Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215216940 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215216940.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. W., nar. XX. F. XXXX, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, matky: D. W., nar. XX. P. XXXX, bytom C., H. W. XXXX/ XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Beáta Slováková, so sídlom Dunajská Streda, Ádorská 41 a otca: R. W., nar. XX. V. XXXX, bytom Y., D. X, zastúpeného advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Dunajská Streda, Ružová 265, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 11. marca 2016, č. k. 13P/184/2015-166, v znení jeho opravy opravným uznesením toho istého súdu z 11. marca 2016 č. k. 13P 184/2015-172, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom (v znení jeho opravy opravným uznesením) napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I. zvýšil výživné otca na maloletého R. W., nar. XX. F. XXXX, zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne od 1. októbra 2015, II. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. októbra 2015 od 29. februára 2016 v sume 1.000,- eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, III. rozhodol, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13. júna 2011 č. k. 12C/118/2010-80 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 62 ods. 1 až ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a ods. 3 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne majúc z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého R. zohľadniac jeho vek (je starší takmer o 5 rokov a tak došlo k zvýšeniu nákladov súvisiacich z jeho fyzickým rastom a to najmä nákladov na oblečenie, obuv, stravu a hygienické potreby), nárast odôvodnených nákladov potrebných na jeho prípravu na budúce povolanie (kým v čase pôvodného rozhodovania mal 12 rokov a bol žiakom 4. ročníka základnej školy v X., v súčasnosti navštevuje v 1. ročníku strednej školy v Bratislave, kde na ZRPŠ matka platí 40,- eur ročne a v súvislosti so zakúpením školských pomôcok mala výdavky na začiatku školského roka v sume 70,- eur, býva na internáte v Bratislave za čo matka platí 50,- eur mesačne a za používanie chladničky na internáte poplatok 6,- eur štvrťročne, ďalej za používanie MHD v Bratislave platí 36,- eur mesačne, maloletý má iné záujmy, školské ako aj mimoškolské aktivity a podobne), jeho zdravotný stav (zdravotné problémy so zrakom vyžadujúce potrebu používať šošoviek s čím má spojené výdavky 20,- eur štvrťročne a okuliarov, za ktoré matka v roku 2015 zaplatila 150,- eur) ako aj jeho právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a dospel k záveru, že je dôvodné zmeniť pôvodné rozhodnutie, ktorým bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otca počnúc dňom 1. októbra 2015 (v súlade s návrhom matky) a to najmä v súvislosti s jeho nástupom na štúdium na strednej škole. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému došlo k podstatnej zmene v pomeroch aj na strane oboch rodičov, prejavujúcej sa najmä v náraste ich príjmu zo zamestnania a to u matky o sumu 73,33 eur mesačne (z pôvodných 450,- eur mesačne, ktorý príjem dosahovala v čase poslednej úpravy výživného voči maloletému na sumu 523,33 eur mesačne) a u otca o sumu 1.166,09 eur mesačne (z pôvodných 388,75 eur, ktorý príjem dosahoval v roku 2009 a z ktorého súd vychádzal aj pri schvaľovaní rodičovskej dohody o úprave práv a povinností rodičov k maloletému uzatvorenej jeho rodičmi v čase rozhodovania o rozvode ich manželstva, na sumu 1.554,84 eur mesačne). Pri posudzovaní možnosti a schopnosti rodičov prispievať na výživu maloletého súd prvej inštancie v prípade matky zohľadnil jej výdavky spojené s bývaním v sume 160,- eur mesačne z titulu nájomného, v sume 26,- eur mesačne ako odplaty za elektrickú energiu, 78,- eur mesačne za odber plynu, 4,64 eur mesačne za koncesionárske poplatky a 24,- eur mesačne za internet a TV, ako aj skutočnosť, že tieto výdavky uhrádza spolu so svojím priateľom (dosahujúcim príjem 800,- až 1.000,- eur mesačne), s ktorým žije v spoločnej domácnosti. V prípade otca maloletého súd zohľadnil skutočnosť, že tento okrem vyživovacej povinnosti k maloletému R. nemá inú vyživovaciu povinnosť a okrem výživného určeného súdom iným spôsobom na jeho výživu neprispieva. Je výlučným vlastníkom rozostavaného rodinného domu, kde má náklady za odber elektrickej energie v sume 7,79 eur mesačne, odber plynu v sume 21,- eur mesačne a výdavky na splátky úveru v sume 289,58 eur mesačne, že otec maloletého cez