dá sa dokonca usúdiť už na jej narušenie, avšak odvolací súd je na rozdiel od súdu prvého stupňa názoru, že aj nápravu mal. H. možno dosiahnuť vhodným usmernením v doterajšom výchovnom prostredí pri eliminácii otca z jeho výchovného prostredia. Možno sa tiež stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že na nezabránení narušenia jeho výchovy má svoj podiel aj stará matka, ktorá nebola schopná a zjavne ani ochotná úplne eliminovať z výchovného prostredia maloletých detí ich otca (uvádzala, že sa ho deti dožadujú a že jej otec vypomáha pekárenskými výrobkami a v prípade návštevy ňou lekára deti postráži), avšak je potrebné uviesť, že takáto eliminácia jej bola iba doporučená a nebola predmetom žiadneho výchovného opatrenia, a to ani zo strany súdu ani zo strany ÚPSVaR Trnava. Na základe uvedeného odvolací súd prišiel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým H. nie je vecne správny, a to najmä pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav v takejto časti, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým H., vrátane na takomto rozhodnutí závislých rozhodnutí o výživnom na maloletého H., o zmene ostatného rozhodnutia o zverení a o výživnom maloletého H., o trovách konania a trovách štátu podľa § 221 ods. 2 písm. f/ aj h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v rámci ktorého sa súd prvého stupňa pokúsi prostredníctvom výchovných opatrení hlavne eliminovať z výchovného prostredia detí ich otca (minimálne do času kedy preukáže, že abstinuje) a vhodne usmerniť maloletého v doterajšom výchovnom prostredí neodkladne prijatými výchovnými opatreniami. Iba v prípade, ak by sa takéto opatrenia minuli účinkom a za splnenia všetkých zákonných (vyššie uvedených) podmienok je možné uvažovať o tak výnimočnom a krajnom riešení ako je nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým, keď je potrebné sa zaoberať aj otázkou vhodnosti toho ktorého ústavu vzhľadom na špecifické potreby maloletého, najmä s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a diagnózu, ktorou otázkou sa súd v napadnutom rozsudku nezaoberal. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že kolízny opatrovník v rámci odvolania podal návrhy na pozbavenie otca výkonu rodičovských práv a ustanovenie maloletým deťom poručníka, ktorými návrhmi sa bude súd prvého stupňa v ďalšom konaní taktiež zaoberať. Odvolací súd nevykonal dokazovanie výsluchom mal. detí, nakoľko tento výsluch bol starou matkou navrhovaný len na preukázanie citového vzťahu medzi ňou a deťmi, ktorú otázku odvolací súd nepovažoval za spornú. V prípade ak kolízny opatrovník zotrvá na návrhu na pozbavenie otca rodičovských práv, však bude nevyhnutné zistenie názoru detí ich výsluchom. Konanie o úprave styku otca s maloletými H., Q. a U. a o výchovnom opatrení, začal súd prvého stupňa ex offo v napadnutom rozsudku. V napadnutom rozsudku upravil styk otca s maloletými H., Q. a U., zjavne pritom vychádzajúc zo záverov znalkyne o negatívnom vplyve a zásahoch otca do výchovy detí, avšak zároveň aj jej názoru o potrebe zachovania vzťahu otca a detí a potrebe stretávania sa otca s deťmi v prítomnosti tretej osoby, ktorá by podávala o stretnutiach a správaní sa otca správy. Podľa názoru odvolacieho súdu však takéto jeho rozhodnutie nebolo vecne správne, nakoľko podľa § 45 ods. 6 vety druhej a tretej Zák. o rodine rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Z obsahu spisu v prejednávanej veci sa nepodáva, že by otec alebo stará matka podali návrh na úpravu styku a odvolaciemu súdu tak neostávalo iné, než rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletými Róbertom, Vanesou a Jakubom podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O. s. p. zrušiť. Ako už bolo uvedené, súd začal konať z úradnej povinnosti aj o výchovnom opatrení a v napadnutom rozsudku rozhodol aj o dvoch výchovných opatreniach - o dohľade nad maloletými H., Q. a U. a uložení výchovného opatrenia otcovi (podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v trvaní 1 roka...) Podľa § 37 ods. 2 Zák. o rodine v znení účinnom do 31.12.2015: ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach; podľa ods. 5 rovnakého ustanovenia súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené; a podľa odseku 6 citovaného ustanovenia súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa. Odsek 2 §-u 37 Zák. o rodine dáva v prípade, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súdu možnosť rozhodnúť o uložení uvedených výchovných opatrení. Úpravu výchovných opatrení obsahuje aj § 12 až 14 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zmysle tohto zákona obligatórne rozhodne o uložení výchovného opatrenia ustanoveného zákonom o rodine (§ 37 ods. 2) alebo o uložení výchovného opatrenia