Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222093 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115222093.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: B. F., nar. X. Q. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky: P. F., nar. X. P. XXXX, bytom K. C. XXX/X, L. A. a otca: K. F., nar. X. Q. XXXX, bytom O. XXX, Q. U., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 24. novembra 2015 č. k. 8P/77/2015-31 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca (ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletú B. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 1. septembra 2015), žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanoveniami § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 ZoR (z. č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine), § 154 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a vecne tým, že výživné bolo ostatnýkrát určené rozsudkom Okresného súdu Trnava z 10. marca 2015 č. k. 16P/104/2014-13, ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné 200 eur, keď matka v tom čase dosahovala príjem 572,07 eur a otec 655,64 eur, otec i matka vlastnili v BSM rodinný dom v L. A. a otec bol výlučným vlastníkom rodinného domu v Q. U., maloletá navštevoval 6. ročník základnej školy. Dôvodil, že od ostatného rozhodnutia nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, keď otec je zamestnaný s príjmom 641,08 eur mesačne, teda znížil sa mu len o 14,56 eur, žije v domácnosti sám a to striedavo v rodinnom dome v L. A. a v Q. U. a od ostatného rozhodovania sa otec stal i výlučným vlastníkom rodinného domu v J. a pozemku v L. A. a motorového vozidlo Opel Astra a spoluvlastníckeho podielu polovice na rodinnom dome vo Q., disponuje na svojom finančnom účte finančnou hotovosťou minimálne 6.357,46 eur a zvýšili sa i výdavky na maloletú. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Dôvodil, že vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu podáva odvolanie, nakoľko neboli objektívne posúdené jeho reálne príjmy a reálne výdavky, keď jeho mesačná mzda je 479 eur a len v prípade mimoriadnych nadčasov 750 eur, teda priemer je okolo 600 eur mesačne, ale jeho mesačné výdavky sú za elektriku 70 eur, plyn 115 eur, vodné stočné 25 eur, telekomunikačné služby 37 eur, dopravné náklady 60 eur, strava ošatenie a základná hygiena 270 eur, mesačné náklady činia spolu 577 eur a je reálne schopný platiť výživné vo výške 100 eur mesačne. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.) prejednal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 a 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený 15. marca 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd potvrdí rozhodnutie, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v miere dostatočnej pre jeho rozhodnutie a vec i správne posúdil po právnej stránke. Nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvého stupňa dostatočne jasne a aj objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci vzhľadom na povinnosť vyporiadať sa i s tzv. odvolacími námietkami, ale i pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvého stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné: Z hľadiska rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného rozhodujúci význam mala najmä úprava v ust. § 78 ods. 1 vety prvej ZoR, citovanom už súdom prvého stupňa, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom táto úprava z oblasti tzv. hmotného práva má svoj odraz i v úprave práva procesného a to konkrétne v ust.§ 163 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého rozsudku o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery a tiež ust. § 75 ods. 1 ZoR, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvody výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; pričom rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z vyššie citovaných ustanovení celkom jednoznačne vyplýva, že podkladom pre prípadné úvahy o zmene rozhodnutia o výživnom je síce zmena pomerov, tou je však podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov v tzv. rodinných veciach vždy len podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre určenie výživného existujúcich tu v čase rozhodovania o prípadnej zmene. K záveru o takejto zmene tak možno dospieť len zistením rozhodujúcich skutočností v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene, ich porovnaním a komplexným zhodnotením, ktoré z nich prevažujú a či v ich súhrne poskytujú i podklad pre zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom a ak áno, v akom smere a rozsahu a od ktorého času. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne postupoval, keď vyhodnocoval z hľadiska rozhodovania o výživnom (resp. o znížení výživného) rozhodujúce možnosti a schopnosti výživou povinných rodičov maloletej B., predovšetkým však jej otca, ktorý je povinný na rozdiel od matky dieťaťa stav nedostatku vlastnej prevažnej osobnej starostlivosti o dieťa vykrývať platením súdom určeného výživného a tiež odôvodnené potreby výživou oprávnenej maloletej B.. Za správny a tiež dostatočne podložený treba považovať záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého neexistujú dôvody, na základe ktorých by bolo treba usudzovať na zmenu okolností, ktorá by poskytovala podklad pre záver o podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej aj úpravu skoršieho rozhodnutia o výživnom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že potreby maloletej sa vzhľadom na jej vek zvýšili a schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov sa síce zmenili u matky zvýšením príjmu o 14 eur a u otca znížením príjmu 10 eur, ale výrazným zlepšením majetkových pomerov, pribudnutím nehnuteľného majetku, ale zmena nie je v prospech zníženia výživného otcovi. Z námietok otca z jeho odvolania vyplýva, že poukazuje len na svoje výdavky súvisiace s vlastníctvom nehnuteľností a osobné výdavky bez zohľadnenia svojich celkových majetkových pomerov. Odvolací súd dodáva, že pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce nielen reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ale rozhodujúcimi sú i majetkové pomery, keď vždy je potrebné zohľadniť celkovú hodnotu hnuteľného i nehnuteľného majetku výživou povinnej osoby. Vzhľadom na majetkové pomery otca, vlastníctvo nehnuteľností v k. ú. Q. U. zapísanej na LV č. XX, ako parc. č. 72, 73, 74 a 76, v k. ú. L. A. zapísanej na LV č. XXXX parc. reg C č. 4334 a rodinný dom súp. č. XXX a na LV č. XXX parc. reg C č. 4335, v k. ú. J. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 1504/44, 1504/56 a 1504/57, v k. ú. Q. na LV č. XXX ako parc. č. 36/41 a parc. č. 56/2 zastavané plochy a nádvoria, odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa jeho návrh na zníženie výživného zamietol, rozhodol vecne správne. Správnym je i rozhodnutie o trovách prvostupňového konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.