víkendy a sviatky žije u svojej priateľky, ktorej na stravu a bývanie prispieva sumou 100,- až 150,- eur mesačne a cez pracovný týždeň - teda od pondelka do piatka žije vo M., kde aj pracuje ako murár a v súvislosti s bývaním má spojené výdavky 150,- eur mesačne. Na dopravu do M. vynakladá 150,- eur mesačne a na MHD vo M. 16,20 eur týždenne. Parkovanie jeho osobného motorového vozidla používaného na dochádzku do zamestnania ho stojí 12,- eur týždenne. Na strane matky súd prihliadol aj na jej osobnú starostlivosť o dieťa a na strane otca na jeho nezáujem o dieťa, neudržiavanie kontaktu s dieťaťom nepodporovanie dieťaťa finančne, materiálne či iným spôsobom. Výživné zo strany otca v sume 300,- eur mesačne určil (v súlade s návrhom matky, ktorá požadovala zvýšiť výživné práve na sumu 300,- eur mesačne) zohľadniac možnosti a schopnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletého, ich životnú úroveň, ako aj odôvodnené potreby maloletého, poukazujúc aj na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej príjem rodičia je možné postihnúť výživným približne v rozsahu 20 - 30% z celkového mesačného príjmu na plnenie všetkých vyživovacích povinností. Z aktuálneho príjmu otca 1.554,- eur mesačne by potom vzhľadom na vek maloletého a jeho výdavky spojené s uspokojovaním jeho osobných potrieb bolo možné určiť výživné až na úrovni 25 %, teda v sume až 388,- eur. 2. Keďže účinnosť zmeny výživného súd stanovil počnúc dňom 1. októbra 2015 (zohľadniac reálne platby otca na výživu maloletého v sume 100,- eur mesačne za mesiace október 2015 až február 2016) vznikol otcovi nedoplatok na už zročnom výživnom za obdobie od 1. októbra 2015 do 29. februára 2016 vo výške 1.000,- eur, ktorú sumu uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletého v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným (v súlade so žiadosťou otca) s tým, že omeškanie sa s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. (Z. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel), keďže v danom prípade išlo o vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré konanie sa mohlo začať i bez návrhu. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom na jeho zmenu zvýšením výživného na maloletého od 1. októbra 2015 z doterajších 100,- eur mesačne na 170,- eur mesačne, na jednej strane uznávajúc potrebu zvýšenia výživného na maloletého vzhľadom na zmenu v pomeroch na jeho strane pre jeho vyšší vek, ako aj štúdium na gymnáziu (považujúc za opodstatnené náklady vynakladané matkou na dieťa spolu vo výške 250,- eur mesačne a to v súvislosti s jeho internátnym bývaním vo výške 50,- eur mesačne, náklady na obedy vo výške priemerne 25,- eur mesačne za obedové lístky, ako aj náklady na ďalšiu stravu vo výške 100,- eur mesačne, náklady na kúpu kontaktných šošoviek a čistiaceho roztoku k nim v sume 20,- eur na kalendárny štvrťrok a náklady na cestovné do školy v rozsahu 12,- eur mesačne) avšak na druhej strane dôvodiac, že súd prvého stupňa pri určení výšky výživného nedostatočne zhodnotil odôvodnené potreby maloletého a výdavky matky vynakladané na uspokojovanie jeho potrieb v rozsahu 450,- eur mesačne (neuznávajúc náklady vyčíslené matkou na vreckové vo výške 5,- eur denne a na to nadväzujúce náklady na raňajky a na večere po 3,- eur denne, náklady vyčíslené matkou na hygienické potreby pre syna na parfém 15,- eur mesačne na sprej 5,50 eur mesačne, na dezodorant 4,50 eur mesačne a na jeho ďalšie hygienické potreby vyčíslené sumou 15,- eur mesačne, t. j. náklady vyčíslené matkou v súčte na bežné hygienické potreby pre syna vo výške 40,- eur mesačne), že neprihliadol na skutočnosť, že matka maloletého sa s otcom neporadila ohľadom voľby školy 2. stupňa a o tejto závažnej otázke rozhodla sama, pričom nezvážila ekonomické následky takéhoto jej rozhodnutia s prihliadnutím aj na skutočnosť, že 2. stupeň štúdia na gymnáziu existuje aj v Dunajskej Strede, že pri určení výživného nezohľadnil finančné prostriedky ktoré matka získala pri vyporiadaní ich BSM, že tieto finančné prostriedky na jej vyplatenie otec získal formou úveru od banky s povinnosťou ich postupného vracania banke v splátkach, ďalej nezohľadnil jeho výdavky vynakladané v súvislosti s jeho pracovným pomerom v zahraničí v rozsahu 500,- eur mesačne, náklady na uspokojovanie jeho bytových potrieb a náklady spojené vedením spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie ďalej vinil z toho, že nezohľadnil vzdelanie a kvalifikačné predpoklady na získanie zamestnania s vyšším príjmom na strane matky a že jeho závery o možnostiach a schopnostiach rodičov prispievať na výživu maloletého ako aj odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa sú zmätočné a riadne neodôvodnené. 