Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/253/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215219189 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215219189.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Ing. N. C., bytom H. C. N. XX, proti žalovanému: Obec Blatná na Ostrove, IČO: 00 305 308, Blatná na Ostrove 111, o vydanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 5. februára 2016, č. k. 16C/569/2015-70, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v časti, v ktorej súd podanie žalobkyne odmietol p o t v r d z u j e. Uznesenie súdu prvého stupňa sa v časti o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd odmietol podanie žalobkyne z 11.11.2015 doplnené podaním z 28.1.2016 a o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. Uznesenie s použitím ust. § 43 ods. 2 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vecne odôvodnil tým, že súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania uznesením č. k. 16C/569/2015-63 tak, aby z podania žalobkyne bolo zrejmé, čoho sa domáha, t.j. vydania akého rozsudku sa domáha. Zo žaloby musí byť zrejmé, čo má súd vysloviť vo vzťahu k identifikovaným nehnuteľnostiam. Súd môže uložiť splniť povinnosť alebo určiť právo alebo právny vzťah (§ 80 písm. b) a c) O. s. p.). V prvom prípade však zo žaloby musí byť zrejmé, akú konkrétnu povinnosť a komu má súd uložiť a kto z nej má byť oprávnený, čo je podstatné pre prípadnú exekúciu (§ 37 a 38 Exekučného poriadku). V druhom prípade zasa musí zo žaloby vyplývať, aké konkrétne právo alebo právny vzťah má byť rozsudkom deklarované, medzi kým (ktorými účastníkmi) a aký má mať toto právo presný obsah. Žalobkyňa podanú žalobu neopravila, hoci jej bol vo výroku a v odôvodnení uznesenia č. k. 16C/569/2015-63 poskytnutý zrozumiteľný návod. Podanie žalobkyne ani po jej doplnení podaním z 28.1.2016 týmto náležitostiam nevyhovuje. Petit žaloby je aj naďalej rozporný, keď na jednej strane sa žiada vrátiť nehnuteľnosť „zákonným dedičom“ (bez ich riadneho označenia), na strane druhej v petite výslovne uvádza, že „patria do dedičstva“. Je teda sporné už to, či žaloba má byť žalobou o splnenie povinnosti (a kto z nej má byť oprávnený), alebo žalobou o určenie (rozsahu dedičstva po ňom). Za týchto okolností podľa názoru súdu nemožno podanú žalobu pre absenciu určitého a zrozumiteľného žalobného návrhu vecne prejednať. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že náležitosti, ktoré má obsahovať žalobný návrh upravuje § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p. a pokiaľ je z podaného návrhu zrejmé, čoho sa podaný návrh týka a čoho sa žalobkyňa domáha, nemôže byť odmietnutý. Podľa jej názoru podaný návrh zo dňa 11.11.2015 je dostatočne zrozumiteľný a obsahuje všetky formálne náležitosti stanovené O.s.p.. Je jednoznačné, že predmetnej žalobe žalobkyňa žiada vrátiť nehnuteľnosť do vlastníctva N. S.. To umožní, aby následne mohlo prebehnúť dodatočné dedičské konanie. Ako zákonní dedičia prichádzajú do úvahy I. S. a Ing. N. C., ktorí sú riadne označení v žalobe. Nemožno totižto obchádzať zákonný postup pri prejednávaní dedičstva, nakoľko toto patrí do prejednávania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve. V danom prípade sa nejedná o určovaciu žalobu, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnosti je preukázané výmerom o vlastníctve pôdy č. 66615/47-III/B v katastrálnom území obce H. T. B., ktorý bol už overený v inom súdom konaní. Ust. § 42 ods. 3 a § 49 ods. 1 O.s.p. vyžadujú, aby z podania bolo zrejmé, čo ním sleduje, resp. aby z návrhu na začatie konania bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Tieto ani iné procesné ustanovenia neukladajú žalobcovi presne formulovať budúci výrok rozhodnutia súdu. Podľa zákonodarcu postačuje, ak je zrejmé čoho sa žalobca domáha, stačí teda určite a zrozumiteľne označiť povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená, resp. označiť právny vzťah alebo právo, o ktorom má byť určené, či je alebo nie je (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 8/2005). Podaná žaloba tieto náležitosti spĺňa. Vypracovanie nového geometrického plánu nie je nevyhnutné, keďže takýto geometrický plán by bolo možné vypracovať i v priebehu konania na základe zadania súdu. Je nevyhnutné, aby v časti dotknutých parciel, ktoré majú byť vrátené do vlastníctva po nebohom poručiteľovi, boli žalobkyňou vymedzené aspoň popisne, čo sa v danom prípade v žalobe aj stalo. Zo situačného nákresu k stavu prídelu N. S. 66615/47-III/B zo dňa 9.3.1948 vypracovaného geodetom Ing. V. H. je zrejmé, ktorých častí týchto parciel sa predmetná žaloba týka. Keďže žalobkyňa časti sporných parciel bližšie vymedzila, možno potom uzavrieť, že z jej podania je zrejmé, čo sleduje, resp. čoho sa domáha. Ďalej uviedla, že výzvou zo dňa 16.11.2015 bola vyzvaná aj na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá povinnosť jej vznikla podaním žaloby. Hoci výzvu prevzala 14.1.2016, dodnes poplatok ani nebol zaplatený, ani nebola podaná žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Nezaplatenie poplatku by už samo osebe opodstatňovalo aj zastavenie konania. Súdny poplatok v celej výške tak, ako jej bol vyrubený súdom zaplatila 14.4.2016, teda ešte pred uplynutím odvolacej lehoty proti uzneseniu sp. zn. 16C/569/2015-70 zo dňa 5.2.2016, ktoré jej bolo doručené dňa 31.3.2016. Pretože uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nebolo vôbec vynesené a odvolaním napadnuté uznesenie o odmietnutí žaloby jej bolo doručené dňa 31.3.2016, je nepochybné, že vyššie uvedená lehota na podanie odvolania, resp. na zaplatenie súdneho poplatku do konca tejto odvolacej lehoty, uplynie najskôr dňa 15.4.2016. