Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/553/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2293899111 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2293899111.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. G., E. XXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Zányi, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti žalovanému: Ing. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U., V. XX, v konaní zastúpenému opatrovníčkou: T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, o zaplatenie 12.057,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/171/93-678 zo dňa 26.6.2015 - vo vyhovujúcej časti, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 7.746,28 Eur s úrokom z omeškania 3% ročne od 1.10.1993 až do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 829, § 834, § 838, § 839 a § 868 Občianskeho zákonníka, s použitím ust. § 120, § 125 a § 135 Občianskeho súdneho poriadku. 3. Súd vychádzal zo skutkových zistení preukázaných vykonaným dokazovaním, že predmetné združenie Konzorcium účastníkov pôsobilo od 1.1.1992, pričom účastníci do neho vstupovali ako podnikatelia živnostníci, dôkazom čoho bolo založenie združenia zmluvou a otvorenie spoločného účtu pod názvom ABS konzorcium Dunajská Streda, ktoré existovalo do 17.8.1992 do vystúpenia žalobcu. Svedkovia potvrdili, že účtovníctvo za konzorcium viedol výlučne žalovaný, čo vyplynulo aj z účtovných dokladov, ktoré tvorili podklad pre znalecký posudok. Tvrdenia opatrovníčky žalovaného, že peniaze, ktoré vybral žalobca použil na svoj súkromný účel sa v priebehu dokazovania nepreukázali, znalkyňa skonštatovala, že z uvedených podkladov, ani v jednom prípade nevyplynula skutočnosť, na aký účel bola finančná hotovosť použitá, potvrdila pritom, že daňové priznanie žalobcu sa rok 1992 korešponduje s výškami výberov žalobcu, ktoré započítala pre osobnú potrebu podnikateľa v sume 8.779,79 Eur. Súd potom nemal prečo spochybniť preukázateľne použité prostriedky žalobcom na podnikanie, ktoré sa odpočítali z jeho majetkového podielu. Skutočnosti, že opatrovníčka žalovaného trvala na tom, aby bol žalovaný vyplatený zo svojho podielu, ktorý zložil vo výške 315.000,- Kčs (10.456,08 Eur) na zaplatenie kúpnej ceny vydraženej nehnuteľnosti, táto suma ako vyplynulo z listinných dôkazov, nebola použitá na kúpu nehnuteľností, výlučne na vydraženie zásob bez predmetov postupnej spotreby prevádzkovej jednotky a právo na jej nájom. Toto potvrdili znalci a nespochybnila to ani opatrovníčka odporcu. Súd skonštatoval, že opakovane sa nepodarilo zadovážiť prvotné účtovné doklady, ktoré slúžili ako podklad k zápisom do peňažného denníka a doklady, ktoré slúžili ako podklad pri výberoch a vkladoch na spoločný účet, hoci podľa účtovnej evidencie zo zákona vyžadovali, aby boli zachované. Obrana opatrovníčky žalovaného, že takéto doklady zo strany žalobcu pri výberoch finančnej hotovosti nikdy predložené neboli, sa nepreukázala. Žalobca tvrdil, že žiadnu hotovosť na svoj súkromný účel zo spoločného účtu nevyberal a pokiaľ vybral peňažnú hotovosť, tú použil len na nákup tovaru, na prevádzku. Vzhľadom na to, že žalobca vystúpil zo združenia a zo zákona mu prislúcha nárok na vyplatenie zostatku na podiele združenia, obrana opatrovníčky žalovaného proti nároku na výplatu jeho podielu alebo jeho započítanie v jeho prospech, zo žiadnych ustanovení zákona v prípade zániku združenia v dôsledku jednostranného vystúpenia nevyplýva. Vzhľadom na to, že zmluva v združení neupravovala lehotu riešenia vzťahov v prípade vystúpenia člena, súd vychádzal zo všeobecnej úpravy záväzkových vzťahov a dôvodil, že zostávajúci člen združenia je povinný splniť svoj záväzok prvý deň po tom, ako na to bol dotknutým