KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava12. 9. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/103/2017 z 12. 9. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 12. septembra 2017, sp. zn. 24CoP/103/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2116210835.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/103/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116210835
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116210835.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľov, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: T. T., nar. XX.XX.XXXX, G. X, O. a L. W., nar.
XX.XX.XXXX, G. X, O., o návrhu navrhovateľov: 1/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, U. B. L. XXX, 2/ K. C.,
nar. XX.XX.XXXX, U. B. L. XXX, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na
odvolanie rodičov maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27P 41/2016-118 zo
dňa 8. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril maloleté dieťa do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľov s účinnosťou od 25.5.2016. Navrhovateľom uložil povinnosť vykonávať
osobnú starostlivosť o zverené maloleté dieťa. Sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
v bežných veciach. Sú povinní raz ročne do 31.12. bežného roka podať súdu správu o nakladaní s
majetkom maloletej. Po zániku náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú sú povinní najneskôr do
dvoch mesiacov predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku maloletej. Matke uložil povinnosť platiť
výživné na maloleté dieťa sumou 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne a otec je povinný platiť výživné na
maloleté dieťa vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny s účinnosťou od 25.5.2016. Súd určil nedoplatok matky na zročnom výživnom za
čas od 25.5.2016 do 31.1.2017 vo výške 173,17 eur, ktorý jej súd povolil splácať v mesačných splátkach
po 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty
výhody splátok. Súd určil nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 25.5.2016 do 31.1.2017 vo
výške 1.595,16 eur, ktorý mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným
výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Zároveň
súd vyslovil, že rodičia majú právo stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 15,00
hod. do 17,00 hod. Súd uložil rodičom a navrhovateľom povinnosť vzájomne sa bezodkladne informovať
najneskôr deň pred realizáciou styku, ak sa tento nebude môcť uskutočniť a poskytnúť si náhradný
termín v rovnakom rozsahu najbližší víkend. Navrhovateľom uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s
rodičmi riadne a včas pripraviť, odovzdať v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska. Rodičom uložil
povinnosť v stanovenú hodinu maloleté dieťa navrhovateľom na rovnakom mieste vrátiť.



