Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/85/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221618 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113221618.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Ing. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, O., právne zast. : Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: FOOD FARM s.r.o., so sídlom Duklianska 21, Hlohovec, IČO: 31 442 226, právne zast.: ius aegis s.r.o., so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, o zaplatenie 20.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 23Cb/111/2013-147 zo dňa 30.4.2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 23Cb/111/2013-147 zo dňa 30.4.2014 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 378,18 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou dňa 09.07.2013, doručenou prvostupňovému súdu dňa 15.08.2013 sa žalobca domáhal zaplatiť od žalovaného sumu 20.000,-Eur s príslušenstvom z titulu vyplatenia podielu na zisku spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. ktorej je žalobca spoločníkom.
V priebehu konania žalobca svoj návrh v časti o zaplatenie istiny 20.000,-Eur zobral späť z dôvodu, že žalovaný mu dňa 05.11.2013 uhradil túto sumu a žiadal len zaplatenie úrokov z omeškania.
Okresný súd v Trnave rozsudkom č. k. 23Cb/111/2013-147 zo dňa 30.04.2014 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 01.01.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj trovy konania.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na podiel zo zisku za rok 2011 vo výške 20.000,- Eur a to na základe rozhodnutia spoločníkov žalovaného per rollam uznesením č. Pr-2-08-2012, pričom lehota na jeho vyplatenie spoločníkom bola stanovená do 31.12.2012. Ďalej prvostupňový súd konštatoval, že predmetný podiel zo zisku nebol žalobcovi ako spoločníkovi spoločnosti žalovaného v stanovenej lehote vyplatený, pričom k jeho úhrade došlo až v priebehu konania vo veci dňa 05.11.2013. Čo sa týka tvrdení žalovaného, že do omeškania sa dostal z dôvodu, že Ing. Róbert Čík ako konateľ spoločnosti žalovaného a ako aj ďalšia osoba oprávnená konať za žalovaného znemožnili riadny chod spoločnosti žalovaného, čo znamená, že dlžník nie je v omeškaní v tom prípade, ak preukáže že nemohol plniť pre okolnosti na strane žalobcu ako veriteľa. Prvostupňový súd skonštatoval, že žalovaný v rámci svojej obrany nepreukázal také okolnosti na strane žalobcu, pre ktoré by nemohol plniť svoj záväzok. Pri posudzovaní úroku z omeškania vychádzal prvostupňový súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného došlo k oneskorenej úhrade dlžnej
sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na vyplatenie dividend a preto prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20.000,-Eur od 01.01.2013 do zaplatenia t.j. do 05.11.2013.
Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.06.2014 odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nesprávne uviedol vo výroku rozsudku obdobie za ktoré sa majú tieto úroky zaplatiť, keď uviedol obdobie od 01.01.2013 do zaplatenia, hoci v čase rozhodnutia už vedel, že žalobca zaplatil istinu 05.11.2013. Ďalej poukázal, že žalovaný mal od samého začiatku úmysel vyplatiť žalobcovi dividendy, jedinou prekážkou ktorá spôsobovala nevyplatenie podielu zo zisku bol samotný žalobca, ktorý účinne a ochotne spolupracoval s Ing. Róbertom Číkom, ktorý sa snažil všemocnými prostriedkami znefunkčniť a zablokovať spoločnosť žalovaného, čo sa mu aj na určitý čas podarilo. Podľa jeho názoru žalobca mal možnosť vplývať na Ing. Róberta Číka a opakovane ho vyzvať, aby sa dostavil do banky a vykonal tak potrebné úkony v prospech iniciovania prevodu podielu zo zisku. Žalovaný čakal výlučne na podpis zo strany Ing. Róberta Číka, ktorý bol vyzvaný, aby sa do banky dostavil a vykonal tak príslušné úkony, ktoré by smerovali k vyplateniu dividend žalobcovi. Žalobca mal o týchto výzvach vedomosť. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal, že je irelevantné či ostatným spoločníkom boli dividendy vyplatené, keďže tieto boli vyplatené ostatným spoločníkom ešte pred koncom roka 2012, kedy ešte žalovaný mohol disponovať s finančnými prostriedkami na účtoch a po tomto čase boli účty žalovaného blokované Ing. Číkom.