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Podľa § 43 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou. Žalobkyňa sa v tomto konaní návrhom zo dňa 11.11.2015 domáhala bezodkladne po právoplatnosti rozsudku vydať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, t. j. časti pozemkov p. č. 2/3, p. č. 16/3 a p. č. 16/8 v katastrálnom území H. T. B., podrobne určených v geometrickom pláne vo veci vyhotovenom a potvrdenom v súdnom konaní, a vrátiť ich do vlastníctva N. S...., aby mohlo prebehnúť dodatočné dedičské konanie“. Podaním zo dňa 28.1.2016 na základe výzvy súdu doplnila svoj návrh tak, že žiadala aby súd žalovanému uložil, že žalovaný je povinný bezodkladne po právoplatnosti rozsudku vrátiť zákonným dedičom po nebohom N. S., nar. X.X.XXXX, predmet sporu, t. j. časti pozemkov p. č. 2/3, p. č. 16/3 a p. č. 16/8 v k. ú. H. T. B., podrobne určené v geometrických plánoch vo veci vyhotovených a potvrdených v súdnom konaní, nakoľko patria do dedičstva po nebohom N. S., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX.“ Túto doplnenú žalobu odôvodnila tým, že nehnuteľnosť č. l je časťou pozemku parc. č. 2/3 registra C KN v situačnom pláne ako diel „d“ vo výške 345 m2, nehnuteľnosť č. 2 je časťou pozemku parc.č. 16/3 ako diel „m“ vo výške 348 m2 a nehnuteľnosť č. 3 je časťou pozemku parc. č. 16/8 ako diel „j“ vo výške 360 m2. Z dokladov predložených žalobkyňou a to podľa výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. N. SNR o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. N. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n SNR zo dňa 23.3.1948 boli N. S., W.. XXX pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. území H. T. B. o celkovej výmere 17.1951 ha, ktoré sú bližšie označené vo výmere. Podľa potvrdenia Daňového úradu v Dunajskej Strede, Daňový úrad v Dunajskej Strede potvrdil, že na parc.č. 13, 16, 196, 360, 361, 205, 159, 280, 281, 191, 192, 160, 162, 163 v kat. území H. T. B., ťarchopis Slovenskej republiky nevykazuje žiadny nedoplatok. K návrhu žalobkyne bol pripojený aj situačný nákres k stavu pridelu N. S. 66615/47-III/ B zo dňa 9.III.1948. Podľa výpisu z LV č. XXX-čiastočný, je žalovaný vedený ako vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území H. T. B. a to parc. č. 2/3 o výmere 2058 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 16/3 o výmere 1868 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 16/8 o výmere 1717 m2, zastavané plochy a nádvoria, všetky reg. „C“. Ďalej bolo k návrhu pripojené osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi N. S. pod č.k. NM8D/1164/1999-87, D not 225/1999-87, č.k. 16D/1120/2013, Dnot 14/2014, výpis z LV č. XXX, katast. územie H. T. B., výpis z LV č. XXX, katast. územie H. T. B., zápisnica č. 2/2011 zo zasadania Obecného zastupiteľstva Blatná na Ostrove konaného dňa 11.5.2011, Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Dunajská Streda odbor štátnej vodnej správy a ochrany prírody č. A2011/01083-008-Seb zo dňa 13.9.2011, geometrický plán č. 244-242-084-93 vyhotovený Geodéziou Bratislava a.s. overený Katastrálnym úradom v Bratislave dňa 11.5.1993. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď po podaní žalobného návrhu skúmal, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p., pričom medzi základné náležitosti návrhu patrí petit (žalobný návrh), ktorým žalobca stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany, určuje medze toho, o čom a ako rozhodnúť, vymedzuje ním individuálny predmet konania. Súd nie je viazaný doslovnou formuláciou žalobného petitu, súd je povinný ho v prípade potreby aj preformulovať, pričom však vždy musí zodpovedať jeho obsahu. V žalobe musí byť vždy dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada, absencia určitého a zrozumiteľného petitu je prekážkou konania, ktorej procesným dôsledkom je odmietnutie podania (§ 43 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade z obsahu návrhu žalobkyne možno uzavrieť, že mala úmysel podať žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p.. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako o má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práva im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011). Ak podanie neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávne alebo nezrozumiteľné, sudca alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením vyzvať účastníka, aby ho v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne je povinný účastníka poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Podanie žalobkyne z 11.11.2015 a jeho doplnenia z 28.1.2016 pokiaľ ide o označenie pozemku v žalobnom petite, jeho vymedzenia (konkretizácia, špecifikácia) chýba, čím je žalobný petit neurčitý a preto konanie trpí vadou, pre ktorú nemožno ďalej v konaní pokračovať. Nebolo možné prisvedčiť námietkam žalobkyne, že dotknuté časti parciel, ktoré sú predmetom žaloby bližšie vymedzila a z jej podania je zrejmé čoho sa domáha. Len žalobkyňa smie vykonať opravu, či úpravu žaloby. Procesný postup, ktorým sa opravuje, mení, dopĺňa alebo inak upravuje obsah žaloby patrí len žalobkyni, ktorá vymedzuje žalobou predmet konania. Nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne o prílišnom formalizme v postupe súdu pri posudzovaní toho, či (nie) je postačujúce označenie nehnuteľnosti pojmom - časti pozemkov p. č. 2/3, p. č. 16/3 a p. č. 16/8 v katastrálnom území H. - bez ďalších údajov v žalobnom petite. Žalobným petitom je súd viazaný, jeho vyjadrenie sa v konečnom dôsledku transformuje vo výroku meritórneho rozhodnutia súdu a v tomto prípade by mal byť podkladom pre prejednanie dedičstva po zomrelom a následne podkladom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra. Pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľnosti vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. Neznamená to, že nehnuteľnosť evidovaná a popisovaná v evidencii nehnuteľnosti musí byť nutne identifikovaná všetkými údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľnosti, požiadavka jej určitosti, nezameniteľnosti pritom ale musí byť bezpodmienečne zachovaná. Z uvedeného plynie, že hodnotiace kritéria určitosti v takýchto prípadoch, ktorým je i nehnuteľnosť zapísaná (evidovaná) v katastri nehnuteľnosti sa nemusí nevyhnutne opierať o údaje z príslušnej evidencie, postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov evidencie), aby boli nezameniteľne rozpoznateľné od iných (porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 28.júna 2000, sp.zn. Cpjn 38/98, uverejneného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovísk pod č. 44, ročník 2000). Povinnosťou, ktorú si žalobkyňa preukázateľne nesplnila ani na výzvu súdu, bolo uviesť aj ďalšie identifikačné znaky charakterizujúce túto nehnuteľnosť. Tieto mohla žalobkyňa uviesť na základe podkladov, ktoré mala preukázateľne k dispozícií už pri podaní návrhu na začatie konania súdu (viď obsah žaloby a jej príloh, tiež informatívneho výpisu z listu vlastníctva, ale tiež z geometrického plánu, ktorým mala presne vymedziť sporné nehnuteľnosti). Teda neobstojí tvrdenie žalobkyne, že geometrický plán by bolo možné vyhotoviť až v priebehu konania, pokiaľ je tento potrebný na presné vymedzenie predmetu sporu. Nešlo teda o prípad, kedy by rozhodné údaje pre označenie (identifikáciu) nehnuteľnosti boli výlučne v dispozičnej moci druhej strany v spore, súdu, iného orgánu verejnej správy, alebo tretieho subjektu nezúčastneného na konaní, ku ktorým by žalobkyňa nemala prístup. (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo 122/2011). S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.) Odmietnutie podania žalobkyne má v podstate rovnaké následky ako zastavenie konania, ku ktorému došlo zavinením žalobkyne, ktorá nedoplnila riadne svoje neúplné podanie. Preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy). V prípade, ak by žalovanému vznikli v tomto prípade trovy konania, súd by žalobkyňu zaväzoval na ich náhradu. Vzhľadom k tomu, že žalovanému trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nemal nepriznať. Výrok súdu, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania neobstojí jednak z dôvodu, že v tomto prípade vôbec nebolo dôvodným rozhodovať o trovách konania žalobkyne a výrok súdu o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch vymedzených v § 146 ods. 1 O.s.p. a obsahom tohto ustanovenia sa vymedzilo, v ktorých prípadoch aj keď trovy konania účastníkovi vzniknú, nemá na ich náhradu právo. Vo všetkých ostatných prípadoch má účastník konania zásadne právo na náhradu trov konania a súd následne podľa rôznych pravidiel upravených v O.s.p. rozhoduje, ktorému z účastníkov náhradu trov konania prizná, alebo neprizná. Výrok súdu potom neznie... „nemá právo na náhradu trov konania“, ale... „náhradu trov konania nepriznáva“. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok uznesenia v časti náhrady trov konania v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania (analogicky podľa § 146 ods. 2 veta prvá v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.) voči v odvolaní neúspešnej žalobkyni. Žalovanému v odvolacom konaní trovy konania nevznikli, pre mu neboli priznané. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.