Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/350/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217730 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214217730.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/ XX, R., o zaplatenie 504,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.10.2014, č.k. 6C/446/2014-43, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorými súd návrh vo zvyšku zamietol, rozhodol o náhrade trov konania a určil, že označená zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu neprijateľnosti r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 206,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z tejto sumy, počnúc od 24.05.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku sa návrh zamietol a určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma - č. Zmluvy A 6317218 v znení: „Zmluvná pokuta za nevrátenie Konventora je 350 €, zmluvná pokuta za nevrátenie bezdrôtového smerovača je 50 €, zmluvná pokuta za nevydanie Set-Top-Boxu je 250 € ( ak účastník nevrátil dva Set-Top-Boxy, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za nevrátenie každého z nich ) uvedená v bode Dodatku II.18 je neplatná pre jej neprijateľnosť. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 53 ods. 1, 2, § 5, § 54 ods. 1 O.z., Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, § 153 ods. 3, 4 O.s.p., § 142 ods. 2 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu zmlúv uzavretých medzi účastníkmi konania a ich Dodatku vyplýva, že text zmlúv a Dodatkov bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčený počet budúcich spotrebiteľov, zmluvy boli pripravené vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmlúv a ich Dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp. koncové zariadenia, účastnícky program a služby. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a Dodatku preto s poukazom na cit.ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. III. bod 2 Smernice nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľ, teda odporca nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvy ako celok odmietnuť alebo ich prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Navrhovateľ v tomto konaní individuálne dojednanie zmluvných pokút nepreukázal a preto bolo nevyhnutým v súlade s ust. § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný iba čiastočne a to v časti 206,33 € a to z neuhradenej ceny poskytnutých služieb vyfakturovaných za mesiace január až marec 2013. S poukazom na § 517 ods. 2 OZ v tejto časti súd priznal navrhovateľovi aj uplatnený úrok z omeškania od 24.05.2013 až do zaplatenia s poukazom na čl. XI. bod 11.14 Všeobecných podmienok. Úrok z omeškania je o 8%-nych bodov vyšší ako základná úroková sadzba NBS ku dňu uzavretia predmetných zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedený právny stav veci ohľadom dojednaných zmluvných pokút súd návrh považoval za nedôvodný a vo zvyšku o zaplatenie 298 € tento návrh zamietol. Okrem uvedeného súd v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami v predmetnej veci poukazuje aj na použité písmo v týchto spotrebiteľských zmluvách s tým, že s poukazom na 2 vetu § 53c Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ako aj ustanovenia obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil istinu 504,33 eur, z ktorej mu bola priznaných 206,33 eur, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, avšak výlučne v časti, ktorou bol návrh navrhovateľa zamietnutý, rozhodnuté o náhrade trov konania a určené, že predmetná zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu neprijateľnosti s tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku toho, že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľ ďalej uviedol, že bližšiu argumentáciu doplní do piatich pracovných dní s tým že žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a zároveň zruší výrok o určení neprijateľnosti, resp. podľa § 221 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, keď zároveň si uplatňuje náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 04.11.2015 č.k. 11Co/350/2015-59 vyzval navrhovateľa, aby v lehote desiatich dní k číslu konania odstránil vady odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 28.10.2014 tak že uvedie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvého stupňa a to v zmysle ustanovenia § 209 ods. 1 O.s.p., § 211 ods. 1 veta prvá, § 42 ods. 3, § 205 ods. 1, § 43 ods. 1 a 2 veta prvá O.s.p., nakoľko bez uvedenia toho, v čom napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne, odvolanie vykazuje vady. Vzhľadom na to, že neúplnosť tohto odvolania bráni jeho vecnému vybaveniu, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 1 O.s.p. vyzval navrhovateľa v tomto rozhodnutí na jeho opravu a doplnenie s tým, že neodstránenie vád odvolania bude mať za následok odmietnutie odvolania v zmysle § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p.. Podaním zo dňa 02.12.2015 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odstránil vady odvolania a uviedol, že súd postupoval v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p., avšak citované ustanovenie dáva možnosť súdu, aby v drobných sporoch rozhodoval bez nariadenia pojednávania (t.j. ak je predmet konania nižšej hodnoty ako 1.000,- eur). Jedná sa iba o možnosť a v prípade nejasností ohľadne merita veci by súd nemal aplikovať toto ustanovenie, ale za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci by mal súd vynaložiť maximálne úsilie a čo najlepšie sa oboznámiť s predmetom konania. Súd práve aplikáciou citovaného ustanovenia zapríčinil, že vo veci, kde sa nakoniec rozhodovalo o prijateľnosť, resp. neprijateľnosti zmluvných podmienok, nebolo nariadené pojednávanie a tým pádom navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k novo vzniknutým otázkam, s ktorými pri spísaní návrhu ani nepočítal a takéto rozhodnutie súdu vážne narušuje právnu istotu a je nežiaduce. Čo sa týka zmluvnej pokuty, aplikačná prax v tomto aspekte začína smerovať k individuálnemu posudzovaniu jednotlivých prípadov. Je pravdou, že v minulosti boli zmluvné pokuty v podobných zmluvách miestami neprimerané, avšak navrhovateľ túto skutočnosť postupne ošetril. Dochádza teda k individualizácii jednotlivých sporov, resp. nárokov a takýto postup súdu sa považuje za spravodlivý a jedine takýto môže zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľa. V predmetnom prípade mala zmluvná pokuta represívnu ako aj sankčnú povahu, keď jednak mala zabrániť, aby si odporca ponechal prenajaté zariadenie, ktoré mu dodnes nepatrí a pre prípad nevrátenia mala predmetná zmluvná pokuta sankčnú, resp. kompenzačnú funkciu. Žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje používanie inštitútu zmluvných pokút v spotrebiteľských vzťahoch. S touto otázkou, t.j. nevrátenie prenajatých zariadení sa súd vôbec nevysporiadal. Na základe uvedeného teda žiadajú, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, resp. aby v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď taktiež si uplatňujú náhradu trov odvolacieho konania. Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslal. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/446/2014 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 504,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, v časti určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej pokuty uvedenej v dodatku k zmluve o pripojení na poskytovanie služieb Orange doma, č. zmluvy A 6317218 a v závislom výroku o náhrade trov konania. Prvostupňový súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, ktoré neboli odvolateľom namietané a z ktorých následne vychádzal i odvolací súd, že medzi účastníkmi bola dňa 22.05.2012 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie verejných služieb Orange doma, ktorej predmetom podľa článku 1 bolo zriadenie prístupu s pridelením SN 0239033947, s tým, že účastník týmto žiadal zriadenie prístupu, ktorému bolo pridelené vyššie uvedené SN za účelom užívania služby ID kód VOIP, FiberNet - vernostný 100/10 Mbps, FiberTV Super, Nahrávanie, pridelenie Viacccess karty č. XXXXXXXXXXX, ktorej prevzatie účastník svojim podpisom na tejto zmluve potvrdil. Dňa 22.05.2012 bol medzi účastníkmi uzavretý Dodatok k zmluve o pripojení na poskytovanie služby Orange doma - č. zmluvy A 6317218, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi po dobu platnosti dodatku do nájmu zariadenie uvedené v kolónkach 2 až 5 a to konvertor G-25E, bezdrôtový smerovač D-link DIR-300, set-top-box zn. Sagem IA D 84 HD, keď v zmysle článku 1.3 celkové mesačné nájomné na predmet nájmu predstavuje sumu 1,99 eur. V článku 1.4 sa strany dohodli, že v rámci osobitnej ponukovej akcie podniku „Júl 2011“ poskytne podnik účastníkovi aj ďalšie výhody. Podrobnejšia úprava práv a povinností strán spojených s poskytnutím ďalších výhod je uvedené v dokumente Bonusy, ponuky „Júl 2011“ D7 zo dňa 01.03.2012, ktorý ako príloha č. 1 tohto dodatku tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Podľa bodu 2.9 tento dodatok sa uzatvára na dobu určitú, ktorá sa po jej uplynutí bez ďalšieho zmení na dobu neurčitú. Doba určitá začína podpisom dodatku stranami a končí posledným dňom doby viazanosti. Doba viazanosti predstavuje 24 mesiacov, začína plynúť okamihom nadobudnutia platnosti tohto dodatku. V bode 2.18 účastníci dohodli, že účastník je povinný podniku na svoje náklady a nebezpečenstvo vrátiť predmet nájmu, ktorý prevzal od podniku a to najneskôr do 15 dní odo dňa, v ktorý zanikne platnosť dodatku. V prípade, že účastník nevráti riadne alebo včas predmet nájmu, resp. jeho časť, ktoré je povinný vrátiť v zmysle tohto dodatku, je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v nasledovnej výške: zmluvná pokuta za nevrátenie konvertora je 350,- eur, zmluvná pokuta za nevrátenie bezdrôtového smerovača je 50,- eur, zmluvná pokuta za nevrátenie set-top-boxu je 250,- eur (ak účastník nevrátil dva set-top-boxy, je povinný platiť zmluvnú pokutu za nevrátenie každého z nich). Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty za nevrátenie konvertora vo výške 129,- eur, zmluvnú pokutu za nevrátenie bezdrôtového smerovača vo výške 29,- eur, zmluvnú pokutu za nevrátenie set-top-boxu vo výške 140,- eur. V zmysle § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu 22.05.2012, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 44 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 44 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Samotná skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľom ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka navrhovateľa neobstojí. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 Obč. zák.. Ako druhé odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že pri dojednaní o zmluvnej podmienke v čl. 2.18 dodatku danej zmluvy došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatkoch, ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná, pričom prvostupňový súd uzavrel, že nie je. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedenými právnymi a teoretickými východiskami je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil a s ohľadom na hypotézy aplikovaných právnych noriem svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Prvostupňový súd svoj záver, že výška zmluvnej pokuty podľa dodatku nie je primeraná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného spotrebiteľa, ničím a nijako bližšie neodôvodnil. Jeho strohé odôvodnenie je čisto všeobecné nekonkrétne nereflektujúce konkrétne okolnosti daného prípadu, neobsahujúce úvahy súdu, ktoré viedli k prijatému záveru. Súd podľa odôvodnenia ani nezohľadnil povahu tovaru a služieb poskytnutých na základe danej zmluvy, ani všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia, ani všetky ostatné podmienky zmluvy. Záver súdu o nepriznaní zmluvnej pokuty, nemá akékoľvek bližšie odôvodnenie, je iba všeobecné a nekonkrétne a nie je možné z neho zistiť na základe čoho konkrétne bol súd názoru, že dohodnutá zmluvná pokuta za nevrátenie konvertora vo výške 129,- eur, zmluvná pokuta za nevrátenie bezdrôtového smerovača vo výške 29,- eur, zmluvná pokuta za nevrátenie set-top-boxu vo výške 140,- eur je neprimeraná. Závery súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti nie je preto možné preskúmať a zaujať k nim relevantné stanovisko, naviac vyznievajú arbitrárne. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994). Vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§167 ods. 2 O.s.p.) musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (mutatis mutandis NS SR sp. zn. 2 M Cdo 11/2013). S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, v napadnutej časti o zamietnutí žaloby vrátane závislého výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p.). Povinnosťou prvostupňového súdu bude v zmysle vyššie naznačených právnych východísk opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vrátane jej príslušenstva, následne o tejto zrušenej časti opätovne vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.