Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoKR/17/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225291 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114225291.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu T. X., T. XXX/XXX, P. G., proti žalovanému JUDr. Petrovi Sopkovi, Paulínska 24, Trnava, správcu úpadcu Oto Zachej - PENZION ZACHEJ, Cesta J. Alexyho 5037/33, Banka, zastúpenému spoločnosťou SOPKO LEGAL s.r.o., Paulínska 7523/24, Trnava, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/32/2014-105 zo dňa 19.06.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.Rozsudkom zo dňa 19.06.2015 Okresný súd Trnava určil, že žalobca je veriteľom inej pohľadávky vo výške 62.984,77 eur zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej s úpadcom dňa 15.02.2008 prihlásenej prihláškou zo dňa 21.07.2014 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 36K/19/2014 na majetok úpadcu Oto Zachej - PENZION ZACHEJ s miestom podnikania 921 01 Banka, Cesta J. Alexyho č. 5037/33, IČO: 40 753 832. 2.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a súčasne v konaní v prevažnej miere úspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu neuplatnenia tohto nároku. 3.Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej sa žalobca v konaní domáhal určenia, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzu vedeného na Okresnom súde Trnava na majetok úpadcu Oto Zachej- PENZION ZACHEJ prihláškou pohľadávky v celkovej výške 63.073,33 eur je čo do právneho dôvodu, vzniku a výšky oprávnená a zistená. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný istom zo dňa 05.09.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 09.09.2014 oznámil, že pohľadávku, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod č. I popiera v celkovej prihlásenej sume t.j. čo do právneho dôvodu, na základe podnetu veriteľa SZaRB, a.s. z dôvodu, že sú pochybnosti vzhľadom na osvedčovaciu doložku notára a čo do výšky a poriadia s odvolaním sa na totožný dôvod. Z predložených podkladov je zrejmé, že žalobca úpadcovi peňažné prostriedky poskytol. Skutočnosť, že úpadca ich neviedol alebo nevedie vo svojom účtovníctve je pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu nepodstatná. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o predmete pôžičky a o čase jej vrátenia. Forma tohto dvojstranného právneho úkonu nie je predpísaná, postačuje aj ústna forma. K osvedčovacej doložke žalobca uviedol, že zmluva bola podpísaná dňa 15.02.2008 a pokiaľ pracovník namiesto klauzuly- prehlasuje za svoj podpis, uviedol klauzulu podpisuje pred notárom, jedná sa o omyl notára. 4.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že z dokladov predložených veriteľom ako aj z vlastnej zisťovacej činnosti má za to, že veriteľom prihlásená pohľadávka je sporná a to z viacerých dôvodov. Jedným z hlavných dôvodov pochybností o existencii pohľadávky veriteľa je podozrenie na antidatovanie zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mala pohľadávka veriteľa vzniknúť, nakoľko hoci na zmluve o pôžičke je uvedený dátum 15.02.2008 z osvedčovacej doložky povereného pracovníka notára je nepochybné, že úpadca zmluvu podpísal až po vyhlásení konkurzu osobne pred notárom. Argumentáciu veriteľa o pochybení notára je bezpredmetná, účelová a ničím nepreukázaná. Faktu, že nejde o omyl povereného pracovníka notára nasvedčuje aj skutočnosť, že takáto forma osvedčovacej doložky sa nachádza aj na pôžičkovej zmluve iného konkurzného veriteľa J. B. a na ostatných zmluvách s osvedčeným podpisom úpadcu sa táto chyba nevyskytuje. Vážnosť vôle ako aj jej existencia musí byť daná v čase uskutočnenia právneho úkonu. Právny úkon, ktorý tieto základné atribúty nespĺňa, nie je platným právnym úkonom. Úkon, ktorému absentuje skutočná a daná vôľa, je ničotným úkonom. Z dôvodu, že z veriteľom predložených dôkazov je zrejmé, že úpadca zmluvu podpísal až po viac ako 6 rokoch od dátumu uvádzaného v zmluve, je zrejmé, že vôľa