Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/214/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2205202467 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2205202467.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. A. T., bytom D. R. č. XXX, 2/ V. T., bytom R. G. č. XXX, 3/ S. T., bytom S. D. W. č. XX, 4/ O. Z., bytom A. XX, G., 5/ C. P., bytom H. XX, S. O., všetci zastúpení JUDr. Petrom Dumanom, advokátom, Mierová 60, Bratislava, proti odporcom: 1/ Ing. V. R., bytom N. č. XXXX/X, N., 2/ G. R., bytom B. X, N., 3/ MUDr. L. R., bytom C. X, N., zastúpení advokátkou: JUDr. Helenou Buzgóovou, Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda o určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30. septembra 2014, č.k. 5C/40/2005-452, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov 1/ až 3/ k nehnuteľnostiam v katastrálnom území N., parc. č. 402/22, o výmere 9694 m2 orná pôda a parc.č. 404/14 o výmere 190 m2 ostatné plochy, vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXX, každému v podiele 1/3, určil vlastníctvo navrhovateľa 4/ k nehnuteľnosti parc. č. 402/21 vo výmere 1118 m2 orná pôda, vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie N. v celosti a určil vlastníctvo navrhovateľa 5/ k nehnuteľnostiam parc. č. 402/20 o výmere 41 m2 orná pôda a parc. č. 402/23 o výmere 7452 m2 orná pôda, vedeným Okresným úradom Dunajská Streda katastrálnym odborom na LV č. XXX v celosti. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovatelia sa návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 09.03.2005 domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva odporcov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX ako parc. č. 402/22, 402/23, 404/14, 402/20 a 402/21 a určenia podielového vlastníctva navrhovateľov 1/ až 3/ k parceliam 402/7, 404/5 vedeným na LV č. XXX, každému v podiele 1/3, určenia vlastníctva navrhovateľky 4/ k parcele č. 402/5 vedenej na LV č. XXX v k.ú. N. v celosti a vlastníctva navrhovateľky 5/ k parcele č. 402/8 v celosti vedenej na LV č. XXX v k.ú. N. s odôvodnením, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli v rámci reštitučného konania po právnych predchodcoch, keď Pozemkový úrad v Dunajskej Strede rozhodnutím zo dňa 12.08.1992 vydal majetok oprávneným osobám, právnym nástupcom pôvodných vlastníkov s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., na základe ktorého rozhodnutia bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva č. XXX, XXX a XXX v katastrálnom území N.. Následne v dôsledku právoplatných rozhodnutí v dedičských konaniach po právnych predchodcoch odporcov došlo k zápisu dvojitého vlastníctva na uvedených listoch vlastníctva, čím bolo vlastnícke právo navrhovateľov k nehnuteľnostiam narušené a vážne ohrozený ich výkon. Navrhovatelia svoje právo k nehnuteľnostiam osvedčili rozhodnutím Pozemkového úradu v Dunajskej Strede vydaným dňa 12.08.1992 pod č. 1468/92-8, v rámci správneho konania s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 229/1990 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, v rámci ktorej bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti, ktorú uzavreli oprávnené osoby V. T., rod. O., právna predchodkyňa navrhovateľov v 1. až 3. rade V. V., rod. O., O. Z., C. P., rod. O. s povinnou osobou s Poľnohospodárskym družstvom Blahová - Bellova Ves v Blahovej, podľa ktorej dohody oprávneným osobám sa vydali nehnuteľnosti medzi inými aj parc. č. 476 vo vložke č. 88 roľa o výmere 23553 m2 zlúčená do EN parciel 402/1, 402/2, parc. č. 471 v PKV č. 88 v katastrálnom území H. a roľa o výmere 89456 m2 časť zlúčená do EN parcely 402/2 s tým, že do listu vlastníctva sa zapísali podiely oprávnených osôb V. T., V. V., O. Z., C. P. každej po 1/4. Vo svojom odôvodnení pozemkový úrad uviedol, že identifikáciu pôvodného vlastníka oprávnených osôb uskutočnil na základe predložených úmrtných listov, rodných listov a čestných vyhlásení. Určenie vlastníctva pôvodných vlastníkov sa uskutočnilo na základe výpisov z pozemkovoknižných vložiek č. 88 a 298 v k.