uvedeného v § 12 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. To znamená, že môže výchovné opatrenie uložiť okrem súdu aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, samozrejme, okrem výchovných opatrení, na základe ktorých sa odníma dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne o dieťa stará a ktoré môže v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa uložiť len súd. Súd môže uložiť výchovné opatrenie bez ohľadu na to, či tak predtým urobil alebo neurobil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, avšak už v zhodnotení Cpj 19/89 (R 21/1990) sa uvádza, že je potrebná náležitá koordinácia a vzájomná informovanosť medzi súdmi a orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí o uložení výchovných opatrení, pokiaľ sa o nich tento orgán nedozvedel už z účasti na pojednávaní, či už ako účastník konania, alebo ako ustanovený opatrovník. Ak súd až v priebehu konania zistí, že navrhované opatrenie už maloletému uložil orgán sociálnoprávnej ochrany detí, potom posudzuje, či ide o dostatočné opatrenie, alebo či neprichádza do úvahy iný, vhodnejší druh výchovného opatrenia. Súdy ukladajú dohľad nad výchovou maloletého v prípadoch závažnejšieho narušenia alebo ohrozenia výchovy maloletého, ak si záujem na riadnej výchove dieťaťa vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie. Dôvody na toto výchovné opatrenie spočívajú tak v správaní maloletého, ako aj v zanedbávaní výchovy zo strany rodičov alebo v narušovaní, prípadne nedostatočnom výchovnom pôsobení zo strany iných osôb. Nie je vylúčené súčasné uloženie aj viacerých výchovných opatrení (napr. napomenutie rodičov a určenie dohľadu nad výchovou maloletého). Dohľad je dlhodobejším výchovným opatrením, nemá jednorazový charakter a uložiť ho môže súd a podľa § 12 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Dohľad vykonáva vždy ten orgán, ktorý ho uložil. Súd ho vykonáva za súčinnosti najmä orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Súd tieto subjekty môže pri vykonávaní dohľadu len požiadať o súčinnosť, nemôže im však uložiť povinnosť dohľad vykonávať, resp. ich vykonávaním dohľadu priamo poveriť. V praxi sa tento dohľad vykonáva formou pravidelných dožiadaní na uvedené subjekty, aby súdu predložili správy a stanoviská k správaniu maloletého. Časové intervaly, v ktorých súd tieto dožiadania vykonáva, by nemali byť dlhšie ako šesť mesiacov; súd však musí zhodnotiť konkrétne okolnosti prípadu a môže dožiadania v závažnejších prípadoch vykonávať aj častejšie. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že záujem na riadnej výchove maloletých detí si vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie, a to nielen u mal. H., Q. a U., ale aj u mal. H.. Preto pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o výchovnom opatrení - dohľade nad maloletými H., Q. a U., jeho rozhodnutie je vecne správne a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o dohľade nad maloletými H., Q. a U., stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v tejto časti, podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. V zmysle § 37 ods. 6 veta druhá Zák. o rodine súd výchovné opatrenie zruší, ak splní svoj účel. Súd prvého stupňa uložil otcovi aj výchovné opatrenie - podrobiť sa odbornému poradenstvu - psychologickému poradenstvu v trvaní jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia v intervale podľa doporučenia psychológa s cieľom zlepšiť a sanovať správanie otca k starej matke, a to jej rešpektovaním ako matky a starej matky, rešpektovaním výchovných postupov starej matky voči maloletým deťom, zabráneniu dvojkoľajnosti vo výchove maloletých detí. Odvolací súd je názoru, že situácia v rodine odôvodňuje uloženie výchovného opatrenia takéhoto druhu, avšak súd prvého stupňa opomenul uviesť v rozhodnutí o výchovnom opatrení právnickú osobu alebo fyzickú osobu, alebo akreditovaný subjekt, ktorý má spolupôsobiť alebo spolupracovať pri výkone výchovného opatrenia, a obdobie, po uplynutí ktorého zhodnotí účinky výchovného opatrenia a jeho rozhodnutie je tak v takejto časti nepreskúmateľné a nevykonateľné, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti uloženia výchovného opatrenia otcovi podľa § 221 ods. 1 písm. f/ aj h/ a ods. 2 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, napraviť vytknuté pochybenia, v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie (bez ohľadu na aktivitu účastníkov), výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až potom opätovne rozhodnúť o veci v časti, v ktorej táto zostala predmetom konania, aj o trovách konania (vrátane trov tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O. s. p.) a trovách štátu. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.