Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/26/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115205900 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115205900.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Holiča a sudcov JUDr. Gabriely Briškovej a Mgr. Jozefa Mačeja vo veci starostlivosti o maloleté deti: O. W., nar. X. X. XXXX, N. W., nar. X. F. XXXX a Y. W., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, matky: X. W., rod. J., nar. XX. V. XXXX, bytom K. G. XX, zastúpenej advokátkou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, Piešťany, Nitrianska 5 a otca: L. W., nar. XX. V. XXXX, bytom K. G. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 9. júna 2015 č. k. 26P/15/2015-117 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, vopred k rukám matky. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú Y. od 1. apríla 2015 zo sumy 50 eur na sumu 70 eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo 4. novembra 2014 č. k. 16P/58/2014-63, v časti úpravy výšky výživného. Zročné výživné za obdobie od 1. apríla 2015 do 9. júna 2015 vo výške 40 eur bolo povolené otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 20 eur, splatné spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Návrh matky o zvýšenie výživného na maloletú O. a maloletú N. súd prvého stupňa zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 ZoR (Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil potrebou preukázania iba závažnejšej zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, ktorou sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Takúto kvalifikovanú zmenu pomerov mal preukázanú na strane výživou oprávnených osôb len u maloletej Y., ktorá od 1. apríla 2015 začala navštevovať predškolské zariadenie, v dôsledku čoho došlo k nárastu jej výdavkov (platbami na stravu, školné, ošatenie a iné aktivity), pričom maloletá má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť a lieky. Na strane maloletej O. a maloletej N. nedošlo k výraznej zmene pomerov, odôvodňujúcej zmenu úpravy výživného (maloletá N. aj v čase posledného rozhodnutia o výživnom mala zdravotné problémy a s nimi spojené zvýšené výdavky na lieky a pri návšteve lekárov). Na strane otca nedošlo k žiadnej zmene pomerov, v čase posledného rozhodnutia o výživnom otec poberal priemernú čistú mesačnú mzdu 369 eur a v rozhodnom období (v kalendárnych mesiacoch január 2015 - marec 2015) 363 eur, z ktorej sumy mu bola určená vyživovacia povinnosť spolu na 3 deti vo výške 230 eur, zohľadňujúc aj benefity otca z pracovného pomeru a to diéty, vyplácané v porovnateľnej výške ako v čase poslednej úpravy. Hoci došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorej príjem sa znížil, pretože poberala rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne a v rozhodnom období bola bez príjmu, vychádzajúc z príjmu otca a výšky stanovenej vyživovacej povinnosti na tri maloleté deti, určené výživné zodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov a odôvodneným potrebám dieťaťa. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka s návrhom na jeho zmenu, vyhovením jej návrhu na zvýšenie výživného na všetky tri maloleté deti v plnom rozsahu (na maloletú O. zo sumy 90 eur na sumu 170 eur mesačne, na maloletú N. zo sumy 70 eur na sumu 120 eur mesačne a na maloletú Y. zo sumy 50 eur na sumu 90 eur mesačne, od podania návrhu (18. marca 2015). Odvolanie obsahovo odôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne zistil zmenu pomerov na strane maloletých detí, keď mal túto zmenu preukázanú len u maloletej Y.. Napriek zmene pomerov na strane matky, ktorá od 15. januára 2015 nepoberá rodičovský príspevok a je bez príjmu, neprihliadol na ňu dostatočne, u maloletej N. a maloletej O. vôbec. Poukázala na svoju snahu uplatniť