ú. H. vydaných Štátnym notárstvom v Dunajskej Strede dňa 17.02.1972. Následne po právoplatnosti rozhodnutia podala povinná osoba Poľnohospodárske družstvo Blahová návrh na opravu rozhodnutia, keď dňom 12.10.1992 predložil potomok prídelcu T. C. k parceliam 478 a 780 o výmere 10887 m2, vedeným vo vložke č. 88 k.ú. H. výmer o vlastníctve pôdy. Pozemkový úrad vo svojom stanovisku zo dňa 22.03.1993 k rozhodnutiu č. 2334/1992-8 prídelovú listinu nekvalifikoval ako dôkazný prostriedok, nakoľko nebol overený. Obdobne povinná osoba dala návrh na obnovu konania vo veci reštitúcie majetku právnych predchodcov navrhovateľov, kde medzi inými sú uvádzaní ako prídelcovia aj právni predchodcovia odporcov. Pozemkový úrad povolil obnovu konania podľa predloženého výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva pozemkovej reformy o vlastníctve pôdy, ktorým dokladovali odporcovia vlastnícke právo ich právnych predchodcov R. a M. R., ktorí podľa tohto výmeru mali nadobudnúť nehnuteľnosti v k.ú. H. o výmere 1 ha 8454 árov, ktoré podľa prídelového plánu boli označené ako nehnuteľnosti vedené vo vložke č. 88, časť parcely č.471, č. 476, označené ako A8 v celosti, kde podľa návrhu prídelového plánu za konfiškovaný pôdohospodársky majetok mali zaplatiť prídelovú cenu 2.000,- Kč. Uvedené nehnuteľnosti identifikované podľa prídelovej listiny a identifikácie parc. č. 2387/02 ako časť parcely 402/8 na LV č. XXX parc. č. 402/5 časť parcely zapísaná na LV č. XXX, časť parciel 402/7 a 404/5 zapísané na LV č. XXX v k.ú. H.. Podľa LV č. XXX predstavuje časť nehnuteľností ako novovytvorená parc. č. 402/22, parc. č. 404/14. V prípade listu vlastníctva č. XXX je uvedená parc. č. 402/21 a na LV č. XXX parc. č. 402/20 a 402/23. Na preukázanie dobromyseľnosti právnych predchodcov o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odporcovia predložili doklad výkaz preddavkov a splátok prídelovej ceny v k.ú. H. za skonfiškovaný majetok I. O., s preddavkom 1.000,- Kč s úhradou dvoch splátok po 885,- Kč. Z vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty Poľnohospodárske družstvo Blahová - Bellova Ves z júna 2009, kde bol predložený jediný dokument kde bola uvedená výmere 4 ha a hodnota živého a mŕtveho inventára. Z identifikácie parciel pozemnoknižnej vložky č. 88 vyplynulo, že pôvodné parcely 476 a č. 471 boli už tom čase v užívaní PD Blahová. Parcela č. 476 o výmere 32553 m2 zlúčená do EN parciel 402/2 a 402/1 a parc. č. 471 o výmere 39 456 m2 zlúčená do EN parc. č. 402/2. Z dedičských rozhodnutí po poručiteľovi M. R. a poručiteľke R. R. bol prejednaný novoobjavený majetok v k.ú. H.. Ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy pôvodne označení odporcovia 1/ až 4/ ako právni nástupcovia po S. R., ktorý zomrel v roku 2001. Vlastnícke právo odporcov v 1. až 3. rade bolo zapísané na LV č. XXX titulom dedičského konania pod D 26/00, pričom pri iných údajoch bolo zaznačené, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam parceliam č. 471 a 476 bolo vyvrátené duplicitné vlastníctvo na LV č. XXX, XXX, XXX s tým, že takéto údaje sa nesmú v ďalšom používať. Skutočnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti vzniklo dvojité vlastníctvo bola oznámená podľa dokladu vystaveného Správou katastra v Dunajskej Strede 06.03.2003 ako oznámenie adresované odporkyni 3/, kde oznamuje, že zápis do katastra nehnuteľností sa riadne uskutočnil dňom 03.03.2003 a že na LV neuviedli parcelné čísla v zmysle dedičského rozhodnutia s poukazom na geometrický plán č. 32324642-349/98, nakoľko vzniklo dvojité vlastníctvo k predmetným parceliam vedeným na LV č. XXX,XXX,XXX, ktoré je možné riešiť súdnou cestou. Navrhovatelia