Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200241 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116200241.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloletého: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, dieťa matky: F. K., rodená K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, Paulínska 20, 917 01 Trnava, a otca: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX Y. T. I., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 18P/1/2016-11 zo dňa 13. januára 2016, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu I. stupňa s a p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd zamietol návrh matky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala voči otcovi, ktorým by súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakázal styk otca s maloletým synom, alternatívne, ktorým by styk otca s maloletým synom upravil na každý nepárny víkend na max. 2-3 hodiny za prítomnosti matky. Preskúmaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia, priložených listín, posúdením skutkového stavu ako aj právnym posúdením veci dospel súd k záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Súd nepovažoval za dostatočne preukázané splnenie základných zákonných podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Matka síce osvedčila danosť práva, ale súd nepovažoval za splnenú druhú zákonnú podmienku - nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie nie je možné vydať iba na základe tvrdení jednej strany, ale je potrebné osvedčiť bezprostredne hroziacu ujmu. Matka uviedla, že dňa 03.01.2016 mal otec maloletého fyzicky napadnúť tým, že otec naložil maloletého proti jeho vôli do auta, čím maloletému spôsobil psychickú traumu, maloletý bol v šoku, dlho plakal, bolelo ho bruško a začal sa pocikávať, zhoršila sa mu reč, je úzkostlivý, trpí poruchami spánku, budí sa s plačom a žije v strachu, je izolovaný na rodinu matky. Ošetrujúca lekárka maloletého odporučila na psychologické vyšetrenie pre poruchy správania, na nefrologické vyšetrenie v dôsledku pocikávania a tiež na logopedické vyšetrenie pre zhoršenie reči. Samotné odporučenie ošetrujúcej lekárky maloletého na jeho psychologické vyšetrenie pre poruchy správania, na nefrologické vyšetrenie v dôsledku pocikávania a tiež na logopedické vyšetrenie pre zhoršenie reči, nepreukazuje spojitosť medzi vyššie uvedenými problémami maloletého s predchádzajúcim konaním otca, čím podľa súdu nie je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd zdôrazňuje, že predbežným opatrením sa riešia len akútne zásahy do práv a oprávnených záujmov účastníkov, čo v danom prípade splnené nie je. Zamietnutím návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa nijakým spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zamietnutie uvedeného návrhu v danom prípade znamená len to, že súd v danom prípade nemal za preukázané, že pomery účastníkov je potrebné riešiť formou predbežného opatrenia, t.j. súd je toho názoru, že nehrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a návrh ako neodôvodnený zamietol. V zmysle ustanovenia § 145 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka v zastúpení svojou právnou zástupkyňou z toho dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, že rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V nadväznosti na predložené listinné dôkazy, nielen tvrdenie matky nemožno sa stotožniť s tvrdeniami súdu, že nie je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto konaní nejde o nehnuteľnosť alebo financie, ale o zdravý fyzický a psychický vývoj päťročného chlapčeka, ktorý má dosť skomplikovaný život nevhodným správaním sa otca, ktoré vyústilo až tak, že matka bola nútená podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Matka nežiada zákaz styku, navrhovala len dočasné riešenie, počas ktorého by vedela za pomoci odborníkov maloletému synovi poskytnúť potrebnú pomoc. Navrhovala, prípadne realizovať styk za jej prítomnosti na obmedzený čas. Dôsledkom incidentu bolo lekárske vyšetrenie maloletého D., nakoľko mu otec spôsobil psychickú traumu, s ktorou sa evidentne maloletý nevyrovnal. Po odchode otca bol maloletý v šoku, plakal, bolelo ho bruško a začal sa pocikávať. Ošetrujúca lekárka maloletého odporučila na psychologické vyšetrenie pre poruchy správania, na nefrologické vyšetrenie v dôsledku pocikávania a tiež na logopedické vyšetrenie pre zhoršenie reči. Vzhľadom na nezvládanie emócií a psychické problémy otca vyúsťujúce k fyzickému napádaniu vlastného maloletého syna bola matka nútená toto správanie nahlásiť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a podať tento návrh. Danosť naliehavého zásahu súdu a existencie bezprostredne hroziacej ujmy vyplýva aj z toho, že na maloletom D. matka pozoruje, že je v nadväznosti na konanie otca úzkostlivý, trpí poruchami spánku, často sa strháva zo spánku, budí sa s plačom a žije v strachu. Toto sa síce rieši v súdnom konaní, ale vzhľadom na skutočnosť, že súdny spis bude postúpený z Okresného súdu Žilina do Trnavy a doposiaľ nebolo nariadené znalecké dokazovanie, matka má za to, že konanie vo veci samej bude trvať prinajmenšom ďalších 6 mesiacov a uvedené obdobie ostane maloletý nechránený a vystavený tomuto otcovmu nevhodnému správaniu. Potom poukázala na ust. § 24 ods. 4, § 25 ods. 3, § 28 ods. 2 Zákona o rodine, článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 74 ods. 1 § 75 ods. 1, ods. 6 a ods. 8 O.s.p. a navrhla zmeniť rozhodnutie súdu I. stupňa tak, že sa nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zakazuje styk otca s maloletým, alternatívne, že sa nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým do právoplatného rozhodnutia vo veci samej sa upravuje styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každý nepárny týždeň v roku v sobotu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. vždy za prítomnosti matky.
