Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/372/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204337 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116204337.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: H. Y., narodená X.XX.XXXX, bytom W.. B. XXXX/X, O., proti žalovanému: L. U., narodený X.X.XXXX, bytom X. B. O. XXX, zastúpený: JUDr. Andrej Kučera, advokát, so sídlom Hlohovec, SNP 6, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o návrhu žalobkyne na vydanie pôvodne predbežného t. č. neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 21C/67/2016 - 42 zo dňa 19. mája 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a m e n í tak, že sa návrh o vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zakázal žalovanému predať nehnuteľnosti nachádzajúcu sa katastrálnom území O., obec O., okres Trenčín, zapísané na LV č. XXXX ako byt č. X, vchod č. XX, na ul. W.. B. XX v O., v dome súp. č. XXXX postavenom na parc. č. 1528/32 v podiele 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 57/975 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 1528/32 o výmere 415 m2 zastavené plochy a nádvoria v podiele 57/975, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aplikáciou ust. § 75 ods. 1, 2, § 75 ods. 6, § 76 ods. 1 a § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a § 151a, § 151j ods. 1, § 151m ods. 1 a § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka. 3. Skutkovo zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný návrhom vo veci samej je zjavne nedôvodný. Žalobkyňa rozsiahlou argumentáciou podoprela svoj právny názor o dôvodnosti návrhu. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že návrh je dôvodný, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Zároveň je naplnený i ďalší zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k nariadeniu predbežného opatrenia nedošlo. V priebehu konania bolo totiž pripojenými listinnými dôkazmi žalobkyňou osvedčené, že žalovaný podnikol kroky k realizácii záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam ich predajom na dražbe, čo vyplýva z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.3.2016. Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu a je priamo zo zákona splnomocnený na predaj zálohu Predajom zálohu na dražbe v danom prípade hrozí žalobkyni ujma, keďže v zmysle zákona o verejných dražbách č. 527/2002 Z.z. v účinnom znení (§ 27) v spojení s konštantnou judikatúrou, po uhradení ceny dosiahnutej vydražením v stanovenej lehote vlastnícke právo a iné právo k predmetu dražby udelením príklepu prechádza na vydražiteľa. V danom prípade ide o tzv. originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalobkyňa by po uskutočnení dražby a realizácii záložného práva mala tak zmarené domôcť sa v prípade úspechu v spore nároku vo veci samej. Súd je zároveň toho názoru, že v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne žalovanému neprimeraná ujma, nakoľko pohľadávka žalovaného pozostáva len z úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, keďže pôžičku pozostávajúcu z istiny a úrokov žalobkyňa žalovanému uhradila. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný, preto súd návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia čiastočne vyhovel a žalovanému zakázal predať nehnuteľnosti tvoriace predmet zálohu, nakoľko žalobkyňa osvedčila, že ohrozenie jej záujmov je také naliehavé, že existuje odôvodnená potreba, aby súd pomery účastníkov dočasne upravil. Návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia v časti, ktorou sa domáhala uloženia zákazu žalovanému nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zálohu, darovať, zameniť, prenajať alebo zaťažiť záložným právom, zamietol z dôvodu, že v tejto časti žalobkyňa nepreukázala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z článku V. bod 1. písm. c) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam síce vyplýva oprávnenie žalovaného ako záložného veriteľa prenajať predmet zálohu, avšak žalobkyňa neosvedčila, že žalovaný pristúpil k jeho prenájmu, resp. že má v úmysle ho prenajať. Súd takisto nepovažoval za osvedčené, že by žalobkyni hrozilo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy darovaním, zámenou alebo zaťažením zálohu záložným právom, keď takéto oprávnenia žalovanému nevyplývajú ani zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ani zo zákona a žalobkyňa neosvedčila, že žalovaný by mal v úmysle so zálohom nakladať uvedenými spôsobmi. V zmysle ustanovenia § 145 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. 4. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov a k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., a taktiež rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia, a následne vec nesprávne právne posúdil, keď podľa ich názoru žalobkyňa nedostatočne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a taktiež nedostatočne odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy resp. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Poukázal na to, že napadnutým uznesením uložený zákaz žalovanému predať nehnuteľnosti nie je spôsobilý zabrániť žalovanému pokračovať vo výkone záložného práva formou predaja zálohu - nehnuteľností na dražbe. V danom prípade podmienky výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle príslušných ustanovení uvádzaného zákona žalovaný ako záložný veriteľ pri predaji zálohu na dražbe nevystupuje v pozícii predávajúceho, ktorý by záloh predával priamo účastníkovi dražby. Žalovaný potom, ako žalobkyni oznámil začatie výkonu záložného práva dosiaľ nepristúpil ani len k výberu dražobníka, a teda dosiaľ nepodal ani len návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, pričom ním určený spôsob výkonu záložného práva ho žiadnym spôsobom neoprávňuje predať záloh priamo akejkoľvek tretej osobe, keďže žalovaný je viazaný oznámeným spôsobom výkonu záložného práva. Samotné oznámenie začatia výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe nespôsobuje žalobkyni žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a teda potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Predbežné opatrenie nie je spôsobilé zabrániť uskutočneniu dobrovoľnej dražby, a je nevykonateľné. Ak žalobkyňa chcela predbežným opatrením žalovanému znemožniť výkon záložného práva, vyplýva to aj z obsahu jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, mala sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáhať, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Ak by žalovaný vo svojom oznámení o začatí výkonu záložného práva určil ako spôsobom výkonu záložného práva priamo predaj zálohu tretej osobe, ako mu táto možnosť vyplýva z ustanovenia článku V. ods. 1 písm. b) Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 9.12.2014 medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom (ďalej len „Záložná zmluva“), ako aj ustanovenia § 151j Občianskeho zákonníka, vtedy by malo opodstatnenie súdom vydané predbežné opatrenie Bolo podľa jeho názoru povinnosťou súdu návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť, keďže v danom prípade nebola zo strany žalobkyne preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, a ani nebezpečenstvo jej bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19.5.2016 č. k. 21C/67/2016-42 a návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, t.č. § 355 ods. 2), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), a zistil, že nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 6. Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni žalobca domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. 7. Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. 8. Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený 9. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. 10. Podľa ust. § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. 11. Podľa ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka v platnom znení záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 12. Podľa ustanovia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, pričom v rámci výkonu záložného práva záložný veriteľ môže sa uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (ktorým je na základe poznámky č. 3e zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách...) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 13. Podľa ustanovia § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. 14. Podľa ustanovia § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. 15. Predbežné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. 16. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 9.12.2014 vyplýva, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 10.000 eur a dlžník sa zaviazal celkový záväzok vo výške 11.200 eur pozostávajúci z istiny a dohodnutých úrokov vrátiť najneskôr do 9.12.2015 v mesačných splátkach podľa splátkového kalendára. V prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku, ktorý sa stal splatným, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % za každý aj začatý deň omeškania. 17. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.12.2014 vyplýva, že ju uzavreli žalobkyňa ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ na zabezpečenie zaplatenia istiny, príslušenstva, prípadne zmluvných pokút a ďalších pohľadávok vzniknutých z pôžičky poskytnutých na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 9.12.2014. Záložca dal do zálohu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. O., obec O., okres Trenčín, zapísané na LV č. XXXX ako byt č. X, vchod č. XX, na ul. W.. B. XX v O., v dome súp. č. XXXX postavený na parc. č. 1528/32, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 57/975, zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 1528/32 o výmere 415 m2 zastavené plochy a nádvoria v podiele 57/975. 18. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.3.2016 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyne, že vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa ani napriek výzve právneho zástupcu žalovaného zo dňa 1.2.2016 žalobkyňa neuhradil pohľadávku žalovaného zo Zmluvy o pôžičke vo výške 6.847,02 eur oznamuje, že v zmysle článku V. Záložnej zmluvy začína realizáciu výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe. Záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovia a dlžníkovi. 19. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy resp. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, nie je preto zistiteľné, prečo súd rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, keď nemal osvedčený nárok. Žalovaný potom, ako žalobkyni oznámil začatie výkonu záložného práva dosiaľ nepristúpil ani len k výberu dražobníka, a teda dosiaľ nepodal ani len návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, pričom ním určený spôsob výkonu záložného práva ho žiadnym spôsobom neoprávňuje predať záloh priamo akejkoľvek tretej osobe, keďže žalovaný je viazaný oznámeným spôsobom výkonu záložného práva. Samotné oznámenie začatia výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe nespôsobuje žalobkyni žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a teda potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Súdom nariadené predbežné opatrenie nie je spôsobilé zabrániť uskutočneniu dobrovoľnej dražby, a z tohto pohľadu je nutné považovať toto predbežné opatrenie za nevykonateľné. Ak žalobkyňa chcela predbežným opatrením žalovanému znemožniť výkon záložného práva, ako to nakoniec vyplýva aj z obsahu jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, mala sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáhať, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Opodstatnenie súdom vydaného predbežného opatrenia by malo v prípade, ak by žalovaný vo svojom oznámení o začatí výkonu záložného práva určil ako spôsobom výkonu záložného práva priamo predaj zálohu tretej osobe, ako mu táto možnosť vyplýva z ustanovenia článku V. ods. 1 písm. b) Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 9.12.2014 medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, ako aj ustanovenia § 151j Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v ustanovení § 151m ods. 3 pripúšťa možnosť zmeny oznámeného spôsobu výkonu záložného práva, avšak táto zmena podliehal oznamovacej povinnosti záložcovi, ako aj povinnosti dodržania zákonom stanovených lehôt. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne, mal byť návrh na nariadenie predbežného opatrenia zákazu predaja nehnuteľnosti zamietnutý. 20. Odvolací súd preto postupom podľa ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh zamietol. 21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).