svoje vlastnícke právo opierali o vlastnícke právo právnych predchodcov, ktorí nadobudli nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.01.1929. Túto okolnosť potvrdzovala aj majetková podstata výpisu z pozemkovej knihy z 05.06.1990, kde sú uvedení I. O. v podiele 2/4 sporných nehnuteľností a V. O., rod. T. v 1/4 sporných nehnuteľností a to titulom kúpy. Navrhovatelia spochybnili stratu vlastníckeho práva svojich právnych predchodcov, keď bolo vydané rozhodnutie konfiškačnej komisie z 24.02.1948, na základe ktorej s poukazom na § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104 z roku 1945 Zb. považovali I. O. a manželku V. za zradcov a nepriateľov Slovenského a Českého národa, následkom čoho poľnohospodársky majetok patriaci im bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území sa nachádza, bol konfiškovaný k 01.03.1945. Právni predchodcovia navrhovateľov podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, čo vyplýva z listu zmocnenca adresovaného povereníkovi dňa 22.04.1948, na prešetrenie prípadu, zastavenia konfiškácie a navrátenie zhabaného majetku. Z dôvodu, že uvedené osoby neboli presídlené na územie Maďarska nemohlo sa na nich vzťahovať ani konfiškácia majetku. Navrhovatelia tvrdili, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť prídelom pridelené pre odporcov užívali právni predchodcovia navrhovateľov až do roku 1949, keď im mali byť zabraté, keď dňa 06.10.1949 mali byť fyzicky vyhnaní zo svojho domu a majetku. Správcovstvo nad týmto majetkom mal prevziať MNV v Blahovej a Štátny majetok v Hubiciach, ktorí ešte v ten deň zverili majetok do správy presídlencom z Rumunska, teda úplne iným osobám než boli predkovia odporcov. Túto skutočnosť dosvedčili dokladom vystaveným bývalým Národným výborom v Tonkovciach 10.10.1953 s odkazom na vládne nariadenie 104/45 Zb. ktorým sa zabral majetok I. O. a V. v H. v prospech osôb T. a W. z M., ako dôvod odňatia je uvádzané, že menovaný bol veľkostatkár a vykorisťovateľ, mal dvoch sluhov a dve slúžky, podľa toho je nespoľahlivý. Ako dôkaz na svoje tvrdenia o absencii dobromyseľnosti právnych predchodcov odporcov v čase tvrdenej držby o tom, že nemohli nadobudnúť vlastnícke právo na základe výmeru a ani sa nemohli stať vlastníkmi na základe navrhovaného rozdeľovacieho plánu, mala byť aj okolnosť zápisu vlastníctva v k.ú. U., kde požiadali o zápis do pozemkovej knihy, ktorý mal do roku 1950 konštitutívny charakter. Ako dôkaz predložili uznesenie Okresného ľudového súdu z mája 1948, ktorý rozhodol o zápise nehnuteľností v rámci prídelového konania ako aj to, že právni predchodcovia navrhovateľov museli byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností v roku 1951, keďže existuje uznesenie Okresného súdu v Šamoríne z 11.07.1951, pod Čd 530/51 kde na majetok I. O. vo vložke č. 88 pozemkovej knihy sa vložilo záložné právo podľa vykonateľného výkazu nedoplatkov bývalého ONV finančného referátu v Šamoríne, zo dňa 05.07.1951, pod č. 14/01 na pohľadávku 13.754,80 Sk a 6% úrok z oneskorenia z uvedenej sumy od 01.01.1951 v prospech Československého štátu finančnej správy. Odporcovia sa bránili tým, že ich právni predchodcovia po obdržaní výmeru ako aj zamerania nehnuteľností tieto pozemky riadne užívali, od tejto doby a v 50- tych rokoch ich vniesli do družstva. Z potvrdenia družstva však vyplynulo len to, že M. R. ako roľník sa prihlásil ako člen družstva 11.091951, vniesol do družstva Poľnohospodárske pozemky o výmere 4 ha bez bližšej špecifikácie. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom na vznik dvojitého vlastníctva pri zápisoch správy katastra a v prípade sporu o vlastníctvo je potrebné riešiť zložité právne otázky v kompetencii súdu. Naliehavý právny záujem navrhovateľov na určenie vlastníctva bol daný skutočnosťou, že po zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia pozemkového úradu pri uplatnení reštitučného nároku následne bolo zapísané vlastnícke právo odporcov k predmetným nehnuteľnostiam na základe dedičského rozhodnutia. