Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/50/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215209909 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215209909.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci navrhovateľa: X. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Y. XX, proti odporkyni: I. W., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bytom J. K. R. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Albína Vágová, so sídlom Dunajská Streda, Ružová 265, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: E. W., nar. XX.X.XXXX a I. W., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13P/42/2015-96 zo dňa 17.7.2015 - v časti o výživnom, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného na obe deti m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva platiť na výživu maloletej E. výživné v sume 80,- Eur mesačne a na výživu maloletej I. výživné v sume 80,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo účastníkov rozviedol, obe maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a navrhovateľa zaviazal platiť na maloleté deti výživné mesačne sumou po 110,- Eur vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých. Styk navrhovateľa s maloletými deťmi na výslovnú žiadosť rodičov neupravil, ponechal ho neobmedzený. Poslednou výrokovou vetou vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie v napadnutej časti výživného prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 24 ods. 1, 4 a 5, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že vzhľadom na to, že maloleté deti boli zverené do starostlivosti odporkyne súd navrhovateľa zaviazal na platenie výživného. Súd pritom prihliadol na zárobkové pomery a majetkové pomery účastníkov a na odôvodnené potreby maloletých detí. Navrhovateľ pracuje v COOP Jednota. Za obdobie od júna 2014 do mája 2015 jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 432,79 Eur. Okrem toho má aj vedľajšie pracovné pomery: u Ing. I. S. - B., kde od júna 2014 do mája 2015 mal čistý priemerný mesačný príjem 91,99 Eur a u L.B. s.r.o., kde za obdobie od septembra 2014 do mája 2015 mal čistý priemerný mesačný príjem 92,10 Eur. Jeho čistý mesačný príjem teda predstavuje 616,88 Eur. V súčasnosti býva u svojich rodičov, ktorým na réžiu bytu a na stravu mesačne prispieva sumou 150,- Eur. Na telefón má mesačne náklady 30,- Eur a na cestovanie z O. do P. W. a späť mesačne okolo 120,- Eur. Vlastní osobné auto a finančnú hotovosť v sume 30.000,- Eur, ktorá mu zostala z kúpnej ceny za odpredané spoločné nehnuteľnosti, ktoré vlastnil s odporkyňou. Táto suma mu zostala po uhradení spoločných dlhov. Nehnuteľnosti boli odpredané v roku 2015. Navrhovateľ ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Odporkyňa pracuje u E. Q. - B., B. V.. Jej
čistý mesačný príjem za obdobie od februára 2015 do mája 2015 bol 380,37 Eur. Býva v trojizbovom prenajatom byte, kde za nájom a réžiu platí 400,- Eur. Má finančnú hotovosť v sume 36.000,- Eur, ktorá jej zostala z kúpnej ceny za odpredané spoločné nehnuteľnosti, ktoré vlastnila s navrhovateľom. Iný majetok nemá. Odporkyňa na maloleté deti má nasledujúce náklady: na školské pomôcky mesačne na každé dieťa 10,- Eur, na hygienické potreby mesačne na každé dieťa 30,- Eur, na ošatenie mesačne na každé dieťa 30,- Eur a na stravovanie na každé dieťa okolo 200,- Eur. Deti sa stravujú doma. Do školy berú so sebou desiatu. Obidve deti majú zdravotné problémy. Maloleté I. nosí okuliare. Ročne chodí na kontrolu. Naposledy okuliare kupovala za 218,- Eur. Malololetá I. má problémy s hrudníkom a malol. E. má problémy s lopatkami. Maloletá I. nosí ortézu. Obidve deti chodia na špeciálne cvičenia denne na hodinu, čo za 20 hodín mesačne predstavuje sumu 100,- Eur na každé dieťa. Odporkyňa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhovateľ navrhol určiť výživné na každé dieťa po 50,- Eur. Odporkyňa navrhla určiť výživné sumou 150,- Eur na každé dieťa. Súd po vykonanom dokazovaní výživné určil na každé dieťa sumou 110,- Eur. Súd je toho názoru, že navrhovateľ má mesačný príjem v sume 616,80 Eur. Okrem toho má finančnú hotovosť 30.000,- Eur, preto je schopný na maloleté deti mesačne platiť po 110,- Eur.
Proti tomuto rozsudku - výlučne v časti týkajúcej sa výšky výživného, podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného zmenil tak, že ho zaviaže k povinnosti platiť na výživu maloletých detí výživné v sume 50 Eur na každé dieťa, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Poukázal na to, že okrem hlavného zamestnania vykonával dohody o vykonaní práce, ktoré mu zvyšovali príjem o 1/3. Vzhľadom na svoj zdravotný stav už tieto dohody vykonávať nemôže v plnom rozsahu. Zistili mu poškodenú chrbticu a podľa lekára sa musí šetriť a nemôže pracovať až 14 hodín denne. Len na lieky, potrebné na uvoľnenie chrbtice, dopláca mesačne 20,- Eur. Býva u svojich rodičov v O., ktorým dáva 150,- Eur mesačne. Každý deň dochádza autom do zamestnania v P. W., pričom len náklady na pohonné hmoty predstavujú cca 120,- Eur mesačne. Ďalšie jeho výdavky predstavujú 37,- Eur mesačne na telefón, 30,- Eur mesačne na hygienické potreby a na stravu môže minúť maximálne 120,- Eur mesačne, aby mohol platiť výživné maloletým deťom spolu vo výške 100,- Eur mesačne. V prípade, že by nemal zdravotné problémy a dosahoval svoj pôvodný príjem, tak by mu na ostatné výdavky zostávalo necelých 70,- Eur mesačne. O túto čiastku sa mu však jeho príjem znížil a nevie, kde bude musieť ušetriť. Pokiaľ ide o sumu 30.000,- Eur, s ktorou disponuje, za túto si chcel nájsť samostatné bývanie, keď zistil, že to možné nie je. Preto sa dohodol so svojimi rodičmi, že si odkúpi byt od nich, uzatvoril s nimi zmluvu o budúcej zmluve, 30.000,- Eur im dal ako zálohu na kúpu bytu, ktorou majú byť vyplatení jeho súrodenci a zvyšok kúpnej ceny sa zaviazal splácať v splátkach, čo však asi v najbližšej dobe možné ani nebude. Odporkyňa tiež zabudla poukázať na to, že v spoločnej domácnosti žije s E. Q., keď ich spoločný príjem a životná úroveň je podstatne vyššia ako jeho a túto skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného patrične nezohľadnil. Je si vedomý toho, že aj jeho maloleté deti majú svoje potreby a musia z niečoho žiť. Zo svojho príjmu je schopný platiť na výživné na každé maloleté dieťa vo výške 50,- Eur, spolu tak 100,- Eur mesačne. Na základe uvedeného preto navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výšky výživného.