2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 45 ods. 1, ods. 2 veta prvá, ods. 3, ods. 4, 5,
§ 33 ods. 4, ods. 8, § 81 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 veta prvá, § 77 ods. 1, § 43 ods. 1 Zákona
o rodine vecne odôvodnil tým, že súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľov prihliadal na názor dieťaťa zisťovaný počas opakovaných šetrení
procesného opatrovníka i na pohovoroch na referáte dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa,
aby bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov od vykonateľnosti uznesenia, ktorým
bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, t.j. od 25.5.2016, nakoľko v tom čase
už zabezpečovali starostlivosť o maloletú. V konaní bolo preukázané, že v domácnosti navrhovateľov
sú všetky podmienky na zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloletú, navrhovatelia spĺňajú
aj všetky morálne, osobnostné a zdravotné podmienky, aby im mohlo byť maloleté dieťa zverené do
náhradnej starostlivosti, pričom im vypomáha aj brat matky maloletej. Medzi navrhovateľmi a maloletou
je vytvorený silný citový vzťah, nakoľko sú v príbuzenskom pomere, dieťa ich pozná od narodenia a
oslovuje ich dedko a babka. V konaní bolo preukázané, že rodičia nezabezpečovali riadnu starostlivosť o
maloletú, nevytvárali harmonické, podnetné prostredie potrebné pre zdravý vývoj dieťaťa. Súd považuje
za preukázané aj tvrdenia o zvýšenom požívaní alkoholu rodičmi a fyzických útokoch medzi nimi, ktorých
svedkom a v jednom prípade aj nechceným cieľom bola aj maloletá. Prostredie, v ktorom maloletá
vyrastala, ovplyvňovalo jej správanie a zdravý vývoj, nakoľko zmenou prostredia sa výrazne zmenila
i maloletá. Zlepšili sa jej výsledky v škole, je spokojná, komunikatívna, cíti sa v bezpečí. O záujme
rodičov o maloletú svedčí i skutočnosť, že od odchodu maloletej z ich domácnosti ju navštívili za viac
ako 8 mesiacov len štyrikrát, pričom matka nikde nepracovala do 2.9.2016. Naviac súd nepovažuje za
vhodné, aby sa styk rodičov s dieťaťom, po tak dlhom období realizoval v prítomnosti ďalších dvoch
dospelých mužov, tak ako sa realizovala posledná návšteva rodičov a to napriek ich prísľubu prechádzky,
pričom celú dobu okrem presunu autom strávili v reštaurácii. Z týchto dôvodov, súd návrhu vyhovel
a zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a určil rozsah práv a povinností
navrhovateľky voči maloletej a tiež jej uložil povinnosť podávať súdu správy o nakladaní s jej majetkom.
Súd zároveň určil povinnosť rodičom platiť výživné odo dňa vykonateľnosti predbežného opatrenia,
t.j. od 25.5.2016. Matke súd určil minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima podľa
osobitného predpisu, t.j. aktuálne vo výške 27,13 eur mesačne, nakoľko v predchádzajúcom období
bola nezamestnaná neevidovaná a aj jej príjem v súčasnosti neumožňuje uložiť povinnosť platiť vyššie
výživné. Pri určovaní výšky výživného otcovi súd vychádzal z jeho čistého priemerného mesačného
príjmu 1.194,32 eur a dospel k záveru, že primeraná výška výživného je 200 eur mesačne. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami otca, ktoré preukazoval a to rôzne splátky úverov vo výške 489 eur a
náklady ma bývanie 208 eur. Súd oboch rodičov zaviazal platiť výživné úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v zmysle ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, nakoľko stará matka má trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky.
Súd určil nedoplatok matky na výživnom od 25.5.2016 do 31.1.2017 vo výške 173,17 eur (pomerné
výživné za máj 2016 vo výške 6,13 eur /27,13 eur : 31 dní x 7 dní/ a výživné za 8 mesiacov x 27,13
eur po znížení o zaplatené výživné vo výške 50,- eur), ktorý povolil splácať v splátkach po 20,- eur
mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty
výhody splátok. Súd určil nedoplatok otca na výživnom od 25.5.2016 do 31.1.2017 vo výške 1.595,16
eur (pomerné výživné za máj 2016 vo výške 45,16 eur /200,- eur : 31 dní x 7 dní/ a výživné za 8 mesiacov
x 200,- eur po znížení o zaplatené výživné vo výške 50,- eur), ktorý povolil splácať v splátkach po 50,-
eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom
straty výhody splátok.
V časti úpravy styku rodičov s dieťaťom súd dospel k záveru, že vzhľadom na komplikovaný vzťah
maloletej k obom rodičom nie je vhodné prehlbovať stres u maloletej širšou úpravou styku a už vôbec nie
s prespatím u rodičov. V prvom rade sa musí obnoviť vzťah maloletej s rodičmi, jej dôvera k nim a rodičia
ju svojim zodpovedným správaním musia presvedčiť, že sa nebudú opakovať situácie z minulosti a to
požívanie alkoholu či už v jej prítomnosti alebo pred realizáciou styku a vzájomné fyzické útoky. Ďalej
je potrebné, aby otec obmedzil útoky na navrhovateľov, nakoľko na pojednávaní ale i pri pohovoroch na
referáte uviedol, že ich nemá rád. Otec po poslednom stretnutí s maloletou s kamarátmi kopal do brány
navrhovateľov, čo má negatívny dopad na maloletú, nakoľko opätovne tým prejavil svoju agresivitu, ktorá
viedla k odchodu maloletej z domácnosti rodičov. Rodičia sami na pojednávaní nevedeli bližšie určiť dni,
kedy by sa mohol realizovať styk. Matka žiadala upraviť styk v čase, kedy bude mať otec voľno a tento
pracuje na štyri smeny, takže dlhodobo dostatočne určito nevedel uviesť dni, kedy bude mať voľno. Súd
preto upravil styk počas soboty v párnom víkende a to v obmedzenom rozsahu dvoch hodín v súlade s
odporučeniami referátu a zároveň zohľadnil názor maloletej a skutočnosť, že od 22.5.2016 sa stretli do