účastníkom združenia požiadaný, s poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka. K námietke opatrovníčky žalovaného ohľadom úveru, ktorý mal splácať žalovaný sa preukázalo, že išlo o úver, ktorý si zobral žalovaný ako živnostník a tieto peniaze nikdy neboli zahrnuté do spoločného podnikania, boli dlhmi jednotlivých členov združenia získaných za účelom získania finančných prostriedkov, pričom výdavky s tým súvisiace boli výdavkami na dosiahnutie a udržanie príjmu výhradne daného účastníka združenia. Túto skutočnosť skonštatovala aj znalkyňa. Vystúpením žalobcu zo združenia združenie zaniklo a majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stal spoluvlastníctvom oboch spoločníkov, keď podiely na majetku boli rovnaké (§ 834 Občianskeho zákonníka). Zo záverov kontrolného znaleckého posudku znalkyne Ing. Jany Ferancovej vyplýva, že suma, ktorá sa mala vyplatiť žalobcovi, predstavuje 233.364,33 Kčs (7.746,28 Eur), keď znalkyňa vyčíslila celkový majetok združenia v sume 1.458.486,87 Kčs (48.412,89 Eur) a čisté obchodné imanie po odpočítaní záväzkov vo výške 462.758,22 Kčs, ktoré predstavovali záväzky voči dodávateľom ku dňu 17.8.1992, predstavovalo sumu 933.728,65 Kčs (33.052,14 Eur), z toho polovica pripadajúca na jedného z členov združenia je 497.864,33 Kčs (16.526,07 Eur). Znalkyňa z tejto sumy pripadajúcej na žalobcu odpočítala výbery z bankového účtu pre osobnú spotrebu podnikateľa v sume 264.500,- Kčs (8.779,79 Eur), pričom rozdiel medzi závermi tejto znalkyne a predchádzajúceho znalca Ing. Šefčíka bol minimálny v sume 1.557,02 Kčs (51,68 Eur). Obaja znalci pritom dospeli k záveru, že žalovaný viedol peňažný denník konzorcia chaoticky, chybne, s omylmi, neprípustným spôsobom. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výška majetkového podielu pripadajúca na žalobcu na základe existujúcich listinných dôkazov je suma vyčíslená v kontrolnom znaleckom posudku č. 2/2015. Nesprávne, nedôsledné vedenie účtovníctva je možné pripísať výlučne na vrub žalovaného. Do rozdielu uplatnenej pohľadávky súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa tiež vysporiadal s námietkou opatrovníčky o započítaní nároku žalovaného na vyporiadanie jeho majetkového podielu, ktorý mal predstavovať investície zaplatené vo výške 315.000,- Kčs. Súd poukázal na § 841 Občianskeho zákonníka, v ktorom zákon ukladá vykonať majetkové vysporiadanie medzi účastníkmi iba v dôsledku rozpustenia združenia, na rozdiel od toho podľa § 839, ak dôjde k vystúpeniu alebo vylúčeniu člena sa mu vyplatí majetkový podiel v peniazoch, pričom rozpustenie združenia vyžaduje vždy konsens dohodu všetkých účastníkov. Tu sa o tento prípad zániku združenia nejednalo ako uviedol žalovaný, pokračoval v podnikaní na predajni s manželkou bez vyporiadania nárokov žalobcu, pričom podal aj riadne daňové priznanie za uvedený rok z podnikania na predajni. 4. S poukazom na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania 1.10.1993 vo výške 3% ročne a vo zvyšku uplatneného rozsahu (na 15% úrok z omeškania od 1.3.1993) žalobu zamietol ako neodôvodnenú. 5. S použitím § 151 O.s.p. súd uzavrel, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 6. Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu výlučne v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené, podala za žalovaného odvolanie jeho opatrovníčka s odôvodnením, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom sa podľa obsahu domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby rozsudok zmenil v časti zročnosti tak, že žalovaného zaviaže uhrádzať dlh v splátkach maximálne po 150,- Eur mesačne s tým, že obaja sú dôchodcovia s nízkym dôchodkom. Namietala proti záveru súdu prvej inštancie, že vklad 315.000,- Sk zo strany