Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoPr/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115223042 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115223042.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Siladice, so sídlom Siladice 247, IČO: 00208230, proti žalovanému: Ing. C. W., nar. XX. P. XXXX, bytom M. X, W., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní splnomocnenkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Podzámska 41/A, Hlohovec proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 11. decembra 2015 č. k. 16Cpr/1/2015-164, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zastavil konanie, ktorým sa žalobca v zastúpení splnomocnenkyňou: Advokátka kancelária JUDr. Peter Peružek s.r.o. domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia; II. rozhodol, že žalobcovi bude vrátený súdny poplatok 3.323,40 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - centrálnej evidencie poplatkov (Slovenská pošta a.s.) po právoplatnosti tohto rozhodnutia; III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a § 11 ods. 3 a 4 ZoSP (z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Vecne dôvodil, že pred začatím konania vo veci samej zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť okrem iného i z dôvodu, že žalobu podala neoprávnená osoba, späťvzatie žaloby bolo podané zástupcom splnomocnenkyne ius aegis s.r.o., ktorej udelil plnú moc Ing. C. W., predseda predstavenstva a T. Q., člen predstavenstva, keď podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra predsedom predstavenstva je Ing. C. W. a členom predstavenstva je T. Q., teda osoby podpísané na späťvzatí žaloby, resp. na plnomocenstve na zastupovanie sú osobami oprávnenými. Poukázal na výpis z obchodného registra, kde je uvedené, že v mene družstva koná predseda alebo podpredseda a za družstvo písomnosti podpisujú predseda alebo podpredseda a jeden člen predstavenstva. Dodal, že späťvzatie bolo podpísané zástupkyňou, ktorej udelili plnú moc predseda a člen predstavenstva podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra. Ďalej rozhodol i vrátení kráteného súdneho poplatku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov tohto konania. 2. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o.. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že návrh na zastavenie konania podala spoločnosť ius aegis s.r.o., na základe plnomocenstva udeleného jej dňa 13. októbra 2013 žalovaným Ing. C. W. ako predsedom predstavenstva a v dôsledku kolízie záujmov nebol Ing. C. W. ako predseda predstavenstva a tiež v dôsledku postavenia člena štatutárneho orgánu žalobcu oprávnený vziať žalobu, ktorá bola podaná voči nemu ako žalovanému späť a tomuto jeho procesnému úkonu nemožno pripísať žiadne procesné účinky. Poukázala na ustanovenie § 22 ods. 2 O. z., v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Do pozornosti súdu dala uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/138/2015-138 z 24. novembra 2015, kde žalovaným 1/ bol Ing. C. W. a kde bolo uvedené, že na späťvzatie odvolania podaného splnomocnenkyňou ius aegis s.r.o., na základe plnomocenstva zo dňa 13. októbra 2013 neprihliadal, keďže záujmy žalovaného sú v rozpore so záujmami žalobcu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu podanému splnomocnenkyňou Advokátkou kanceláriou JUDr. Peružek, s.r.o. sa vyjadrila i ius aegis s.r.o. ako splnomocnená zástupkyňa žalobcu. Dôvodila, že JUDr. Peružek nie je oprávnený konať za žalobcu ani za žiadneho iného účastníka tohto konania a odvolanie podané JUDr. Peružekom nemožno v žiadnom prípade považovať za odvolanie podané oprávnenou osobou. Uviedla, že žalobca s podaním údajného odvolania výslovne nesúhlasí a súčasne prehlasuje, že ním nie je viazaný. Z dôvodu procesnej opatrnosti súčasne touto cestou vzala i odvolanie vyhotovené v mene žalobcu JUDr. Peružekom v celom rozsahu späť. Upozornila i na uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 15. decembra 2015 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým okrem iného J. D., T. Q., D. Q., J. W., R. G. a D. U. bolo uložené bezodkladne zdržať sa akéhokoľvek konania, v rámci ktorého vystupovali ako členovia predstavenstva žalobcu ako i bezodkladne zdržať sa vykonávania akýchkoľvek úkonov v akejkoľvek forme, či už osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca v mene žalobcu a zdržať sa i nakladania, či už osobne alebo prostredníctvom splnomocnenstva s