rozhodnutia súdu len štyrikrát. Nič nebráni rodičom, aby si v budúcnosti podali návrh na zmenu rozsahu
styku, avšak s podmienkou, že zmenia svoje doterajšie správanie.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie rodičia maloletej. Napadnuté rozhodnutie považujú za
nesprávne, pretože súd rozhodol predčasne a bez toho, aby náležite zistil skutočný stav veci. Podľa
odvolateľov nestačí, že maloleté dieťa sa cíti dobre v starostlivosti navrhovateľov a že sa jeho výsledky v
škole zlepšili. Ani jeden z rodičov nie je závislí na požívaní alkoholických nápojov, pričom jediný prípad,
ktorý súd vo svojom rozhodnutí spomína sa týka fyzického útoku ku ktorému došlo medzi rodičmi a bol
celkom ojedinelý. Vyjadrenie maloletej pred pracovníkmi úradu, že sa u navrhovateľov cíti dobre treba
hodnotiť ako niečo čo by bez ďalšieho odborného posúdenia nebolo možné hodnotiť tak, že rodičia nie
sú schopní sa o maloletú riadne postarať a že nemajú o ňu záujem. Podobne treba hodnotiť i súdom
konštatované skutočnosti, že maloletú za posledných osem mesiacov navštívili iba štyrikrát, pretože s
navrhovateľmi sa snažili dohodnúť na realizácii stretnutia, avšak títo ich odmietli a stretnutie znemožnili.
Bez odborného posúdenia znalcom z odboru detská psychológia nie je možné vydať rozhodnutie,
ktorým bude maloletá odňatá a ich rodičovské práva tak budú závažným spôsobom obmedzené. Otec
maloletej namieta aj výšku určenej vyživovacej povinnosti, ktorá vychádza z nesprávnych východísk keď
jeho priemerný mesačný príjem nie je 1.194,32 eur ako súd uvádza, ale iba 800 eur. Navrhli preto, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby súd vo veci
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej psychológie, ktorý posúdi jednak osobnostné
predpoklady pre realizáciu starostlivosti o maloletú, vyjadrí sa k otázke údajnej závislosti na alkohole,
posúdi tiež do akej miery sú prejavy maloletej ovplyvnené navrhovateľmi a v konečnom dôsledku sa
vyjadrí k otázke, či rodičia nie sú schopní zabezpečiť starostlivosť a opateru maloletej.

4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý v časti zverenia maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti odporúča rozhodnutie potvrdiť ako aj v časti určenia výživného a nedoplatku na
výživnom a v časti úpravy styku maloletej s rodičmi odporúča vec vrátiť na nové konanie za účelom
podania súdnoznaleckého dokazovania.

5. Navrhovatelia k doručenému odvolaniu rodičov uviedli, že trvajú na návrhu a na rozhodnutí. Rodičom
vytvorili v minulosti dostatok priestoru na to, aby maloletú navštevovali. Od mája 2016 do decembra
2016 maloletú navštívili len trikrát. Od kedy majú stanovené výživné začali chodiť súdom v určenom
intervale. Na stretnutia s rodičmi maloletú pripravujú avšak pred stretnutiami a po nich býva roztrasená,
nepokojná. V súčasnosti je maloletá spokojná, v škole sa zlepšila, našla si kamarátky, majú naďalej
záujem zabezpečiť jej lásku a opateru.

6. K vyjadreniu navrhovateľov sa vyjadrili rodičia maloletej, ktorí majú pochybnosti o riadnej výchove ich
dcéry, pretože Q. síce navštívili len trikrát avšak využili čas potrebný na harmonizáciu ich partnerského
vzťahu, preto ju nemohli navštevovať častejšie. Ľutujú incident, ktorý sa stal 16.04.2016. Tvrdia, že
navrhovatelia maloletej všetko zakazujú aj mobil, ktorý jej kúpili, maloletá nedostáva obľúbené jedlo.
Maloletá nikdy nebola v takom nepriaznivom stave ako je teraz, keď je u navrhovateľov. V súčasnosti ju
pravidelne navštevujú podľa súdneho rozhodnutia avšak takýto čas návštevy je veľmi krátky. Argumenty
o jej prospechu v škole nie sú dostatočným dôvodom na to, aby zostala v opatere navrhovateľov. Sú
pripravení maloletú zahrnúť rodičovskou láskou, zlepšiť jej duševný stav a vývoj. Chceli sa zúčastniť na
sviatosti prvého svätého prijímania, navrhovatelia však ich žiadosti nevyhoveli.