úpadcu na prijatie pôžičky v roku 2008 a na jej následné vrátenie existovať nemohla. Pochybnosti o pravosti pohľadávky podporuje aj to, že pohľadávka napriek jej výške nie je evidovaná v účtovníctve úpadcu a úpadca neuviedol spôsob naloženia s týmito peňažnými prostriedkami. Zo žaloby veriteľa ďalej vyplýva, že jej prílohou bol aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.02.2008, ako aj uznanie dlhu zo dňa 12.12.2013, ktoré neboli prílohou prihlášky pohľadávky veriteľa, čo opätovne podporuje dôvodné pochybnosti o skutočnej existencii pôžičky. Rovnaký postup a teda nepredloženie príjmových pokladničných dokladov a uznaní dlhu spolu s prihláškami pohľadávok uplatnili aj ďalší veritelia prihlasujúci pohľadávky z hotovostných pôžičiek a to P. U., L. G., J. B. a B. I., ktorí rovnako predložili tieto doklady až súčasne s incidenčnými žalobami. 5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a úpadcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to s prihláškou pohľadávky, so Zmluvou o pôžičke, s výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 15.02.2008, s uznaním dlhu zo dňa 12.12.2013, s oznámením o popretí prihlásenej pohľadávky, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav: 6.Žalobca v konaní uviedol, že čo sa týka vypracovaných žalôb, ani jeden z uvedených veriteľov nie je právnik, čiže je pravdou, že im bolo poradené ako majú postupovať, ako treba prihlášku vypísať, čo treba priložiť. Ďalej uviedol, že čo sa týka overenia podpisu na notárskom úrade, v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, že zmluva bola spísaná v roku 2014 a podpísaná pred pracovníkom notárskeho úradu, táto zmluva bola spísaná vo februári 2008 a podpis na tej zmluve mal byť už iba uznaním podpisu pána Zacheja. Mal vedomosť o tom, že úpadca dostal úver na dokončenie penziónu, ale mali spoločný podnikateľský zámer, ktorý predpokladal rozšírenie prevádzky, resp. jej dokončenie, z toho dôvodu bolo potrebné investovať ďalšie peniaze do dokončenia, resp. do stavby. To že pohľadávka je legitímna správa úpadcu dobre vedel, pretože v čase, keď zistil, že sú problémy so splácaním pôžičky, tak bol po dohode s úpadcom uvedený v technických preukazoch ako vlastník vozidiel. S úpadcom sa poznajú asi od roku 1999. Spolupracovali na nejakých veciach už predtým, nebol dôvod pochybovať o tom, že požičané peniaze nevráti. K podpisu zmluvy o pôžičke došlo vo februári 2008, konkrétne 15. februára, pričom bol upozornený na to, že podpis úpadcu by bolo dobré overiť, tak kontaktoval úpadcu, s tým, že mu odovzdal originál zmluvy a požiadal ho, aby išiel uznať, resp. overiť svoj podpis na tej zmluve notárovi alebo na mestský úrad, pričom rozdiel medzi tým nevidel. Po niekoľkých dňoch ho úpadca kontaktoval, že je to overené a že si môže pre tú zmluvu prísť. Zmluvu si prevzal s overeným podpisom, pričom text, ktorý uviedla pracovníčka notárskeho úradu si nevšimol. Zmluva bola podpísaná v Penzióne Zachej v čase, keď pán Zachej prevzal peniaze, konkrétne v kancelárii za recepciou. Peňažné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti, väčšina bola v 5.000 Sk bankovkách a nejaké tisíc koruny. Peniaze neboli vedené na účte. Mal záujem na spoločnom podnikaní a rozbehnutí spoločných aktivít, pričom nejaké peniaze mu poskytol otec, zároveň kontaktoval ešte svojich známych, ktorých nebude konkretizovať. Čo sa týka výšky príjmu v konaní netvrdil, že peniaze pochádzajú z jeho príjmu. S úpadcom intenzívne hovoril o vzniknutej situácii aj čo sa týka reštrukturalizácie, ako aj s právnikmi aj inými ľuďmi, ktorí s tým mali skúsenosti, pričom mu povedali, že reštrukturalizácia nie je pre neho tak dôležitá, ako by bol prípadný konkurz. Všetko nasvedčovalo tomu, že ku konkurzu nedôjde, že dôjde k ozdraveniu podniku. Úpadcovi poskytol 1.400 000,-Sk, suma 280.000,-Sk predstavuje úroky. Peniaze, ktoré poskytol boli zviazané gumičkou, v obálke formát A4. Tieto mal nasporené na stavbu domu, rodinný dom dodnes nepostavil. Úpadca previedol do jeho vlastníctva motorové vozidlá a to Citroen Berlingo, Mercedes Vanel, Mercedes S a prívesný vozík, pričom sa jednalo o zábezpeku pre prípad, že by nedošlo k vyplateniu peňazí alebo by došlo k iným problémom, bolo to v roku 2012 alebo 2013. Žalobca v priebehu konania dodal, že vlastníkom vozidiel je firma jeho otca. 7.Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že úpadca osobne dňa 08.08.2014 doručil do kancelárie správcu prihlášky piatich veriteľov a to T. X., J. B., L. G., P. U. a B. I.. Okrem týchto prihlášok úpadca správcovi nedoručoval žiadne iné prihlášky akýchkoľvek veriteľov. Všetky pohľadávky prihlásené prihláškami prinesené úpadcom dňa 08.08.2014 sa týkajú pôžičiek, ktoré sa mali poskytnúť v hotovosti. Napriek skutočnosti, že úpadca má aj iných veriteľov z pôžičkových zmlúv, iné prihlášky osobne nedoručoval. Ďalším spoločným znakom prihlášok vyššie menovaných veriteľom je, že ich súčasťou nebolo písomné uznanie dlhu ani príjmový pokladničný doklad a tieto boli zhodne všetkými veriteľmi predložené spolu s incidenčnou žalobou. Ďalším spoločným znakom prihlášok 5 veriteľov je podobná štylizácia a systematika ich textu ako aj sprievodného listu k týmto prihláškam. Spoločným znakom je aj nepochybná podobnosť incidenčných žalôb, ktoré obsahujú identický text a teda je zrejmé, že všetky dokumenty počnúc prihláškami aj s ich prílohami až po žalobu a jej prílohy vypracúvala jedna a tá istá osoba. Spoločným znakom všetky 5 veriteľov je, že si svoje prihlášky neuplatnili v reštrukturalizácii, ale až v konkurze. Z príjmového pokladničného dokladu priloženého k incidenčnej žalobe vyplýva, že ide o hotovostnú pôžičku, ktorá mala byť prijatá úpadcom, avšak evidencia pôžičky žalobcu, ako aj ostatných menovaných 4 veriteľov v účtovníctve úpadcu nebola zistená, hoci účelom pôžičky obsiahnutého v uznaní dlhu zo dňa 12.12.2013 je prevádzkovanie podnikateľskej činnosti. Pochybnosti vzbudzujúcim je aj osvedčenie podpisu úpadcu na zmluve o pôžičke priloženej v prihláške, z ktorého je zrejmé a nepochybné, že hoci podľa textu zmluvy o pôžičke táto mala byť údajne spísaná dňa 15.02.2008, úpadca osobne podpísal zmluvu pred povereným pracovníkom notára až po vyhlásení konkurzu dňa 17.04.2014. Takáto doložka nie je pochybením notárskeho úradu ako uvádza žalobca, nakoľko žalobca nie je jediným z týchto 5 veriteľov, ktorých zmluvy o pôžičke obsahujú rovnakú doložku, t.j. že podpis bol uskutočnený priamo pred povereným pracovníkom notára. Za predpokladu, že zmluva o pôžičke bola podpísaná v roku 2014 po vyhlásení konkurzu, je nepochybné, že vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu o pôžičke v roku 2008 existovať nemohla. Taktiež je nepravdepodobné, že by úpadca potreboval pôžičku v čase, keď mu bol poskytnutý nepomerne vyšší úver od U. Z. a G. X. a.s. a tiež je pochybné, či žalobca mohol disponovať sumou uvedenou v prihláške. Rovnako je sporný údaj o výške pôžičky, keď podľa zmluvy o pôžičke a pokladničného dokladu mala byť úpadcovi poskytnutá pôžička 1.400 000 Sk, avšak podľa prihlášky a uznania dlhu má ísť o sumu 1.680 000 Sk. Taktiež je daný rozpor medzi zmluvou o pôžičke, podľa ktorej sa mal dlh stať splatným 31.12.2012 a uznaním dlhu podľa ktorého sa dlh mal stať splatným dňa 15.02.2013. 8.Z výpovede úpadcu v konaní súd zistil, že žalobcu pozná približne 15-16 rokov, a má s ním priateľský vzťah. K podpisu zmluvy o pôžičky došlo dňa 15.02.2008. Pôžička bola uzatvorená a riadne podpísaná v roku 2008 za účelom dobudovania ďalšieho komplexu hotelu a peniaze, ktoré boli zapožičané boli použité na výstavbu depandantu, ktorý bol dokončený v roku 2009. Vzhľadom na krízu, ktorá prišla v roku 2009, nebol schopný finančný obnos od navrhovateľa a ďalších veriteľov schopný vrátiť, splatnosť pôžičky nastala v roku 2013, v januári uznal dlh voči určitým veriteľom. V danom prípade nedošlo k žiadnemu antidatovaniu, v uvedený deň prišiel k notárovi, kde požiadal o overenie podpisu na zmluve. Zmluva