Vyjadrenie k odvolaniu podal otec. Poukázal na to, že nie je pravda, že od schválenia rodičovskej dohody a počas ich vzťahu nepomáhal s výchovou maloletého, pretože za necelé 3 roky ho stála 40.000 eur, len z Nemecka jej poslal 5.350 eur + manipulačné poplatky zaplatil vo výške 378,40 eur. Preukazoval to prílohou č. 1. Doklady o ďalších 1.400 eur teraz nevie predložiť, pretože časom sú už vyblednuté na potlači. Jeho pomoc matke s dvoma deťmi bola bezhraničná, posielal výplaty na účet jej syna. Toto preukazoval potvrdením na 5.457,34 eur od jeho zamestnávateľa v prílohe číslo 2. V prílohe číslo 3 dokladoval kúpu potravín, drobného kuchynského náradia a šperkov v celkovej hodnote 442,03 eur. Deťom nakupoval rôzne veci, volali ho ocino, bral ich tam, kde predtým v živote neboli. Nie je pravda, že by nevytváral s jeho synom citové puto, pretože ho má rád a zaujíma sa o neho. Chodil s ním na hory, na futbal, do detského centra, na miestnu farmu, do ZOO. Matka maloletého však ovplyvňuje myslenie, postoje a citovú väzbu ich spoločného syna proti nemu. K údajnému agresívnemu správaniu tvrdeného matkou počas návštev maloletého uviedol, že ich stretnutie 03.01.2016 je typickým príkladom odvážneho klamania úradom, pretože v ten deň boli s ním prítomní aj iní svedkovia, ktorí z jeho auta veľmi dobre videli, ako prebiehalo stretnutie a budú môcť v prípade potreby vypovedať. Maloletý k nemu utekal cez cestu, dal mu pusu, rozprával sa s ním a je pravda, že do auta nechcel ísť. Spýtal sa, či nechce ísť s ockom, na to sa otočil k matke. Potom mu dal tašku s mliečnymi výrobkami a s tým ho poslal k matke, aby zobrala tašku. Mal ešte pre neho hračku, D. sa vrátil a nie znechutene. Mal pre neho policajné auto, s ktorým sa hral na ceste a bol šťastný, dokonca volal na mamu, ako sa dvere na ňom otvárajú. K lekárskemu vyšetreniu otec uvádza, že aj on už má podozrenie, že tieto úkony sú urobené len účelovo.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie nielen v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).
Podľa ust. § 74 (1) Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. (2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a <. súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu. (3) Ak sa má konať vo veci samej v cudzine alebo ak ide o zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, príslušným na nariadenie predbežného opatrenia je všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Ak takýto súd nie je známy, na konanie je príslušný súd, v obvode ktorého je majetok účastníka, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje.
Podľa ust. § 76 (1) Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Z toho sa súčasne vyvodzuje, že predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. Výnimky však pripustila nielen judikatúra, ale v poslednom čase sa prijali viaceré právne úpravy, ktoré výslovne, za veľmi striktných podmienok, umožňujú nariadiť predbežné opatrenie zhodné s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa ust. § 25 Zák. o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu
vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad vtedy, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
Ustanovenie § 25 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom.
Súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, ak sa rodičia o styku s maloletým dieťaťom nevedia dohodnúť alebo ak je dosiahnutie dohody inak aj objektívne nemožné. Súd pritom prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Tiež prihliada na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako "záujem zdravia dieťaťa", ako ho upravoval zákon č. 94/1963 Zb. o rodine. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. V odôvodnení rozsudku sa však súd musí vysporiadať so skutočnosťou, prečo na názor maloletého dieťaťa prihliadol a vzal ho do úvahy, alebo prečo na názor maloletého dieťaťa pri rozhodovaní neprihliadal, prípadne prečo výsluch maloletého dieťaťa nevykonal. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku ďalej spravuje, sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Súd musí vziať do úvahy školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, aby úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov. V súlade s čl. 31 Dohovoru o právach dieťaťa treba vziať do úvahy právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako aj na slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti. Školská dochádzka sama osebe nemôže byť dôvodom na výrazné obmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom, ktoré je v osobnej starostlivosti matky. Je nevyhnutné zaoberať sa širšími okolnosťami spojenými s touto novou skutočnosťou a ich dopadom na maloletého. Nástup dieťaťa do školy môže naopak vyžadovať, aby sa na výchove maloletého výraznejšie podieľal aj vzdelaný otec, teda mužský prvok, ktorý je schopný pomáhať dieťaťu vhodnou formou aj so školskou prácou a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii [rozhodnutie II. ÚS 363/03 (ÚS ČR) z 20. januára 2005].
V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani pracovné vyťaženie a pracovný čas rodiča, jeho časové možnosti, príp. autobusové či vlakové spojenia a pod.
V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť.
Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne (z dikcie "obmedzí", "zakáže") styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom alebo v predĺžení časových intervalov medzi stretnutiami s týmto rodičom a pod., než aké boli dohodnuté v dohode rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu. Právna teória toto obmedzenie, ako aj zákaz styku podľa § 25 ods. 3 chápe ako osobitný druh obmedzenia rodičovských práv a povinností, avšak z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 4 OSP úpravu styku rodičov s dieťaťom podľa § 25 ods. 2 nemožno považovať za obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv. Ako uvádza aj judikatúra, súdna úprava tu zasahuje do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, pričom rodičovské práva ostávajú zachované. Od tohto prípadu treba kvalitatívne odlíšiť postup podľa § 38, podľa ktorého dochádza k obmedzeniu alebo pozbaveniu rodičovských práv. V takom prípade zákon pri splnení ostatných podmienok dovolanie pripúšťa.
Ak by sa rodičia nedohodli o úprave styku s maloletým, súd podľa § 25 ods. 2 upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak by tak súd rozhodol a odvolaním bol napadnutý len výrok o rozvode manželstva alebo výrok o výchove dieťaťa, právoplatnosť nenadobudne ani výrok o úprave styku, vzhľadom na závislosť od rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä o osobnej starostlivosti. Odvolanie len proti výroku o výške výživného sa nedotýka ani výroku o styku rodičov s dieťaťom. Odvolanie, ktorým sa napáda len výrok o styku s dieťaťom, nemá vplyv na nadobudnutie právoplatnosti výrokov o rozvode manželstva a o úprave výkonu ostatných rodičovských práv a povinností podľa § 24.