Odporkyňa a ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril len kolízny opatrovník, ktorý odvolanie navrhovateľa navrhuje zamietnuť, pretože suma výživného zodpovedá potrebám maloletých deti, ktoré majú i zdravotné problémy.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie otca má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti výživného na obe deti, keď vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa poskytovali priestor pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu, zmeniť v zmysle § 220 O.s.p.
V zmysle § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods. 1). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia (ods. 3).
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V zmysle § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. V konaní podľa § 113 ods. 1 O.s.p. pritom súd nie je viazaný rozsudkom súdu vydanom v konaní podľa § 36 Zákona o rodine, ani v prípade, ak by toto rozhodnutie bolo vydané bezprostredne pred rozhodnutím v konaní podľa § 113 ods. 1 O.s.p.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je
vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ i na pravidlo priority výživného patriaceho maloletému dieťaťu pred všetkými inými výdavkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 Zák. o rodine), teda aj v odolaní navrhovateľom vymenované výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Súd pri tom prihliada i na to, že matka (tu odporkyňa) je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa, čím sa podieľa tiež na jeho výžive a z tohto dôvodu pripadá väčšia časť hradenia odôvodnených potrieb maloletého práve na toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, v tomto prípade otca (navrhovateľa).
Ak potom pri vyjdení z tohto základného predpokladu a zdokladovaného čistého mesačného príjmu navrhovateľa 616,88 Eur a to ako z jeho tzv. hlavného zamestnania, tak i z jeho zamestnania vedľajšieho, keď v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ vedľajšie zamestnanie nevykonával, a ak sa tak má stať (v budúcnosti), vzhľadom na ním v odvolacom konaní tvrdený nepriaznivý zdravotný stav, bude to vecou prípadnej možnej zmeny výživného ak sa tak skutočne stane, pričom tu treba mať na mysli i to, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, 25% z tejto sumy (616,88 Eur) je 154,22 Eur, preto výživné na každé z detí vo výške 110,- Eur, čo predstavuje spolu sumu 220,- Eur, je skutočne nezodpovedajúce zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa. Tu je potrebné práve vyzdvihnúť, že navrhovateľ sa neuspokojil len s príjmom z tzv. hlavného zamestnania a nad jeho rozsah prijal zamestnanie aj vedľajšie, čo je na jednej strane namáhavejšie, umožňuje to však dosahovať príjem vyšší, z čoho napokon majú prospech i maloleté deti účastníkov. Pokiaľ aj súd prvého stupňa odkázal pri odôvodnení výšky určeného výživného navrhovateľovi na to, že navrhovateľ disponuje s finančnou hotovosťou 30.000 Eur, opomenul to, že takouto hotovosťou (tu ešte vyššou, nesporných 36.000 Eur) disponuje aj odporkyňa, keď ide o peniaze, ktoré účastníkom zostali z predaja ich spoločnej nehnuteľnosti, pričom obaja nemajú bytovú otázku stabilne vyriešenú, ktorá predstavuje ich základnú potrebu, preto súd prvého stupňa z tejto sumy u navrhovateľa, ako ani u odporkyne, pre účely výživného vychádzať nemohol. Preto, keďže v konaní bolo preukázané a napokon nesporné, že obe deti majú zdravotné problémy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, bolo namieste vychádzať pri určení výživného na obe deti minimálne zo štvrtinového podielu výživného z príjmu navrhovateľa, čo predstavuje 154,22 Eur. Preto pokiaľ navrhovateľka zdokladovala v konaní, že zvýšené výdavky nie sú v zanedbateľnej výške (predovšetkým je to výdavok na každé dieťa 100 Eur mesačne za špeciálne zdravotné cvičenie), podľa odvolacieho súdu sa javilo za daných okolností za primerané určiť výživné predsa aspoň čiastočne nad uvedenú hranicu a to v rozsahu sumy 160 Eur, čo na každé dieťa predstavuje výživné vo výške 80,- Eur mesačne.
Napokon odvolacia námietka založená na tvrdení, že odporkyňa a jej súčasný partner, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti, na čo súd prvého stupňa pri rozhodovaní neprihliadal, majú podstatne vyšší príjem ako on, je irelevantná, pretože vyživovaciu povinnosť k deťom majú len ich rodičia a to že odporkyňa má partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti má vplyv len na zohľadnenie podielu tohto jej partnera na výdavkoch domácnosti, čo v danom prípade predstavuje jednu štvrtinu z nich. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného na obe deti zmenil s použitím § 220 O.s.p spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho rozsudku. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 144 O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.