žalovaného nemôže byť súčasťou majetkového vysporiadania. Tento vklad do združenia v skutočnosti nie je zaevidovaný v účtovnej evidencii ani na strane príjmov, ani na strane výdavkov. Je súčasťou zmluvy o združení a jej dodatku. Žalobca svojím podpisom dodatku zmluvy aj vo výpovedi pred súdom uznal, že žalovaný prispel spomenutou sumou k získaniu nájomného práva. Majetkový podiel vypočítaný v účtovnej evidencii nie je totožný s majetkovým vyporiadaním obchodného združenia ABS. Vystúpením z obchodného združenia žalobca nevrátil žalovanému tie peniaze, ktoré vybral zo základného vkladu združenia a použil na vydraženie nájomného práva danej predajne pre seba na úkor základného vkladu žalovaného, ktorý museli splácať aj s úrokmi. Nárok na vrátenie 315.000,- Sk predstavuje oveľa vyššiu sumu ako 7.746,28 Eur. Na základe dodatku zmluvy si boli istí, že žalovaný je vydražiteľ a súd rozhodol inak. Odvtedy požadujú, aby žalobca vrátil ich zainvestované peniaze do nájomného práva aspoň v alikvótnej časti, súd prvej inštancie sa k tomu vyjadril odmietavo. 7. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a odporcu zaviazal na zaplatenie trov odvolacieho konania na účet advokáta žalobcu tak, aby žalovaného zaviazal vo vyčíslenej sume 245,73 Eur. Poukázal na to, že kontrolná súdna znalkyňa Ing. Jana Ferancovová sa v znaleckom posudku č. 2/2015 podrobne zaoberala všetkými námietkami vznesenými žalovaným vo svojich podania a dospela k záveru, že na základe predložených dôkazov, ktoré mala k dispozícii, žalobcovi zostáva vyplatiť podiel konzorcia ku dňu 17.8.1992 vo výške 7.746,28 Eur. Už aj predchádzajúci znalec Ing. Miroslav Šefčík uviedol, že žalobca má právo na výplatu podielu z konzorcia, avšak tento posudok nebol prijatý žalovaným, v dôsledku čoho bol podaný kontrolný znalecký posudok. Na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu vo veci sa viac zistiť nedá. Námietky žalovaného v odvolaní sú nedôvodné, skutočnosti, ktoré uvádza, sú pochybné aj z toho dôvodu, že odvolanie nepodáva sám, ale ho písala jeho manželka ako jeho opatrovníčka. Poukázal na to, že k zániku združenia došlo ešte v roku 1992, teda pred 23 rokmi. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP účinného v čase podania odvolania, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP aj § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, korešpondujúci s § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah a odvolacie dôvody uplatnené žalovaným bolo posúdiť iba tú časť rozsudku, ktorou bolo žalobe vyhovené a žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.746,28 Eur aj s príslušenstvom, pričom v zamietajúcej časti, v dôsledku nepodania odvolania žalobcom, rozsudok nadobudol právoplatnosť. Dôvodom odvolania podľa jeho obsahu bolo to, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil základný vklad žalovaného do združenia v sume 315.000,- Sk. Keďže počiatok, ani výška priznaných úrokov z omeškania neboli uplatnenými odvolacími dôvodmi žalovaného osobitne napadnuté, netvorili predmet prieskumu odvolacieho súdu. 10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom a dostupnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom; a pretože odvolací súd zdieľa i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej vyhovujúcej časti, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti. Odvolací súd ani s prihliadnutím na v priebehu celého konania sa opakujúce odvolacie argumenty žalovaného, s ktorými sa dôsledne vyporiadal súd prvej inštancie, ako i znalec v znaleckom posudku, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal o záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti sa žiada dodať už iba nasledovné: 12. