Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/300/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200641 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116200641.1 Uznesenie Krajský súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: B. G., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom E. G. XXXX/ X, J., t. č. M. B. XX, J., zastúpená advokátkou: JUDr. Mária Jezerská, so sídlom Hlavná 42, Trnava, proti odporcovi: A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom E. G. XXXX/X, J., zastúpený advokátkou: JUDr. Ľubica Janušková, so sídlom Trhová č. 4, P.O.BOX 92, Trnava, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 22C/8/2016 - 14 zo dňa 21. januára 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k. ú. J., obec J., okres Trnava, zapísanou na Okresnom úrade Trnava katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, ako byt č. XX, vchod E. G. X, X. p. v bytovom dome - XX b. j.- E. G. X,X,X súpisné číslo XXXX postavenom na parc. registra „C“ č. 5317/13 v 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 116/10000 a podiel k pozemku parc. registra „C“ č. 5317/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 803 m2 v podiele 116/10000 a to tak, že túto nehnuteľnosť nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť, ani zaťažiť. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a predložených listinných dokladov dospel súd k záveru, že za daného skutkového stavu je návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia dôvodný. Navrhovateľka sa návrhom vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, keď uviedla, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá za trvania manželstva účastníkov z ich spoločných finančných prostriedkov, pričom ako výlučný vlastník nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností zapísaný iba odporca. Odporca vlastnícke právo navrhovateľky neuznáva a nehnuteľnosť chce podľa všetkého predať. Navrhovateľka preto žiada o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorých manželstvo zatiaľ právoplatne rozvedené nebolo. Potrebu nariadenia predbežného opatrenia v predmetnej veci navrhovateľka odôvodňovala tým, že odporca predmetný byt vypratáva, a ako aj iné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré už predal, aj tento byt chce predať, a to bez súhlasu navrhovateľky. Predbežným opatrením sa zabráni prevodu bytu na tretiu osobu, a teda aj ďalšej vlastníckej žalobe. Odporca pritom v užívaní nehnuteľnosti inak obmedzený nebude. Z týchto skutkových zistení má súd za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov tak, aby až do rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa odstráni spornosť vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, sa dočasne upravili pomery účastníkov, pretože z konania odporcu vyplýva dôvodná obava, že odporca mieni nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu. Súd poukazuje na to, že nárok navrhovateľky vo veci samej pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí tu byť potreba naliehavosti riešenia. Pretože navrhovateľka osvedčila možnosť konania odporcu smerujúceho k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťou, ku ktorej sa navrhovateľka domáha určenia vlastníckeho práva, súd návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia až právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyhovel. V predmetnom prípade bolo účelné nariadenie predbežného opatrenia i preto, aby nevznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav, prípadne sťažili budúci výkon práv. Pokiaľ sa má rozhodovať o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je žiaduce, aby v jej vlastníckych vzťahoch nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa v kladnom prípade mohlo stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola predaná a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Viedlo by to k hromadeniu ďalších sporov, ktorej hrozbe sa predíde práve tým, že pomery medzi účastníkmi budú stabilné, nemenné, a to až do právoplatného skončenia tohto sporu. Cieľom tohto predbežného opatrenia je viesť súdne konanie v právne stabilnej situácii, aby sa mohli judikovať práva k tejto nehnuteľnosti bez toho, aby sa súd musel zaoberať pasívnou legitimáciou v konaní a jej prípadnými zmenami. V danom prípade sa teda súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto mu celom rozsahu vyhovel. O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia bude podľa § 145 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté v rozhodnutí o veci samej a len tomu účastníkovi, ktorý bude vo veci samej