Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/740/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213202927 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213202927.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. XXX/XX, W. Z., zastúpený opatrovníčkou: U. Z., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 989,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 11C/328/2014-31 zo dňa 30. apríla 2014, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 118,32 eura s príslušenstvom, m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 118,32 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 6.7.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 623,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06.07.2010 do zaplatenia, nahradiť trovy konania za súdny poplatok za návrh vo výške 21,24 eura a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobkyne vo výške 51,19 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa svoje nároky odvodzuje zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrela so žalovaným 05.01.2010. Súd z obsahu zmluvy o pôžičke dospel k záveru, že táto má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj na znenie § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvorila so žalovaným ako fyzickou osobou. Súd ďalej zistil, že predmetná zmluva o pôžičke neobsahovala zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda konečnú splatnosť úveru, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na uvedené súd považoval predmetnú zmluvu za platnú, ale pre absenciu náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zák. č. 258/2001 Z. z. poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 21,96 eur, čo je zrejmé z prehľadu splátok a úhrad. Žalobkyňa tak požadovala od žalovaného za omeškanie s úhradou splátok úveru alebo ich časti zmluvnú pokutu ako aj zákonné úroky z omeškania. S omeškaním dlžníka splniť včas peňažný záväzok slovenský právny poriadok spája sankciu v podobe úrokov z omeškania s maximálnou dovolenou výškou
(sadzbou) a dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie rovnakej povinnosti vyhodnotil súd ako pokus obísť takúto celkom kategorickú (kogentnú) úpravu. Na základe uvedeného považoval súd dojednania o zmluvnej pokute za dojednania absolútne neplatné, nakoľko pripočítaním zmluvnej pokuty k najvyšším dovoleným úrokom z omeškania by došlo k prekročeniu právom tolerovanej hranice. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobkyňa poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 741,68 eur, žalovaný uhradil 118,32 eur. Pretože išlo o úver bez úrokov a poplatkov, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 623,36 eur (741,68 eur - 118,32 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 623,36 eur od 06.07.2010 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podala v časti týkajúcej sa nepriznanej istiny 118,32 eura odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že nenamieta posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov, ale súd nesprávne vyčíslil dlžnú sumu. Cena tovaru bola podľa zmluvy 860 eur. Pretože žalovaný bol povinný zaplatiť akontáciu 118,32 eura, uvedená suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanému bola poskytnutá suma 741,68 eura, ktorú sa zaviazal splácať splátkami vo výške 35,53 eur. Žalovaný však neuhradil žiadnu splátku. Suma 118,32 eur, ktorú súd odpočítal od sumy poskytnutej pôžičky ako úhradu splátok vykonanú žalovaným, predstavuje akontáciu. Súd tak zaplatenú akontáciu zohľadnil dvakrát, pretože táto je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovaného a ak súd od sumy 741,68 eura, ktorá predstavovala sumu pôžičky zníženú o akontáciu odrátal ešte raz akontáciu 118,32 eura, postupoval nesprávne. Žalobkyni tak podľa správnosti mala byť priznaná suma 741,68 eura. Na základe uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd popri uložených povinnostiach zaviaže žalovaného aj na zaplatenie sumy 118,32 eura.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - žalovaným (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti s použitím § 220 O.s.p. zmeniť.
V prejednávanej veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, pretože boli naplnené podmienky § 214 ods. 1 O.s.p. Nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžaduje si to dôležitý verejný záujem. Išlo o prípad, kedy bolo možné o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania aj keď odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Rovnako v danom prípade nebol žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 206 ods. 3 O.s.p.), prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 623,36 eura s úrokom z omeškania 9% ročne 6.7.2010 a náhradu trov konania, ktoré v petite rozsudku bližšie špecifikoval, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku súd návrh zamietol.
Predmetom odvolacieho prieskumu sa tak stala len tá odvolaním napadnutá zamietajúca časť, ktorou súd zamietol žalobu o zaplatenie istiny 118,32 eura s príslušenstvom.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným, fyzickou osobou, dňa 4.1.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku na nákup tovaru v sume 741,68 eura. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 36,56 eura, v počte 30 splátok a celková suma pôžičky v sume 1.215,12 eura. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 34,80%, ročnú úrokovú sadzbu 34,80%, konečnú splatnosť 30 mesiacov. Predmetom financovania pôžičkou bol televízor Samsung PS42B450 a kúpna cena tovaru bola 860 eur. Akontácia podľa podmienok k zmluve o pôžičke znamená časť kúpnej ceny tovaru zaplatenej kupujúcim. Sprostredkovateľom nákupu bol T. S. - ANDREA SHOP. Zo zmluvy tiež vyplýva, že akontáciu vo výške 118,32 eura uhradil žalovaný pri nákupe tovaru sprostredkovateľovi a suma 741,68 eura bola poskytnutá ako finančné plnenie zo strany žalobkyne. Podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný žalobkyni nezaplatil žiadnu splátku z poskytnutej pôžičky na kúpu tovaru.
Súd prvého stupňa správne ustálil skutkový stav, že žalobkyňa poskytla plnenie 741,68 eura, pričom žalovaný popri zaplatenej akontácii 118,32 eura mal ešte žalobkyni zaplatiť 30 splátok po 35,53 eur, čo spolu predstavuje 1.184,22 eura. Ak aj súd prvého stupňa správne považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, nemal od sumy 741,68 eur odpočítať sumu 118,32 eur, pretože túto sumu žalovaný nevrátil žalobkyni z poskytnutej čiastky 741,68 eura, ale išlo o časť z kúpnej ceny televízora vo výške 860 eur, teda sumu nad poskytnutých 741,68 eura. Odvolací súd sa preto stotožnil s námietkou žalobkyne, že akontácia zaplatená žalovaným bola pri rozhodnutí súdu prvého stupňa nesprávne zohľadnená až dvakrát a súd prvého stupňa mal žalovanému správne uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške reálne poskytnutých finančných prostriedkov 741,68 eura, z ktorých žalovaný nevrátil žiadnu časť.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 118,32 eura s príslušenstvom, v súlade s § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 118,32 eura s 9% úrokom z omeškania od 6.7.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. mala v odvolacom konaní úspešná žalobkyňa právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa si náhradu trov podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Tento rozsudok bolo prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.