Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/110/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115229167 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115229167.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: T. F., nar. XX.XX.XXXX, Y. X, M., zastúpený advokátom: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, Sladovnícka 22, Trnava, proti žalovanej: E. U., nar. XX.XX.XXXX, J.. J. XX, M., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 37C 548/2015-12 zo dňa 21. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd žalovanej zakázal, aby nakladala s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v Obci a k.ú. M., zapísanými na LV Správy katastra Trnava č. XXXX a to byt č. XX, číslo vchodu J. XX, X. p., súp. č. stavby XXXX na pozemku registra „C“ KN 8399/54 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 448/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra „C“ KN s parc. č. 8399/54, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 524 m2 a aby sa zdržala prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k nim a ich zaťaženia inými právami tretích osôb. Svoje rozhodnutie po citácii § 74 ods. 1, § 102 ods. 1, 74 ods. 2 veta prvá, § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2 prvá a druhá veta, ods. 6, ods. 8 prvá a druhá veta, ods. 9, § 76 ods. 1 písm. e), písm. f) ods. 4, § 87 ods. 1 O.s.p., § 42b Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že súd vo veci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi, ako i oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Návrhu vyhovel zvlášť preto, že v prípade eventuálneho prevodu nehnuteľností, teraz vo vlastníctve žalovanej (manželky dlžníka žalobcu) na tretiu osobu, by sa postavenie žalobcu ako oprávneného na výkon rozhodnutia a uspokojenie jeho pohľadávky voči dlžníkovi ako manželovi žalovanej, ktorý previedol na žalovanú časť svojho majetku, stalo neistým, a to aj v prípade vyhovenia návrhu vo veci samej, ktorým by súd určil že právny úkon - uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou je voči žalobcovi neúčinné (výsledkom úspešnej odporovacej žaloby je neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, a vznik oprávnenia žalobcu domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky priamo od žalovanej z majetku, ktorý ušiel z majetku dlžníka - ak by však žalovaná previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čomu t.č. nič nebráni a takýto prevod by bol platný, tretia osoba sa stane vlastníkom nehnuteľností, a žalobca nebude oprávnený domáhať sa uspokojenia jeho nároku predajom tohto majetku pri výkone exekúcie) - prípadný výkon rozhodnutia by bol teda ohrozený, čo považoval súd za dostatočný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Podľa názoru súdu je preto vhodné nateraz situáciu stabilizovať práve formou nariadenia predbežného opatrenia. Súd pritom považuje za potrebné pripomenúť, že práve prostredníctvom exekučného predaja časti nehnuteľností, teraz v celosti vo vlastníctve žalovanej (predtým v BSM dlžníka žalobcu a žalovanej), by bolo možné v budúcnosti uspokojiť nárok žalobcu voči dlžníkovi vyplývajúci z notárskej zápisnice / exekučného titulu. Žalobca teda osvedčil danosť, existenciu určitého práva, a osvedčil tiež eventuálne hroziace nebezpečie jeho ujmy. O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd vo výroku rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil z dôvodu neopodstatnenosti návrhu. K predmetnej nehnuteľnosti už v čase údajnej pôžičky existovalo záložné právo v prospech banky a aj teraz je zapísané záložné právo v prospech banky, tieto údaje boli pre žalobcu známe už v čase tejto pôžičky a preto nevidí dôvod, aby bolo obmedzované právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. M.. Dôvodila, že zo strany žalobcu nestačí iba preukázať, že majetok dlžníka sa nezmenšil, musí preukázať kvalifikované zmenšenie majetku. S bývalým manželom nežili v spoločnej domácnosti viac ako 8 rokov, bývalý manžel žil v spoločnej domácnosti so svojou terajšou partnerkou, takže o žiadnej pôžičke medzi bývalým manželom a žalobcom nemohla z objektívnych príčin ani vedieť, keďže nežili v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodárili. Rozviedli sa dňa 21.03.2015 a predmetnú napadnutú dohodu uzavreli 18.05.2015. Žalovaná dôvodí, že nevedela a ani nemohla vedieť o tom, že bývalý manžel si údajne požičal nejaké peniaze od žalobcu a to aj keby vyvinula akékoľvek úsilie vo veci. Reálne v čase vyporiadania BSM neexistoval žiaden písomný dokument o takejto údajnej pôžičke, neexistovala žiadna registrácia tejto údajnej pôžičky. Notárska zápisnica č. 130/2015 vyhotovená JUDr. Ingrid Dubasovou bola podpísaná až 20.05.2015. Žalobca vedel o tom, že s bývalým manželom dlhodobo nežijú, boli to okolnosti formálneho manželstva, žalobca žalovanú nekontaktoval, aby k tejto veci zaujala stanovisko, nežiadal súhlas s