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 116 Občianskeho zákonníka účinného k 31.03.1964, podľa § 115 Občianskeho zákonníka účinného k 31.03.1964 a podľa § 145 Občianskeho zákonníka. Odporcovia sa snažili preukázať, že svoje vlastnícke právo vydržali. Navrhovatelia spochybňovali dobromyseľnosť a faktickú držbu sporných nehnuteľností právnymi predchodcami odporcov a vnesením týchto pozemkov do PD Blahová. Súd na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľmi, rozhodnutia konfiškačnej komisie v Šamoríne z roku 1948 zistil, že došlo ku konfiškácii majetku právnych predchodcov navrhovateľov I. O. a manželky V. rod. T. a v zmysle nariadenia č. 104/1945 Zb. v znení článku I nariadenia 64/1946 Zb. ako zradcov a nepriateľov Slovenského a Českého národa a Českej republiky, následkom čoho ich poľnohospodársky majetok v rozsahu § 2 nariadenia 104/45 Zb. im patriaci vlastnícky majetok bol skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území sa nachádzal. Keďže sa konfiškácia týkala celého majetku, zahrňovala aj nehnuteľnosti vedené vo vložke č. 88 parc. č. 471 a č. 476 v celkovej výmere 1,8454 ha, ktoré boli potom predmetom plánového pridelenie pozemkov výmerom o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov odporcov M. R. a manželky R.. Výmer o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov odporcov nespĺňal náležitosti platnej listiny v zmysle nariadenia č. 106/1946 Sb. pre chýbajúce podstatné náležitosti dátum a podpis povereníka, ktorý bol oprávnený konať v mene povereníctva pôdohospodárstva v príslušnom obvode, vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam sa neuskutočnil ako v prípade iných pridelených pozemkov. Právni predchodcovia navrhovateľov nikdy neboli vysídlení na územie Maďarskej republiky. Listom zo dňa 17.04.1948 protestovali proti prevedeniu konfiškácie majetku I. O. a S. T. a žiadali o ponechanie majetku. Povereníctvo pôdohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave rozhodnutím zo dňa 06.01.1949 rozhodlo o vyňatí majetku spod konfiškácie vlastníkov I. O. o výmere 10 ha bez bližšej špecifikácie. Ako dôvody boli uvedené, že osoba nadobudla československé štátne občianstvo podľa zákona č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve a na tomto majetku pracuje so starostlivosťou riadneho hospodára. Predpokladom navrátenia pozemkov mohli byť len pozemky, ktoré neboli pridelené iným osobám s tým, že pôvodní vlastníci na týchto pozemkoch naďalej hospodárili. Bolo nesporne preukázané, že do októbra 1949 rodina O. bývala na nehnuteľnosti v N., keď po vykonaní súpisu ich majetku následne boli vyprataní z nehnuteľnosti. Súd považoval za preukázané, že v roku 1949 I. O. a manželka obhospodarovali svoj majetok, keď zápis o majetku bol spísaný v tomto roku a bez ohľadu na konfiškáciu bol majetok zaťažený záložným právom banky ešte v roku 1951. Najneskôr opustili nehnuteľnosti v októbri 1949 ako vypovedali aj navrhovateľky 4/, 5/, ako to vyplynulo z vybavovania žiadosti na zrušenie konfiškácie protestu zmocnenca N., adresovaného O. T. povereníkovi pôdohospodárstva zo dňa 17.06.1948 a samotným zápisom o majetku zo dňa 06.10.1949. Presvedčenie právnych predchodcov odporcov bolo spochybnené identifikovaním výkazu zmien prídelov a prídelových cien, ktoré boli identifikované od pôvodných vlastníkov N., N. a N. v celkovej výmere 4,281 hektárov. Výmera pozemkov ani v jednom prípade nie je totožná s výmerou pozemku vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov 18 454 m2. Tieto pozemky mohli právni predchodcovia odporcov vniesť do PD v Blahovej- Bellova Ves, keď z iného konania vyplynulo, že do PD v Lehniciach nevniesli žiadne pozemky. Dobromyseľnosť právnych predchodcov odporcov je spochybnená aj samotnými okolnosťami pridelenia nehnuteľností presídlencom z Rumunska A. M. a M. M. ktorí už v roku 1953 dostali prídelom majetok O., pričom podľa listu JRD Blahová družstvo majetok O. dostalo do dispozície až začiatkom roku 1957. Odporcovia sa snažili preukázať dobromyseľnosť na základe zaplatenia prídelovej ceny, existuje však len doklad o vyčíslení preddavku na sumu 1.000,- Kč, ktorý bol spochybnený navrhovateľmi, keď odporcovia dôkazné bremeno na preukázanie aj zaplatenia minimálne preddavku za prídel nepreukázali. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami a toto presvedčenie držiteľa musí byť po celú vydržaciu dobu dôvodné. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Pre vznik držby právnych predchodcov odporcov bolo nevyhnutné naplnenie dvoch predpokladov: vôle s vecou nakladať ako s vlastnou a faktické ovládanie veci. Tým, že odporcami nebolo preukázané splnenie prioritnej podmienky vydržania nehnuteľností a to dobromyseľná držba, bolo nepodstatné skúmať splnenie doby držby, ktorá v prípade nehnuteľností bola desať rokov. Súd vychádzajúc z uvedeného určil vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podali odvolanie odporcovia. Uviedli, že nepovažujú za preukázanú skutočnosť, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. V žiadnom prípade neuznávajú tvrdenie navrhovateľov, že preukázali skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť v k.ú. H. pôvodne evidovaná v prídelovej listine ako parc. č. 471 a č. 476 vedená v PKV č. 88 o výmere 1 ha 8454 m2 bola v užívaní pôvodných vlastníkov I. O. a manželky V. rod. T. aj po konfiškácii ich majetku a v užívaní ich právnej nástupkyne. Považujú za preukázanú skutočnosť, že uvedená časť nehnuteľností z tejto pozemnoknižnej vložky bola pridelená ich právnym predchodcom a bola v ich užívaní až do vnesenia do poľnohospodárskej veľkovýroby a obaja ich právni predchodcovia zomreli v domnení, že sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti, pretože ju ako vlastnú obrábali, platili za ňu kontingenty a vyrovnali stanovenú prídelovú cenu. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov uviedli, že naliehavý právny záujem navrhovateľov o určenie vlastníckeho práva je daný vznikom dvojitého vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Poukazujú na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej, ak sa má určovacou žalobou súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je vždy daný. V súvislosti s námietkou ohľadne užívania sporných nehnuteľností právnymi predchodcami odporcov chýba v odvolaní akákoľvek vecná argumentácia. Z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovatelia počas celého konania produkovali množstvo dôkazov, listiny a svedecké výpovede, ktorými preukázali, že odporcovia sporné nehnuteľnosti nikdy nevlastnili, neužívali, nehospodárili na nich, nevniesli ich do družstva. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 5C/40/2005 je určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území N. a to spoluvlastníctvo navrhovateľov 1/ až 3/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX ako parc. č. 402/22 orná pôda o výmere 9694 m2, par.č. 404/14 ostatné plochy o výmere 190 m2 každému v podiele 1/3, vlastníctvo navrhovateľa 4/ k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako parc. č. 402/21 orná pôda o výmere 1118 m2 v celosti a vlastníctvo navrhovateľa 5/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX ako parc.č. 402/20 orná pôda o výmere 41 m2 a parc. č. 402/23 orná pôda o výmere 7452 m2 v celosti. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovené. Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovatelia sa pôvodným návrhom domáhali na odporcoch zrušenia podielového spoluvlastníctva odporcov k sporným nehnuteľnostiam a určenia vlastníckeho práva navrhovateľov k sporným nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 25. augusta 2009, č.k. 5C/40/2005-240 zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva odporcov k nehnuteľnostiam a určil vlastníctvo navrhovateľov k sporným nehnuteľnostiam. V dôsledku odvolania odvolací súd rozsudkom zo dňa 22. septembra 2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam potvrdil. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 11. marca 2013 rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22.09.2010, č.k. 9Co/429/2009 zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, kde Najvyšší súd SR skonštatoval, že odvolací súd dospel k záveru, že vlastníctvo právnych predchodcov odporcov nebolo založené výmerom, avšak toto nadobudli vydržaním, pričom súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie iba na tom, že vlastníctvo právnych predchodcov bolo založené výmerom o vlastníctve pôdy. Neaplikoval žiadne zákonné ustanovenie o vydržaní, takže bolo povinnosťou odvolacieho súdu postupovať podľa § 213 ods. 2 O.s.p., ktorý postup však odvolací súd nedodržal, v dôsledku čoho došlo v odvolacom konaní k procesnej vade. Následne odvolací súd uznesením zo dňa 17. júla 2013 po vrátení mu veci Najvyšším súdom SR rozsudok súdu prvého stupňa (5C/40/2005-240 z 25. augusta 2009) zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie keď skonštatoval, že navrhovatelia tvrdia, že odporcovia nepreukázali splnenie podmienok vydržania a to dobromyseľnosť a faktickú držbu, keď nebolo doposiaľ preukázané, že by nehnuteľnosti držali a užívali, keď ani z jedného listinného dôkazu toto nevyplýva, ani v jednom listinnom dôkaze nie je konkretizovaná pôda, o ktorú sa jedná a keďže prídely neboli riadne zamerané tak odporcovia ani nemohli vedieť, o ktoré pozemky išlo. Naopak odporcovia tvrdia, že sporné nehnuteľnosti užívali, čo vedia preukázať svedeckými výpoveďami. Odvolací súd mal za to, že za účelom preukázania možnosti vydržania vlastníckeho práva bude potrebné doplniť dokazovanie najmä na preukázanie faktickej držby sporných nehnuteľností dôkazmi navrhnutými účastníkmi a to najmä zistením, kde sa nehnuteľnosti v reále nachádzali, kto ich od roku 1945 fakticky užíval, akým spôsobom a v súlade so zistenými skutočnosťami vo veci opätovne rozhodnúť. Súd prvého stupňa následne po doplnení dokazovania rozhodol rozsudkom napadnutým odvolaním tak, že návrhu navrhovateľov vyhovel. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom, ktorí v odvolaní navyše neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že naliehavý právny záujem na danom určení v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. navrhovatelia mali daný, nakoľko k sporným nehnuteľnostiam správa katastra eviduje dvojité vlastníctvo, ktoré odporučila vyriešiť súdnou cestou. Takže postavenie navrhovateľov bez takéhoto určenia je neisté, z ktorého dôvodu na takomto určení vlastníckeho práva majú navrhovatelia naliehavý právny záujem. K druhej namietanej skutočnosti a to strohej konštatácii, že považujú za preukázanú skutočnosť, že uvedená časť nehnuteľností z pozemnoknižnej vložky č. 88 bola pridelená právnym predchodcom odporcov a bola v ich užívaní až do vnesenia do poľnohospodárskej veľkovýroby, odvolací súd udáva, že po opätovnom zrušení veci odvolacím súdom mal súd prvého stupňa doplniť dokazovanie na preukázanie faktickej držby sporných nehnuteľností a to najmä zistením, kde sa nehnuteľnosti v reále nachádzali, kto ich od roku 1945 fakticky užíval, akým spôsobom. Správne súd prvého stupňa ohľadom tejto otázky skonštatoval, že odporcovia nepreukázali, že by ich právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti fakticky užívali a akým spôsobom, keď z dôkazov nachádzajúcich sa v spise táto skutočnosť nevyplýva, takže nepreukázali splnenie podmienok vydržania. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.