4. Opatrovník maloletých detí a matka odvolacie návrhy nepodali. 5. Opatrovník maloletých detí vo vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného zo strany otca ako vecne správny potvrdiť. 6. Matka maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keďže súd prvej inštancie vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie vo veci, riadne zistil a vyhodnotil možnosti a schopnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletého a pri určení výživného riadne zohľadnil výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb. Zvýšené výživné na maloletého považovala za adekvátne ku zmene v pomeroch na jeho strane, ako aj na strane oboch jeho rodičov. Pripustila, že o ďalšom vzdelávaní sa syna rozhodla v súlade s prezentovaným záujmom maloletého na tejto škole študovať avšak bez vyjadrenia sa otca, z dôvodu výhradne jeho nezáujmu o komunikáciu či už s matkou alebo s maloletým R. o takýchto otázkach, považujúc takéto rozhodnutie o ďalšom vzdelávaní sa maloletého za maloletému prospešné, umožňujúce mu získať lepšie vzdelanie ako by mohol získať na gymnáziu v Dunajskej Strede. Z nedostatku informácií ohľadom odôvodnených potrieb maloletého vinila samotného otca, ktorý sa pri stretnutiach so synom takmer vôbec nezaujíma a jeho školské alebo mimoškolské aktivity, okrem určeného výživného na syna žiadnym iným spôsobom neprispieva a po poslednom súdnom pojednávaní mu odmietol vydať aj finančné prostriedky, ktoré má maloletý u neho uložené. Za neopodstatnenú v konečnom dôsledku považovala aj námietku otca ohľadom vyporiadania ich BSM, keďže takáto námietka s predmetným konaním o zvýšenie výživného na jednej strane nesúvisí a na druhej strane takýto spôsob vyporiadania majetku presadzoval práve otec maloletého v snahe stať sa výlučným vlastníkom nehnuteľností a to aj za cenu zadĺženia sa z jeho strany, uvedomujúc si jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému R.. Ona síce nemá finančné záväzky voči bankám, avšak popri bežných režijných nákladoch je nútená platiť na rozdiel od otca maloletého aj nájomné. 7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len C.m.p.) účinného od 01.07.2016. Podľa § 395, ods. 1 a 2 C.m.p., ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod spis. zn. 13P/184/2015 je zvýšenie výživného zo strany otca na mal. R. W., nar. XX. F. XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 13. júna 2011 č.k. 12C 118/2010-80 v rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a to zvýšením výživného zo sumy 100,- eur mesačne na 300,- eur mesačne od 1. októbra 2015. 10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Správnym bol v prvom rade jeho záver o tom, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči mal. R. došlo k podstatnej zmene pomerov či už na strane maloletého, ktorý je starší o 5 rokov, od septembra 2015 navštevuje 1. ročník Základnej školy a Gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským, F. ulica číslo XX, A., v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu výdavkov matky potrebných na uspokojovanie jeho osobných potrieb a to najmä nákladov na zakúpenie oblečenia, školských pomôcok, platenie rôznych príspevkov a poplatkov v škole ako aj výdavkov na úhradu nákladov vynakladaných v súvislosti so záujmovými aktivitami dieťaťa (ako sú napr. poplatok za internát v sume 50,- eur mesačne, náklady spojené s cestovným v Bratislave v sume 36,- eur štvrťročne, ZRPŠ v sume 40,- eur ročne a pod.) ako aj na strane jeho rodičov, ktorým od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti vzrástli príjmy zo zamestnania a to u matky o 73,33 eur mesačne a u otca o sumu 1.166,09 eur mesačne, pričom obaja rodičia žijú v partnerských vzťahoch a spoločne so svojimi partnermi uhrádzajú náklady spojené s uspokojovaním ich základných životných potrieb, ktoré zmeny vyústili v potrebu zmeny pôvodného rozhodnutia súdu ktorým bolo určené výživné na mal. R. zo strany jeho otca a to v súlade s ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému R. správne prihliadol (súd prvej inštancie) nie len na nárast príjmov rodičov, ale aj na nárast výdavkov oboch rodičov potrebných na uspokojovanie ich osobných potrieb, podmienený celkovým nárastom ich životných nákladov za sledované obdobie, zohľadnil skutočnosť, že matka maloletého sa o mal. R. osobne stará, že žiaden z rodičov maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť, a tak riadne posúdil možnosti a schopnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletého ako aj jeho odôvodnené osobné potreby a v súlade s ustálenou súdnou praxou určil výživné zo strany otca v rozsahu nevyhnutnom na krytie nákladov potrebných na uspokojovanie osobných potrieb maloletého. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne, matka spolu sumou 130,- eur mesačne (ktorá suma predstavuje 25% z jej príjmu), pričom priamo finančne prispeje sumou 80,- eur mesačne a zostatok výšky výživného (v rozsahu 50,- eur) vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletého a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov 23,52 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletého a na strane otca zostane naďalej istá rezerva do výšky 30% z jeho príjmov, z ktorej bude možné čerpať v budúcnosti pri ďalšom navýšení výživného, s poukazom na rastúce potreby maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva (ako to správne zohľadnil pri svojom rozhodovaní aj súd prvej inštancie), že v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20% až 30% zo sumy jeho čistého príjmu (čo by v prejednávanej veci pri predpokladanom výživnom vzhľadom na vek dieťaťa v rozsahu 25% z príjmu otca maloletého predstavovalo výživné vo výške 388,- eur mesačne a z príjmu matky výživné v rozsahu 130,- eur mesačne), pričom však v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. V tejto súvislosti potom odvolací súd dodáva, že „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb. Súd prvej inštancie potom správne zvýšil výživné zo strany otca na mal. R. z doterajších 100,- eur mesačne (ktorá suma už nezodpovedala možnostiam a schopnostiam rodičov a najmä odôvodneným potrebám maloletého a naplneniu jeho práva podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov) na sumu 300,- eur mesačne a to od 1. októbra 2015, v súlade s návrhom matky maloletého. Správnym bolo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nedoplatku otca na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na jeho výšku (1.000,- eur) ako aj možnosti a schopnosti výživou povinného otca správne, v súlade s ust. § 160 O.s.p., uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné v mesačných splátkach po 30,- eur, zohľadniac výšku dlhu ako aj platobnú schopnosť otca maloletého. 12. Pokiaľ ide o námietku otca, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že matka maloletého sa s otcom neporadila ohľadom voľby školy 2. stupňa a o tejto závažnej otázke rozhodla sama, pričom nezvážila ekonomické následky takéhoto jej rozhodnutia s prihliadnutím aj na skutočnosť, že 2. stupeň štúdia na gymnáziu existuje aj v Dunajskej Strede odvolací súd uvádza, že právo rozhodovať o vzdelávaní sa dieťaťa patrí obom rodičom a v prípade ich nezhody o tejto otázke môže každý z rodičov maloletého dieťaťa podať návrh na príslušný súd, aby v takejto veci rozhodol. Skutočnosť, že matka maloletého rozhodla o ďalšom vzdelávaní sa maloletého sama a to bez porady s jeho otcom, nemá žiaden vplyv na vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému, ktorého nie je možné za takýto postup matky sankcionovať nižším rozsahom výživného, na aký by mu vznikol nárok, ak by jeho matka postupovala v súlade so zákonom a v prípade nezhody rodičov o tejto otázke požiadala súd o rozhodnutie. Pre poriadok je potrebné dodať, že aj samotný otec maloletého v prípade nezhody rodičov o ďalšom vzdelávaní sa maloletého mohol podať návrh na súd, na rozhodnutie o tejto otázke. 13. Nedôvodnou bola aj námietka otca, že na získanie nehnuteľného majetku bol nútený čerpať úver ktorý musí teraz splácať, nakoľko výživné má prednosť pred ostatnými záväzkami rodičov a okrem toho, za úverové prostriedky získal reálny majetok, ktorý užíva a ktorý zvyšuje jeho životnú úroveň, na ktorej (životnej úrovni) sa má právo podieľať aj maloleté dieťa. Obdobne vyplatením spoluvlastníckeho podielu zo zaniknutého BSM matke maloletého aj táto nadobudla majetkové hodnoty (v rovnakej výške ako otec maloletého), ktoré zvyšujú jej životnú úroveň, na ktorej sa podieľa aj maloletý, žijúci s ňou v spoločnej domácnosti. 14. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ostatnými námietkami uplatnenými otcom dieťaťa už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec dieťaťa ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania. 16. O povinnosti nahradiť účastníkom konania trovy odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o takomto jeho práve (§ 57 C.m.p.). 17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).