pôžičkou, nežiadal zriadenie záložného práva alebo inej zábezpeky. O existencii pôžičky sa dozvedela až 30.12.2015. Poukázala na to, že žalobca bol dlhodobý známy bývalého manžela, má podozrenie, že spolu s bývalým manželom sa dohodli na tom, že cestou fiktívnych pôžičiek a následného odporovania právneho úkonu pripravia žalovanú o strechu nad hlavou. Ani nie dva dni po tom ako uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva, sa žalobca a aj bývalý manžel stretli a zoficiálnili údajnú pôžičku a pýta sa prečo tak neurobili ešte v roku 2013. Predmetná vec sa nezakladá na reálne poskytnutej pôžičke. Žalovaná sa stará o maloleté dieťa. Žiadna pôžička neexistovala, nikdy prostriedky neboli použité v rámci BSM, nikdy sa bývalý manžel nezmienil o tom, že by si niečo požičal ani samotný žalobca žalovanej nič neoznámil. Bývalý manžel sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky, je v Thajsku už viac ako rok. Poukázala na nedostatky notárskej zápisnice. Opakovala, že vzhľadom na okolnosti tohto prípadu ako žalovaná nielenže nepoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a to ani pri náležitej starostlivosti, ale ani nemohla úmysel poznať resp. sa o tomto úmysle ani nedozvedela. K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Stotožnil sa s názorom prvostupňového súdu, pretože je potrebné nateraz stabilizovať situáciu vo forme nariadenia predbežného opatrenia a je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov, nakoľko bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že o pôžičke nevedela, túto skutočnosť vie žalobca preukázať. Žalobca odmieta tvrdenia žalovanej, že sa dohodli na tom ako by ju mali pripraviť o strechu nad hlavou. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu spis. zn. 2Cdo 56/2001 podľa ktorého nie je prekážkou, aby bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým budú dočasne upravené pomery účastníka i vtedy, keď nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom zriadeným v prospech tretej osoby. Žalobca má za to, že do rozhodnutia súdu vo veci samej sa situácia ohľadom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej stabilizovala formou nariadeného predbežného opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu práva žalobcu. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a zaviaže žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania. Žalovaná v stanovisku k vyjadreniu žalobcu zopakovala podstatnú časť dôvodov odvolania a ďalej poukázala na to, že žalobca neosvedčil v návrhu na vydanie predbežného opatrenia naliehavý záujem nariadenia predbežného opatrenia a skôr sa zameriaval, že existovala nejaká údajná pôžička medzi žalobcom a bývalým manželom žalovanej, čo okrem notárskej zápisnice, ktorá bola uzavretá až po tom ako sa žalovaná s bývalým manželom vyporiadali, obsahuje len nejaké vyhlásenie dvoch strán. Má za to, že žalobca neosvedčil ani existenciu údajnej pôžičky, právny úkon nenapĺňal všetky znaky, z vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé za akým účelom bola údajná pôžička bývalému manželovi žalovanej poskytnutá. Tvrdenia žalobcu sú nejasné, odporujú si a upozorňuje na nesúlad vo vyjadreniach žalobcu, čím sa len prehlbuje pochybnosť o údajnej pôžičke. V záujme právnej istoty, nakoľko zámer žalobcu žalovanej nie je jasný, a ochrany pred premlčaním prípadného práva, dovoláva sa žalovaná relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka - údajnej pôžičky poskytnutej T. F. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/X, M., bývalému manželovi C. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.. J. XXXX/XX, M.. Opätovne poukázala na fiktívnosť pôžičky. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca sa svojim návrhom zo dňa 7.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Obci a k.ú. M., zapísané na LV Správy katastra Trnava č. LV XXXX, a to byt č. XX, číslo vchodu J. XX, X.p., súp.č. stavby XXXX, na pozemku registra C KN 8399/54, a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 448/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN s parc.č. 8399/54, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 524 m2, z C. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. XX, na žalovanú, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra Trnava v konaní vedenom pod č. V 5924/15, je voči žalobcovi neúčinná. Zároveň žalobca požiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej, aby nenakladala s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v Obci a k.ú. M., zapísanými na LV Správy katastra Trnava č. XXXX, a to byt č. XX, číslo vchodu J. XX, X.p., súp.č. stavby XXXX na pozemku registra C KN 8399/54, a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 448/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN s parc.č. 8399/54, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 524 m2, a aby sa zdržala prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k nim a ich zaťaženia inými právami tretích osôb. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a zakázať žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva podľa dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 76, ods. 1, písm. e) Občianskeho súdneho poriadku). Výsledkom úspešnej odporovacej žaloby je neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu dlžníka, a vznik oprávnenia žalobcu domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky priamo od žalovanej, a to z majetku, ktorý v dôsledku odporovateľných právnych úkonov ušiel z majetku dlžníka. Ak však žalovaná medzičasom prevedie vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na tretiu osobu (čomu aktuálne nič nebráni), tento prevod bude platný, s riadnymi právnymi účinkami - tretia osoba sa stane vlastníkom sporného majetku a žalobca nebude oprávnený domáhať sa uspokojenia svojho nároku jeho predajom pri výkone exekúcie. Žalovaná bude po tom ako sa dozvie o podaní odporovacej žaloby motivovaná previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, takýmto prevodom bude zmarený zmysel a význam inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorým je ochrana veriteľa a predchádzanie účelovému znižovaniu hodnoty majetku dlžníka, pričom nehnuteľnosť vždy predstavuje trvalú hodnotu, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností, nedá sa zatajiť, ukryť, zničiť. Naopak, ak žalovaná prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, bude mať žalobca výrazne zhoršenú pozíciu pri uspokojovaní svojej pohľadávky. S ohľadom na uvedené bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla žalobcovi vzniknúť značná, závažná a nereparovateľná ujma. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov je v týchto prípadoch osvedčená už existenciou samotného sporu o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Nariadením predbežného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovanej, predbežné opatrenie obmedzuje žalovanú výlučne v transakčnej dispozícii s nehnuteľným majetkom, nezasahuje do jej práva majetok nerušene užívať. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až § 77 sa použijú primerane. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2 návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Podľa § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 9 cit. ust.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Pretože predbežným opatrením sa buď upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Ak účastník po začatí konania podá návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by malo dočasne upraviť pomery účastníkov do skončenia konania, nestačí, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah, ale je nevyhnutné, aby medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej bola aj priama vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní vo veci samej. Odvolací súd je zhodne s odvolacou argumentáciou žalovanej toho názoru, že predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené. Ako už bolo uvedené vyššie predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Je potrebné preukázať naliehavosť, potrebnosť dočasnej úpravy, resp. preukázať, že predbežným opatrením sa zabezpečí účel súdneho konania. Predmetom konania je neúčinnosť právneho úkonu a navrhované predbežné opatrenie má upraviť pomery účastníkov do doby, než sa právoplatne rozhodne. Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom môžu byť len také skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že prípadný výkon rozhodnutia by bol zmarený. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalobca predložil súdu spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia dôkaz, ktorým by osvedčil konanie žalovanej preukazujúce jej úmysel ďalej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami takým spôsobom (scudziť, resp. zaťažiť ich právami tretích osôb a pod.), v dôsledku ktorého by žalobcovi hrozila bezprostredná ujma. V konaní bolo tiež zistené, že na predmetnej nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech L. L. a.s., čo predpokladá, že k prevodu nehnuteľností môže dôjsť len so súhlasom záložného veriteľa, ktorú skutočnosť musí príslušná správa katastra v zmysle § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností preskúmať. Odvolací súd tiež zdôraznil, že žalobca mohol v súvislosti s konaním vo veci samej podať návrh na zápis poznámky podľa § 38 zákona o katastri nehnuteľnosti, keďže poznámky obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informujú o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný, keď nebolo osvedčené naplnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie, v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia vrátane trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v už prebiehajúcom základnom konaní (§ 145, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.