bola podpísaná v Penzióne Zachej v jeho kancelárii. Peňažné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti, ktoré boli po podpise zmluvy prepočítané a odovzdané. Peniaze boli poskytnuté v 5000 a 1000 korunových bankovkách. Veritelia T. X., J. B., L. G., P. U. a B. I. boli ním osobne informovaní o tom, že vstúpil do reštrukturalizácie a následne v roku 2014 do konkurzu. Bol oslovený ohľadom ďalšieho postupu a ich prihlášky osobne doniesol správcovi do kancelárie. Výška pôžičky bola 1.400 000 Sk. Úpadca ďalej uviedol, že pôžičky boli v značnej časti zaevidované v účtovníctve, pričom v daňovom priznaní v roku 2010 mal základné imanie vo firme vyše 1.200 000 eur. Finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté so SRaZB boli toho času vo výške 1,5 milióna eur, pričom podľa znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v roku 2010 bol hotel ohodnotený ako samotná nehnuteľnosť bez zariadenia, bez prevádzkových vecí vo výške 3 milióny eur. 9.Prihláškou pohľadávky zo dňa 21.07.2014, poradové číslo 01 si žalobca prihlásil pohľadávku v celkovej výške 63.073,33 eur z toho istinu vo výške 55.765,78 eur a úroky z omeškania vo výške 7.307,77 eur, pričom ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.02.2008. 10.Zo Zmluvy o pôžičke (č.l. 43 súdneho spisu) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je požičanie peňazí vo výške 1.400.000,-Sk. V článku II. zmluvy sa uvádza, že pôžička bola poskytnutá dlžníkovi v hotovosti k jeho rukám v deň podpisu zmluvy. V článku III. si zmluvné strany dojednali, že dlžník zaplatí veriteľovi za poskytnutie pôžičky odmenu (úrok) vo výške 280.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti dlh veriteľovi najneskôr do 31.12.2012. Z osvedčovacej doložky vyplýva, že k osvedčeniu pravosti podpisu úpadcom došlo dňa 17.07.2014. 11.Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 15.02.2008 vyplýva, že veriteľ vyplatil úpadcovi sumu 1.400.000 ,-Sk, pričom ako účel je uvedené- pôžička pre úhradu investície. 12.Z listiny označenej ako Uznanie dlhu vyplýva, že úpadca si požičal od žalobcu sumu 55.765 eur na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti so splatnosťou do 15.02.2013. Zároveň úpadca uznal čo do dôvodu aj výšky svoj dlh voči žalobcovi a zaviazal sa túto čiastku uhradiť najneskôr do konca roku 2015. 13.Z oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 05.09.2014 vyplýva, že po preskúmaní prihlásenej pohľadávky dospel správca úpadcu k záveru, že pohľadávka je sporná a preto ju poprel čo do dôvodu, výšky a do poradia. 14.Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným a to vyžiadaním listinných dokladov ohľadom príjmu žalobcu veriteľa na preukázanie, či žalobca mohol disponovať takouto sumou, pričom z výpovede samotného žalobcu je zrejmé, že peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom, neboli poskytnuté iba z jeho vlastných prostriedkov, ale aj z prostriedkov tretích osôb. 15.Súd konštatoval, že incidenčné konanie má právnu povahu určovacieho konania podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Vo veciach, ktoré sú vyvolané konkurzom, je naliehavý právny záujem žalobcu daný tým, že ak správca neuzná pohľadávku v zmysle ustanovenia § 32 ods. 18 zákona č. 7/2005 Z.z. neposkytuje veriteľovi žiadnu ochranu a na uplatnenie jeho práva v konkurze nie je daná iná možnosť poskytnutia právnej ochrany. Z obsahu nepochybne vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia právneho dôvodu, výšky. 16.Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzu vedeného na Okresnom súde Trnava na majetok úpadcu Oto Zachej- PENZION ZACHEJ prihláškou pohľadávky v celkovej výške 63.073,33 eur je čo do právneho dôvodu, vzniku a výšky oprávnená a zistená, je čiastočne dôvodný. Jedná sa o pohľadávku, ktorá vznikla žalobcovi z uzatvorenej Zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom a predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov úpadcovi vo výške 1.400.000 Sk, ktoré sa úpadca zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s úrokom vo výške 280.000 eur. Medzi účastníkmi konania bola sporná podstatná náležitosť Zmluvy o pôžičke a to reálne odovzdanie peňažných prostriedkov. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Na žalobcovi teda spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá Zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej úpadcovi plnené. Uvedené žalobca preukázal písomnou zmluvou o pôžičke, listinou označenou ako Uznanie dlhu, pokladničným dokladom, na ktorom úpadca svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov ako aj zhodnými výpoveďami samotného žalobcu a úpadcu ku skutočnostiam týkajúcim sa uzatvorenia písomnej zmluvy a odovzdania peňazí žalobcom ako veriteľom. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že v posudzovanom prípade absentovala skutočná vôla zmluvných strán v čase uskutočnenia právneho úkonu a to vzhľadom na skutočnosť, že z osvedčovacej doložky povereného pracovníka notára vyplýva, že zmluva bola zo strany úpadcu podpísaná až po viac ako šiestich rokoch od dátumu uvádzaného na zmluve. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Ako už bolo uvedené vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Taktiež skutočnosť, že úpadca neeviduje pohľadávky žalobcu vo svojom účtovníctve a neplnenie si jeho zákonných povinností vyplývajúcich zo zákona o účtovníctve nemôže byť na ťarchu žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd čiastočne stotožnil s návrhom navrhovateľa a určil, že žalobca je veriteľom inej pohľadávky vo výške 62.984,77 eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 46.471,49 eur, úroku 9.294,30 eur a úroku z omeškania 7.218,98 eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žalobca sa domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu je zistená, súd však vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je zistená, pretože zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu. 17.Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie alebo jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu. 18.Namietal, že mu súd svojim postupom vo veci odňal možnosť konať pred súdom, konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonaním navrhnutých dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. 19.Poukazoval na to, že súd svoje rozhodnutie iba stručne odôvodnil konštatovaním na strane 6, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a preto považuje nárok za preukázaný nakoľko bola predložená písomná zmluva o pôžičke, uznanie dlhu úpadcom a príjmový pokladničný doklad, pričom prevzatie peňazí zhodne potvrdili žalobca i úpadca. Má za to, že takéto odôvodnenie rozhodnutia nenapĺňa požiadavky naň kladené nálezmi Ústavného súdu SR I.ÚS 243/07, I.ÚS 154/05, III.ÚS 13/2012, II.ÚS 122/2009 a I.ÚS 109/2009 a v tejto súvislosti sa výrok rozsudku javí zjavne svojvoľným a arbitrárnym. Pripustením argumentácie súdu by podľa odvolateľa nebolo možné spochybniť fiktívne pôžičky, ak by ich poskytnutie potvrdil úpadca a žalobca ako tvrdený veriteľ, čím by sa stratil účel incidenčných konaní, ktorým je najmä preukazovanie existencie pohľadávok a zabránenie ovládnutia konkurzu fiktívnymi veriteľmi. Namietal tiež, že sa súd v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s ostatnými dôkazmi, nezdôvodnil, prečo ich nezohľadnil a prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, najmä v súvislosti s tým, že v konaní bolo preukázané antidatovanie pôžičky, ktorá podľa osvedčovacej doložky bola podpísaná až 17.07.2014, preukázané nebolo, že by úpadca viedol pôžičku vo svojom účtovníctve, pričom omietol označiť osobu, u ktorej sa jeho účtovníctvo z rozhodného obdobia nachádza. Naviac, účtovník úpadcu sa k evidencii pohľadávok veriteľov - žalobcu, D. B., P. G., Š. U. a N. I. nevedel vyjadriť, tieto boli kancelárii správcu doručené naraz a osobne, pričom je zrejmé, že ich pripravovala jedna osoba, uznanie dlhu a pokladničný doklad tykajúci