Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116203834 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116203834.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: GEFCO SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 35 898 526, proti žalovanému: VOVA SVK s.r.o., so sídlom Veľké Chlievany 182, 956 55 Veľké Chlievany, IČO: 48 185 493, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave č. k. 25Cb/45/2016-49 zo dňa 03.03.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 5.003,89 Eur do úschovy súdu, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že zastupoval žalovaného v colnom konaní v súlade s článkom 5. nariadenia Rady EHS č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva a v správnom konaní pred colnými orgánmi v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy zo dňa 16.10.2015. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle spomínanej mandátnej zmluvy článku V. bod 1 bol žalobca povinný zabezpečiť colný dlh zábezpekou voči colným orgánom v prospech žalovaného, aby mohol byť preclievaný tovar žalovaného prepustený do voľného obehu. Žalovaný bol súčasne povinný v zmysle článku VI. dodržiavať platobnú disciplínu a v dohodnutej lehote splatnosti dovozných platieb preukazovať platby colných dlhov na účet príslušného colného úradu. Žalovanému z dôvodu nepoukazovania platieb vznikol celkovo colný dlh vo výške 5.003,89 Eur. Okresný súd v Trnave napadnutým uznesením č.k.25Cb/45/2016-49 zo dňa 03.03.2016 zamietol návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia s odôvodnením, že žalobca neosvedčil potrebu svojho nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana. Prvostupňový súd uviedol vo svojom rozhodnutí, že žalobca ktorý má byť v budúcom spore o zaplatenie peňažnej sumy aktívne legitimovaný, nedoložil súdu doklad, ktorý by preukazoval, že by v budúcom spore pasívne legitimovaný žalovaný fakticky disponoval s takou čiastkou, ktorú žalobca žiada uložiť do úschovy na súde, pričom uvedené je nevyhnutné osvedčiť, keďže v opačnom prípade by sa výrok predbežného opatrenia nedal nútene vykonať. Žalobca ako jediný majetok žalovaného označil preclený tovar, s ktorým je žalovaný oprávnený nakladať a ďalej ho predávať a tým pádom je podľa žalobcu reálna hrozba zbavovania sa majetku za účelom vyhnúť sa plneniu. Podľa názoru prvostupňového súdu návrh žalobcu je zmätočný z toho pohľadu, že na jednej strane chce docieliť zloženie peňažnej čiastky do úschovy súdu, avšak sám vo svojom petite poukázal na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého zjavne nedisponuje finančnou čiastkou a v súvislosti s tým bolo poukázané iba na disponovanie precleným tovarom. Prvostupňový súd okrem toho uviedol, že žalobca v návrhu neuviedol dobu po ktorú má predbežné opatrenie trvať. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 23.3.2016 odvolanie, doručené súdu dňa 29.3.2016, v ktorom namietal, že navrhované predbežné opatrenie je v súčasnosti jediný možný právny prostriedok ochrany práv žalobcu, ktorý musí uhradiť colný dlh za žalovaného a ktorého pohľadávka z tohto titulu v zmysle podpísanej a predloženej mandátnej zmluvy ešte nie je splatná a teda nie je možné ani podať návrh na začatie konania vo veci samej. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi jednoznačne osvedčil svoj právny záujem na nariadenie predbežného opatrenia ako aj skutočnosť, že hrozí reálna obava, že budúci výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovaného a existenciu jeho dlhov voči Sociálnej poisťovni, a.s. a Zdravotnej poisťovni Dôvera. Žalobca jednoznačne osvedčil, že žalovaný disponuje s precleným spotrebným tovarom vo vyššej hodnote ako predstavuje peňažná suma ktorú žalobca navrhuje zložiť do úschovy a preto argumentácia prvostupňového súdu, že predbežné opatrenie by bolo nevykonateľné, pretože žalovaný nemá na účte dostatok finančných prostriedkov je nedôvodná. Žalobca poukázal na judikatúru NS SR a ostatných súdov, podľa ktorého je predbežné opatrenie inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím prijať určité dočasné opatrenia, pretože sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým konanie skončí nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam napr. pre insolventnosť povinného právneho subjektu. Žalovaný uviedol, že prvostupňový súd pochybil aj v tom, že pokiaľ tvrdí, že žalobca v návrhu neuviedol dobu po ktorú má predbežné opatrenie trvať, mal prvostupňový súd vyzvať žalobcu na doplnenie návrhu. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca neosvedčil nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov tak ako to vyžaduje ust. § 74 ods. 1 O.s.p.. Vo svojom odvolaní sa odvoláva len na pravdepodobnosť určitých skutočností spočívajúcu v tom, že žalovaný má v súčasnej dobe neuhradené pohľadávky voči Sociálnej poisťovni, a.s. a Zdravotnej poisťovni Dôvera a teda je predpoklad, že sa bude zbavovať majetku, aby sa vyhol zaplateniu colného dlhu, ktorý potom bude musieť zaplatiť žalobca ako solidárny dlžník. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal jediným relevantným dôkazom, že by sa žalovaný zbavoval akýmkoľvek spôsobom svojho majetku a samotná skutočnosť, že žalovaný má neuhradené pohľadávky voči iným subjektom nie je dôvodom na to, aby bolo vydané predbežné opatrenie, z čoho vyplýva, že v tomto prípade nie je osvedčená naliehavosť situácie a jej riešenia, a teda nie je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi s poukazom na zabezpečovaciu funkciu predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o tvrdenie prvostupňového súdu, že predbežné opatrenie tak ako ho žiada žalobca je nevykonateľné, pretože žalovaný nedisponuje na svojom účte finančnými prostriedkami a teda nie je možné, aby došlo v rámci výkonu rozhodnutia k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu zložením finančných prostriedkov do úschovy súdu, odvolací súd sa s argumentáciou prvostupňového súdu v plnej miere stotožňuje. Na druhej strane odvolací súd súhlasí s námietkou žalobcu, že pokiaľ prvostupňový súd vytýka žalobcovi, že v návrhu neuviedol čas po ktorý má predbežné opatrenie trvať, mal prvostupňový súd túto skutočnosť riešiť výzvou adresovanou žalobcovi na doplnenie návrhu v tomto smere. Táto námietka však sama o sebe nijako neovplyvnila rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia, pretože návrh bol zamietnutý z iných dôvodov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil ani základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana resp. záver, z ktorého vyplýva nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Dôkazné bremeno spočíva v danom prípade na účastníkovi ktorý podá takýto návrh, pričom predbežné opatrenie nie je možné vydať iba na základe tvrdení určitých skutočností bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver, že nárok žalobcu bol uplatnený v súlade s ust. § 74 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu uvedeným v odôvodnení rozhodnutia a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.