úspešný, možno priznať aj náhradu trov predbežného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou bol výlučným vlastníkom bytu č. XXX na V. podlaží obytného domu č. súp. XXXX na ul. J., vchod č. X/B v J. a spoluvlastníckeho podielu 3410/96510 na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku parc. č. 5680/178 - zast. plocha o výmere 250 m2, ktorý bol vedený na LV č. XXXX. Po uzavretí manželstva v roku 2000 v byte býval spolu s navrhovateľkou a ich staršou dcérou P.. V roku 2006 nadviazala navrhovateľka mimomanželský intímny styk so svojím vtedajším priamym nadriadeným na pracovisku, čo značne narušilo ich manželstvo. Vtedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a odišla s dcérou k svojim rodičom a následne podala návrh na rozvod manželstva. V roku 2007 obnovili ich manželské spolužitie a keď manželka otehotnela, rozhodol sa prispôsobiť tejto situácii ich doterajšie bývanie, ktoré už bolo pre štvorčlennú rodinu nevyhovujúce. Byt na J. ulici, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve a ktorý nadobudol ešte pred uzavretím manželstva predal a kúpil väčší byt na ulici E. G. X.. Vlastníkom bytu č. XX E. G. v J., vchod č. X sa stal na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel dňa 16.5.2007. Kúpna zmluva nadobudla právne účinky vkladom do katastra nehnuteľností dňa 21.5.2007. Kúpnu zmluvu uzatváral iba on, nakoľko na zaplatenie kúpnej ceny za predmetný byt boli použité finančné prostriedky, ktoré patrili do jeho výlučného vlastníctva. S týmto bola stotožnená aj navrhovateľka, ktorá v čl. VII. kúpnej zmluvy ako vedľajší účastník doslovne prehlásila, „že peniaze použité na vyplatenie kúpnej ceny predmetu prevodu patria do výlučného vlastníctva kupujúceho a kupujúci touto zmluvou nadobúda byt iba do svojho vlastníctva a nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“. Navrhovateľka je v kúpnej zmluve vyslovene uvedená ako vedľajší účastník, zdôrazňuje, že nie ako kupujúci, a označenie vedľajší účastník je aj na poslednej strane zmluvy pri jej podpise, ktorého pravosť osvedčil notársky úrad JUDr. Miroslava Gregora. Navrhovateľka si zmluvu riadne prečítala a svojím podpisom na nej potvrdila, že jej obsahu porozumela, čo vyplýva z čl. IX. bod 9.3. zmluvy. Kúpna zmluva je bezpochyby zrozumiteľná, jasná a určitá. Kúpnu zmluvu uzatváral s predávajúcimi dňa 16.5.2007, pričom podľa článku VI. bodu 6.2. zmluvy bola celá kúpna cena vyplatená predávajúcim v deň podpisu kúpnej zmluvy, a to v hotovosti. Je pravdou, že ako manželia čerpali finančné prostriedky z úveru, poskytnutého bankou L., a.s. vo výške 500.000,- Sk. Úverovú zmluvu však podpisovali až 21.6.2007, teda až mesiac potom, ako sa stal vlastníkom bytu a ako bola vyplatená za byt kúpna cena. Finančné prostriedky, ktoré im banka z úveru poskytla, nemohli byť použité na zakúpenie bytu, pretože kúpna cena za byt bola zaplatená už dávno pred čerpaním úveru. Banka uvoľnila finančné prostriedky až po preukázaní, že kúpna cena za byt bola celá vyplatená. Tieto prostriedky z úveru teda bezpochyby neboli nijako viazané na zaplatenie kúpnej ceny bytu a preto ich banka nevyplatila priamo predávajúcim na úhradu kúpnej ceny ako je to v prípade, keď sa byt kupuje z úveru. Tieto prostriedky boli poukázané na jeho účet, z ktorého boli následne postupne čerpané na rekonštrukciu jeho bytu. Ide teda bezpochyby o situáciu, kedy prostriedky zo spoločného úveru boli vynaložené na môj osobný majetok, čo v prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva môže byť predmetom vyporiadania v zmysle zásad podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy reg. č. 289046 podpísanej dňa 28.6.2013, na ktorý sa navrhovateľka odvolávala, bol braný na splatenie už spomínaného pôvodného úveru a vôbec nepreukazuje, že to bolo na zaplatenie kúpnej ceny za daný byt. Navrhovateľka sa vždy správala k danému bytu ako k jeho výlučnému vlastníctvu a nikdy sa nedomáhala toho, že aj ona je spoluvlastníčkou. Návrh na rozvod manželstva podala už trikrát, pritom si nikdy neuplatňovala žiadne nároky na byt. Naposledy odišla zo spoločnej domácnosti v októbri 2014, kedy si tiež vzala okrem svojich osobných vecí a vecí ich detí aj rôzne ďalšie veci tvoriace zariadenie bytu. Navrhovateľka takto odniesla z bytu veci bez jeho súhlasu niekoľkokrát. Je toho názoru, že navrhovateľka dala takýmto doterajším prístupom k bytu jasne najavo, že sa necíti byť jeho vlastníčkou a o bývanie v ňom nemá záujem, nakoľko už viac ako rok býva v inom byte a na jeho byt nijako neprispieva. Uznáva právo navrhovateľky na náhradu toho, čo sa z ich spoločného majetku vynaložilo na jeho výlučný majetok, avšak v súčasnosti nie je toto jej právo nijako ohrozené. Navrhovateľka nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že daný byt patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva (takmer 9 rokov jej nijako neprekážalo, že na liste vlastníctva je vedený ako vlastník iba on) a preto ani neosvedčila naliehavosť upraviť ich pomery k bytu predbežným opatrením. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil odvolaním napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Zároveň navrhuje, aby súd priznal odporcovi náhradu trov konania spočívajúcu v odmene advokáta za zastupovanie odporcu, ktorú vyčíslil za tieto úkony právnej služby: - prevzatie a príprava zastúpenia 66 eur + paušál 8,58 eur; odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení 33 eur + paušál 8,58 eur; spolu odmena za zastupovanie: 116,16 eur a zaplateného súdneho poplatku. Vyjadrenie k odvolaniu odporcu podala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Podľa O.s.p. je nevyhnutným predpokladom nariadenia predbežného opatrenia tak, ako to žiadal navrhovateľka osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. S touto otázkou sa prvostupňový súd vysporiadal v plnom rozsahu vo svojom uznesení č. k. 22C/8/2016 - 14 zo dňa 21.1.2016, pričom poukázal aj na to, že nárok vo veci samej pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí tu byť potreba naliehavosti riešenia. Subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka súdu uvedené dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia osvedčila, nebolo potrebné ich dokazovanie tak, ako to uvádza odporca vo svojom odvolaní. Zákon ako jedinú a výlučnú okolnosť podstatnú pre kategorizáciu vlastníckeho práva k určitej veci ako bezpodielového spoluvlastníctva definuje v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka časový rozmer nadobudnutia veci. Pokiaľ došlo k nadobudnutiu veci za trvania manželstva, vec patrí do BSM a nie je rozhodujúce, či evidenčne, v tomto prípade v katastri nehnuteľností, je uvedený len jeden z manželov. Pre rozhodovanie o nariadení predbežného opatrenia je však rozhodujúce, že predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá za trvania manželstva, ktorú skutočnosť nemôže odporca nijako spochybniť, keď k svojmu odvolaniu pripojil aj skutočnosť nemôže odporca nijako spochybniť, keď k svojmu odvolaniu pripojil aj fotokópiu kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2007, pričom účastníci uzavreli manželstvo 28.10.2000 a manželstvo dodnes trvá. Tvrdí, že časť kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 500.000,- Sk bola vyplatená z prostriedkov patriacich do BSM. Odporca vo svojom odvolaní nijako nespochybnil uznesenie súdu prvého stupňa čo do skutkového alebo právneho posúdenia a vyjadril sa v ňom najmä k veci samej. Z tohto dôvodu preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava, č. k. 22C/8/2016 - 14 zo dňa 21.1.2016 v plnom rozsahu potvrdil. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu odporcu sa vyjadril odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odporca trvá na tom, že byt, ktorý je predmetom sporu, nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré získal predajom iného bytu, nadobudnutého ešte pred uzavretím manželstva. Navrhovateľka túto skutočnosť nepopiera, sama dokonca svojím prehlásením ako vedľajší účastník v kúpnej zmluve (čl. VII.) potvrdila, že peniaze použité na vyplatenie kúpnej ceny patria do výlučného vlastníctva odporcu a že odporca ako kupujúci nadobúda byt iba do svojho vlastníctva a že byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Skutočnosť, že niektorý z manželov počas trvania manželstva nadobudol vec sám, nemôže zakladať automaticky domnienku, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak ako to tvrdí navrhovateľka. Vec zakúpená z výlučných prostriedkov jedného z manželov by bola predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov iba vtedy, ak by kupujúcimi boli obidvaja manželia a obidvaja by pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka nepreukázala žiadnym dôkazom svoje tvrdenie, že na kúpu bytu boli použité prostriedky zo spoločného úveru. Odporca naopak preukázal, že prostriedky zo spoločného úveru nemohli byť použité na kúpu bytu, nakoľko v čase, keď boli tieto prostriedky bankou preukázané na účet odporcu, bol odporca už vlastníkom bytu a naviac banka viazala uvoľnenie prostriedkov z úveru na preukázanie skutočnosti, že kúpna cena za byt bola vyplatená ešte pred čerpaním prostriedkov úveru. V danom prípade nie je daný základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože býva osvedčenie dôvodnosti žalobou uplatňovaného nároku a navrhovateľka ani nepreukázala existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka sa počas bývania v predmetnom byte nikdy nechovala ako jeho vlastníčka, s odporcom neviedli spoločné hospodárenie, náklady spojené s užívaním bytu a jeho údržbou, hradil ich výlučne odporca, ktorý hradil aj všetky dlhy. Na základe uvedeného má za to, že uznesenie súdu o nariadení predbežného opatrenia je nedôvodné. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75 ods. 6 a ods. 8 veta prvá O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Podľa § 76 ods. 1 písmeno e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Podľa § 76 ods. 1 písmeno f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu. Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Potvrdením existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi činnosti (konania) súdu o nariadenie predbežného opatrenia je aj vzťah predbežnej ochrany k ochrane vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu predbežné opatrenia nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené. Na LV č. XXXX pre k. ú. J., obec J., okres Trnava je odporca evidovaný ako výlučný vlastník bytu č. XX, na X.p. bytového domu vchod E. G. X, s. č. XXXX, na parc. č. 5317/13 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 803 m2 spolu s podielom 116/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V2737/07. Zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 289046 uzavretá dňa 28.6.2013 medzi L. a.s. a dlžníkmi - odporcom a navrhovateľkou bola uzatvorená na účel úveru - splatenie iného skôr poskytnutého úveru, objekt úveru: byt č. XX, X.p., vchod E. G. X, J., v bytovom dome s. č. XXXX na parc. č. 5317. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka domáhala aby súd určil, že navrhovateľka a odporca sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. J., obec J., okres Trnava, zapísanej na Okresnom úrade Trnava katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, ako byt č. XX, vchod E. G. X, X. p. v bytovom dome - XX b. j.- E. G. X,X,X súpisné číslo XXXX postavenom na parc. registra „C“ č. 5317/13 v 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 116/10000 a podiel k pozemku parc. registra „C“ č. 5317/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 803 m2 v podiele 116/10000, čo odôvodnila tým, že odporca je v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti, titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.5.2007 medzi odporcom ako kupujúcim a manželmi A. a O. S. ako predávajúcimi a navrhovateľkou ako vedľajším účastníkom zmluvy. Navrhovateľka uzavrela manželstvo s odporcom dňa 28.10.2000. Z tohto manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Predmetná nehnuteľnosť teda bola nadobudnutá počas trvania manželstva. Dňa 22.10.2015 podala navrhovateľka návrh na rozvod manželstva, od odporcu odišla zo spoločnej domácnosti v októbri 2014 spolu s deťmi ku svojim rodičom. Konanie o rozvod manželstva nie je právoplatne skončené, ani bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nezaniklo a nie je teda vyporiadané. Koncom roka 2015 sa navrhovateľka dozvedela, že odporca chce byt predať. Navrhovateľky sa pýtal, čo má spraviť s jej vecami sa v byte nachádzajúcimi. Z jeho konania je zrejmé, že byt vypratáva a nehnuteľnosť chce sám predať. Tento byt však podľa navrhovateľky patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ho nadobudli kúpou za trvania manželstva za kúpnu cenu 1.600.000 Sk (t. j. 53.110,27 eur), pričom časť z peňazí na zaplatenie kúpnej ceny bola zaplatená z úveru poskytnutého L., a.s. vo výške 500.000 Sk (t.j. 16.596,96 eur). Úverovú zmluvu uzatvárali obaja ako manželia a dlžníci za trvania manželstva a úver počas manželstva aj splácali. Tento úver bol prefinancovaný ďalším úverom, ktorý poskytla L., a.s. na základe úverovej zmluvy č. reg. 289046 zo dňa 28.6.2013. Vyhotovenie kúpnej zmluvy zabezpečil odporca, navrhovateľka ju podpisovala v presvedčení, že byt takto kupujú ako manželia a až neskôr zistila, že kúpnu zmluvu podpisovala ako vedľajší účastník a že v zmluve mala prehlásiť, že predmetný byt nadobúda odporca iba do svojho vlastníctva a že nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Odporca sa zbavil takto aj 2 motorových vozidiel, za ktoré zaplatili preddavok na kúpnu cenu počas manželstva a ktoré sú evidované na tretiu osobu. Konanie odporcu je v rozpore s dobrými mravmi, úmyselne sa zbavuje všetkého spoločného majetku a takto navrhovateľku ukracuje na jej právach. Z návrhu navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka chce odstrániť spornosť a ochranu svojich vlastníckych práv a oprávnených záujmov, rozsudkom sa odstráni spornosť vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je vlastnícky evidovaná len na odporcu, hoci byt účastníci nadobudli za trvania manželstva, bývali v ňom a na jeho kúpu boli použité spoločné finančné prostriedky. Podanou žalobou chce navrhovateľka zabrániť tiež tomu, aby bol byt bez jej súhlasu prevedený na tretiu osobu, znamenalo by to vlastnícky spor voči budúcemu vlastníkovi tejto nehnuteľnosti. Žaloba má preto preventívny charakter a má poskytnúť ochranu právu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Takto odôvodnila daný naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Taktiež vzhľadom na to, že manželstvo účastníkov tohto sporu trvá a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nezaniklo a nebolo ani zrušené, nie je možné riešiť uvedenú otázku ani v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Táto žaloba je jedinou možnosťou, ako sa domáhať určenia vlastníckeho práva a dosiahnuť zápis navrhovateľky a odporcu ako bezpodielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností v katastri. Navrhovateľka a odporca sú v rozvodovom konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16P/85/2015, vzťahy medzi nimi sú hlboko a vážne narušené, odporca sa zbavuje majetku, o ktorom navrhovateľka tvrdí, že je predmetom ich spoluvlastníctva. Správne týmto tvrdením preukázala navrhovateľka bezprostredne hroziacu ujmu. Keďže je odporca vedený ako výlučný vlastník bytu, predmetnej nehnuteľnosti, navrhovateľka sa domáha určenia, že navrhovateľka a odporca sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti a odporca robí kroky smerujúce k zbaveniu sa svojho majetku, tým vlastnícke právo navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti neuznáva a chce bez jej súhlasu predať, urobil už k tomu kroky tým, že nehnuteľnosť vypratal, navrhovateľka sa inak nemôže brániť, iba sa domáhať určenia svojho vlastníckeho práva podanou žalobou. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania je daná práve tvrdením odporcu, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a nehnuteľnosť chce predať tretej osobe. Nariadením predbežného opatrenia nedôjde k obmedzeniu vlastníckych práv odporcu neprimeraným spôsobom lebo trvá len do skončenia konania vo veci samej a jeho užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti je zachované. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú právne pomery účastníkov, je osvedčenie naliehavosti takejto úpravy a osvedčenie nároku vo veci samej. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Je potrebné preukázať naliehavosť, potrebnosť dočasnej úpravy, resp. preukázať, že predbežným opatrením sa zabezpečí účel občianskeho súdneho konania. Návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Potrebu nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľka správne odôvodňovala odporcovým vypratávaním bytu, predajom iných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, snahou aj tento byt predať bez súhlasu navrhovateľky. Nariadením predbežného opatrenia sa zabráni prevodu bytu na tretiu osobu, a tak ďalšej vlastníckej žalobe. Navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov tak, aby až do rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa odstráni spornosť vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, sa dočasne upravili pomery účastníkov, pretože z konania odporcu vyplýva dôvodná obava, že odporca mieni nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu. Navrhovateľka osvedčila možnosť konania odporcu smerujúceho k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťou, ku ktorej sa navrhovateľka domáha určenia vlastníckeho práva, preto prvostupňový súd návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia až právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti správne vyhovel. Pokiaľ sa má rozhodovať o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je žiaduce, aby nehnuteľnosť nebola zatiaľ predaná a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Viedlo by to k hromadeniu ďalších sporov, takto vydaním predbežným opatrením budú pomery medzi účastníkmi stabilné až do právoplatného skončenia tohto sporu. Prvostupňový súd sa správne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keď mu vyhovel. Vecne správne uznesenie súdu I. stupňa bolo preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené. Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím súdom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.