Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010059 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116010059.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Martina Žovinca v trestnej veci odsúdeného F. B., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 29.2.2016, č.k. 7PP/13/2016-21, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.5.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného F. B., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 29.2.2016, č.k. 7PP/13/2016-21 rozhodol, že podľa § 66 ods. l písm. b) Trestného zákona žiadosť odsúdeného F. B., nar. XX.X.XXXX v W., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Skalica rozsudkom zo dňa 8.10.2012, č.k. 6T/20/2012, podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 5 (päť) rokov a 10 (mesiacov) nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, zamietol. Napadnuté uznesenie odôvodnil prvostupňový súd tým, že dňa 13.1.2016 bola na prvostupňovému súdu doručená žiadosť odsúdeného F. B. o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Skalica dňa 8.10.2012 sp. zn. 6T 20/2012 v trvaní 5 rokov a 10 mesiacov pre trestný čin podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a iné. Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený začal trest vykonávať dňa 8.10.2012, lehota v zmysle § 66 ods. l Trestného zákona uplynula dňa 26.10.2015 a koniec trestu má mať dňa 6.10.2017. Odsúdenému bola do trestu započítaná väzba od 6.12.2011 do 8.10.2012. Prokurátorka navrhla žiadosť odsúdeného zamietnuť, podľa nej nie sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie. Odsúdený mal v minulosti dostatočnú šancu aby viedol riadny život, túto nevyužil, pričom poukázala aj na predchádzajúce podmienečné prepustenie. Na základe vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd k záveru, že u odsúdeného neboli splnené podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona, a to jednak vzhľadom na nepriaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného a jednak na skutočnosť, že odsúdený sa opakovane dopúšťa páchania trestnej činnosti. Prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov na sklony odsúdeného k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, keďže odsúdený sa už spolu päťkrát dopustil spáchania trestnej činnosti. Z tohto možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej činnosti teda nie je len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale že sa jedná o osobu, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť. Ani opakované odsúdenia teda neviedli k náprave páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že odsúdený už v minulosti bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, avšak v skúšobnej dobe sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú je v súčasnosti vo výkone trestu. Nevyužil teda príležitosť preukázať, že možno od neho očakávať vedenie riadneho života. Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že správanie odsúdeného síce je na požadovanej úrovni, avšak odsúdený by mal vzhľadom k dĺžke doposiaľ vykonaného trestu svojim správaním a plnením svojich povinností nadobúdať viac disciplinárnych odmien (doposiaľ nadobudol len dve). Odsúdený teda nespĺňa materiálne podmienky podmienečného prepustenia, nakoľko sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či možno od neho očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti. Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva len v tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom (určenej doby vykonania trestu), bez zreteľa k účelu trestu. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, bezprostredne po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že sa snaží vo výkone trestu plniť si svoje povinnosti a slušne sa správať. Po skončená výkonu trestu chce viesť riadny život. Poukázal na svoje preradenie do ústavu s menším stupňom stráženia. Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu, na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa § 66 Trestného zákona (1) Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. (2) Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne správny. Formálna podmienka, t.j. vykovanie príslušnej časti trestu odňatia slobody je splnená. Aj podľa názoru sťažnostného súdu nie je u odsúdeného splnená tá podmienka, podľa ktorej sa dá očakávať, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie na slobode riadny život. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Závery, ku ktorým dospel vychádzajú zo správneho zhodnotenia vykonaných dôkazov. Preto si sťažnostný súd osvojuje argumentáciu prvostupňového súdu a bez potreby jej opakovania ňu poukazuje. Je potrebné najmä zdôrazniť, že predchádzajúce podmienečné prepustenie nemalo na odsúdeného dostatočný výchovný účinok, pretože sa opätovne dopustil páchania trestnej činnosti. Niet teda z čoho dôvodiť, že pri opätovnom podmienečnom prepustení bude viesť riadny život. Jeho dobré správanie sa v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody svedčí skôr o tom, že sa týmto podmienkam dokáže prispôsobiť ako to, že po prepustení povedie riadny život. Z pohľadu nadriadeného súdu bolo napadnuté uznesenie prijaté po zákonne vykonanom procese a je tiež vecne správne. Preto tunajší súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.