Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoE/237/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210212899 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2210212899.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: GE Money, a.s. "v likvidácii", Bratislava, Bottova 7, zastúpenej splnomocnenkyňou MCGA legal, s.r.o., Bratislava, Partizánska 2, proti povinnému: U. M., nar. X. R. XXXX, bytom H. L., W.. T. XXXX/XX, o 615,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 9. apríla 2013 č. k. 8Er/902/2010-83, EX 1998/2010 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení „konania“ (správne „exekúcie“ - pozn. odvolacieho súdu). Toto rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku); § 31 ods. 2 a 3 a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej tiež „ZoRK“); § 1 ods. 1, § 2 písm. a/ a b/ a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy účastníkov (ďalej tiež „ZoSÚ“); § 53 ods. 1, 3 a 4 a § 54 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2007); 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia zmluvy účastníkov ako o poukazom na niektoré rozhodnutia v tzv. spotrebiteľských veciach. Vecne mal potom za to, že súčasťou spisu rozhodcovského súdu (ktorý je vo fotokópii aj súčasťou súdneho spisu) sú obchodné podmienky Poštovej banky, a.s. pre úver (verzia 2/2005), pričom podľa zmluvy o úvere z 29. júna 2006 povinný „svojim podpisom potvrdil, že sa zoznámil s OP a OP UniBanky, a že nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane textu OP, OP UniBanky a Sadzobníka“. O tom, že vzťahy medzi oprávnenou a povinným neupravené v OP oprávnenej, resp. v OP UniBanky, budú riešené podľa obchodných podmienok pre úver Poštovej banky, zmluva neobsahuje žiadnu zmienku. Okresný súd tak po preskúmaní spisu rozhodcovského súdu zistil, že v danej veci rozhodcovská doložka nebola dojednaná vôbec, resp. oprávnená existenciu takejto doložky v konaní pred rozhodcovským súdom nepreukázala. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je však platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne, keďže iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal tiež rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnená tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so ZoRK, pretože nemal na to danú právomoc. Ak rozhodcovský rozsudok napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená a navrhla ho zrušiť (bez ďalšieho). Zjavne bez nadväznosti na obsah napadnutého uznesenia a použitý dôvod zastavenia exekúcie, odvolaním namietala predovšetkým nesprávnosť posúdenia veci súdom prvého stupňa po právnej stránke. I s poukazom na niektoré citované rozhodnutia iných súdov dospela k záveru, že vo veciach ochrany spotrebiteľa nemožno vyvodiť oprávnenie exekučného súdu nahrádzať pasivitu spotrebiteľa (predstavovanú nepodaním žiadosti o preskúmanie rozsudku iným rozhodcom ako aj žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku práve pre popretie platnosti rozhodcovskej doložky). Zároveň ani vyhodnotenie vzťahu účastníkov ako vzťahu spadajúceho pod ustanovenia O. z. o spotrebiteľských zmluvách (§§ 52 - 54) podľa nej (odvolateľky) neobstojí, ak tu úverová zmluva podľa úpravy platnej v čase jej uzavretia (a to až do 31. decembra 2007) nepatrila do výpočtu v ust. § 52 ods. 1 O. z. a mala sa tak riadiť len ZoSÚ, Obchodným zákonníkom (zákonom č. 513/1991 Zb., ďalej tiež „Obchodný zákonník“ - pozn. odvolacieho súdu) a zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Poukázala tiež na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ O. z., podľa dôvodovej správy ku ktorému, ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladá výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takáto úprava nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Povinný sa s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa stotožnil a zastavenie exekúcie považoval za správne. Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania oprávnenej celú vec (zastavenia exekúcie) a to bez pojednávania (pretože nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom predpokladaný prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne. Predovšetkým totiž odvolací súd nemal dôvod (a to napriek presne opačnému názoru oprávnenej), pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného postupu (odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že oprávnená v predmetnej veci nepreukázala platné uzavretie rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu rozsudok rozhodcovského súdu nie je spôsobilým exekučným titulom.) a týmto (okresným súdom) pojatej aj do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvého stupňa predostretých dôvodov (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by tak zásadne postačovalo i len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko tu však bol zároveň i relatívne rovnako podrobne vyargumentovaný nesúhlas oprávnenej s takýmito dôvodmi (v odvolaní) a tým