Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116210835 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116210835.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. W., nar. X. Y. XXXX, bytom G. X, O., matky: T. T., nar. X. Y. XXXX, bytom G. X, O. a otca: L. W., nar. XX. T. XXXX, bytom G. X, O., o návrhu navrhovateľov: 1/ T. C., nar. XX. Y. XXXX, bytom J. U. XX, O., t. č. bytom U. B. L. XXX a 2/ K. C., nar. XX. H. XXXX, bytom J. U. XX, O., t. č. bytom U. B. L. XXX, o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, o nariadení predbežného opatrenia (t. č. o nariadení neodkladného opatrenia), o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 16. mája 2016 č. k. 27P/41/2016-20, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. nariadil predbežné oparenie, ktorým maloletú Q. dočasne zveril do náhradnej osobnej starostlivosti T. C. a K. C.; II. a III. matke i otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tak, že navrhovatelia sa svojim návrhom vo veci samej domáhajú zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a súčasne sa domáhajú i nariadenia predbežného opatrenia, pričom mal z obsahu návrhu i z priložených listinných dôkazov za preukázané, že dňa 16. apríla 2016 otec maloletej pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol matku, zbil ju, škrtil ju, pričom maloletá matku bránila a otec udrel päsťou do hlavy i maloletú, matka maloletej privolala políciu, podala trestné oznámenie a hliadka ju i maloletú odviezli na ošetrenie do FN Trnava, pričom obe mali zranenia hlavy, rúk a krku a matka maloletej bola pod vplyvom alkoholu, matka i s maloletou išli bývať k navrhovateľom, pričom matka sa potom vrátila k svojmu partnerovi. Dňa 1. mája 2016 stará matka strážila maloletú Q. a pri odovzdávaní videla, že matka maloletej bola pod vplyvom alkoholu, maloletá kontaktovala starú matku, že nevie rodičov zobudiť, pričom matka po zobudení robila s maloletou krik, pričom je zrejmé, že i matka uprednostňuje alkohol a vracia sa k svojmu agresívnemu partnerovi. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že nemajú vlastné deti, pomáhali pri výchove detí starej matke maloletej, obaja sú zamestnaní. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že situácia v rodine maloletej je závažná, existuje tu riziko reálneho ohrozenia života a zdravia maloletej a je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Súd prvej inštancie sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu nariadenia predbežného opatrenia. Matke i otcovi určil platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima, čo v súčasnosti predstavuje 27,13 eur. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 a 4 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a § 45 ods. 1 a 8, § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZoR (z. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine). 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia maloletej. Dôvodili, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nesprávne interpretuje ustanovenia zákona týkajúce sa nariadenia predbežného opatrenia. Uviedli, že napadnuté uznesenie vážnym spôsobom zasahuje do ich rodičovských práv, tieto porušil a to bez toho, aby k takémuto postupu boli splnené zo strany súdu zákonné podmienky. Dodali, že názor súdu vyjadrený v odôvodnení vychádzal len z tvrdení navrhovateľov, ktoré tvrdenia si súd bez ďalšieho osvojil a z týchto dokonca vyvodil neopodstatnený záver o riziku reálneho ohrozenia života a zdravia ich maloletej dcéry za predpokladu, že by naďalej žila s nimi. Nesúhlasia s tvrdením súdu prvej inštancie, že samotné tvrdenia navrhovateľov uvedené v návrhu osvedčujú bez ďalšieho potrebu dočasnej úpravy pomerov, pričom ani samotná skutočnosť, že dňa 16. apríla 2016 došlo medzi nimi ako rodičmi ku konfliktu a vzájomnému fyzickému ataku nie je postačujúcim dôvodom k tomu, aby súd mal za osvedčené, že o maloletú sa nedokážu postarať a že jej dokonca hrozilo riziko reálneho ohrozenia života a zdravia. Namietali, že súd si bližšie nepreveroval uvedené skutočnosti, vo veci ich ani nevypočul a nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 3. Navrhovatelia sa k odvolaniu rodičov maloletej vyjadrili tak, že súd prvej inštancie správne posúdil, že starostlivosť o maloleté dieťa je inštitútom procesného práva a ide o provizórne rozhodovanie a trvá len dovtedy, kým súd nerozhodne o zverení maloletého dieťaťa. Dodali, že záujem maloletej si vyžaduje zverenie do dočasnej náhradnej starostlivosti, keďže rodičia neupravili spôsob svojho života, pričom matku dňa 21. mája 2016 v Trnave zadržala policajná hliadka a umiestnila ju do cely predbežného zadržania, pretože šoférovala cudzie motorové vozidlo a v krvi jej bol zistený alkohol 1,8 promile a v skrátenom konaní bola v trestnom konaní odsúdená, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedeli tak, že im telefonovali policajti s tým, aby sa postarali o maloletú Q.. Dodali, že matka i otec maloletej ich navštívili 11. júna 2016, pričom otec bol opäť pod vplyvom alkoholu, urážal ich a vyhrážal sa im, že im maloletú vezme, pričom matka ani nejavila záujem komunikovať s dcérou. Dodali, že maloletá Q. sa u nich cíti dobre, v škole sa výrazne zlepšila. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 4. K odvolaniu rodičov sa vyjadril i kolízny opatrovník maloletej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že dňa 8. júna 2016 uskutočnili návštevu základnej školy, ktorú maloletá navštevuje a to druhý ročník a triedna učiteľka uviedla, že odkedy je dieťa u manželov C. vidí u nej pozitívne zlepšenie sa v učení, do školy chodí upravená, má doplnené pomôcky, vždy napísané úlohy. V prílohe zaslal i podnet na prešetrenie, ktorý bol doručený na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny z Linky detskej istoty dňa 21. apríla 2016 a z tohto oznámenia vyplýva, že na Linku detskej istoty došiel dňa 21. apríla 2016 anonymný podnet ohľadne týraného dieťaťa, pričom bolo uvedené meno dieťaťa ako Q. W., pričom hlavným cieľom podania bolo, aby dieťa zostalo u rodiny, ktorá ju toho času vychováva a sa o ňu lepšie stará ako vlastní rodičia. Taktiež bolo priložené vyjadrenie matky, kde matka potvrdila, že došlo medzi ňou a otcom ku konfliktu a počas tohto otec udrel i maloletú. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou (§ 362 CSP a § 122 CMP) proti uzneseniu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP) po zistení, že odvolanie spĺňa zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP, § 62 a § 63 CMP) prejednal veci bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65, § 66 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné, napadnuté uznesenie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 6. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 27P/41/2016 je zmena zverenia maloletej Q. do náhradnej osobnej starostlivosti T. C. a K. C. a uloženie vyživovacej povinnosti matke maloletej. Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie (s účinnosťou od 1. júla 2016 ide o neodkladné opatrenie). 7. Podľa § 395 ods. 1 a 2 ak § 396 neustanovuje inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (2). 8. Z vyššie citovaného prechodného ustanovenia je zrejmé, že nová právna úprava CMP dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody (2). 11. Odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa nemohol stotožniť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. Len konštatovanie správnosti rozhodnutia i dôvodov napadnutého rozhodnutia však vylučuje rekodifikácia procesných predpisov. Odvolací súd preto dodáva nasledovné: 12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 14. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verený záujem. 15. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 16. Ustanovenia § 360 až 369 CMP upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, ktoré predstavujú výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa Civilného sporového poriadku. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Niektoré neodkladné opatrenia sú osobitne upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. V mimosporových konaniach sa ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrániť práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu. Hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o práva, nevylučuje to, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory ohľadom predmetu konania, napríklad i pri otázkach výchovy či výživného. Ustanovením § 361 CMP je sledovaná zvýšená protektívna funkcia mimosporových konaní a umožňuje súdu nariadiť neodkladné opatrenia aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov. Naplnenie účelu osobitných konaní podľa Civilného mimosporového poriadku je úzko späté s funkciou preventívnou, t. j. aby sa v týchto vzťahoch poskytovala ochrana práv a záujmov ešte pred ich porušením či ohrozením. Najdôležitejším princípom mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu. 17. I v prejednávanej veci prvoradým bol verejný záujem, záujem maloletej. 18. K námietke rodičov týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu odvolací súd dodáva, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, keď nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré ma mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie správne posúdil podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, keď účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. 19. Odvolací súd považuje nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci za dôvodné, v záujme stabilizácie výchovného prostredia maloletej, ktorá od 16. apríla 2016 žije v rodine navrhovateľov, manželov C.. Aj odvolací súd totiž považuje za dostatočne osvedčené, že tu ide o prípad prinajmenšom ohrozenia, ak nie i narušenia priaznivého vývoja maloletej Q. v dôsledku nevhodného správania sa jej rodičov, požívaním alkoholických nápojov, vzájomných hádok a fyzických útokov. Navrhovatelia dostatočne osvedčili vhodnosť výchovného prostredia v ich rodine. Platenie výživného v minimálnom rozsahu je taktiež v súlade s ustanovením § 366 CMP, jedná sa o výživné v nevyhnutnej miere. 20. Záverom odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa, uznávajúci, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia (tu por. šiestu časť preambuly dohovoru, uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb.) a majúci (i s odkazom na Deklaráciu práv dieťaťa prijatú Spojenými národmi ešte v roku 1959) na mysli tiež to, že dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po ňom (tu por. i deviatu časť preambuly dohovoru). Základným zmyslom takejto starostlivosti musí byť najlepší záujem dieťaťa a tomuto priamo odporujúcim a teda i neakceptovateľným je stav vyrastania dieťaťa v atmosfére neistoty, strachu. 21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 22. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP) (§ 421 ods. 2 CSP).