Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoE/231/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224733 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114224733.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: Advocate, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava a Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: L. U., nar. XX. Y. XXXX, J. P. XXX, XXX XX J. voda, o vymoženie príslušenstva exekúcie, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 18. februára 2015, č. k. 54Er/1782/2014-28 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Povinnému a súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, náhradu trov exekúcie v sume 19,92 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 36 ods. 2 a ods. 3, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, §196, § 199, § 200, § 2013E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení - Exekučného poriadku), § 21a, § 22 ods. 1 a ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov - ďalej len „vyhláška“) a § 83, §103, § 104, § 251 ods. 4 O.s.p. ( zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), keď zistil, že v konaní vedenom na súde prvého stupňa sp. zn. 54Er/1782/2014 je už vedené exekučné konanie na Okresnom súde Trnava sp. zn. 8Er/175/2009. V prejednávanej veci bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR12979/08 zo dňa 15. januára 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. februára 2009 a vykonateľnosť dňa 5. februára 2009. Prvostupňový súd dôvodil, že k procesným následkom podania návrhu na vykonanie exekúcie zaraďujeme aj vznik tzv. prekážky litispedencie. Dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, vzniká prekážka litispedencie, alebo tiež prekážka „veci zahájenej“, ktorá zabraňuje tomu, aby na súde prebiehalo iné exekučné konanie v tej istej veci. Litispedencia predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú musí súd z úradnej povinnosti kedykoľvek počas celého konania prihliadať. Ak bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, vyššie uvedená skutočnosť bráni tomu, aby oprávnený neskôr podal nový návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že predmetné exekučné konanie sp. zn. 54Er/1782/2014 bolo začaté neskôr ako exekučné konanie sp. zn. 8Er/175/2009, pričom účastníci konania v oboch prípadoch sú totožní a tiež predmetom konania je tá istá pohľadávka, na základe toho istého exekučného titulu, v danom prípade sa jedná o prekážku veci začatej. Nakoľko v danej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, prvostupňový súd neskôr začaté konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 54Er/1782/2014 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 28315/14 zastavil. O povinnosti nahradiť trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 tak, že uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pretože to bola práve tá, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie opätovne, napriek vedomosti o prekážke litispendencie. Súdny exekútor si podaním zo dňa 3. decembra 2014 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 21,72 eur, ktoré pozostávali z odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 1,50 eur a 20% suma DPH vo výške 3,32 eur. Súd prvého stupňa priznal tomuto odmenu vo výške 19,92 eur (za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a 20% sumy DPH), nepriznal mu však náhradu hotových výdavkov v sume 1,50eur za poštovné, nakoľko súdny exekútor nepredložil exekučný spis a výšku hotových výdavkov vrátane poštových výdavkov nie je možné preskúmať. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila použitím ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p.. Vo svojom podaní uvádza, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd však o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23. 1. 2013, podľa ktorého ak exekučný súd bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora exekučné konanie zastavil, odňal oprávnenej možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávnenej a súdneho exekútora. Uvádza, že rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9CoE/62/2013 zo dňa 3. januára 2014 bolo už skôr začaté konanie (sp. zn. 8Er/175/2009) právoplatne skončené, to znamená, že právoplatne skončené konanie nezakladá prekážku litispedencie. Tvrdí, že exekučný poriadok nevylučuje vedenie exekučného konania v tej istej veci, teda že v exekučnom konaní neexistuje prekážka res iudicata.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnym závermi na strane druhej. Vo veci nejde ani o vec právoplatne skončenú, pretože vecou je možno chápať len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Predmetné rozhodnutie porušuje základné právo oprávneného, a to právo na spravodlivé súdne konanie. Namieta, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Pretože nemá „merito veci“, o ktorom by sa rozhodovalo a predstavuje len proces, akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v E. p. úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Súd prvého stupňa svojím postupom porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, ani sami odvolanie nepodali. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p. a § 37 ods. 1 E. p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p. a § 36 ods. 3 E. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné: Podľa § 44 ods. 2 E. p. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Podľa § 36 ods. 3 E. p. začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvého stupňa, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8Er/175/2009 (resp. 9CoE/62/2013 na odvolacom súde, t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný pre rozpor so zákonom, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a preto ju zastavil. Táto skutočnosť je preto preukázaná a z uvedeného vyplýva, že i v prejednávanej veci je exekučný titul neúčinný a v rozpore so zákonom, čo rovnako odôvodňuje zastavenie exekúcie. Podľa § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. veta prvá, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na toto aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne len tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 251 ods. 4 O. s. p., ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie O. s. p., teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 54Er/1782/2014 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 12979/08 z 15. januára 2009, exekučný súd právoplatne rozhodol, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom ustanovení. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP v spojení s § 58 ods. 1 EP zastavil. Podľa § 45 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z citovaného ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach, v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 159 ods. 3 O. s. p. nie je možné prejednávať znova. Ak potom súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie z dôvodu, že v čase jeho rozhodovania bolo vedené iné exekučné konanie, resp. exekúcia pre ten istý exekučný titul a s tými istými účastníkmi konania, ktoré konanie v priebehu plynutia času bolo už právoplatne skončené i na odvolacom súde, rozhodol správne, pretože k prekážke začatej veci (litispendencia) v čase prejednávania veci pred súdom prvého stupňa sa pridružila prekážka právoplatne skončenej veci (res iudicata) v čase prejednávania veci pred odvolacím súdom. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní prakticky úspešnej povinnej, resp. i súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili, resp. zo spisu im žiadne ani nevyplývajú. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.