vyvolaná potreba vyporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (ktorá povinnosť je tu však napokon v každej odvolacím súdom prejednávanej veci vynímajúc z toho len prípady paušálneho opakovania už v prvom stupni uplatnených dôvodov, o aký tu ale nešlo bez ohľadu na skutočnosť, že so všetkými námietkami obdobnými tým z prejednávanej veci sa tunajší súd už v minulosti stretol), potrebné sa javí doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) ešte toto : Námietka z odvolania, podstatou ktorej je, že skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky a teda i právnej bezvadnosti exekučného titulu reprezentovaného rozhodcovským rozsudkom výlučne v rámci procesu udeľovania poverenia exekútorovi (čiže zrejme najmä bez využitia opravného prostriedku v tzv. základnom konaní, predstavovaného žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku) by mala byť postupom bez opory v zákone, je samozrejme i s prihliadnutím k záverom konštantnej judikatúry tunajšieho súdu v obdobných veciach (v tejto súv. skutočne len príkladmo por. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE/121/2010, 10CoE/223/2011 alebo 10CoE/358/2013) neakceptovateľnou. I tu sa tak žiada zdôrazniť, že je to najmä ustanovenie § 44 ods. 2 E. p., ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale tiež povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v každom prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Tunajší odvolací súd pritom už viackrát v minulosti poukázal na to, že práve takáto úprava je prostriedkom ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti a je to práve ona, ktorej účelom je zabrániť v donútení niekoho k splneniu ním dobrovoľne ne(s)plnenej povinnosti tam, kde by práve opak, čiže obrazné posvätenie exekúcie bol(o) možným len za cenu porušenia práva. V uvedenej súvislosti samozrejme stále platí i to, že „odobrenie“ exekúcie - teda udelenie poverenia exekútorovi oň žiadajúcemu, je možným len pri nezistení exekučným súdom rozporu so zákonom u žiadnej z celkom troch listín (písomností), v súhrne predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie poverenia, 2. návrh na vykonanie exekúcie a 3. exekučný titul); pričom naopak pre rozhodnutie opačnej povahy (rozumej zamietnutie žiadosti o poverenie) postačuje zistenie príslušného nesúladu už i len u jednej z nich (kde je pritom z pohľadu výsledku konania pred exekučným súdom absolútne nerozhodné, či ide o žiadosť, návrh alebo titul a rovnako žiadnu úlohu tu nezohráva, či nesúlad so zákonom má charakter porušenia predpisov procesného alebo i hmotného práva). Z už uvedeného vyplýva nedôvodnosť tzv. odvolacích námietok oprávnenej procesného rázu, keďže tu stále treba trvať na ďalšom už v minulosti ustálenom tunajším súdom a síce, že exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Takto je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde právne významným je, že exekučný súd v prípade zaoberania sa splnením podmienok udelenia poverenia neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície opravného súdu a formálne zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom (čiže rozhodnutím iného orgánu než súdu spôsobujúcim, že konkrétnym problémom sa tzv. všeobecný súd môže - opäť z toho vynímajúc možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku - zaoberať najskôr v štádiu udeľovania poverenia exekútorovi); môže mu však (tu spomínanému titulu) za určitých okolností odoprieť vykonateľnosť. Prijatie opačného názoru (formulovaného odvolaním prakticky tak, že exekučný súd by bez žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku tento nemal mať oprávnenie skúmať inak než po stránke formálnych náležitostí) by pritom malo za následok, že súdy by nevenovali exekučným titulom žiadnu pozornosť (ak by tieto nemali oprávnenie skúmať či už vôbec alebo len formálne). Stále tu síce existuje ešte i možnosť zastavenia exekúcie z dôvodov uvedených či už v E. p. alebo ZoRK, tunajší odvolací súd však už v minulosti viackrát zdôraznil, že zákonnosť titulu, ako aj návrhu či žiadosti sú ich atribúty, ktoré tu sú (alebo naopak nie sú) už v čase rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom obvykle nie je spôsobilé nič zmeniť, pre ktorý dôvod alternatíva k zamietnutiu žiadosti o poverenie reprezentovaná možnosťou zastavenia exekúcie z tu diskutovaného dôvodu je opodstatnenou a zároveň i náležitým procesným nástrojom len tam, kde práve v dôsledku určitého zlyhania v čase rozhodovania o poverení (v procese udeľovania poverenia) došlo k udeleniu poverenia, hoci sa tak vôbec stať nemalo. Ani v tejto konkrétnej veci pritom od takéhoto záveru - predstavujúceho výraz konštantnej rozhodovacej praxe (judikatúry) tunajšieho súdu nebol dôvod ustupovať (v tejto súv. por. napr. oprávnenej zaiste známe uznesenie Krajského súdu v Trnave z 29. februára 2012 č. k. 10CoE/223/2011-29). Odvolací súd v nadväznosti na spotrebiteľský charakter zmluvy oprávnenej a povinného a v spojitosti s tým