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri majetkovom vyporiadaní účastníkov vychádzal z ust. § 839 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vyrovnanie majetkových pomerov účastníka združenia, ktorý z neho vystúpil a to tak, že má nárok, aby mu boli vrátené veci vnesené do združenia a aby mu bol vyplatený podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia v peniazoch. Za vec vnesenú do združenia pritom v zmysle § 119 Občianskeho zákonníka nie je možné považovať peňažný vklad člena združenia, ktorý sa zaviazali obaja členovia združenia vložiť rovnodielne. V danom prípade sa základný vklad oboch členov združenia vyplatený v hotovosti spotreboval na zaplatenie zásob prevádzkovej jednotky potravín a jej vybavenia, ako i nájomného vzťahu k predajni. Neprichádza preto do úvahy a nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením jeho priame vyplatenie resp. vrátenie. Účastníkovi združenia, ktorý vystúpil, vzniká nárok na vyplatenie v peniazoch podielu na majetku združenia podľa stavu v deň jeho vystúpenia a to v danom prípade v jednej polovici. Výška tohto podielu pritom bola určená kontrolným znaleckým posudkom znalkyne Ing. Jany Ferancovej č. 2/2015, ktorého závery akceptoval súd prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil tiež odvolací súd. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že podiel žalobcu na majetku združenia k rozhodnému dňu jeho vystúpenia, teda ku dňu 17.8.1992 predstavuje 7.746,28 Eur. Majetkový podiel predstavuje polovicu čistého obchodného imania konzorcia, ktoré tvoria obstarané základné prostriedky, zásoby, peniaze v hotovosti, peniaze na bankových účtoch a pohľadávky po odpočítaní záväzkov. 13. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, opierajúcim sa tiež o predmetný znalecký posudok, že akúkoľvek úverovú zmluvu, ktorú by uzavrel ktorýkoľvek účastník združenia, je potrebné považovať za individuálny úver daného účastníka združenia za účelom získania finančných prostriedkov potrebných na vklad do obchodného združenia, pričom súvisiace výdavky sú výdavkami na dosiahnutie a udržanie príjmu výhradne daného účastníka združenia. Takže vzatie si takéhoto úveru žalovaným nie je možné zohľadňovať pri vyporiadaní jeho majetkového podielu v zmysle § 839 Občianskeho zákonníka. Námietky odvolateľa s poukazom na vyššie uvedené preto neobstoja. 14. Žalovaný v odvolaní tiež namietal súdom stanovenú lehotu na zaplatenie dlhu 30 dní od právoplatnosti rozsudku iba s odôvodnením: „Sme malodôchodcovia s nízkym dôchodkom. Splácať by sme vedeli maximálne po 150,- Eur mesačne“. Svoje osobné pomery žalovaný žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Okrem toho podľa zaužívanej súdnej praxe súd môže súd umožniť uhradenie dlhu v splátkach v takom rozsahu, aby dlh bol uhradený najneskôr v lehote troch rokov, čo v danom prípade predstavuje minimálnu splátku 215,20 Eur mesačne, teda viac ako 150,- Eur navrhnutých žalovaným. Súd prvej inštancie pritom prihliadol na výšku plnenia, ku ktorej bol žalovaný zaviazaný a predĺžil inak trojdňovú paričnú lehotu až na 30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. vtedy účinného. Aktuálne ust. § 232 ods. 3 CSP umožňuje súdu v odôvodnených prípadoch iba určiť lehotu dlhšiu, nie však umožniť plnenie v splátkach. S poukazom na prechodné ustanovenia CSP § 470 ods. 1, kedy je potrebné uplatniť nový Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti v čase rozhodnutia odvolacieho súdu zákon ani priznanie splátok neumožňuje. 15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd po vyporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil. 16. S použitím ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní priznal jeho náhradu voči plne neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).