sa na trhu práce, absolvujúc rekvalifikačný kurz opatrovateľstva. Aktuálne vykonáva povinnú prax, nevyhnutnú pre zamestnanie sa. Bez pomoci rodičov by nezvládla zabezpečiť nevyhnutné potreby maloletých detí, pretože výživné nepokryje výdavky na stravu, už vôbec nie na ošatenie a lekársku starostlivosť (spolu s prídavkami na deti tvorí sumu 300 eur, po spriemerovaní na jeden deň je to 10 eur na 3 deti). Otec trávi s deťmi minimum času, neprispieva nad rámec výživného. Matka zdôraznila potrebu započítať do príjmu otca aj benefity a diéty, vyplácané zamestnávateľom otca vo výške dvojnásobku jeho základnej mzdy. Z ním dosahovaného príjmu približne 1.000 eur mesačne značnú časť otec potom vynaloží na cigarety, hracie automaty a neúmerne sa zaťažuje úvermi. Otec navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na účelové a zavádzajúce tvrdenia matky. Doposiaľ spláca peňažné pôžičky, ktoré čerpali spolu s matkou a ktorá na ich úhrade sa žiadnym spôsobom nepodieľa. Na základe rozhodnutia súdu o výživnom na manželku spláca matke výživné vo výške 50 eur mesačne. Otec sa deťom aktívne venuje, trávi s nimi každý víkend (v priebehu týždňa vykonáva prácu vodiča nákladného motorového vozidla v zahraničí). Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti voči deťom nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Diéty sú vyplácané taktiež v porovnateľnej výške, avšak z dôvodu zníženia rozsahu práce v zahraničí sa v posledných mesiacoch výška cestovných náhrad poskytovaných zamestnávateľom znížila (už v máji 2015 na sumu 390 eur). Náhrady cestovných výdavkov, ktoré patria zamestnancovi pri plnení jeho pracovných úloh sa ale nezahŕňajú do čistého príjmu povinného rodiča (RC 55/1992). Prihliadať k takto získanej mzdovej zložke je možné len v rozsahu, v akom nebola povinným rodičom počas pobytu v zahraničí spotrebovaná a k takémuto preukázanému zostatku nespotrebovanej náhrady cestovných výdavkov je možné prihliadať len pri určení výšky výživného za obdobie predchádzajúce rozhodnutiu súdu. Vzhľadom na to, že maloletá Y. už navštevuje materskú školu, matke nič nebráni vo vykonávaní zárobkovej činnosti na plný úväzok. Podľa dostupných informácií otca, matka od 1. júna 2015 už aj pracuje na plný pracovný úväzok. V zmysle konštantnej judikatúry pre posúdenie možností a schopností rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti, teda príjem, ktorý by vzhľadom na svoje dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti mohol dosahovať. Súd prvého stupňa rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti otca naposledy pred 8 mesiacmi (v novembri 2014), kedy už maloletá O. a maloletá N. navštevovali základnú školu a preto boli zohľadnené všetky výdavky detí s tým spojené. Naviac škola vynaložené cestovné prepláca. Aj výdavky súvisiace so zdravotnými problémami detí súd zohľadnil už v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Matka pritom neabsolvuje pravidelné lekárske vyšetrenia s deťmi. Presťahovala sa k svojim rodičom, čím jej zanikol výdavok spojený s platením bytu. Počas pobytu detí u otca sú všetky ich potreby hradené ním (každý víkend). Otec namietal tvrdenie matky, že značnú časť peňažných prostriedkov vynaloží na cigarety, hracie automaty a neúmerne sa zaťažuje úvermi. Nie je reálne možné, aby vzhľadom na jeho nízky príjem a počet vyživovacích povinností mu boli úvery poskytované. Rovnako jeho príjem, ktorý nepokrýva ani základné životné potreby, mu neumožňuje vynakladať financie tvrdeným spôsobom. Zo strany matky ide o snahu zdiskreditovať otca ako zodpovedného rodiča. Matka trávi dovolenky pri mori bez maloletých detí. Otec na základe žiadosti školských zariadení, ktoré deti navštevujú, musel uhradiť ich stravu (keďže matka ju neuhradila). Predchádzajúce právoplatné súdne rozhodnutie o výživnom, podľa ustálenej judikatúry, sa môže zmeniť len v prípade závažnejšej zmeny pomerov a nestačí len úvaha súdu o neprimeranej výške výživného, keďže by šlo o neprípustné preskúmavanie a reparáciu už právoplatného súdneho rozhodnutia. Otec a opatrovník odvolacie návrhy nepodali. Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom potvrdila, že od 1. júna 2015 sa zamestnala v Z., kde pracuje na zmeny a nemá možnosť vždy dochádzať. Od 1. decembra 2015 má preto prenajatý jednoizbový byt v Z. na dobu neurčitú, s dohodnutým nájomným 300 eur mesačne. Nie je pravdivé tvrdenie, že deti trávia s otcom každý víkend, niekedy je to len najmladšie dieťa. K výdavkom (na výzvu súdu) matka všeobecne uviedla, že sa zvýšili na strane maloletej O., ktorá nastúpila na druhý stupeň ZŠ (napr. sa z finančných dôvodov nemohla zúčastniť školy v prírode). Má informáciu od svojho otca, keďže (matka) aj cez víkendy pracuje (v dôsledku toho nie všetky trávi doma), že otec si neberie vždy tri deti na každý víkend (v období Vianoc boli u otca aj na noc, niekedy sa stane, že deti nechcú k nemu ísť). V súvislosti s tvrdením otca o splácaní spoločných záväzkov matka uviedla, že protihodnota ich platenia žiadnym spôsobom priaznivo neovplyvnila hmotné pomery matky a detí, ale týkala sa otca. Otec vo výpovedi pred odvolacím súdom nesúhlasil s tvrdením matky, s deťmi trávi každý víkend, niekedy sa s nimi stretne aj v priebehu pracovného týždňa. Od otca matky má informáciu, že výživné, ktoré platí nie vždy sa dostane k deťom. Otec pracuje ako vodič kamiónu, chodieva do zahraničia. Z cestovných náhrad, vyplácaných mu zamestnávateľom, uhrádza stravu, približne vo výške 10 - 15 eur denne (v priemere strávi v zahraničí 15 - 17 dní v mesiaci). Jeden alebo dvakrát ročne sa stane, že cestuje do Francúzska, kde si musí zaplatiť aj nocľah (30 eur na noc). Spláca spoločné záväzky z manželstva s matkou detí (úver zo M. M. vo výške 120 eur mesačne), pričom splatil už takýto záväzok spoločnosti B. v roku 2014 (so zostatkom dlhu 837,94 eur), i záväzok voči spoločnosti C. (so zostatkom 778,27 eur). Aktuálne spláca úver B. Z. splátkami 60 eur mesačne od septembra 2015, prevzatý za účelom platby zábezpeky za dvojizbový nájomný byt, ktorý má prenajatý. Mesačné náklady na bývanie pozostávajú z platby nájomného 138,60 eur, elektriny 29 eur a plynu 61 eur. Má povinnosť uhradiť matke poslednú splátku manželského výživného vo výške 50 eur. Nad rámec bežného výživného deťom neprispieva, jedenkrát uhradil stravné v predškolskom zariadení (nedoplatok vo výške 120 eur). Zamestnávateľ matky v písomnej správe oznámil odvolaciemu súdu, že matka je zamestnaná v zariadení Q., Z., B. G. XX, od 1. júna 2015, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od júna 2015 do októbra 2015 predstavoval sumu 508,21 eur. Zamestnávateľ otca v písomnej správe odvolaciemu súdu oznámil, že otec pracuje v spoločnosti B., s.r.o., Q., K. XXX/X, ako vodič. Vykonáva služobné cesty do zahraničia (napr. Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Maďarsko). K zníženiu cestovných náhrad od marca 2015 nedošlo, ale sú vyplácané zamestnancovi podľa počtu dní v zahraničí (so zohľadnením jázd na Slovensku, čerpania dovolenky, v dôsledku čoho má vyplatené nižšie cestovné náhrady). Priemerná čistá mesačná mzda otca za obdobie od marca 2015 do októbra 2015 predstavovala sumu 361,58 eur. Priemerná mesačná výška vyplácaných cestovných náhrad otcovi za uvedené obdobie činila sumu 512,50 eur. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p. a v závislom výroku rozhodnutia o trovách konania, pričom odvolacím návrhom matky pre možnosť začatia konania i bez návrhu nebol viazaný, a to po nariadení pojednávania (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Podľa § 163 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok odsudzujúce na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. určuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. O. s. p. však umožňuje zmenu rozsudku, odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok (alebo na plnenie v splátkach), ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok (alebo splátok). Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané (šlo by tak o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia). Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej osoby alebo povinnej, pričom zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k tejto zmene pomerov došlo. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami matky v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa správne konštatoval preukázanie kvalifikovanej zmeny pomerov len na strane maloletej Y., ako oprávnenej osoby, ktorá v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola v osobnej starostlivosti matky, ktorá bola na rodičovskej dovolenke a od 1. apríla 2015 navštevuje predškolské zariadenie. V dôsledku toho pribudli výdavky na školné a stravné, ako i ošatenie a iné aktivity spojené s návštevou predškolského zariadenia (na zvýšené výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť bolo už prihliadané v poslednom rozhodnutí o výživnom). Výdavky na maloletú O. a N. (školské pomôcky, cestovné, vreckové, u N. aj platba družiny) boli taktiež zohľadnené už v čase poslednej úpravy výživného. Vzhľadom na absenciu tvrdení týkajúcich sa novovzniknutých odôvodnených potrieb detí a s nimi súvisiacich pravidelných výdavkov, nebol dôvod na konštatovanie zmeny pomerov na strane oprávnených osôb (detí) odlišne od hodnotenia súdu prvého stupňa. Všeobecný poukaz matky na pokračovanie výučby maloletej O. na vyššom stupni základnej školy, s prihliadnutím na dĺžku doby od poslednej úpravy o výživnom, nebol postačujúci. Súd prvého stupňa konštatoval zmenu pomerov aj na strane matky, ktorej príjem sa znížil, keďže poberala v čase posledného rozhodnutia o výživnom rodičovský príspevok a v rozhodnom období bola bez príjmu. Nebolo možné však súhlasiť s jej argumentom, poukazujúcim na zmenu jej pomerov v období od 15. januára 2015 do 1. júna 2015, kedy sa zamestnala (a došlo tak k podstatnému zlepšeniu jej príjmových pomerov). Návrh na zvýšenie výživného podala matka až 18. marca 2015 (nie už v čase keď ostala bez príjmu a nedomáhala sa ani zvýšenia výživného spätne, len od podania návrhu, pričom neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa brániace jej podať návrh na zvýšenie výživného už v čase nastalej zmeny). A práve v období kalendárnych mesiacov apríl a máj 2015 na strane otca došlo k poklesu výšky vyplácaných mu cestovných náhrad (v kalendárnom mesiaci máj 2015 až vo výške 390 eur), v dôsledku čoho bolo potrebné zohľadniť túto zmenu pomerov aj na strane otca. Podstatné však bolo viac ako dvojnásobné zvýšenie príjmu matky od júna 2015 (508,21 eur), v porovnaní s jej príjmom v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom (kedy poberala rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne). Preto poukaz matky v odvolaní, že je bez akéhokoľvek peňažného príjmu nemohol byť dôvodný. Na rozdiel od pomerov u matky, na strane otca vykonaným dokazovaním pozitívna zmena pomerov preukázaná nebola. Naopak v čase posledného rozhodnutia o výživnom otec poberal priemernú čistú mesačnú mzdu 369 eur a priemerná mesačná výška vyplácaných cestovných náhrad predstavovala 610 eur (spolu 979 eur). V období kalendárnych mesiacov marec 2015 až október 2015 priemerná čistá mesačná mzda otca dosahovala výšku 361,58 eur a priemerná výška vyplácaných cestovných náhrad 512,50 eur mesačne (spolu 874,08 eur). Napriek tomu, že vyplácané cestovné náhrady nemožno v plnej výške zahrnúť do priemerného