na súdom prvého stupňa použité ustanovenia O. z. účinné od 1. apríla 2004 poznamenáva to, na čo taktiež upozornil už vo svojej skoršej rozhodovacej praxi z minulosti a síce, že úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti (tu rozumej najmä jej sústredenia výlučne do jedného právneho predpisu či len menšieho množstva takýchto predpisov). Takýto charakter úpravy mal pritom nesporný význam aj v prejednávanej veci, keď tu okrem ZoSÚ (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) a O. z. bol už v čase uzavretia zmluvy aj niekdajší zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Zb.), ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 (nadobudnuvšieho účinnosť už 1. januára 2000 a v pôvodnom znení platiaceho len do 24. novembra 2004) do právneho poriadku Slovenskej republiky zaniesol pojem tzv. typovej (mimo akúkoľvek pochybnosť však vždy spotrebiteľskej) zmluvy, ktorou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; pričom podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia typová zmluva nesmela obsahovať a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Práve toto (i v spojitosti s neskoršími pohybmi v právnej úprave) ale znamenalo, že už v čase uzavretia zmluvy právnej oprávnenej a povinného z prejednávanej veci muselo byť vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak než na zmluvu spotrebiteľskú. I tie najmenšie pochybnosti v uvedenom smere pritom odstránila novelizácia zákona o ochrane spotrebiteľa vykonaná zákonom č. 616/2004 Z. z., nahradzujúca s účinnosťou od 25. novembra 2004 skoršiu definíciu typovej zmluvy takou definíciou spotrebiteľskej zmluvy, do ktorej už nepochybne spadali (vyjadrením expressis verbis, čiže výslovne) aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka (čo napokon muselo viesť k tomu, že protivník spotrebiteľa v prípadnom spore nemohol ťažiť zo stručnejšieho výpočtu zmluvných typov v O. z., ak tu paralelne existovala ďalšia úprava pojmovo zaraďujúca do rámca spotrebiteľských zmlúv aj zmluvy obdobné tej z prejednávanej veci). Podľa § 3 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 E. p. vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011; publikované pod R 46/2012). Keďže oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označila za exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., Bratislava, Trnavská cesta 7, sp. zn. 0608240 z 20. novembra 2009, bol súd prvého stupňa ako exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak by totiž nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Z obsahu spisu v predmetnej veci vyplýva, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy a obsah spisu nesvedčí ani o uzavretí rozhodcovskej zmluvy (doložky) „vzájomnou výmenou listov“, čo netvrdí ani odvolateľka. Predmetná zmluva o úvere rozhodcovskú doložku neobsahuje. Obchodné podmienky Poštovej banky, a.s. použité rozhodcovským súdom na založenie právomoci vo veci konať a rozhodnúť síce rozhodcovskú doložku obsahujú, no táto (tu odhliadnuc od jej neprijateľnosti a neplatnosti) nemôže byť aplikovaná na právne vzťahy účastníkov tohto konania, keďže zmluva o úvere medzi nimi uzavretá 29. júna 2006 odkazuje na obchodné podmienky inej banky, na čo správne poukázal už súd prvého stupňa. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje rozhodcovská zmluva v písomnej forme a nebolo preukázané ani jej nahradenie vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Pri riadení sa týmito úvahami preto súd prvého stupňa rozhodol správne, ak v prejednávanej veci exekúciu zastavil a odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia exekúcie podľa § 251 ods. 4 a § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 243b ods. 1 E. p. („prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak (odsek 1) a o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca (odsek 3). Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov - pozn. odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným zákonom je na základe poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu O. s. p. práve E. p.), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Ak potom rozhodnutie v prejednávanej veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, v čase rozhodovania odvolacieho súdu preto nejestvovalo žiadne rozhodnutie o náhrade trov, ktorého správnosťou by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať a posúdenie tejto otázky a opätovné rozhodnutie o nej bude prináležať sudcovi súdu prvého stupňa. To je napokon i dôvodom nerozhodovania krajským súdom o trovách odvolacieho konania, pretože tu došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách, čím vznikla súdu prvého stupňa povinnosť rozhodnúť o trovách konania opätovne, a to vrátane trov odvolacieho konania skončeného týmto uznesením odvolacieho súdu (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4, resp. i § 151 ods. 3 O. s. p. per analogiam). Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.