akýmkoľvek majetkom žalobcu. Dodala, že toto uznesenie je vykonateľné dňom 29. decembra 2015, upozornila, že došlo k flagrantnému porušeniu tohto predbežného opatrenia. Dodala, že právny úkon, ktorým bol porušený zákaz uložený súdnym alebo iným úradným rozhodnutím je neplatný pre jeho rozpor so zákonom. Poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/85/02 zo dňa 25. júla 2012. Mala za to, že na údajné odvolanie, ktoré je absolútne neplatným úkonom by nemal odvolací súd vôbec prihliadať. Dodala, že nejde tu o kolízii záujmu žalobcu a žalovaného, keďže je v záujme oboch, aby bolo konanie iniciované v mene žalobcu zjavne neoprávnenými osobami, čím skôr ukončené, bez vzniku zbytočných nákladov, trov konania, ktoré by museli znášať účastníci. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie podané dňa 29. decembra 2015 odmietol alebo alternatívne odvolacie konanie zastavil. 4. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 6. apríla 2016 bolo oznámené, že Krajský súd Bratislava zmenil predbežné opatrenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/187/2015-161 zo dňa 15. decembra 2015 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. JUDr. Peter Peružek s.r.o. zároveň oznámila, že z tohto dôvodu je bezvýznamná výzva Poľnohospodárskeho družstva Siladice zo dňa 26. februára 2016, nakoľko ju podpísali osoby, ktoré nie sú oprávnené konať za Poľnohospodárske družstvo Siladice. 5. Ing. C. W. označený ako predseda predstavenstva a L. C. označený ako podpredseda predstavenstva podaním doručeným odvolaciemu súdu 15. júla 2016 oznámili, že z dôvodu opatrnosti odvolali akékoľvek a všetky plnomocenstvá, ktoré boli udelené JUDr. Peružekovi konajúcimi osobami v mene Poľnohospodárskeho družstva Siladice a žiadajú doručovať všetky písomnosti právnemu zástupcovi Poľnohospodárskemu družstvu Siladice, Advokátskej kancelárii ius aegis s.r.o., so sídlom Ferienčikova 7, Bratislava. 6. Listom doručeným odvolaciemu súdu 22. júla 2016 oznámila spoločnosť ius aegis s.r.o., že J. D., T. Q., D. Q., J. W., R. G. ani D. U. nie sú členmi predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva Siladice, ba dokonca ani členmi Poľnohospodárskeho družstva Siladice, keď v tejto súvislosti poukázali na zápisnicu z členskej schôdze zo dňa 18. októbra 2013. Poukázali na závery právnej doktríny, keď na uznesenie valného zhromaždenia sa až do určenia jeho neplatnosti súdom hľadí ako na platné. Poukázali i na výpis z obchodného registra, z ktorého vyplýva, že funkcia bývalého člena podpredsedu predstavenstva J. D. zanikla najneskôr dňa 29. januára 2014, funkcia D. Q. 20. mája 2016, funkcia J. W. 20. mája 2016 a bývalí členovia predstavenstva T. Q. a R. G. nemajú ani zapísaný dátum vzniku funkcie, avšak táto im zanikla najneskôr 15. júna 2006. Dodal, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že menované osoby nie sú členmi Poľnohospodárskeho družstva Siladice. JUDr. Peružek nemal a nemá udelené Poľnohospodárskym družstvom Siladice žiadne plnomocenstvo na zastupovanie. Opakovane poukázali na pokus o nezákonné prijatie osôb za členov Poľnohospodárskeho družstva Siladice, zasadnutie predstavenstva z 11. októbra 2013, prerušenie zasadnutia do 15. októbra 2013, pokus o zvolanie zasadnutia predstavenstva, údajné zasadnutie predstavenstva zo dňa 13. októbra 2013, pokračovanie zasadnutia, údajné prijatie 120 osôb za členov predstavenstva a členskú schôdzu zo dňa 12. septembra 2014, vylúčenie bývalých členov T. Q., J. D., D. Q., J. W., R. G.. Dodala, že k údajnej neplatnosti generálnej plnej moci udelenej Ing. W. s tým, že je vecou splnomocniteľa, či ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť vykonaný v jeho zastúpení vystaví splnomocnencovi zvláštnu plnú moc alebo či mu udelí tzv. všeobecnú plnú moc. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obo/37/2008 zo dňa 30. júna 2008. Záverom uviedla, že Ing. W. je oprávnený konať v mene Poľnohospodárskeho družstva Siladice a to na základe generálnej plnej moci alebo spoločným konaním osôb plne uvedených. 7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v čase podania odvolania, oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 a § 380 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a/ a b/ a čl. 4 C.s.p.). 9. Podľa § 389 ods. 1 C.s.p. (a) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak neboli splnené procesné podmienky a (b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom. 10. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30. novembra 2010 sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci súdu prvej inštancie z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005) teda za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 11. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzovalo (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 a § 169 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p. (teraz ho vymedzuje ust. § 220 ods. 2 a § 236 C.s.p.), podľa ktorého v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vzájomná rozpornosť právnych záverov súdu (v prejednávanej veci najskôr záver súdu o podaní žaloby žalobcom v zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek s.r.o. a následne späťvzatím žaloby ius aegis s.r.o.). 12. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či súd prvej inštancie považoval žalobu podanú žalobcom Poľnohospodárskym družstvom Siladice, zastúpenú splnomocnenkyňou Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek s.r.o. za žalobu podanú oprávnenou osobou, či udelenie plnomocenstva Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Peružek s.r.o. bolo v čase udelenia plnomocenstva platným súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil či späťvzatie žaloby podané splnomocnenkyňou ius aegis s.r.o. považoval úkon vykonaný oprávnenou osobou. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobu podala v mene Poľnohospodárskeho družstva Siladice Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek s.r.o., ktorá bola zastúpená na základe plnomocenstva udeleného tejto splnomocnenkyni v mene splnomocniteľa J. D. podpredsedníčkou predstavenstva, T. Q.lenom predstavenstva a D. U. predsedom predstavenstva (čl. 33). Späťvzatie žaloby bolo podané splnomocnenkyňou ius aegis s.r.o., splnomocnenou plnomocenstvom z 13. októbra 2013 podpísaného za splnomocnenca Ing. C. W. predsedom predstavenstva a T. Q.lenom predstavenstva. 14. Podľa § 22 ods. 1 a 2 O.z. zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému (1). Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (2). 15. Podľa § 13 ods. 1 Obz. (z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník) ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. 16. Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby nemá právo konať v mene tejto právnickej osoby v spore, ktorý s ňou vedie. Ak právnická osoba nemá štatutárny orgán, oprávnený v jej mene konať, súd jej môže stanoviť opatrovníka pre konanie. Vyššie uvedené vyplýva i z rozhodnutia NS ČR 2Cdon/680/2009. 17. Podľa § 243a ods. 1 Obz. členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva. 18. V prípadoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje vyššie citované ustanovenie § 22 ods. 2 O. z., v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je analogicky použiteľné aj v prípadoch, ktorý záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby. Pri strete záujmov štatutára družstva je špeciálnym predpisom riešiacim túto otázku Obchodný zákonník a to predovšetkým vo vyššie citovanom ustanovení § 243a ods. 1 Obz.. 19. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto v ďalšom konaní bude vyporiadať sa najmä s otázkou, či spoločnosť ius aegis s.r.o., ktorej plnomocenstvo bolo udelené okrem iného i žalovaným ako predsedom predstavenstva bolo udelené i v tomto konaní platne, keď plnomocenstvo je síce zo dňa 13. októbra 2013 tzv. všeobecná plná moc a to napriek tomu, že toto konanie začalo až dňa 10. septembra 2015, či toto plnomocenstvo je i pre toto konanie platným právnym úkonom. Až po kladnom vyriešení tejto otázky je súd prvej inštancie oprávnený zastaviť konanie. I v tomto konkrétnom prípade treba teda skúmať, či nedošlo k stretu záujmov medzi družstvom a jej predsedom. V tejto súvislosti porovnaj i uznesenie NS SR z 30. júna 2010 sp. zn. 4Cdo/177/2009. 20. Odvolací súd dáva do pozornosti i uznesenie Krajského súdu v Trnave z 24. novembra 2015 č. k. 31Cob/138/2015-138 (založené na č.l. 191) ako i uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11. marca 2016 č. k. 1Cob/44/2016-825. 21. Odvolací súd s odkazom na právnu úpravu uvedenú v § 391 ods. 3 C.s.p. zdôrazňuje, že odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie nie je jasné, nie je v ňom argumentačne podložené a konkrétne uvedené, prečo považoval späťvzatie odvolania splnomocnenkyňou ius aegis s.r.o. za späťvzatie žaloby podané žalobkyňou. 22. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).