sa týchto hotovostných pôžičiek nebol predložený s prihláškou pohľadávky do konkurzu, ale až s incidenčnou žalobou, pohľadávky neboli prihlásené do reštrukturalizácie úpadcu, nebol vykonaný dôkaz, či žalobca mohol predmetnou sumou disponovať, sám uviedol, že si časť prostriedkov požičal, a odmietol uviesť od koho, súd tiež neodstránil rozpor v obsahu zmluvy a pôžičke týkajúci sa rozdielneho dátumu splatnosti pôžičky. Odvolateľ poukazoval tiež na zásadu formálnosti konkurzného konania vyplývajúcu aj z ustanovenia § 32 ods. 15 zákona č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého žalobcovi nebolo možné priznať úroky neuvedené v príslušnej časti prihlášky a zahrnuté do istiny. 20.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu označil námietky žalovaného za snahu o bezdôvodné popretie zjavne nespochybniteľného a právne doloženého nároku, s tým, že v konaní predložené dôkazy sú nevyvrátiteľné. 21.Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním, t.j. s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného. 22.V súlade správnym názorom odvolateľa bolo potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho odvolaním napadnutej časti nespĺňa požiadavky vyplývajúce preň či už z procesného predpisu (v čase rozhodnutia § 157 ods. 2 O.s.p., podľa terajšej právnej úpravy § 220 ods. 2 CSP) alebo z v tomto smere ustálenej právnej teórie a súdnej praxe, keď sa nevysporiadal s nie zjavne nerelevantnou argumentáciou žalovaného a s jeho tvrdeniami spochybňujúcimi zásadným spôsobom dôkazy predkladané žalobcom. Iba v súvislosti s tvrdením o nedostatku vôle zmluvných strán v (deklarovanom) čase uskutočnenia právneho úkonu súd všeobecne uviedol, že zmluva o pôžičke môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne, pričom však už neuviedol, ako a kedy podľa jeho názoru bola uzavretá konkrétna zmluva o pôžičke predložená žalobcom, ktorá obsahuje dátum vyhotovenia 15.02.2008 a podľa osvedčenia pravosti podpisu bola úpadcom ako dlžníkom podpísaná až 17.07.2014. Neevidovanie pohľadávky v účtovníctve úpadcu (nie je zrejmé, či súd neevidovanie v účtovníctve považoval za preukázané napriek tomu, že účtovníctvo úpadcu sa nachádza u subjektu, ktorý úpadca odmietol identifikovať alebo iba nepovažuje za preukázané evidovanie pohľadávky v účtovníctve) súd označil za skutočnosť, ktorá nemôže byť na ťarchu žalobcu, bez toho, aby vysvetlil, ako sa má k v tejto „skutočnosti“ v konaní prihliadať, alebo či neprihliadanie na ňu zlepšuje pozíciu žalobcu z pohľadu preukázania, že peňažné prostriedky boli reálne úpadcovi vyplatené. 23.Súd síce správne konštatoval, že na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno nielen v súvislosti s tvrdením o existencii zmluvy o pôžičke, ale aj o reálnom plnení zo zmluvy, na strane druhej už zrozumiteľne nevysvetlil, ktorý z dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu vo svetle námietok žalovaného reálne poskytnutie peňažných prostriedkov preukazuje a akými úvahami sa pri vyhodnocovaní týchto dôkazov riadil, keď sa nezaoberal ani namietanou schopnosťou žalobcu peňažné prostriedky úpadcovi poskytnúť a uspokojil sa iba s tvrdením o peňažných prostriedkoch iných, neidentifikovaných osôb (s neidentifikovaným právnym vzťahom k žalobcovi), nemajúcim výpovednú hodnotu a v konečnom dôsledku, v prípade uznania hodnovernosti a relevantnosti tohto tvrdenia pre konanie, umožňujúcim legalizáciu akýchkoľvek peňažných prostriedkov neznámeho pôvodu. 24.Nedostatky postupu súdu prvého stupňa pri vyhodnocovaní dôkazov a odôvodnenia jeho rozhodnutia opodstatňujú záver o porušení práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, ktoré nemožno napraviť v odvolacom konaní a pre ktoré odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v naznačenom smere, v ktorom sa súd pred opätovným rozhodnutím musí dôsledne a v súlade so zásadami logiky vysporiadať s celým rozsahom argumentácie oboch účastníkov konania. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).