Z návrhu mal súd zistené, že matka odôvodnila návrh tým, že maloletý už dlhodobo odmieta dobrovoľne chodiť k otcovi a naposledy vraj prebehol styk otca s maloletým v novembri 2014, začala sa stupňovať jeho agresivita voči matke maloletého a otec sa správa vulgárne a agresívne za prítomnosti maloletého, čo len negatívne vplýva na psychický stav maloletého. Dňa 03.01.2016 si prišiel otec prevziať maloletého k bydlisku matky, ten nechcel ísť. Otec ho mal proti jeho vôli naložiť do auta, avšak maloletému sa podarilo z auta utiecť a schovať sa doma. Otec mu tým mal spôsobiť psychickú traumu a maloletý sa podrobil lekárskemu vyšetreniu, pretože bol v šoku, dlho plakal, bolelo ho bruško, začal sa pocikávať a aj reč sa mu zhoršila. Ošetrujúca lekárka maloletého odporučila na psychologické vyšetrenie pre poruchy správania, na nefrologické vyšetrenie v dôsledku pocikávania a tiež na logopedické vyšetrenie pre zhoršenie reči. Vzhľadom na nezvládanie emócií a psychické problémy otca matka uvedené správanie otca ohlásila na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave s tým, že podáva tento návrh. V nadväznosti na otcove prejavy, vyhrážanie a správanie sa maloletý otca veľmi bojí. Podľa matky nie je v záujme maloletého, aby sa realizoval styk otca a je nevyhnutné a potrebné bezodkladne zakázať styk otca s maloletým až do času, kým nebude právoplatne rozhodnuté vo veci samej. K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia matka pripojila výmenné listy - poukazy na odborné vyšetrenie, kde ošetrujúca lekárka prosí o psychologické vyšetrenie maloletého kvôli poruchám chovania a dekoncentrácie, o nefrologické vyšetrenie maloletého a o logopedické vyšetrenie maloletého kvôli tomu, že nevie vyslovovať slová s „r“ a niektoré hlásky.
Prvostupňový súd odôvodnil, že matka síce osvedčila danosť práva, ale súd nepovažoval za splnenú druhú zákonnú podmienku - nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie nie je možné vydať iba na základe tvrdení jednej strany, ale je potrebné osvedčiť bezprostredne hroziacu ujmu. Matka uviedla, že dňa 03.01.2016 mal otec maloletého fyzicky napadnúť tým, že otec naložil maloletého proti jeho vôli do auta, čím maloletému spôsobil psychickú traumu, maloletý bol v šoku, dlho plakal, bolelo ho bruško a začal sa pocikávať, zhoršila sa mu reč, je úzkostlivý, trpí poruchami spánku, budí sa s plačom a žije v strachu, je izolovaný na rodinu matky. Ošetrujúca lekárka po ostatnom „incidente“ zo dňa 03.01.2016 odporučila maloletého na vyšetrenia. Samotné odporučenia ošetrujúcej lekárky maloletého podľa názoru súdu I. stupňa nepreukazuje spojitosť medzi vyššie uvedenými problémami maloletého s predchádzajúcim konaním otca, čím podľa súdu nie je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. S týmto sa stotožňuje aj odvolací súd a poukazuje v tejto časti na správne dôvody súdu I. stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. K tomu ďalej udáva tieto dôvody:
Nebolo osvedčené, že je potrebné riešiť pomery účastníkov nariadením predbežného opatrenia: Ak matka preukazovala ako incident zasiahol do psychického vývinu dieťaťa, mala osvedčiť danosť potreby dočasnej úpravy obmedzením, či dokonca zákazom styku oca s maloletým dieťaťom. Matky s návrhom predložila len odporúčania ošetrujúcej lekárky k 3 lekárom - na psychologické vyšetrenie pre poruchy správania, na nefrologické vyšetrenie v dôsledku pocikávania a tiež na logopedické vyšetrenie pre zhoršenie reči. Tieto odporúčania boli zo dňa 05.01.2016. Odvolanie proti uzneseniu podala matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne 28.01.2016, k nemu neboli priložené žiadne lekárske správy o vykonaní týchto vyšetrení. Otec sa k odvolaniu vyjadril 15.02.2016, vec bola predložená odvolaciemu súdu 23.02.2016. Do rozhodnutia súdu výsledky vyšetrení neboli predložené, preto odporúčania ošetrujúcej lekárky zostali len v tejto rovine. Nebolo súdu známe, že by boli vykonané a s akým výsledkom. Nebola preto preukázaná žiadna súvislosť medzi ojedinelým incidentom a zhoršeným zdravotným stavom maloletého, čo malo byť podstatným dôvodom podania tohto návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia. Odvolací súd sám zistil zo zápisnice z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnava, že matka dňa 11.01.2016 na ich oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypovedala, že ide prvýkrát na nefrológiu a 09.02. na logopédiu s maloletým a má volať termín na psychologické vyšetrenie. Navyše úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa vyjadril k odvolaniu matky tak, že začal evidovať spisovú dokumentáciu ohľadne maloletého v decembri 2015, na základe žiadosti o prešetrenie pomerov na strane matky a maloletého z Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina, kde prebieha konanie o zmenu styku na návrh matky. Matka žije u svojho partnera I. R. v H. aj s jej dvoma staršími deťmi. V čase šetrenia v decembri v 4 - izbovom dome bývalo ďalších 5 členov: - brat matky maloletého s partnerkou a s ich dieťaťom, rodičia matky maloletého. Rodina matky maloletého dieťaťa mala v dome pre nich k dispozícii zariadenú izbu. Všetci mali svoje lôžko, v domácnosti prebiehali rekonštrukčné práce, zásoby boli dostatočné, vtedy bola prítomná matka, ktorá sa vyjadrovala, že maloletý údajne odmieta chodiť s otcom na styk. Maloletý sa vyjadril, že si s otcom telefonuje, že nechce s ním byť sám a odísť. Dňa 05.01.2016 znova požiadal úrad o prešetrenie pomerov z podnetu otca pre podozrenie zo zanedbávania starostlivosti matky o dieťa. Pomery sa od posledného šetrenia v domácnosti matky nezmenili. O maloletého sa v prípade neprítomnosti matky stará matka partnera matky F. R.. Matka pri pohovore na úrade dňa 11.01.2016 poprela tvrdenia otca o zanedbaní starostlivosti. Úrad sa spojil aj s ošetrujúcou lekárkou maloletého, ktorá potvrdila dobrú starostlivosť matky o maloletého, jej pravidelné kontroly, naposledy 04.01.2016, kedy po vyjadreniach matky, že sa maloletý po stretnutiach s otcom pomočuje, odporučila ju na vyšetrenie nefrológovi a psychológovi. Okrem toho navštevuje matka imunologickú ambulanciu a užíva pravidelne lieky. Maloletý len od 11.01. navštevuje MŠ v H., preto ho na vyžiadanie lekárky bližšie nehodnotili, iba, že ho do MŠ vodí matka partnera jeho matky. Maloletý je veľmi komunikatívny, veselý, čisto oblečený, tak sa vyjadrila zástupkyňa MŠ. V závere správy sa vyjadroval úrad k návšteve otca na oddelení, pretože mu matky má naďalej v styku so synom brániť. Podľa vyjadrenia otca, sa syn teší stretnutiam, dá mu pusu ako ho zbadá, no bola z neho cítiť obava a strach z matky, prejavil radosť, ak mu niečo podaroval. Vzhľadom na rozdielne tvrdenia oboch rodičov na vzťah otca k maloletému je úrad toho názoru, že k vhodnosti a rozsahu styku s maloletým by sa mal vyjadriť znalec z odboru detskej psychológie.
Nebolo teda osvedčené hroziace nebezpečenstvo a nutnosť dočasnej úpravy pomerov, tak ako navrhla matky. Odvolací súd poukazuje, že preto neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, preto prvostupňový súd správne návrh ako neodôvodnený zamietol.
Je potrebné znovu pripomenúť, že jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou otca, teda rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa matke, teda rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou matky - rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). Neopomenuteľnými kritériami pri úprave styku je vek dieťaťa, jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Je v záujme maloletého, aby sa rodičovský vzťah jeho otca k nemu upevňoval. Nemožno konštatovať, že
by nebol maloletý na otca zvyknutý, pretože po spoločnom žití s matkou žili v jednej domácnosti. Neboli zistené žiadne dôvody, prečo by sa mal styk otca s maloletým predbežne zakázať. Keďže sa jedná o dočasné opatrenie, je potrebné konštatovať, že pomery účastníkov nevyžadujú, aby sa styk zakázal alebo obmedzil predbežným opatrením, pretože sa nezistili predpoklady na jeho vydanie. Naopak je potrebné, aby sa vzťah otca s maloletým nepretrhol, ba naopak, aby sa upevňoval. Čo je nesmierne dôležité pre jeho zdravý vývin, pretože v jeho živote obaja rodičia zastávajú nesmierne dôležitú úlohu. Preto je zamietnutie takéhoto návrhu o predbežný zákaz styku opodstatnený.
Odvolací súd poukazuje na to, že v základnom konaní bude vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, ktoré popri iných dôkazoch k vhodnosti a rozsahu styku s maloletým, vzhľadom na rozdielne tvrdenia rodičov, objektívne túto otázku vyrieši.
Rozhodnutie súdu I. stupňa bolo preto potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.