čistého mesačného príjmu otca ako povinnej osoby na účely rozhodovania o výživnom, z uvedeného porovnania je zjavný pokles v príjmových pomeroch otca a to v priemere o 104,92 eur mesačne. Uvedené zníženie cestovných náhrad bolo zdôvodnené zamestnávateľom otca predovšetkým počtom dní v jednotlivých kalendárnych mesiacoch, v ktorých vykonával otec prácu v zahraničí. V kontexte vyššie uvedeného, ak by aj bolo možné akceptovať požiadavku matky na prihliadanie k vyplácaným cestovným náhradám otca v plnej výške, určené výživné v celkovej výške 230 eur spadá do rozpätia 25% - 30% z celkového príjmu výživou povinnej osoby, ustáleného súdnou praxou odvolacieho súdu ako základného východiska pri určovaní výživného. Súhlasne s argumentáciou otca však možno zdôrazniť, že zohľadnenie cestovných náhrad v celom ich vyplácanom rozsahu nie je prípustné (keďže zásadne ide o kompenzáciu výdavkov vynakladaných povinnou osobou pri výkone zamestnania). Potom aj s poukazom na celkovú výšku výživného, nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie (účastníkmi konania ani nenavrhované) za účelom odstraňovania sporných tvrdení rodičov, týkajúcich sa nekorektného disponovania otca so svojím príjmom. Zhodne so súdom prvého stupňa preto možno konštatovať, že určené zvýšené výživné zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca ako povinnej osoby a odôvodneným potrebám dieťaťa (v rozsahu v akom boli preukázané), ako základným kritériám pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti, ktoré je nevyhnutné skĺbiť. Určenie výšky výživného s prihliadnutím na reálne spotrebované náklady dieťaťa nie je bezhraničné, keď odôvodnené potreby dieťaťa sú korigované schopnosťami a možnosťami povinnej osoby. Preto v prípade jednorazových výdavkov dieťaťa, na úhradu ktorých nie je výživné postačujúce, by v závislosti od nutnosti ich vynaloženia malo dôjsť k dohode rodičov, s cieľom ich zabezpečenia aj nad rámec výživného (napr. výdavok na pobyt v škole prírody). V konaní o zvýšenie výživného ale neprislúcha súdom revidovať pôvodné rozhodnutie o výživnom z hľadiska posudzovania (ne)primeranosti doposiaľ určenej výšky výživného (pokiaľ matka namietala nepostačujúcu výšku určeného výživného), bez preukázania závažnejšej zmeny pomerov (ktorá môže vyplývať aj zo zvyšovania celkových životných nákladov, čo však s prihliadnutím na krátku dobu od posledného rozhodnutia o výživnom nebolo preukázané). Počiatok zvýšenia výživného (1. apríla 2015) súd prvého stupňa správne odôvodnil nástupom maloletej Y. do predškolského zariadenia, v dôsledku čoho bolo potrebné rozhodnúť o splatnom výživnom za obdobie kalendárnych mesiacov apríl a máj 2015 (do doby rozhodnutia súdu prvého stupňa) vo výške 40 eur (20 eur x 2 mesiace), ktoré bolo povolené otcovi splácať v dvoch mesačných splátkach (pod následkom straty výhody splátok). Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, vopred k rukám matky (z dôvodu potreby upresnenia splatnosti výživného v jednotlivých kalendárnych mesiacoch a uvedením platobného miesta vo výroku súdneho rozhodnutia ako exekučného titulu, keďže súd prvého stupňa zrejme vychádzal zo zachovania uvedených podmienok platby v poslednom rozhodnutí o výživnom, čo však nebolo postačujúce). Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade konania, v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., pretože šlo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Odvolacím súdom bola preto potvrdená aj výroková časť napadnutého rozsudku o trovách konania (podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania). O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. , tak žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na druh konania, ktoré možno začať aj bez návrhu. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.