V predmetnej veci podal vyjadrenie právny zástupca žalobcu dňa 18.08.2014, v ktorom uviedol, že v prvom rade spochybňuje oprávnenie právneho zástupcu - Advokátska kancelária ius aegis s.r.o. konajúceho prostredníctvom JUDr. J. I. konať za spoločnosť žalovaného, keďže tento advokát nemal udelenú plnú moc osobami oprávnenými konať za žalovaného. Žalobca považuje za osoby oprávnené konať za žalovaného Ing. Róberta Číka a Vladimíra Mosného. V súvislosti s odvolacími dôvodmi poukázal právny zástupca žalobcu, že výrok súdneho rozhodnutia treba vnímať v spojitosti aj s odôvodnením rozhodnutia a pokiaľ žalovaný namieta, že v rozsudku nie je presne označené obdobie za ktoré sa má vyplatiť žalobcovi úrok z omeškania, táto skutočnosť nespôsobuje chybu napadnutého rozhodnutia, keďže z odôvodnenia rozhodnutia jasne vyplýva, že žalovaný je povinný zaplatiť úroky z omeškania od 01.01.2013 do 05.11.2013. Pokiaľ sa týka ďalších námietok týkajúcich sa osočovania a diskreditácie žalobcu v súvislosti s jeho spoluprácou s Ing. Róbertom Číkom, poukázal právny zástupca žalobcu, že podiel zo zisku za rok 2011 bol ostatným spoločníkom p. H. F., p. V. F. a Ing. L. L. vyplatený v termíne splatnosti a tento podiel nebol vyplatený len žalobcovi, ktorý bol v tejto súvislosti diskriminovaný na svojich právach. Právny zástupca žalobcu odmietol akúkoľvek spoluprácu s Ing. Róbertom Číkom smerujúcu k znefunkčneniu spoločnosti žalovaného.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).
V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu ohľadne tvrdenia, že hoci výrok prvostupňového rozhodnutia znie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20.000,-Eur od 01.01.2013 do zaplatenia, hoci v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že dňa 05.11.2013 došlo žalovaným k zaplateniu istiny, táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže je jasne ohraničený čas za ktorý prináležia žalobcovi úroky z omeškania za oneskorenú výplatu podielu zo zisku. Navyše v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uvádza, že žalobcovi prináleží úrok z omeškania za obdobie od 01.01.2013 do 05.11.2013.
V súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalovaného, že pokiaľ súd zistí, že k omeškaniu zaplatenia istiny došlo z dôvodu na strane žalobcu ako veriteľa nie je žalovaný v omeškaní, krajský súd v prvom rade uvádza, že v predmetnej veci nevystupuje žalobca ako štatutárny zástupca žalovaného, ktorý mal možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť výplatu dividend spoločníkom spoločnosti. Žalobca nikdy nefiguroval ako štatutárny zástupca žalovaného a pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazuje, že znefunkčnenie spoločnosti spôsobil Ing. Róbert Čík ako konateľ spoločnosti spoločne s ďalším konateľom, táto skutočnosť je v danom prípade irelevantná vo vzťahu k vyvineniu sa žalovaného z povinnosti uhradiť žalobcovi dividendy za rok 2011.
V tomto konaní súd neriešil otázku či skutočne osoba konajúca za spoločnosť žalovaného v čase keď žalobcovi prináležal nárok na vyplatenie dividend znemožňovala vyplatenie týchto dividend, pretože ide o otázku ktorej dokazovanie presahuje rámec dokazovania v predmetnom spore. Pokiaľ žalovaný má akékoľvek dôkazy ktoré preukazujú, že Ing. Róbert Čík resp. iná osoba zastupujúca spoločnosť žalovaného znemožnila vyplatenie dividend žalobcovi v termíne určenom uznesením per rollam č.Pr-2-08-2012 je možné, aby žalovaný voči týmto osobám uplatnil nárok na náhradu škody z titulu poškodenia spoločnosti FOOD FARM s.r.o. v súvislosti s priznaným nárokom - úrokom z omeškania za oneskorené vyplatenie dividend.
Právny zástupca žalovaného podal vo veci aj ďalšie vyjadrenie zo dňa 24.07.2015, v ktorom poukazuje na predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom v Piešťanoch č. 4Cb/21/2012, ktoré ovplyvnilo výraznou mierou vyplatenie podielu na zisku žalobcu z dôvodu, že týmto predbežným opatrením boli obmedzené práva osôb, ktoré v čase keď vzniklo právo žalobcu na vyplatenie dividend a ktoré v tom čase boli vedení ako štatutárni zástupcovia spoločnosti. Odvolací súd konštatuje, že aj s touto otázkou sa prvostupňový súd vysporiadal vo svojom rozhodnutí, keď uviedol, že omeškanie je založené na objektívnom princípe pri ktorom nie je dôležité zavinenie, pričom tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť, okrem prípadu, kedy sa preukáže že záväzok nebolo možné splniť pre okolnosti na strane žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade sa nepreukázalo, že žalobca mohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť skutočnosť, že došlo k zablokovaniu účtov spoločnosti žalovaného a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že k omeškaniu vyplatenia podielu zo zisku došlo zavinením na strane žalobcu.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 potvrdil.
Odvolací súd sa v podstate stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon (vyjadrenie k odvolaniu vo výške 370,14 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, spolu 378,18 Eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.