7. K vyjadreniu rodičov zaslali stanovisko navrhovatelia. Uviedli, že maloletá v poslednom období troch
mesiacov ťažšie znášala a prežívala návštevy rodičov, pretože sa jej začali opätovne vybavovať zlé
zážitky. Pokiaľ rodičia hovoria maloletej, že si ju vezmú maloletá odpovedá, že sa o ňu nestarali ani
pred tým a neverí, že by sa to zlepšilo. Preto ani rodičom nebránia, maloletá si mobil vypína, prečíta si
SMS, ktoré jej poslali rodičia. Párkrát sa stalo, že maloletá rodičov čakala a pritom neprišli.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), bez nariadenia



odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu
oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
rodičov maloletej nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola maloletá Q. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a to s účinnosťou
od 25.5.2016, matke bolo uložené maloletej platiť výživné k rukám navrhovateľov vo výške 30 % zo
sumy životného minima a otcovi bolo uložené maloletej platiť k rukám navrhovateľov výživné vo výške
200 eur s účinnosťou od 25.5.2016, určenie nedoplatku na zročnom výživnom a úprava styku rodičov s
maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie uplatneného návrhu, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.

12. V zmysle § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa (ods.1 veta prvá). Pri zverení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa
ustanovené predpoklady (ods. 2 veta prvá). V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu (ods.
3). Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba ktorej
bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovanskej
republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť
súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dlhšiu dobu ako tri mesiace spolu s
údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich
s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd (ods. 4). Na správu majetku maloletého
dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 (ods. 5). Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú
práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s
maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo
maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov
alebo tejto osoby súd (ods. 6). Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká (ods. 7). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. (ods. 8 veta prvá).

13. Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine) je
nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo



nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje
záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo
v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala
k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému,
duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby
boli rešpektované jeho práva uvedené v dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

14. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti,
môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého
zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských
práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že
u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa,
musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov.
Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd určí rodičom rozsah ich
vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá Q. žije od 22.5.2016 v spoločnej domácnosti s navrhovateľmi,
kam odišla z dôvodu, že otec maloletej pod vplyvom alkoholu napadol matku maloletej, maloletá ju
bránila a otec v stave agresivity napadol aj maloletú. Medzi maloletou a navrhovateľmi je príbuzenský
vzťah, navrhovateľka je sestrou starej matky maloletej. Navrhovatelia vlastné deti nemajú a pomáhali
starej matke maloletej so starostlivosťou o deti. Maloletá už odmalička navrhovateľov pravidelne
navštevovala. Maloletá Q. prejavila svoju vôľu zostať naďalej v starostlivosti navrhovateľov, pretože
má k nim dobrý vzťah, oslovuje ich babka a dedko. Maloletá sa u navrhovateľov cíti dobre, má u nich
pocit bezpečia, robí pokroky v škole. Otec maloletej bagatelizuje požívanie alkoholu, popieral, napriek
lekárskym správam, fyzický útok na matku a na maloletú. Otec maloletej je zamestnaný a má príjem
1194,32 eur. Matka maloletej pripustila, že v minulosti mala problémy s alkoholom, je zamestnaná s
príjmom 300 eur mesačne. Uznesením č.k. 27P/41/2016-20 zo dňa 15.5.2016 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 26 CoP/22/2016- 61 zo dňa 15.7.2016 súd nariadil predbežné opatrenie,
ktorým maloletú Q. dočasne zveril do náhradnej osobnej starostlivosti T. C. a K. C., matke a otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred príslušnému úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny.

16. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že zverenie maloletej Q. do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľov sa bez akejkoľvek pochybnosti javí ako riešenie, ktoré je v záujme a na
prospech maloletej i s prihliadnutím k tomu, že maloletá má k navrhovateľom vytvorený dobrý vzťah, je
na ich starostlivosť zvyknutá (nachádza sa v jej starostlivosti už od 25.5.2016) a má u navrhovateľov
zabezpečené všetky materiálne potreby pre prirodzený a zdravý vývoj. Zo strany rodičov neboli súdu
uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali schopnosť navrhovateľov zabezpečiť
maloletej riadnu starostlivosť. Návrh rodičov na potrebu pribratia znalca do konania odvolací súd
nepovažoval za dôvodný, nakoľko vykonané dokazovanie dávalo dostatok podkladov pre rozhodnutie
vo veci samej. Zohľadniac skutkové okolnosti tohto prípadu, neschopnosť rodičov sa o maloletú riadne
postarať, je opodstatnený záver súdu prvej inštancie, že rodičia maloletej nie sú v súčasnosti zárukou
toho, že sú schopní si plniť vo vzťahu k maloletému svoje rodičovské povinnosti tak, ako si to vyžadujú
potreby a záujem dieťaťa.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril
maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, rozhodol vecne správne.

18. Právoplatnosťou výroku o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov
ostávajú rodičovské práva a povinnosti zachované, avšak navrhovatelia sú oprávnení zastupovať
maloletú pred úradmi a spravovať jej majetok len v bežných veciach. Z uvedeného teda vyplýva, že v
iných prípadoch nad rámec bežných vecí je potrebné schválenie súdom.

19. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj v časti určenia vyživovacej povinnosti rodičov na maloletú.
Otec maloletej je zamestnaný s príjmom 1194,32 eur, tak súd prvej inštancie správne určil výživné v



rozsahu 200 eur mesačne. Pokiaľ otec v odvolaní argumentoval, že jeho príjem je 800 eur, uvedená
námietka je nedôvodná, nakoľko príjem otca bol riadne preukázaný správou od jeho zamestnávateľa
(č.l. 110). Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletej je zamestnaná s príjmom vo výške 300 eur
mesačne, tak v danom prípade súd prvej inštancie správne určil vyživovaciu povinnosť vo výške 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorého výška výživného je v súlade s
ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

20. Správne súd prvej inštancie aplikujúc § 36 ods. 1 a § 25 ods. 1 Zákona o rodine upravil styk
rodičov s maloletou. S rozsahom styku sa odvolací súd stotožňuje a považuje ho vzhľadom na dané
okolnosti prípadu za primeraný. Z konania jednoznačne vyplynula potreba pravidelného styku rodičov s
maloletou v kratšom časovom intervale bez prespávania. Požiadavka rodičov maloletej na širšiu úpravu
styku vyvoláva u maloletej stres. Súd prvej inštancie správne prihliadol na dlhodobý nezáujem rodičov o
stretnutia s maloletou. V danej otázke bol rešpektovaný odmietavý postoj maloletej k intenzívnejšiemu
stretávaniu sa s rodičmi, ktorý súvisí z dôvodu podozrenia z domáceho násilia voči matke a maloletej.
Predovšetkým je na rodičoch maloletej, aby maloletú svojim správaním presvedčili, že sa situácie, ktoré
boli príčinou odchodu maloletej, nebudú opakovať. Až v prípade obnovenia dôvery maloletej k rodičom,
bude možné zvážiť aj širšiu úpravu styku s maloletou.

21. S poukazom na uvedené odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

22. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov
si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky. V
prejednávanej veci tak nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia
§ 52 Civilného mimosporového poriadku. O náhrade trov odvolacieho konania vzhľadom na vyššie
uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa
ustanovení § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52, § 57 Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2116210835)

  1. 16. 5. 2016Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 27P/41/2016 z 16. 5. 2016potvrdené
  2. 14. 7. 2016Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/22/2016 z 14. 7. 2016
  3. 8. 2. 2017Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 27P/41/2016 z 8. 2. 2017potvrdené
  4. 12. 9. 2017Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/103/2017 z 12. 9. 2017 (toto rozhodnutie)